27. jún 2008

Sv. Ladislava, ľubovoľná spomienka
(v Bratislavsko-Trnavskej arcidiecéze a v Banskobystrickej, Nitrianskej a Rožňavskej diecéze)


Uhorský kráľ Ladislav vynikal dobročinnosťou voči chudobným, spravodlivosťou a dobrosrdečnosťou. Staral sa o rozvoj náboženského života. Obnovil a postavil množstvo kláštorov. On má zásluhu aj na obnovení Nitrianskeho biskupstva. Zomrel neďaleko Nitry roku 1095. Do zoznamu svätých ho zapísal pápež Celestín III. roku 1192.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznavač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča. 

Žalm 55, 2-15. 17-24
Neverný priateľ

Na Ježiša doľahla hrôza a úzkosť. (Mk 14, 33)

I

Čuj, Bože, moju modlitbu †
    a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
    pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
    zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím *
    a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
    a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
    a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
    aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
    a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
    pred búrkou a víchricou.“

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča. 

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa. 

II

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
    bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
    v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
    a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
    to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
    azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
    môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
    v sprievode sme kráčali Božím domom.

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa. 

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová. 

III
Ja však budem volať k Bohu *
    a Pán ma zachráni.
Večer i ráno i napoludnie budem rozjímať a vzdychať *
    a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, *
    lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, *
    on, ktorý je spred vekov.

Lebo oni sa nezmenia *
    a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
    a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
    ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
    ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána †
    a on ťa zachová; *
    a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
    do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
    ale ja dúfam v teba, Pane.

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová. 

V. Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
R. Nakloň svoj sluch k mojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

25, 14-24. 28-39
Dávid a Abigail

     Nabalovej manželke Abigail oznámil jeden zo sluhov: „Dávid poslal z púšte poslov, aby pozdravili nášho pána, ale on sa na nich osopil. A tí ľudia boli k nám veľmi dobrí a neobťažovali nás. Ani sa nám nikdy nič nestratilo za celý čas, čo sme sa s nimi stretali na púšti. Vo dne v nocí nám boli hradbou po všetky dni, čo sme u nich pásli stáda. Preto uváž a rozmysli si, čo urobíš, lebo je rozhodnuté o skaze nášho pána a celého jeho domu. A on je Beliálov syn, takže s ním nemôže nik hovoriť.“
     Abigail rýchlo vzala dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených baranov, päť mier praženého zrna, sto zväzkov sušeného hrozna, dvesto figových koláčov a naložila to na osly. Svojim sluhom povedala: „Choďte napred, ja pôjdem za vami.“ Svojmu mužovi Nabalovi nepovedala nič. Keď teda nasadla na osla a zostupovala krytá vrchom, Dávid a jeho muži zostupovali oproti nej, a tak sa s nimi stretla. Dávid povedal: „Veru nadarmo som chránil všetko, čo mal tento na púšti, nestratilo sa nič z toho, čo mu patrilo, a on sa mi odplatil zlým za dobré. Nech Boh urobí toto Dávidovým nepriateľom a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo mu patrí, ponechám do rána čokoľvek z mužského pohlavia.“
     Keď Abigail uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až po zem. Padla mu k nohám a povedala: „Odpusť vinu svojej služobníčke, veď Pán určite urobí môjmu pánovi trvalý dom, lebo môj pán vedie Pánove boje. Nech sa teda nenájde na tebe nič zlé po všetky dni tvojho života. A keby aj niekedy povstal človek, čo by ťa prenasledoval a číhal ti na život, bude duša môjho pána zachránená vo zväzku života u Pána, tvojho Boha. Ale dušu tvojich nepriateľov nech roztočí a vymrští ako z praku. A keď Pán splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom, nebude ti na vzlykanie ani na nepokoj srdca môjmu pánovi, že si vylial nevinnú krv a sám si sa pomstil. A keď Pán preukáže dobro môjmu pánovi, spomenieš si na svoju služobníčku.“
     Dávid povedal Abigail: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, že mi ťa dnes poslal do cesty. Nech je požehnaná tvoja rozumnosť a nech si požehnaná aj ty, že si mi dnes zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou. Ale ako žije Pán, Boh Izraela, ktorý mi zabránil ublížiť ti, keby si mi nebola rýchlo vyšla oproti, nebolo by zostalo Nabalovi do ranného úsvitu nič z mužského pohlavia.“ Dávid prijal z jej ruky všetko, čo mu priniesla, a povedal jej: „Choď v pokoji do svojho domu, veď som ťa vypočul a uctil som si ťa.“ Keď Abigail prišla k Nabalovi, práve robil vo svojom dome hostinu podobnú kráľovskej hostine. Nabalovo srdce bolo veselé, lebo mal veľa vypité. Preto mu nepovedala ani najmenšie slovo až do rána. Ale ráno, keď Nabal vytriezvel z vína, jeho žena mu všetko oznámila. I odumrelo v ňom srdce a ostal ako kameň. A keď prešlo desať dni, Pán udrel Nabala a zomrel.
     Keď sa Dávid dopočul, že Nabal zomrel, povedal: „Nech je zvelebený Pán, ktorý rozsúdil spor mojej potupy z Nabalovej ruky a svojho služobníka zachránil od zlého a Nabalovu zlobu Pán vrátil na jeho hlavu.“

RESPONZÓRIUM

1 Sam 25, 32a. 33b; Mt 5, 7

R. Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, že mi ťa dnes poslal do cesty. * Dnes si mi zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou.
V. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. * Dnes si mi zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 43)

Pomoc, ktorou chce Cirkev prispieť k ľudskej činnosti pričinením kresťanov

     Koncil nabáda kresťanov, občanov dvoch miest, aby sa usilovali verne plniť svoje pozemské povinnosti, k čomu ich vedie aj duch evanjelia. Ďaleko od pravdy sú tí, čo si vo vedomí, že tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce, myslia, že môžu zanedbávať svoje pozemské povinnosti, pričom im uniká, že práve viera ich zaväzuje plniť si ich, každý podľa stavu, do ktorého bol povolaný. Ale nemenej sa mýlia tí, čo si, naopak, myslia, že sa môžu tak pohrúžiť do pozemskej činnosti, akoby ona nemala celkom nič spoločné s náboženským životom, ktorý podľa nich spočíva len v bohoslužobných úkonoch a v plnení niektorých mravných povinností. Tento rozpor u mnohých ľudí medzi vierou, ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom treba označiť za jeden z najvážnejších omylov našich čias. Proti tomuto pohoršeniu sa už v Starom zákone rázne stavali proroci a v Novom zákone mu ešte viac sám Ježiš Kristus hrozí ťažkými trestami. Neslobodno teda stavať nesprávne proti sebe činnosť v zamestnaní a v spoločnosti na jednej strane a náboženský život na druhej. Keď kresťan zanedbáva svoje časné povinnosti, zanedbáva svoje povinnosti voči blížnemu, ba aj voči samému Bohu, a ohrozuje svoju večnú spásu. Kresťania majú skôr nasledovať príklad Krista, ktorý bol remeselníkom, a radovať sa, že môžu vykonávať všetku svoju pozemskú činnosť, pričom svoje ľudské, domáce, profesionálne, vedecké a technické úsilie vovádzajú do jedinej životnej syntézy s náboženskými hodnotami a pod ich najvyšším vedením sa všetko usmerňuje na Božiu slávu.
     Svetské povinnosti a činnosti sú vlastnou, aj keď nie výlučnou doménou laikov. Ak teda niečo konajú, či už jednotlivo alebo spoločne, ako občania sveta, nielenže sa budú riadiť zákonmi vlastnými každému odboru, ale budú sa usilovať získať ozajstnú odbornosť na tomto poli. Ochotne budú spolupracovať s ľuďmi, ktorí majú také isté ciele ako oni. Vedomí si požiadaviek viery a obdarení jej silou nech pohotovo hľadajú nové riešenia, keď treba, a nech ich realizujú. Je vecou ich správne vypestovaného svedomia vpísať do života pozemského mesta Boží zákon. Od kňazov majú laici očakávať svetlo a duchovnú silu. Nech si však nemyslia, že ich duchovní pastieri sú vždy takými odborníkmi, alebo že je ich poslaním, aby mali na každý nový, čo ako ťažký problém, poruke konkrétne riešenie. Nech skôr oni sami vo svetle kresťanskej múdrosti a s úctivým zreteľom na učenie učiteľského úradu Cirkvi vezmú na seba príslušnú zodpovednosť.
     Laici, ktorí majú činnú účasť na celom živote Cirkvi, nielenže sú povinní napĺňať svet kresťanským duchom, ale sú povolaní aj na to, aby boli uprostred ľudskej spoločnosti vo všetkom Kristovými svedkami.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16

R. Ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
V. Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, vo svätom Ladislavovi si nám dal príklad, ako ti možno oddane slúžiť v každom povolaní; láskavo nám pomáhaj, aby sme Kristovou náukou zveľaďovali svornosť a upevňovali lásku medzi ľuďmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky