4. jún 2008

Streda, cezročné obdobie, 9. týždeň
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.

Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.

Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.

Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.

Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.

Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.

Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Žalm 18, 2-30
Poďakovanie za záchranu a víťazstvo

V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)

I

Milujem ťa, Pane, moja sila; *
    Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
    ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
    a budem zachránený pred nepriateľmi.

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
    a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
    zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
    a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
    a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil. 

II

Zem sa pohýbala a zachvela; †
    vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
    lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
    a spaľujúci oheň z jeho úst, *
    vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
    čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol, *
    vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
    a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
    ľadovec a žeravé uhlie.

Pán z neba zahrmel †
    a zaznel hlas Najvyššieho: *
    ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
    vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
    a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
    pred víchricou tvojho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
    a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
    z rúk tých, čo ma nenávideli *
    a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
    ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
    zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil. 

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty. 

III

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
    za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
    a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
    a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
    a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
    lebo videl, že moje ruky sú čisté.

Voči svätému si svätý, *
    voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
    voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
    a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
    môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
    a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty. 

V. Všetci sa divili milým slovám.
R. Čo vychádzali z jeho úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

32, 1-6; 33, 1-22
Eliu hovorí o Božom tajomstve

     Títo traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol presvedčený, že je spravodlivý. Tu sa však nahneval a rozhorčil Barachelov syn Buzita Eliu z Ramovho príbuzenstva. Nahneval sa na Jóba za to, že sa nazval spravodlivým pred Bohom. A rozhorčil sa aj na jeho priateľov, že nenašli odpoveď a iba odsúdili Jóba. Eliu čakal, kým hovoril Jób, lebo tí, čo hovorili, boli starší. Keď však Eliu videl, že tí traja už nevedia, čo povedať, veľmi sa nahneval. A Brachelov syn Buzita Eliu povedal:

„Vekom som mladší,
vy ste starší.
Preto som sa ostýchal a bál
povedať vám svoj názor.
Počuj, teda, Jób, moje výroky
a vypočuj všetky moje reči.
Nuž otvoril som svoje ústa,
nech teda hovorí môj jazyk v mojich ústach.
Moje slová vychádzajú z úprimného srdca
a moje pery budú čistú pravdu hovoriť.
Boží duch ma utvoril
a dych Všemohúceho ma oživil.
Ak môžeš, odpovedz mi,
priprav sa predo mňa a postav sa.
Hľa, ja som pred Bohom tak ako ty
a aj ja som odtrhnutý z tej istej hliny.
No moja hrozba nech ťa nedesí
a moje bremeno nech ťa neťaží.
Ale povedal si mi do uší,
počul som hlas tvojich slov:
,Ja som čistý a bez viny;
som nepoškvrnený a neprávosti na mne niet,
ale hľadá proti mne zámienky,
a preto si myslí, že som jeho nepriateľ.
Vložil moje nohy do klady,
dáva pozor na všetky moje chodníky.‘
Toto je teda, v čom nie si spravodlivý;
     poviem ti to,
lebo Boh je väčší ako človek.
Prečo sa s ním prieš,
že ti neodpovedal na všetky slová?
Boh raz hovorí
a druhý raz to isté neopakuje.
Vo sne, v nočnom videní,
keď dolieha tvrdý spánok na ľudí
a spia na lôžku,
vtedy otvára ľuďom uši
a naháňa im strach vo videniach,
aby odvrátil človeka od toho, čo robí,
a oslobodil ho od pýchy,
chráni jeho dušu pred jamou
i jeho život, aby neprešiel cez priekopu smrti.

Karhá ho aj bolesťou na lôžku
a jeho kosti sa stále chvejú.
Chlieb sa mu stáva v jeho živote odporným
a jeho duši pokrm predtým obľúbený.
Jeho telo očividne chradne
a ukazujú sa kosti, ktoré vidieť nebolo.
Priblížil sa k jame zániku
a jeho život k obydliu smrti.“

RESPONZÓRIUM

Rim 11, 33-34

R. Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
V. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 23, 23-24: PL 76, 265-266)

Pravé učenie uteká pred povýšenosťou

     „Počuj, Jób, moje výroky, a vypočuj všetky moje reči.“ Učenie arogantných ľudí má tú vlastnosť, že nevedia pokorne podávať, čo učia, a tým správnym, čo vedia, nemôžu správne poslúžiť. Ich slová totiž prezrádzajú, že keď učia, cítia sa, akoby sedeli na nejakom vysokom vrchole, a na tých, ktorých učia, hľadia, akoby boli hlboko pod nimi, a hovoria s nimi nie ako radcovia, ale blahosklonne skoro ako vládcovia.
     Správne im hovorí Pán skrze proroka: „Kruto a násilne ste panovali nad nimi.“ Kruto a násilne panujú tí, čo sa neusilujú svojich podriadených pokojne a rozumne usmerniť, ale tvrdo zlomiť a ovládnuť.
     Naproti tomu pravé učenie tým väčšmi už v myšlienke uteká pred chybou povýšenosti, čím zapálenejšie prenasleduje oštepmi svojich slov samého pôvodcu povýšenosti. Dáva si totiž pozor, aby povýšenými spôsobmi skôr nehlásal toho, ktorého prenasleduje v srdci poslucháčov svätými rečami. Usiluje sa aj slovami hlásať aj životom prejavovať poníženosť, ktorá je učiteľkou a matkou všetkých čností, aby ju učeníkom pravdy vyjadril skôr životom ako rečami.
     Preto hovorí Pavol Solúnčanom, akoby bol zabudol na výšku svojho apoštolátu: „Boli sme medzi vami malí.“ A apoštol Peter hovorí: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás,“ pričom tvrdí, že treba pri samom podávaní učenia zachovať správny spôsob, lebo dodáva: „Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím.“
     Ale tým, čo hovorí Pavol svojmu žiakovi: „Toto prikazuj a uč so všetkou rozhodnosťou,“ neradí vládnuť silou, ale váhou života. Veď s rozhodnosťou sa učí, keď sa skôr koná, než hovorí. Lebo učeniu uberá na istote, keď svedomie prekáža jazyku. Nenavádza ho teda na rozhodnosť povýšenej reči, ale na istotu dobrého konania. Preto je aj o Pánovi napísané: „Lebo učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci a farizeji.“ Veď on jediný hovoril nenapodobiteľne a zásadne z dobrej moci, lebo sa ničoho nedopustil zo zlej slabosti. Mal totiž z božskej moci to, čo nám zadovážil nevinnosťou svojej ľudskej prirodzenosti.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 5, 5b; Mt 11, 29b

R. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, * Lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.
V. Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. * Lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.

MODLITBA
Všemohúci Bože, tvoja prozreteľnosť je neomylná vo všetkých rozhodnutiach; preto ťa prosíme, odvráť od nás, čo je škodlivé, a daj, aby nám všetko slúžilo na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky