6. december 2008

Sobota, adventné obdobie, 1. týždeň
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide,
v plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Žalm 105
Boh je v sľuboch verný

Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)

I

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
    rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
    rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
    nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, *
    hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
    na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
    synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; *
    jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
    na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
    na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, *
    Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
    ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
    iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
    z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
    i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
    neubližujte mojim prorokom.“

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

II

Hlad privolal na krajinu *
    a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
    Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
    a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
    Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, *
    prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
    a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
    a jeho starcov učil múdrosti.

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

III

I prišiel Izrael do Egypta *
    a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
    a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
    a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
    a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
    a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, *
    lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
    a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
    vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
    všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
    žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
    dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, *
    nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
    zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
    prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
    a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
    lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
    a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice *
    a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
    po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
    ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
    vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
    i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
    a jeho zákon plnili.

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

V. Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
R. Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

21, 6-12
Strážca oznamuje pád Babylonu

Toto mi povedal Pán:
    „Choď a postav pozorovateľa,
ktorý bude hlásiť všetko, čo uvidí.
Ak uvidí vozy, dvojzáprah koní,
jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách,
nech ich veľmi pozorne sleduje.“

A pozorovateľ vykríkol:
„Na pozorovateľni, Pane,
stojím bez prestania celý deň
a celé noci
stojím na stráži.
Hľa, prichádza sem oddiel mužov,
konský dvojzáprah.“

A potom dodal:
„Padol, padol Babylon
a všetky sochy jeho bohov
sú polámané po zemi.“

Vy, moji zbití, ľud mojej holohumnice,
zvestoval som vám,
čo som počul od Pána zástupov, od Boha Izraela.

Výrok o Dume:
Volá ku mne zo Seiru:
„Strážca, kedy sa skončí noc?
Strážca, kedy sa skončí noc?“
Strážca odpovedal:
„Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa;
vráťte sa, poďte!“

RESPONZÓRIUM

Zjv 18, 2. 4. 5

R. Anjel zavolal mohutným hlasom: Padol veľký Babylon. A počul som iný hlas z neba volať: * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.
V. Lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O hodnote trpezlivosti

(Nm. 13 et 15: CSEL 3, 406-408)

Čo nevidíme, v to dúfame

     Náš Pán a Učiteľ nám dal spasiteľné prikázanie: „Kto vydrží do konca, bude spasený.“ A: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
     Milovaní bratia, treba vydržať a vytrvať, aby sme aj prišli k pravde a slobode, keď sme už dostali nádej poznať pravdu a slobodu. To, že sme kresťania, je vecou viery a nádeje. Ale aby mohla nádej a viera priniesť ovocie, na to je potrebná trpezlivosť.
     Lebo my sa neusilujeme o terajšiu slávu, ale o budúcu, ako nás aj apoštol Pavol napomína: „V nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, vytrvalo to očakávame.“ Musíme trpezlivo čakať, ak chceme, aby sa v nás naplnilo to, čím sme začali byť, a aby sme dosiahli, v čo podľa Božieho zjavenia dúfame a veríme.
     A napokon na inom mieste ten istý Apoštol nabáda a poúča spravodlivých, ktorí pracujú a ukladajú si nebeské poklady na božský úrok, aby boli trpezliví: „Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.“
     Napomína, aby nik z netrpezlivosti neochabol v práci, aby sa nik nedal odradiť alebo premôcť pokušeniu a neostal stáť v polovici cesty pri chvále a sláve, a tak neprišiel aj o predchádzajúce zásluhy, lebo čo sa len začalo, ostáva nedokončené.
     Keď Apoštol hovorí o láske, spája ju s vytrvalosťou a trpezlivosťou: „Láska je veľkodušná, láska je dobrotivá; láska nezávidí, nevystatuje sa, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé. Všetko miluje, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ Tým ukazuje, že láska je schopná neochvejne vytrvať, pretože vie všetko pretrpieť.
     Na inom mieste hovorí: „Znášajte sa navzájom v láske a horlivo sa usilujte zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ Tým potvrdzuje, že nemožno zachovať ani jednotu ani pokoj, ak sa bratia navzájom neznášajú a trpezlivosťou nechránia puto svornosti.

RESPONZÓRIUM

Hab 2, 3; Hebr 10, 37

R. Pán sa zjaví, nesklame. * Čakaj naň, lebo určite príde, meškať nebude.
V. Ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde. * Čakaj naň, lebo určite príde, meškať nebude.

MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si poslal na svet svojho milovaného Syna, aby vyslobodil ľudské pokolenie z otroctva hriechu; túžobne očakávame jeho príchod a prosíme ťa, vo svojej otcovskej dobrote udeľ nám dar pravej slobody. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky