14. august 2008

Sv. Maximiliána Kolbeho, kňaza a mučeníka, spomienka


Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára 1894 v Poľsku. Ako mladík vstúpil do rehole konventuálnych františkánov a roku 1918 ho v Ríme vysvätili za kňaza. Zapálený synovskou oddanosťou Bohorodičke Panne Márii založil nábožné združenie, ktoré sa volalo Rytierstvo Nepoškvrnenej Márie a rozšíril ho široko–ďaleko tak vo vlasti, ako aj v iných krajinách. Odišiel ako misionár do Japonska, kde sa za pomoci a pod ochranou Nepoškvrnenej Panny usiloval šíriť kresťanskú vieru. Keď sa potom vrátil do Poľska, musel počas hroznej druhej svetovej vojny podstúpiť mnohé útrapy, až napokon v Osvienčime pri Krakove 14. augusta 1941 zavŕšil ako obeť lásky svoj život bohatý na hrdinské skutky.

MODLITBA NAPOLUDNIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Na nebi slnko vrcholí, 
k modlitbe volá poludnie; 
spievajme chvály Pánovi, 
nech v srdci oheň pobudne. 

V tento čas majú veriaci 
myseľ ku krížu upretú, 
na ktorom Boží Baránok 
dáva sa za nás v obetu. 

To svetlo kríža Kristovho 
žiaru poludnia zatieni; 
nech aj nás celkom prenikne 
a milosť spásy upevní. 

Sláva buď večná Otcovi, 
jeho milému Synovi 
i Duchu Tešiteľovi, 
čo všetko v láske obnoví. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ujmi sa ma, Pane, podľa svojho prísľubu a budem žiť.

Žalm 119, 113-120
XV (Samech)

Nenávidím ľudí dvojtvárnych, *
    ale tvoj zákon milujem.
Ty si mi ochrana a záštita, *
    na tvoje slovo sa najviac spolieham.

Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, *
    ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.
Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; *
    a nezahanbi ma v mojej nádeji.

Podopri ma a to ma zachráni, *
    vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.
Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, *
    lebo ich zmýšľanie je klamné.

Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, *
    preto tvoje prikázania milujem.
Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, *
    lebo sa bojím tvojich rozsudkov.

Ant. 1 Ujmi sa ma, Pane, podľa svojho prísľubu a budem žiť.

Ant. 2 Pomôž nám, Bože, naša spása, a odpusť nám hriechy.

Žalm 79, 1-5. 8-11. 13
Nárek nad Jeruzalemom

Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj. (Lk 19, 42)

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, †
    poškvrnili tvoj svätý chrám *
    a Jeruzalem obrátili na rumy.
Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým *
    a divej zveri dávali telá tvojich svätých.
Rozlievali ich krv ako vodu vôkol Jeruzalema *
    a nemal ich kto pochovať.

Susedia nás začali potupovať *
    a okolití ľudia haniť a vysmievať.
Dokedy ešte, Pane? †
    Chceš sa hnevať naveky? *
    Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?

Zabudni na hriechy našich otcov; †
    príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, *
    lebo sme veľmi úbohí.
Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, *
    a vysloboď nás;
a pre svoje meno *
    odpusť nám hriechy.

Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“ †
    Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže *
    pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.
Nech dôjde k tebe nárek zajatých; †
    silou svojho ramena *
    zachovaj synov smrti nažive.

Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, *
    chceme ťa zvelebovať naveky
a z pokolenia na pokolenie *
    hlásať tvoju slávu.

Ant. 2 Pomôž nám, Bože, naša spása, a odpusť nám hriechy.

Ant. 3 Bože zástupov, zhliadni z neba a navštív svoju vinicu.

Žalm 80
Izrael, Božia vinica *

Príď, Pane Ježišu! (Zjv 22, 20)

Pastier Izraela, *
    čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa *
    pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.
Vzbuď svoju moc *
    a príď nás zachrániť.

Bože, obnov nás, *
    rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, Bože zástupov, *
    dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?
Kŕmil si nás ako chlebom slzami *
    a slzami si nás napájal v hojnosti.
Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia *
    a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

Bože zástupov, obnov nás, *
    rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z Egypta si preniesol vinicu, *
    pohanov si vyhnal a vysadil si ju.
Pôdu si pripravil pre ňu, *
    zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.
Svojou tôňou pokryla úbočia *
    a Božie cédre ratolesťami.
Svoje výhonky vystrela až k moru, *
    až po rieku Eufrat svoje letorasty.

Prečo si zbúral jej ohradu *
    a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?
Diviak lesný ju rozrýva *
    a pasie sa na nej poľná zver.

Bože zástupov, vráť sa, *
    zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, *
    chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Tí, čo ju vypálili od koreňa, *
    pred hrozbou tvojej tváre zahynú.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, *
    nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote *
    a budeme vzývať tvoje meno.

Pane, Bože zástupov, obnov nás, *
    rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Ant. 3 Bože zástupov, zhliadni z neba a navštív svoju vinicu.

KRÁTKE ČÍTANIE

Dt 4, 7
Ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame!?

V. Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú
R. A vyslyší ich modlitbu.

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, u teba nie je nič temné ani tienisté; ožiar nás jasom svojho svetla, aby sme chápali tvoje prikázania a ochotne kráčali po ceste, ktorú si nám vyznačil. Skrze Krista, nášho Pána.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky