22. júl 2008

Sv. Márie Magdalény, spomienka


Patrila medzi Kristových učeníkov. Bola pri jeho smrti a zaslúžila si prvá vidieť skoro ráno na Veľkú noc zmŕtvychvstalého Vykupiteľa (Mk 16, 9). Jej úcta sa rozšírila hlavne v 12. storočí v západnej Cirkvi.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Hviezda z Magdaly, vzácna žena svätá,
všetci ťa spevom, srdcom uctievame,
veď ty si bola s Kristom láskou spätá
    vrúcne, oddane.

Keď si spoznala jeho moc a slávu,
pred ktorou miznú duchovia zla v temne,
kajúca dvíhaš k nemu srdce, hlavu
    v dôvere pevnej.

A tak ťa sila tejto svätej lásky
núti bdieť stále v tôni Učiteľa,
sprevádzaš Pána i boj jeho ťažký
    vždy verná, smelá.

Pod krížom stojíš, oplakávaš Pána
a mŕtve telo voňavkami mažeš,
Milovaného s úctou, milovaná,
    do hrobu kladieš.

Nám Kristus z lásky dáva život nový;
pros za nás, by sme účasť večnú mali
na jeho sláve, by sme Miláčkovi
    spievali chvály. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby

Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)

I

Pane, vyslyš moju modlitbu *
    a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
    v deň môjho súženia *
    nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
    čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
    a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
    takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
    som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *
    ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
    a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
    preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *
    a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
    lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
    a ja schnem sťa tráva.

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

II

Ale ty, Pane, trváš večne *
    a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
    lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
    lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
    a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
    a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
    a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
    a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
    a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
    a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
    a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
    a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
    a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

III

Cestou mi sily podlomil *
    a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
    neber ma v polovici mojich dní; *
    tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
    aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
    rozpadnú sa sťa odev, *
    vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *
    a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
    a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

V. Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
R. Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

2, 12 – 3, 6
Pavol, služobník Novej zmluvy

     Bratia, keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.
     Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme – ako niektorí – odporúčajúce listy k vám alebo od vás? Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.
     Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 3, 4. 6. 5

R. Dôverujeme Bohu skrze Krista. * On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha.
V. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. * On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá

(Hom. 25, 1-2. 4-5: PL 76, 1189-1193)

Horela túžbou za Kristom, o ktorom si myslela, že ho odniesli

     Keď prišla Mária Magdaléna k hrobu a Pánovo telo tam nenašla, myslela si, že ho odniesli, a oznámila to učeníkom. Oni šli, videli a uverili, že je to tak, ako povedala žena. O nich sa ďalej píše: „Potom sa učeníci vrátili domov.“ A hneď sa dodáva: „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“
     Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho, ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“
     Najprv teda hľadala, a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosť, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo dosiahnuť pravdu. Preto aj Dávid hovorí: „Po Bohu živom žízni moja duša, kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A zasa Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Ranená som láskou.“ A opäť: „Moja duša sa rozžialila.“
     „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Zisťuje sa príčina bolesti, aby sa zväčšila túžba, lebo keď vysloví meno toho, ktorého hľadá, zahorí ešte väčšou láskou k nemu.
     „Ježiš ju oslovil: Mária!“ Keď ju nazval všeobecným menom podľa pohlavia a nepoznala ho, oslovuje ju po mene. Akoby jej otvorene chcel povedať: „Spoznaj toho, ktorý ťa pozná. Nepoznám ťa všeobecne ako jednu z mnohých, ale zvláštnym spôsobom.“
     Mária oslovená po mene spoznáva Stvoriteľa a hneď ho nazýva „Rabbuni“, čo znamená „Učiteľ“. Lebo to bol ten, ktorého hľadala navonok, a on ju učil hľadať vo vnútri.

RESPONZÓRIUM


R. Keď sa Mária Magdaléna vrátila od Pánovho hrobu, zvestovala učeníkom: Videla som Pána. * Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnú niesť prvú správu o zmŕtvychvstaní života.
V. Dlho s plačom hľadala milého, až ho našla a keď ho našla, zvestovala to. * Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnú niesť prvú správu o zmŕtvychvstaní života.

MODLITBA
Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky