17. september 2008

Sv. Róberta Bellarmína, biskupa a učiteľa Cirkvi, ľubovoľná spomienka


Narodil sa roku 1542 v meste Montepulciano v Toskánsku. V Ríme vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, a keď ho vysvätili za kňaza, viedol slávne dišputy na obranu katolíckej viery a na Rímskom kolégiu prednášal teológiu. Bol vybraný za kardinála a vymenovaný za biskupa v Capue. Na rímskych kongregáciách pomáhal riešiť veľa otázok, ktoré prinášala doba. Zomrel v Ríme roku 1621.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia. 

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva

Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)

I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
    on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
    on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
    preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *
    a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
    a synom Izraela svoje skutky.

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia. 

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. 

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *
    zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
    ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
    ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
    také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
    tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
    tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
    pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
    odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
    nezostane po ňom ani stopa.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. 

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. 

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
    voči tým, čo sa ho boja *
    a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
    čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
    kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
    udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
    a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
    jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
    všade, kde on panuje. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. 

V. Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
R. A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

10, 18-22; 11, 14-25
Pánova veleba opúšťa zavrhnuté mesto

     V tých dňoch sa Pánova veleba vzniesla sponad prahu chrámu a ostala stáť nad cherubínmi. Cherubíni zdvihli krídla a vzniesli sa predo mnou od zeme; a keď vychádzali, zdvihli sa aj kolesá. Pri vchode do východnej brány Pánovho domu zastali a veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Boli to tie živé bytosti, ktoré som videl pred Bohom Izraela pri rieke Chobar, a zvedel som, že to boli cherubíni. Každý mal štyri tváre a štyri krídla. Pod krídlami mali čosi ako ľudské ruky a ich tváre vyzerali ako tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar: a každý kráčal v smere svojej tváre.
     Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, tvoji bratia, tvoji bratia, tvoji príbuzní a celý dom Izraela, všetci, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: ,Ďaleko sú od Pána; my sme dostali krajinu do vlastníctva.‘ Preto hovorí Pán, Boh, toto: Pretože som ich zahnal ďaleko medzi národy a rozptýlil po krajinách, budem im svätyňou krátky čas v krajinách, do ktorých prišli. Preto hovor: Toto hovorí Pán, Boh: Zhromaždím vás spomedzi národov a pozbieram z krajín, po ktorých ste rozptýlení, a dám vám pôdu Izraela. Vojdú ta a odstránia z nej všetky jej pohoršenia a všetky ohavnosti. A dám im iné srdce a do ich vnútra vložím nového ducha. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, aby zachovávali moje výroky a plnili ich, aby oni boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom. Ale tým, ktorých srdce bude kráčať za ich pohoršeniami a ohavnosťami, obrátim ich cestu na ich hlavu,“ hovorí Pán, Boh.
     A cherubíni zdvihli svoje krídla a kolesá s nimi, kým veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Tu Pánova veleba vystúpila sprostred mesta a zastala na vrchu východne od mesta.
     Potom ma duch zdvihol a vo videní v Božom duchu ma zaviedol do Chaldejska k zajatým; a videnie, ktoré som mal, prestalo. I vyrozprával som zajatcom všetko, čo mi povedal a ukázal Pán.

RESPONZÓRIUM

Ez 10, 4. 18a; Mt 23, 37b. 38

R. Pánova veleba sa zdvihla nad prah domu, dom sa naplnil oblakom a nádvorie sa naplnilo jasom Pánovej veleby * A Pánova veleba sa vzniesla sponad prahu chrámu.
V. Jeruzalem, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, a nechcel si! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. * A Pánova veleba sa vzniesla sponad prahu chrámu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého Róberta Bellarmína O výstupe mysle k Bohu

(Grad. I: Opera omnia 6, edit. 1862, 214)

Nakloň mi srdce k svojej náuke

     „Ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý.“ Kto by ti neslúžil celým srdcom, keď začne čo len trocha okusovať čaro tvojej otcovskej vlády? Čo prikazuješ, Pane, svojim služobníkom? Hovoríš: „Vezmite na seba moje jarmo.“ A aké je tvoje jarmo? Odpovedáš: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Kto by neniesol s najväčšou radosťou jarmo, ktoré netlačí, ale lahodí, a bremeno, ktoré neťaží, ale občerstvuje? Preto si právom dodal: „A nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ A čo je to tvoje jarmo, ktoré neunavuje, ale prináša osvieženie? Je ním to prvé a najväčšie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca.“ Veď čo je ľahšie, príjemnejšie, lahodnejšie, ako milovať dobrotu, krásu a lásku, čím všetkým si ty, Pane, Bože môj?
     Či nesľubuješ aj odmenu tým, čo zachovávajú prikázania vzácnejšie než množstvo zlata a sladšie než medové kvapky z plástu? Takto výslovne sľubuješ odmenu, odmenu najväčšiu, ako hovorí tvoj apoštol Jakub: „Pán pripravil veniec života tým, čo ho milujú.“ A čo je to ten veniec života? Je to väčšie dobro, aké si vôbec vieme predstaviť alebo po akom dokážeme túžiť; tak o ňom hovorí svätý Pavol podľa Izaiáša: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
     Teda už v zachovávaní tvojich prikázaní je naozaj veľká odmena. A nielen to prvé a najväčšie prikázanie osoží poslušnému človekovi, a nie Bohu, ktorý rozkazuje; ale aj ostatné Božie prikázania zdokonaľujú, skrášľujú, vzdelávajú, osvecujú a robia dobrým a nakoniec aj šťastným toho, kto poslúcha. A preto ak si múdry, pochop, že si stvorený na Božiu slávu a na tvoju večnú spásu, že toto je tvoj cieľ, toto je stredobod tvojej duše, toto je poklad tvojho srdca. Ak dosiahneš tento cieľ, budeš blažený, ak ho minieš, budeš nešťastný.
     A preto považuj za dobré všetko, čo ťa vedie k tvojmu cieľu, a za zlé to, čo ťa od cieľa odvádza. Úspechy a protivenstvá, bohatstvo a chudoba, zdravie a choroba, pocty a hany, život a smrť nie sú pre múdreho človeka niečím, čo si žiada pre ne samy alebo pre ne samy od nich uteká. Ale ak prispievajú na Božiu slávu a na tvoje večné šťastie, sú dobrom a treba po nich túžiť; ak tomu prekážajú, sú zlom a treba utekať pred nimi.

RESPONZÓRIUM

Mal 2, 7; Tít 1, 7a. 9b

R. Pery kňaza strážia poznanie a z jeho úst sa vyžaduje zákon, * Lebo je poslom Pána zástupov.
V. Biskup ako Boží správca musí byť schopný povzbudzovať v zdravom učení. * Lebo je poslom Pána zástupov.

MODLITBA
Večný Bože, svätého biskupa Róberta si obdaril vynikajúcou učenosťou a nezlomnou odvahou, aby bránil vieru tvojej Cirkvi; na jeho orodovanie pomáhaj svojmu ľudu zachovať si neporušenú vieru a dosvedčovať ju v každodennom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky