V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide,
v plnosti času spasiť nás.
Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.
Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.
Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
V.
Čujte, národy, Pánovo slovo.
R.
A ohlasujte ho po končiny zeme.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Izaiáša
Chodník spravodlivého je priamy;
ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.
Na ceste tvojich ustanovení
sme dúfali v teba, Pane,
tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
Moja duša túži po tebe za noci,
môj duch ťa hľadá v mojom srdci.
Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi,
obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.
Ale bezbožný, ani keď dostane milosť,
nenaučí sa spravodlivosti;
aj v krajine statočných pácha neprávosť
a nevidí Pánovu velebu.
Pane, tvoja ruka sa zdvihla, a oni to nevidia;
nech zahanbení uzrú, ako horlíš za svoj ľud;
a oheň pripravený pre tvojich nepriateľov
ich pohltí.
Pane, ty nám daruješ pokoj;
veď všetky naše diela si nám ty urobil.
Pane, Bože náš, ovládli nás iní páni ako ty,
ale my si spomíname len na tvoje meno.
Mŕtvi neožijú,
zomrelí nevstanú,
lebo si ich potrestal a zničil
a zahladil si aj spomienku na nich.
Pane, zveľadil si národ;
zveľadil si národ, oslávil si sa,
rozšíril si všetky hranice krajiny.
Pane, v úzkosti ťa hľadali
a kričali, keď si ich karhal.
Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a kričí v bolestiach,
takí sme boli aj my, Pane, pred tebou.
Počali sme, zvíjali sme sa
a porodili sme vietor.
nepriviedli sme na zem spásu
a nenarodili sa obyvatelia zeme.
Tvoji mŕtvi ožijú,
vstanú z mŕtvych moji povraždení.
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu.
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem vydá na svetlo svojich zomrelých.
Choď, ľud môj, vojdi do svojich izieb,
zatvor za sebou dvere,
schovaj sa na chvíľku,
kým nepominie hnev.
Lebo, hľa Pán vyjde zo svojho miesta
a potrestá neprávosť obyvateľov zeme,
ktorej sa proti nemu dopustili;
zem odhalí svoju krv,
už nebude skrývať svojich zabitých.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
Keď Boh vidí, ako sa svet chveje strachom, hneď začína konať a láskavo ho volá k sebe: milosťou
pozýva, láskou pridŕža a citom pripútava.
Preto trestom potopy očisťuje zem, na ktorej sa zahniezdila zloba, a Noema nazýva otcom nového
veku; pobáda ho milými slovami, obdarúva priateľskou dôverou, láskavo ho poúča o prítomnom živote
a milosťou mu dodáva odvahu do budúcnosti; už mu ani nerozkazuje, ale spoločne s ním zatvára do
korába plemeno celého sveta, aby láskavé spoločenstvo odstránilo otrocký strach a aby sa vzájomnou
láskou udržalo, čo sa zachránilo spoločnou námahou.
Preto povoláva Abraháma spomedzi pohanov, rozširuje jeho meno, robí ho otcom veriacich,
sprevádza na ceste, chráni ho v cudzine, rozmnožuje jeho majetok, vyznamenáva víťazstvom,
robí ho zálohom prisľúbení, vyslobodzuje ho z príkorí, poctí ho návštevou a zázračne ho obdarúva
potomkom, keď už nebolo nádeje. Napĺňa ho toľkými dobrami a priťahuje toľkou nehou božskej lásky,
aby sa učil Boha milovať, a nie sa ho báť, uctievať ho s láskou, a nie so strachom. Preto utešuje
Jakuba vo sne na úteku a keď sa vracia, vyzýva ho na zápas a v zápase sa mu dáva objať, aby
miloval pôvodcu zápasu a nebál sa ho.
Preto volá Mojžiša otcovským hlasom, oslovuje ho s otcovskou láskou a povoláva ho za osloboditeľa svojho ľudu.
Ale v uvedených prípadoch, kde ľudské srdcia zachvátil oheň Božej lásky a opojenia z nej celkom
zaplavilo ľudské zmysly, ranené ľudské srdce chcelo zrazu vidieť Boha telesnými očami.
Lenže ako mohol obmedzený ľudský zrak zachytiť Boha, ktorého nemôže ani celý svet obsiahnuť?
No láska má právo nehľadieť na to, čo bude, čo má byť, čo byť môže. Láska nevie usudzovať,
nemá rozum a nepozná mieru. Láska sa nedá utešiť nemožnosťou ani vyliečiť ťažkosťou.
Ak láska nedosiahne, po čom túži, zabíja milujúceho, a preto ide ta, kam ju to tiahne, a nie ta, kam musí.
Láska rodí túžbu, horí vášňou, vášnivo sa ženie za tým, čo jej nepatrí. A čo ešte?
Láska nemôže nevidieť, čo miluje; preto si všetci svätí veľmi málo cenili svoje zásluhy, ak by nemali uvidieť Boha.
Preto aj keď sa láska v túžbe vidieť Boha nevyznačuje nejakou súdnosťou, prezrádza veľkú nábožnosť.
Preto sa Mojžiš odvažuje povedať: „Ak som našiel milosť u teba, ukáž mi svoju tvár.“
Preto aj ktosi iný povedal: „Ukáž mi svoju tvár.“ A konečne aj pohania si preto robili modly,
aby – hoci pomýlene – videli, čo uctievajú.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, pohni naše srdcia, aby sme pripravili cestu tvojmu
jednorodenému Synovi; jeho príchod nech nás očistí a urobí nás hodnými
slúžiť tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky