V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.
Dnes vyznavač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.
Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.
Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.
A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony,
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
V.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z prvej knihy Kráľov
Achab išiel v ústrety Eliášovi. Keď ho zbadal, povedal: „To si ty, čo poburuješ Izrael?“ On odvetil: „Ja nepoburujem Izrael, ale ty a dom
tvojho otca, lebo ste opustili Pánove prikázania a šiel si za bálmi. Teraz však pošli poslov a zhromaždi ku mne celý Izrael na vrch Karmel,
aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola.“
Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel. Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy
budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo.
Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky;
oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka,
položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom,
je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“
Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha,
ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik
sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom,
ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho
zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.
Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal.
Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa
počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene.
Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal:
„Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal:
„Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.
Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som
tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si
obrátil ich srdce!“
Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl,
padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“ A Eliáš im povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech ani jeden z nich
neujde!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich zaviedol k potoku Kison a tam ich pobil.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Životopisu svätého Kamila, ktorý napísal jeho spoločník
Aby som začal svätou láskou ako koreňom a darom všetkých čností, ktorá bola Kamilovi bližšia než všetky ostatné, musím povedať,
že bol taký rozpálený ohňom tejto svätej čnosti, a nielen voči Bohu, ale aj voči blížnym a najmä voči chorým, že mu stačilo iba sa
pozrieť na nich, aby zaplavila jeho srdce neha a súcit a aby dokonale zabudol na všetky rozkoše a pozemské radosti a náklonnosti.
Keď posluhoval niektorému z chorých, zdalo sa, akoby sa mal z veľkej lásky a súcitu takmer celkom vyčerpať a stráviť. Lebo najradšej
by bol vzal na seba akýkoľvek ich neduh či akékoľvek iné zlo, keby tým mohol zmierniť ich bolesti alebo odstrániť choroby.
Tak živo v nich videl Kristovu osobu, že často pri podávaní jedla bol presvedčený, že oni sú jeho Kristami, až natoľko, že si od nich
vyprosoval milosť a odpustenie hriechov. Preto stál pred nimi tak úctivo, akoby bol naozaj a doslova v prítomnosti svojho Pána.
O ničom nehovoril častejšie a nadšenejšie ako o svätej láske a túžil ju priam vložiť do sŕdc všetkých smrteľníkov.
Aby svojich rehoľných bratov zapálil touto hlavnou čnosťou, pripomínal im tie najlahodnejšie slová Ježiša Krista: „Bol som chorý
a navštívili ste ma.“ Bolo vidno, že on sám má tieto slová naozaj vryté vo svojom srdci; tak často ich hovorieval, tak často ich
opakoval!
Kamilova láska bola taká veľká a taká široká, že do svojej neobyčajnej náklonnosti a priazne nezahrnoval len chorých a zomierajúcich,
ale všeobecne všetkých chudobných a úbohých. Jeho srdce bolo také preniknuté láskou voči núdznym, že hovorieval: „Keby na svete
nebolo chudobných, ľudia by si ich museli nájsť, aj spod zeme by ich museli vyhrabať, aby im mohli robiť dobre a preukazovať
milosrdenstvo.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si svätému kňazovi Kamilovi udelil dar hrdinskej
lásky k chorým; pre jeho zásluhy naplň nás duchom svojej lásky, aby sme
ti slúžili vo svojich blížnych a v hodine našej smrti mohli bez strachu
predstúpiť pred tvoju tvár. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky