V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
nábožne vkročí.
Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
do večnej vlasti.
To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
do blaženosti.
Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
posviacku chrámu.
Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
z okruhu sveta. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré.
Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.
Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
*
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. 1 Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré.
Ant. 2 Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. †
Tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. (Hebr 13, 14)
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *
túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok †
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: *
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *
keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, *
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *
vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †
milosť a slávu udeľuje Pán; *
neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, *
blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Ant. 2 Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. †
Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)
Základy má na posvätných vrchoch; †
brány Siona miluje Pán *
nad všetky stany Jakuba.
Slávne veci sa hovoria o tebe, *
mesto Božie.
Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †
Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *
tí všetci sa tam zrodili.
A o Sione sa bude hovoriť:
„Ten i tamten sa na ňom narodil *
a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“
Pán zaznačí do knihy národov: *
„Títo sa tam zrodili.“
A spievajú ako pri tanci: *
„V tebe sú všetky moje pramene.“
Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.
V.
Vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
R.
Tvoje meno budem oslavovať, Pane.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Petra
Milovaní, odložte všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie a ako znovuzrodené deti túžte po nefalšovanom
duchovnom lieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorí ľudia
síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva,
aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme:
„Hľa, kladiem na Sione kameň uholný,
vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:
„Kameň, čo stavitelia zavrhli,
sa stal kameňom uholným,
kameňom úrazu a skalou pohoršenia.“ Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás
z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo,
teraz ste milosrdenstvo dosiahli.
Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je
vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov.
Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať
zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, ako slobodní, ale nie takí,
čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.
Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Cézara Arleského
Milovaní bratia, z Kristovej milosti dnes s plesaním a radosťou slávime narodeniny tohoto chrámu. Ale pravým a živým Božím chrámom
máme byť my. A predsa sa právom kresťanské národy verne zúčastňujú na slávnosti matky Cirkvi, lebo vedia, že skrze ňu sa duchovne
znovuzrodili. Veď pri prvom narodení sme boli nádobami Božieho hnevu, až druhým sme si zaslúžili stať sa nádobami milosrdenstva.
Prvé narodenie nás zrodilo pre smrť, druhé nás vrátilo životu.
Veru, milovaní, my všetci sme pred krstom boli svätyňami diabla, po krste sme si zaslúžili byť Kristovými chrámami. A keby sme pozornejšie
premýšľali o spáse svojej duše, prišli by sme na to, že sme pravým a živým Božím chrámom. Boh „nebýva“ iba „v domoch zhotovených
rukou“ ani v dome postavenom z dreva a kameňa, ale predovšetkým v duši stvorenej na Boží obraz a vytvorenej rukou samého pôvodcu.
Tak hovorí aj svätý apoštol Pavol: „Boží chrám je svätý – a ním ste vy.“
Veď Kristus prišiel a vyhnal z našich sŕdc diabla, aby si v nás pripravil chrám. Preto sa s jeho pomocou namáhajme, koľko len vládzeme,
aby sme na ňom v sebe nepáchali krivdu svojimi zlými skutkami. Veď každý, kto zle robí, pácha krivdu na Kristovi. Ako som už povedal,
kým nás Kristus nevykúpil, boli sme diablovým domom. Potom sme si zaslúžili byť domom Božím: Boh sa totiž láskavo rozhodol urobiť si
z nás dom.
Keď teda chceme, milovaní, s radosťou sláviť narodeniny chrámu, nesmieme zlými skutkami búrať v sebe živé Božie chrámy.
A čo teraz poviem, môžu pochopiť všetci: aký chceme mať chrám, keď doňho prídeme, tak musíme pripraviť aj svoju dušu.
Chceš mať baziliku nádhernú? Nepoškvrňuj si dušu špinou hriechov. Ak ty chceš, aby bola bazilika svetlá, aj Boh chce, aby tvoja duša
nebola temná, ale aby sa stalo to, čo hovorí Pán, aby v nás svietilo svetlo dobrých skutkov a bol oslávený ten, ktorý je na nebesiach.
Ako ty vchádzaš do tamtoho chrámu, tak chce Boh vstúpiť do tvojej duše, ako to sám prisľúbil: „A budem v nich prebývať a chodiť.“
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky