2. november 2008

VŠETKÝCH VERNÝCH ZOSNULÝCH, spomienka


Keď 2. november padne na nedeľu, hoci omša je zo Spomienky na všetkých verných zosnulých, liturgia hodín sa slávi z nedele. Ofícium za zosnulých sa vynecháva. Za účasti ľudu možno však v takýto deň sláviť ranné chvály a vešpery o zosnulých.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ty, Bože, žiješ od vekov,
prameň života jediný!
Nás, čo sme smrti vydaní,
vysloboď z hriechu, zbav viny.

Človek sa, Otče, prehrešil,
za hriech smrť čaká vinníka:
prach navracia sa do prachu,
tak svoju vinu odpyká.

Lež dychom životodarným,
čo si mu vložil do vena,
je predurčený večne žiť
jak ratolesť vždy zelená.

Hej, ožijeme v Kristovi.
On, naša nádej, potecha,
on, ktorý prvý z mŕtvych vstal,
ani nás v smrti nenechá.

Za jedného zosnulého:

Nech náš brat, Otče, teší sa,
kde jasá tvoja rodina,
veď si ho zrodil v Synovi
a v Duchu prijal za syna.

Za jednu zosnulú:

Otče, nech sestru zosnulú
anjeli k tebe zoberú,
veď si ju zrodil v Synovi
a v Duchu prijal za dcéru.

Za viacerých zosnulých:

Otče, nech našim zosnulým
už večné svetlo zasvieti,
veď si ich zrodil v Synovi
a v Duchu prijal za deti.

Aj nám daj večné kráľovstvo,
keď odídeme zo zeme;
veď ty si život a náš ciel:
len k tebe, Bože, pôjdeme. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Utvoril si ma zo zeme a telom zaodial, Pane, môj Vykupiteľ, vzkries ma v posledný deň.

Žalm 40, 2-14. 17-18
Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc

Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. (Hebr 10, 5)

I

Čakal som, čakal na Pána *
    a on sa ku mne sklonil.
Vyslyšal môj nárek *
    a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu *
    a kroky mi upevnil.
Do úst mi vložil pieseň novú, *
    chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní *
    a budú dúfať v Pána.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru *
    a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; †
    a v tvojich zámeroch s nami *
    kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, *
    toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

Obety a dary si nepraješ, *
    lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
    preto som povedal: „Hľa prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
    že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
    hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

Ant. 1 Utvoril si ma zo zeme a telom zaodial, Pane, môj Vykupiteľ, vzkries ma v posledný deň.

Ant. 2 Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc.

II

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; *
    svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, *
    rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť a pravdu *
    pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, *
    tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.
Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, †
    opantalo ma toľko hriechov, *
    že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave, *
    až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť, *
    príď mi čím skôr na pomoc.
No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. †
    A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: *
    „Nech je zvelebený Pán!“
Ja som síce biedny a úbohý, *
    no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, *
    Bože môj, nemeškaj.

Ant. 2 Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc.

Ant. 3 Po živom Bohu žízni moja duša; kedyže už prídem k nemu a uzriem Pánovu tvár?

Žalm 42
Túžba za Pánom *

Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie vody života. (Zjv 22, 17)

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *
    tak moja duša, Bože, túži za tebou.
Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
    kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, *
    keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
Duša sa mi rozplýva pri spomienke, *
    ako som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou *
    uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? *
    A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, *
    moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; †
    preto si spomínam na teba *
    pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; *
    všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. †
    V noci mu zasa ja spievam *
    a modlím sa k Bohu môjho života.
Hovorím Bohu: „Ty si moja opora; †
    prečo na mňa zabúdaš? *
    A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?“
Sťa by mi kosti drvili, †
    keď ma moji utláčatelia tupia, *
    keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“

Prečo si smutná, duša moja? *
    A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, *
    spásu mojej tváre a môjho Boha.

Ant. 3 Po živom Bohu žízni moja duša; kedyže už prídem k nemu a uzriem Pánovu tvár?

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

15, 12-34

Kristovo zmŕtvychvstanie je nádejou pre veriacich

     Bratia, ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.
     Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu.
     Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho ktorý mu všetko podrobil. A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.
     Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu? Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“ Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 15, 25-26; porov. Zjv 20, 13. 14

R. Kristus musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. * Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.
V. Vtedy smrť a podsvetie vydajú mŕtvych, čo v nich budú, a smrť i podsvetie budú zvrhnuté do ohnivého jazera. * Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.

Alebo iné:

Z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

15, 35-57

Vzkriesenie mŕtvych a Pánov príchod

     Bratia, niekto povie: „Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?“ Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné. No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.
     Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné. Tak je aj napísané: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam oživujúcim Duchom. Ale nie je prv duchovné lež živočíšne, až potom duchovné.
     Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek je z neba. Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí.
     A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.
     Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:

„Smrť pohltilo víťazstvo.
Smrť, kde je tvoje víťazstvo?
Smrť, kdeže je tvoj osteň?

     Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

Porov. Jób 19, 25. 26. 27

R. Verím, že môj Vykupiteľ žije a v posledný deň vstanem z prachu zeme. * Vo svojom tele budem vidieť Boha, môjho spasiteľa.
V. Ja sám ho uvidím, uvidia ho moje, nie cudzie oči. * Vo svojom tele budem vidieť Boha, môjho spasiteľa.

Alebo iné:

Z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

4, 16 – 5, 10

V súženiach sa zjavuje Kristova sila

     Bratia, hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.
     Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
     Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 51, 4

R. Pane, nesúď ma podľa mojich skutkov: veď som nič dobré neurobil pred tvojím pohľadom. Preto prosím tvoju velebnosť: * Ty, Bože, znič moju neprávosť.
V. Pane, úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. * Ty, Bože, znič moju neprávosť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z knihy svätého biskupa Ambróza O smrti jeho brata Satyra

(Lib. 2, 40. 41. 46. 47. 132. 133: CSEL 73, 270 274. 323-324)

Zomrime s Kristom, aby sme s ním žili

     Vidíme, že aj smrť je zisk a život je trest. Preto aj Pavol hovorí: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Čo je Kristus, ak nie smrť tela a duch života? A preto s ním zomrime, aby sme s ním žili. Denne a s radosťou by sme si mali navykať v istom zmysle zomierať, aby sa takýmto odlučovaním od telesných žiadostí učila naša duša oslobodzovať sa a akoby vyzdvihnutá tam, kde sa nedostanú pozemské chúťky a nemôžu si ju podmaniť, prijímala podobu smrti, aby ju nestihol trest smrti. Lebo zákon tela odporuje zákonu mysle a vydáva ju zákonu omylu. No aký je liek? „Kto ma vyslobodí z tela smrti? Božia milosť skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“
     Máme lekára, zadovážme si liek. Naším liekom je Kristova milosť a telom smrti je naše telo. Vysťahujme sa teda z tela, aby sme neboli bez Krista. Aj keď sme v tele, nehovme žiadostiam tela, pričom nezanedbávajme práva prirodzeností, ale vždy dávajme prednosť darom milosti.
     Čo viac povedať? Svet vykúpila smrť jedného. Kristus nemusel zomrieť, keby nebol chcel. Ale ani si nemyslel, že treba utekať pred smrťou, akoby bola neúčinná. Lepšie ako smrťou nás ani nemohol zachrániť. A tak jeho smrť je životom všetkých. Jeho smrť nás poznačuje: keď sa modlíme, zvestujeme jeho smrť, keď prinášame obetu, ohlasujeme jeho smrť. Jeho smrť je víťazstvo, jeho smrť je tajomstvo, jeho smrť je svetová výročná slávnosť.
     A ešte čo máme povedať o jeho smrti, keď ukážeme na božskom príklade, že iba smrť vydobyla nesmrteľnosť a smrť vykúpila samu seba? Netreba teda žialiť nad smrťou, ktorá sa stala príčinou všeobecnej spásy. Nemáme utekať pred smrťou, keď ňou Boží Syn nepohrdol a neutiekol pred ňou.
     A smrť nebola v prirodzenosti, ale stala sa prirodzenosťou. Veď Boh neustanovil smrť od počiatku, ale dal ju ako liek. Lebo po odsúdení priestupku začal byť život ľudí v ustavičnej lopote a v neznesiteľnom vzdychaní veľmi biedny. Bolo treba urobiť koniec zlu, aby smrť nahradila, čo život stratil. Lebo nesmrteľnosť by bola viac na ťarchu ako na osoh bez pomoci milosti.
     Duch má možnosť vyjsť z týchto zákrut života a zmiešaniny pozemského tela, letieť k nebeským zborom, kam sa však môžu dostať iba svätí, a vzdávať Bohu chválu, akú vzdávajú oní citaristi a dozvedáme sa o nej pri čítaní proroka: „Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci; spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Kto by sa nebál a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si Svätý; prídu všetky národy a budú sa ti klaňať.“ A má možnosť vidieť aj tvoju svadbu, Ježišu, na ktorej za radostného spevu všetkých privádzajú zo zeme do neba nevestu – „k tebe má prísť každý človek“ –, už nezávislú od sveta, ale zasnúbenú s duchom.
     Svätý Dávid si predovšetkým želal, aby mohol toto vidieť a na toto hľadieť. Veď hovorí: „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života a pociťovať nehu Pánovu.“

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Mach 12, 43b; Mt 13, 43a

R. Tí, čo nábožne zosnuli, * Majú pripravenú najkrajšiu odmenu.
V. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. * Majú pripravenú najkrajšiu odmenu.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA
Milosrdný Bože, vypočuj naše prosby a oživuj našu vieru v tvojho Syna, ktorý vstal z mŕtvych, aby v nás rástla nádej, že aj našich zosnulých vzkriesiš k večnému životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky