27. september 2008

Sv. Vincenta de Paul, kňaza, spomienka


Narodil sa v obci Pouy pri meste Dax v juhozápadnom Francúzsku r. 1581. Keď skončil štúdiá a vysvätili ho za kňaza, stal sa farárom v Paríži. Na výchovu svätých kňazov a pomoc chudobným založil Misijnú kongregáciu (Lazaristov) a v spolupráci so svätou Ľudovítou de Marillac aj kongregáciu Dcér kresťanskej lásky (vincentiek). Zomrel v Paríži roku 1660.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
     a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 

Žalm 131
Detská dôvera v Pána *

Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
    moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
    ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *
    upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
    ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *
    odteraz až naveky.

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko. 

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)

I *

Pane, pamätaj na Dávida *
    a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
    a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
    ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
    ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
    príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *
    a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
    a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
    ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
    a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
    neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko. 

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky. 

II *

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
    je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
    posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
    a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
    budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *
    želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
    tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *
    chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
    a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
    svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
    no na jeho hlave zažiari diadém.“

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky. 

V. Poďte a pozrite na diela Pánove.
R. On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

47, 1-12
Videnie o prameni vyvierajúcom z chrámu

     V tých dňoch ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ — na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie — a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť. A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“ Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Pri mori budú stáť rybári; od Engaddi až po Engallim sa budú sušievať siete. Bude v ňom viac druhov rýb, ako je rýb vo Veľkom mori, nesmierne množstvo. Ale jeho bariny a močiare nebudú uzdravené, budú ponechané soli. Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ez 47, 1. 9; porov. Jn 4, 14

R. Videl som vodu vyvierať z pravej strany spod chrámu. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.
V. Voda, ktorú im ja dám, stane sa v nich prameňom vody prúdiacej do večného života. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Spisov svätého kňaza Vincenta de Paul

(Epist. 2546: Correspondance, Entretiens, Documents, ed. P. Coste, Paris 1920-1925, passim)

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým

     My si nemáme chudobných vážiť podľa vonkajšieho vzhľadu a vystupovania ani podľa ich duchovného nadania, lebo často majú hrubú a neupravenú povahu. Keď však na chudobných hľadíte vo svetle viery, zbadáte, že oni predstavujú Božieho Syna, ktorý si vyvolil chudobu. Lebo keď trpel, hoci takmer stratil podobu človeka a pre pohanov sa stal bláznom a pre Židov pohoršením, chudobným sa dal poznať ako hlásateľ radostnej zvesti: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“ Aj my musíme takto zmýšľať a napodobňovať to, čo robil Kristus, čiže starať sa o chudobných, potešovať ich, pomáhať im a odporúčať ich.
     Veď Kristus sa chcel narodiť chudobný, chudobných si vyvolil za učeníkov, sám sa stal služobníkom chudobných a bol tak účastný na ich položení, že vyhlásil, že čokoľvek dobré alebo zlé urobí niekto chudobným, urobí to jemu samému. A keď Boh miluje chudobných, miluje aj tých, ktorí ich milujú. Lebo keď má niekto niekoho rád, objíma vrúcnou láskou aj tých, čo onomu preukazujú ochotné priateľstvo a službu. Preto aj my dúfame, že za chudobných bude Boh aj nás milovať. Keď ich teda navštevujeme, usilujme sa „pamätať na chudobných a bedárov“ a tak s nimi cítiť, aby sme mohli s Apoštolom povedať: „Pre všetkých som sa stal všetkým.“ A preto z duše, pohnutej starostami a biedou blížnych, usilovne prosme Boha, aby vlial do nás city milosrdenstva a zľutovania, aby nimi naplnil naše srdcia a naplnené zachoval.
     Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým a treba ju preukázať bez meškania. Keď teda chudobný potrebuje v čase modlitby liek alebo pomoc, choďte spokojne k nemu, urobte, čo treba, a obetujte to Bohu, ako keby ste sa modlili. A nepoddávajte sa úzkosti mysle a výčitkám svedomia, že ste pre službu chudobným vynechali modlitbu; lebo nezanedbáva Boha ten, kto kvôli Bohu od neho odchádza, čiže prerušuje Božie dielo, aby vykonal iné podobné.
     A tak, keď opúšťate modlitbu, aby ste poslúžili nejakému chudákovi, myslite na to, že ste preukázali službu Bohu. Veď láska je väčšia ako akékoľvek pravidlo a napokon všetko má k nej smerovať: ona je vznešená pani, a preto treba robiť to, čo prikazuje ona. Slúžme teda chudobným s novým nadšením a vyhľadávajme tých najopustenejších, lebo ich sme dostali akoby za pánov a patrónov.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 19, 22; Jób 29, 15-16a

R. Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.
V. Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

MODLITBA
Milosrdný Bože, svätého Vincenta si obdaril apoštolskými čnosťami, aby sa staral o chudobných a o výchovu dobrých kňazov; prosíme ťa, naplň aj nás apoštolskou horlivosťou, aby sme sa riadili jeho naučeniami a nasledovali ho v láske k tebe a k blížnym. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky