15. november 2008

Spomienka Panny Márie v sobotu, ľubovoľná spomienka

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Panenská Matka, dcérou si
blaženou Syna milého,
skromná vždy, no si vzácnejšia
nad tvory sveta celého.

Odveký náš vzor, poňatý
v tvorivom Božom zámere,
ozdoba sveta najkrajšia,
skveješ sa celá v nádhere.

Tak šľachtíš ľudskú prírodu,
že sám jej Tvorca vznešený
sa do nej včlenil skrz teba
k úžasu všetkých stvorení.

A v tvojom lone panenskom
oheň sa Božej lásky vzňal
a v jeho teple materskom
zem rajské kvety vyháňa.

Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa tri božské osoby
do rúcha slávy odiali. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

V. Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
R. Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

12, 1-13
Proroctvo o poslednom dni a o vzkriesení

     Toto mi povedal anjel: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo chráni synov tvojho ľudu. Bude to čas úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy, až po ten čas. V tom čase sa tvoj národ zachráni; každý, koho nájdu zapísaného v knihe. A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; jedni na večný život, druhí na večnú potupu. Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky. A ty, Daniel, zatvor slová a zapečať knihu až do konca času. Mnohí budú prechádzať a rozmnoží sa poznanie.“
     Ja, Daniel, som videl, ako dvaja iní stáli, jeden na tomto brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. A ten sa opýtal muža, ktorý bol oblečený do ľanového odevu a stál nad vodami rieky: „Kedy bude koniec týchto obdivuhodných vecí?“ A počul som muža, ktorý bol oblečený do ľanového odevu a stál nad vodami rieky; zdvihol pravú i ľavú ruku k nebu a prisahal na Živého naveky: „Bude to čas, časy a polovica času a keď sa dokončí rozrušenie moci svätého ľudu, skončí sa aj toto všetko.“ Ja som to počul, ale nerozumel. A povedal som: „Môj pane, aký bude koniec týchto vecí?“ Vravel: „Choď, Daniel, lebo tieto slová sú zatvorené a zapečatené až do určeného času. Mnohí sa očistia, zbelejú a osvedčia sa, bezbožní však budú konať bezbožne a nijaký bezbožník to nepochopí, ale rozumní pochopia. A od chvíle, keď bude odstránená ustavičná obeta a postavená ohavnosť pustošiteľa, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. Blahoslavený, kto čaká a pretrvá tisíctristotridsaťpäť dní. Ty sa však uberaj ku koncu a odpočiň si a na konci dní vstaneš k svojmu údelu.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 20, 35a. 36. 38

R. Tí, ktorí budú uznaní za hodných zmŕtvychvstania, už nebudú môcť umrieť. * Sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
V. A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. * Sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa

(De nativitate Domini, 1-2: PG 65, 843-846)

Ten, čo miluje človeka, stal sa človekom a narodil sa z Panny

     „Nech sa tešia nebesia a z oblakov nech prší pravda, lebo Pán sa zmiloval nad svojím ľudom. Nech sa tešia nebesia“, lebo tak, ako boli ony na počiatku stvorené, Stvoriteľ urobil aj Adama z panenskej zeme a on sa stal Božím dôverným priateľom. „Nech sa tešia nebesia“, lebo teraz je zásluhou nášho Pána, ktorý prišiel v tele, zem posvätená a ľudské pokolenie oslobodené od modlárskych obetí. „Z oblakov nech prší pravda“, lebo dnes bol odstránený Evin hriech, vyrovnaný čistotou Panny Márie a Bohočlovekom, ktorý sa z nej narodil. Dnes bol Adam vyslobodený zo starej kliatby noci, do ktorej bol odsúdený.
     Kristus sa narodil z Panny. Vzal si z nej telo v tomto prirodzenom poriadku, ako sa mu páčilo: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Preto sa Panna stala matkou Božou. Matka je pannou, lebo bez semena porodila vtelené Slovo; zachovala si panenstvo, pretože to chcel ten, čo sa z nej zázračne narodil. Ona je matkou ľudskej prirodzenosti Božieho slova, ktoré sa v nej vtelilo, zjavilo a spojilo z múdrosti a vôle toho, ktorý robí zázraky. Svätý Pavol hovorí: „Z nich podľa tela pochádza Kristus.“
     On bol taký, aký je aj teraz, a taký bude a zostane. Kvôli nám sa však stal človekom. Miloval ľudí a stal sa človekom, tým, čím nebol. Stal sa človekom, ale zostal Bohom bez najmenšej premeny. Kvôli mne sa stal mne podobným. Stal sa tým, čím nebol, a pritom si zachoval to, čím bol. A konečne stal sa človekom, aby naše utrpenia urobil svojimi, aby sme sa mohli stať adoptovanými deťmi a aby nám pomohol do kráľovstva, ktorého hodnými nech nás urobí milosť a milosrdenstvo Pána Ježiša Krista. Jemu s Otcom i Duchom Svätým sláva, česť a moc teraz, v každom čase a po všetky veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 72, 6. 19; Zjv 21, 3

R. Ako dážď spadne na rúno; * A Božou velebou sa naplní celá zem.
V. Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A Boh bude medzi nimi prebývať. A sám Boh — ich Boh — bude s nimi. * A Božou velebou sa naplní celá zem.

MODLITBA

Všemohúci a milosrdný Bože, láskavo odvráť od nás všetky protivenstvá, aby sme bez vnútorných a vonkajších prekážok mohli plniť tvoju vôľu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky