6. december 2008

Sv. Mikuláša, biskupa, ľubovoľná spomienka


Bol biskupom v Myre v Lýkii (dnes v Turecku). Zomrel niekedy v polovici 4. storočia. Od 10. storočia sa uctieva už v celej Cirkvi.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Žalm 105
Boh je v sľuboch verný

Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)

I

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
    rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
    rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
    nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, *
    hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
    na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
    synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; *
    jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
    na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
    na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, *
    Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
    ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
    iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
    z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
    i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
    neubližujte mojim prorokom.“

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

II

Hlad privolal na krajinu *
    a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
    Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
    a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
    Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, *
    prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
    a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
    a jeho starcov učil múdrosti.

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

III

I prišiel Izrael do Egypta *
    a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
    a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
    a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
    a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
    a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, *
    lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
    a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
    vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
    všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
    žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
    dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, *
    nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
    zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
    prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
    a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
    lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
    a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice *
    a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
    po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
    ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
    vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
    i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
    a jeho zákon plnili.

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

V. Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
R. Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

21, 6-12
Strážca oznamuje pád Babylonu

Toto mi povedal Pán:
    „Choď a postav pozorovateľa,
ktorý bude hlásiť všetko, čo uvidí.
Ak uvidí vozy, dvojzáprah koní,
jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách,
nech ich veľmi pozorne sleduje.“

A pozorovateľ vykríkol:
„Na pozorovateľni, Pane,
stojím bez prestania celý deň
a celé noci
stojím na stráži.
Hľa, prichádza sem oddiel mužov,
konský dvojzáprah.“

A potom dodal:
„Padol, padol Babylon
a všetky sochy jeho bohov
sú polámané po zemi.“

Vy, moji zbití, ľud mojej holohumnice,
zvestoval som vám,
čo som počul od Pána zástupov, od Boha Izraela.

Výrok o Dume:
Volá ku mne zo Seiru:
„Strážca, kedy sa skončí noc?
Strážca, kedy sa skončí noc?“
Strážca odpovedal:
„Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa;
vráťte sa, poďte!“

RESPONZÓRIUM

Zjv 18, 2. 4. 5

R. Anjel zavolal mohutným hlasom: Padol veľký Babylon. A počul som iný hlas z neba volať: * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.
V. Lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. * Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 123, 5: CCL 36, 678-680)

Sila lásky premáha strach zo smrti

     Pán sa pýta na to, čo vedel už predtým, a nie raz, ale dvakrát, ba trikrát, či ho Peter miluje. A práve toľko ráz počuje od Petra, že ho miluje, a toľko ráz prikazuje Petrovi, aby pásol jeho ovce.
     Trojnásobnému zapretiu zodpovedá trojnásobné vyznanie, aby jazyk neslúžil láske menej než strachu a aby sa nezdalo, že strach zo smrti vyláka viac slov ako život. Nech láska pasie Pánovo stádo, keď strach zaprel pastiera.
     Kto pasie Kristove ovce tak, akoby patrili jemu, a nie Kristovi, dokazuje, že miluje seba, a nie Krista.
     Pred takýmito varuje Kristov toľko raz zdôraznený hlas a Apoštol nad nimi narieka, že hľadajú svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.
     Veď keď hovorí: „Miluješ ma? Pas moje ovce,“ to nemôže znamenať nič iné, ako keby povedal: Ak ma miluješ, nepomýšľaj pásť seba, ale moje ovce. Pas ich ako moje, nie ako svoje ovce. Hľadaj v nich moju slávu, nie svoju; moju vládu, nie svoju; môj zisk, nie svoj. Aby si sa neocitol medzi tými, čo patria k „zlým časom“, milujú seba samých a všetko, čo súvisí s týmto koreňom všetkého zla.
     Tí teda, čo pasú Kristove ovce, nesmú milovať seba samých, ani ich nesmú pásť ako svoje, ale ako jeho.
     A najväčšia chyba, ktorej sa musia chrániť tí, čo pasú Kristove ovce, je hľadať svoje záujmy a nehľadať záujmy Ježiša Krista a zneužiť pre svoju žiadostivosť tých, za ktorých Kristus vylial svoju krv.
     V tom, kto pasie jeho ovce, musí rásť jeho láska a musí dosiahnuť taký duchovný zápal, že prekoná aj prirodzený strach zo smrti, ktorej sa bránime i napriek tomu, že chceme žiť s Kristom.
     Nech je hrôza smrti akokoľvek veľká, musí ju premôcť sila lásky, akou milujeme toho, ktorý dobrovoľne podstúpil za nás aj smrť a je naším životom.
     Lebo keby smrť vôbec nebudila hrôzu alebo len veľmi malú, nebola by sláva mučeníkov taká veľká. Ale keď si dobrý pastier, ktorý dal život za svoje ovce, z tých oviec získal toľko mučeníkov, o čo viac musia až na smrť, až po vyliatie krvi bojovať za pravdu a proti hriechu tí, ktorým zveril svoje ovce, aby ich pásli, čiže vyučovali a viedli.
     Kto by teda pri pohľade na príklad jeho umučenia nevidel, že pastieri ho musia nasledovať a čím užšie prilipnúť k svojmu pastierovi, keď ho nasledujú aj mnohé ovce!? Veď pod jedným pastierom v jednom stáde sú aj sami pastieri ovcami. Lebo všetkých, za ktorých trpel, urobil svojimi ovcami. Ba aj on sám sa stal baránkom, aby mohol trpieť za všetkých.

RESPONZÓRIUM

Sir 45, 3; Ž 78, 70. 71

R. Pán ho oslávil pred očami kráľov a dal mu moc nad svojím ľudom. * A ukázal mu svoju slávu.
V. Pán si vyvolil svojho sluhu, aby pásol vyvolený ľud, jeho dedičstvo. * A ukázal mu svoju slávu.

MODLITBA
Bože, darca každého dobra, na príhovor svätého biskupa Mikuláša pomáhaj nám v každej núdzi a chráň nás pred každým nešťastím; daj nám veľkodušné srdce, aby sme ochotne dávali iným, čo prijímame od teba, a tak bezpečne kráčali po ceste spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky