25. október 2008

Spomienka Panny Márie v sobotu, ľubovoľná spomienka

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Panenská Matka, dcérou si
blaženou Syna milého,
skromná vždy, no si vzácnejšia
nad tvory sveta celého.

Odveký náš vzor, poňatý
v tvorivom Božom zámere,
ozdoba sveta najkrajšia,
skveješ sa celá v nádhere.

Tak šľachtíš ľudskú prírodu,
že sám jej Tvorca vznešený
sa do nej včlenil skrz teba
k úžasu všetkých stvorení.

A v tvojom lone panenskom
oheň sa Božej lásky vzňal
a v jeho teple materskom
zem rajské kvety vyháňa.

Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa tri božské osoby
do rúcha slávy odiali. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 

Žalm 131
Detská dôvera v Pána *

Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
    moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
    ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *
    upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
    ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *
    odteraz až naveky.

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko. 

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)

I *

Pane, pamätaj na Dávida *
    a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
    a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
    ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
    ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
    príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *
    a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
    a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
    ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
    a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
    neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko. 

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky. 

II *

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
    je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
    posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
    a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
    budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *
    želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
    tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *
    chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
    a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
    svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
    no na jeho hlave zažiari diadém.“

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky. 

V. Poďte a pozrite na diela Pánove.
R. On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Barucha

3, 9-15. 24 – 4, 4
Spása Izraela sa opiera o múdrosť

Počúvaj, Izrael, príkazy života,
napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.
Čo je, Izrael?
Čo je, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnil si sa mŕtvolami,
pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí.
Opustil si prameň múdrosti.
Keby si bol kráčal po Božej ceste,
bol by si býval v pokoji naveky.
Nauč sa, kde je rozumnosť,
kde je sila, kde je rozum,
aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,
kde je svetlo očí a pokoj.
Kto našiel jej miesto?
A kto vošiel do jej pokladníc?

Izrael, aký veľký je Boží dom
a preveľké miesto jeho vlastníctva!
Je veľké a bez konca,
je vysoké a nezmerateľné.
Tam boli tí slávni obri, čo žili na počiatku,
veľkí postavou a obratní v boji.
Ale ich si Boh nevyvolil,
ani im nedal cestu výchovy
a zahynuli, lebo nemali rozumnosť,
zahynuli pre svoju obmedzenosť.

Kto vystúpil do neba a vzal ju
a zniesol ju z oblakov?
Kto preplával more a našiel ju
a prinesie ju za rýdze zlato?
Nieto toho, kto by poznal jej cestu,
ani toho, kto by objavil jej chodník.

Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,
vynašiel ju svojou rozumnosťou.
Ten, ktorý založil zem na večný čas
a naplnil ju štvornohými zvieratami.
Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,
zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo.
I hviezdy zažiarili na svojich strážach
a potešili sa.
Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“
a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.

Toto je náš Boh
a iného nemožno k nemu prirovnať.
On našiel každú cestu k múdrosti
a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.
Potom sa zjavila na zemi
a žila s ľuďmi.

Ona je knihou Božích prikázaní
a zákonom, ktorý zostáva naveky.
Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,
tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.
Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,
choď za žiarou v jej svetle.
Nedávaj svoju slávu inému
a svoje hodnosti cudziemu národu.
Blahoslavení sme, Izrael,
lebo my vieme, čo sa páči Bohu.

RESPONZÓRIUM

Rim 11, 33; Bar 3, 32a. 37b

R. Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti; * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
V. Ten, ktorý vie všetko, pozná múdrosť a dal ju svojmu miláčikovi Izraelovi. * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí blahoslaveného opáta Guerika

(Sermo 1 in Assumptione beatae Mariae: PL 185, 187-189)

Mária, matka Krista a matka kresťanov

     Mária porodila jedného; tak, ako je jediným Synom Otca na nebesiach, je jediným dieťaťom matky na zemi. A ona je jediná panna matka; len ona sa môže pochváliť, že porodila jediného Otcovho Syna, a objímať tohto svojho jediného vo všetkých jeho údoch; a neštíti sa volať matkou všetkých, v ktorých pozná hotovú alebo tvoriacu sa podobu svojho Krista.
     Prvá Eva bola viac macocha ako matka, lebo svoje deti poznačila skôr smrťou ako počiatkom svetla. Voláme ju „matkou všetkých žijúcich“, ale vysvitlo, že je skôr vrahyňou žijúcich alebo rodičkou zomierajúcich, lebo narodiť sa z nej nie je nič iné ako narodiť sa pre smrť. A pretože nebola schopná správne naplniť svoje meno, tajomstvo naplnila tá, ktorá je ako Cirkev, pretože sa jej podobá, matkou všetkých, čo sa znovu rodia pre život. Ak je totiž matkou života, z ktorého žijú všetci, keď ho porodila, tak istým spôsobom znovuzrodila všetkých, čo majú žiť týmto životom.
     Kristova blahoslavená matka chce byť tajomným spôsobom matkou kresťanov. Preto sa o nich matersky stará a úprimne ich miluje. Nezatvrdne voči deťom, akoby neboli jej, lebo jej vnútro, len raz oplodnené, sa nikdy nevysilí, nikdy neprestane rodiť plody lásky.
     Ak už Kristov služobník starostlivo a s láskou vždy znovu rodí svoje deti, „kým v nich nebude stvárnený Kristus“, o koľko viac Kristova matka? Aj Pavol splodil tých, ktorí sa pre jeho hlásanie znovuzrodili slovom pravdy, ale Mária to urobila oveľa vznešenejšie a svätejšie, keď porodila samo Slovo. Uznávam Pavlovu službu hlásania, ale viac obdivujem a uctievam tajomstvo Máriinej plodnosti.
     Všimni si, ako sa deti priznávajú k matke: hnané akousi prirodzenou dôverou, založenou na láske, najprv a najčastejšie volajú meno matky a vo všetkých ťažkostiach a nebezpečenstvách utekajú ako maličkí do matkinho náručia. Preto si myslím, že nie je nerozumné vzťahovať na tieto deti to, čo jej prisľúbil prorok: „Budú v tebe bývať tvoje deti;“ pritom nepochybujeme, že sa toto proroctvo vzťahuje v prvom rade na Cirkev.
     A tak ak teraz žijeme s pomocou matky Najvyššieho, prebývame pod jej ochranou akoby v tôni jej perutí; a aj potom, keď budeme mať účasť na jej sláve, bude nás tešiť akoby v svojom lone. Vtedy sa budú všetci jedným hlasom tešiť a blahoželať matke: „V tebe prebývame všetci, čo sa radujeme,“ svätá Božia Rodička.

RESPONZÓRIUM

Mt 1, 20. 21; Mich 5, 3-4

R. Čo sa v Márii počalo, je z Ducha Svätého; porodí Syna. * On vyslobodí svoj ľud z hriechov.
V. Bude veľký až po končiny zeme; on bude pokoj. * On vyslobodí svoj ľud z hriechov.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky