15. máj 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 6. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

V. Pane, ku komu by sme išli?
R. Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Prísloví

10, 6-32
Rozličné výroky

Pánove požehnania sú na hlave spravodlivého,
ale ústa bezbožných zastierajú násilie.
Pamiatka spravodlivého bude v požehnaní,
ale meno bezbožných spráchnivie.
Kto má múdre srdce, prijíma prikázania,
a kto má hlúpe pery, padne.

Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne;
kto však kriví svoje cesty, bude odhalený.
Kto žmurká okom, spôsobuje bolesť,
a kto má hlúpe pery, padne.
Ústa spravodlivého sú prameňom života,
ale ústa bezbožných zastierajú násilie.
Nenávisť vyvoláva rozbroje,
ale láska zakrýva všetky priestupky.
Na perách múdreho nachádza sa múdrosť
a palica na chrbte toho, kto nemá srdce.

Múdri skrývajú vedomosť,
ale ústa hlupáka majú blízko ku skaze.
Majetok boháča je jeho pevným mestom,
skazou chudobných je ich bieda.
Práca spravodlivého vedie k životu,
ale zisk bezbožného ku hriechu.
Kto zachováva poriadok, kráča k životu,
kto však nedá nič na dohovárania, blúdi.

Lživé pery skrývajú nenávisť;
kto šíri klebety, je hlupák.
Mnohovravnosť nie je bez hriechu;
ale kto ovláda svoje pery, je veľmi rozumný.
Jazyk spravodlivého je vyberané striebro,
no srdce bezbožných nestojí za nič.
Pery spravodlivého vzdelávajú mnohých;
Tí však, čo sú nevzdelaní, umierajú v biede srdca.

Pánovo požehnanie obohacuje
a nijaké úsilie mu nič nepridá.
Pre hlupáka je zábavou páchať zločiny,
ale rozumnému mužovi svedčí múdrosť.
Čoho sa bezbožný bojí, to naňho príde,
spravodliví zas dostanú, po čom túžili.
Ako keď búrka prejde, tak nebude bezbožného,
ale spravodlivý je ako večný základ.
Čím je ocot pre zuby a dym pre oči,
tým je lenivec pre tých, ktorí ho posielajú.

Bázeň pred pánom pridáva dni,
a roky bezbožných sa budú skracovať.
Očakávanie spravodlivých, to je radosť,
ale nádej bezbožných vyjde navnivoč.
Pánova cesta je silou pre bezúhonného,
ale skazou pre tých, čo páchajú zlo.
Spravodlivý nikdy nezakolíše,
bezbožní však nebudú bývať v krajine.
Ústa spravodlivého plodia múdrosť,
zlý jazyk bude odrezaný.
Pery spravodlivého poznajú milé veci,
ale ústa bezbožných zvrátené.

RESPONZÓRIUM

Ž 37, 30. 31; 112, 6b-7a

R. Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť a jeho jazyk hovorí, čo je správne. * V jeho srdci je zákon Boží.
V. Vo večnej pamäti bude spravodlivý, nebude sa báť zlej zvesti. * V jeho srdci je zákon Boží.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 37, 65-66: CSEL 64, 123-125)

Otvor si ústa pre Božie slovo

     Nech naše srdcia a ústa stále rozjímajú o múdrosti. Nech tvoj jazyk hovorí, čo je správne, a v tvojom srdci nech je zákon Boží. Preto ti hovorí Písmo: „Budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť doma alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať.“ Hovorme teda o Pánu Ježišovi, veď on je múdrosť, on je slovo, aj Božie Slovo.
     Lebo aj toto je napísané: „Otvor si ústa pre Božie slovo.“ Ten ho vydychuje, v kom sa ozývajú jeho reči a kto rozjíma o jeho slovách. Hovorme o ňom stále. Keď hovoríme o múdrosti, to je on. Keď hovoríme o čnosti, to je on. Keď hovoríme o spravodlivosti, to je on. Keď hovoríme o pokoji, to je on. Keď rozprávame o pravde, živote a vykúpení, to je on.
     Je napísané: „Otvor si ústa pre Božie slovo.“ Ty otvor, on hovorí. Preto povedal Dávid: „Budem počúvať, čo povie vo mne Pán“ a sám Boží Syn hovorí: „Otvor si ústa a ja ti ich naplním.“ No nie všetci dokážu oceniť dokonalosť múdrosti ako Šalamún, ani všetci ako Daniel. Pritom sa všetkým vlieva duch múdrosti podľa ich možnosti; ale všetkým, čo sú veriaci. Ak veríš, máš duch múdrosti.
     Preto stále rozjímaj, hovor o Bohu, keď „sedíš doma“. Domom môžeme rozumieť kostol a domom môžeme rozumieť svoje vnútro, aby sme hovorili v sebe. Hovor uvážene, aby si unikol hriechu a neupadol do mnohovravnosti. Keď sedíš, hovor so sebou ako sudca. Hovor uvážene, aby si unikol hriechu a neupadol do mnohovravnosti. Keď sedíš, hovor so sebou ako sudca. Hovor na ceste, aby si nikdy nezaháľal. Na ceste budeš hovoriť, ak budeš hovoriť v Kristovi, lebo Kristus je cesta. Hovor na ceste sebe, hovor Kristovi. Počúvaj, ako máš s ním hovoriť: „Chcem, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali svoje čisté ruky bez hnevu a hádok.“ Hovor, človeče, keď líhaš, aby sa k tebe neprikradol spánok smrti. Počuj, ako máš hovoriť, keď líhaš: „Svojím očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia, kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre Jakubovho Boha.“
     Keď vstávaš alebo sa prebúdzaš, prihovor sa mu, aby si splnil, čo máš prikázané. Počúvaj, ako ťa Kristus zobúdza. Tvoja duša hovorí: „Hlas môjho brata klope na dvere“ a Kristus hovorí: „Otvor mi, sestra, moja nevesta.“ Počúvaj, ako máš ty zobúdzať Krista. Duša hovorí: „Zaprisahám vás, jeruzalemské dcéry, buďte, zobúdzajte lásku.“ Láska je Kristus.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 1, 30b. 31; Jn 1, 16

R. Kristus Ježiš sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, * Aby, ako je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.
V. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. * Aby, ako je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty nás uisťuješ, že prebývaš v tých, čo sú spravodliví a majú čisté srdce; pomáhaj nám svojou milosťou tak žiť, aby sme boli tvojím dôstojným príbytkom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky