1. október 2008

Sv. Terézie z Lisieux, panny a učiteľky Cirkvi, spomienka


Narodila sa v Alencone vo Francúzsku roku 1873. Bola ešte dievča, keď vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Lisieux, kde sa cvičila najmä v pokore, evanjeliovej prostote a dôvere v Boha a týmto čnostiam úspešne učila slovom i príkladom novicky. Svoj život obetovala za spásu duší a za vzrast Cirkvi. Zomrela 30. septembra 1897. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.

Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.

Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.

Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.

Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Žalm 39
Prosby chorého

Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)

I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
    aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
    dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
    bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
    a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
    „Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
    nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
    a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
    každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
    poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
    Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
    a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
    lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *
    bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
    Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
    veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *
    nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
    veď u teba som iba hosť, *
    len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
    skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
    čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
    jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
    lož väčšmi ako pravdu. *
    Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †
    odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
    vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
    ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
    lež zakladal si na veľkom bohatstve *
    a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
    Úfam v Božie milosrdenstvo *
    navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
    a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
    na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

V. Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R. Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Filipanom

2, 12-30
Pracujte na svojej spáse

     Moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte Slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!
     Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou. A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.
     Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. Preto som ho čím prv poslal, by ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.

RESPONZÓRIUM

2 Pt 1, 10a. 11; Ef 5, 8b. 11a

R. Čím viac sa usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. * Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
V. Žite ako deti svetla! A nemajte účasť na jalových skutkoch tmy. * Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z vlastného životopisu svätej panny Terézie od Dieťaťa Ježiša

(Manuscits autobiographiques, Lisieux 1957, 227-229)

V srdci Cirkvi budem ja láskou

     Moje nesmierne túžby ma mučili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Oči mi náhodou utkveli na dvanástej a trinástej hlave Prvého listu Korinťanom. A v prvej som čítala, že všetci nemôžu byť zároveň apoštolmi, prorokmi a učiteľmi, že Cirkev pozostáva z rozličných údov a oko nemôže byť súčasne aj rukou. Bola to jasná odpoveď; ale nie taká, ktorá by utíšila moje túžby a priniesla mi pokoj.
     No nedala som sa odradiť a čítala som ďalej. A tak som našla vetu, ktorá mi priniesla úľavu: „Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ Apoštol tu upozorňuje, že ani vyššie dary milosti nie sú ničím bez lásky a že láska je tá najvznešenejšia cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. Konečne som našla pokoj.
     Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to, že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahrňuje všetky povolania, že láska je všetko, že ona obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná.
     Vtedy som opojená najväčšou radosťou vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože. V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem všetkým a moja túžba sa splní.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 21, 4; Jób 31, 18; Ef 3, 18; Ž 31, 20

R. Bože, vyšiel si mi v ústrety svojou láskou a ona so mnou rástla od môjho detstva. * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.
V. Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným * A teraz nemôžem pochopiť, aká je hĺbka tvojej lásky.

MODLITBA
Veľký Bože, svoje kráľovstvo otváraš pokorným a maličkým; daj, aby sme s dôverou kráčali po stopách svätej Terézie a na jej príhovor sa dostali do večnej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky