4. august 2008

Sv. Jána Márie Vianneya, kňaza, spomienka


Narodil sa neďaleko Lyonu roku 1786. Až po prekonaní mnohých ťažkostí mohol byť vysvätený za kňaza. Poverili ho správou farnosti v dedine Ars v Belleyskej diecéze, ktorú obdivuhodne viedol a pozdvihol horlivým kázaním, sebaumŕtvovaním, modlitbou a láskou. Keď si získal povesť dobrého spovedníka, hrnuli sa k nemu veriaci zo všetkých strán a s úctou prijímali jeho rady. Zomrel roku 1859.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
     a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. 

Žalm 31, 1-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)

I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
    vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
    ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
    opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *
    pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
    lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
    ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
    ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
    lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
    a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
    moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. 

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. 

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
    od zármutku mi chabne oko, *
    duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
    a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
    a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
    susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
    Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
    som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
    hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
    ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
    a hovorím: „Ty si môj Boh, *
    v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
    a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
    a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. 

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. 

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
    a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
    pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *
    pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
    pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *
    že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
    „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
    keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
    Pán verných chráni, *
    ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
    vy všetci, čo dúfate v Pána.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. 

V. Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
R. Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Amosa

2, 4-16
Pánove súdy proti Júdovi a Izraelovi

Toto hovorí Pán:
„Pre tri zločiny Júdu
a pre štyri neodvolám slovo.
Preto, že zavrhli Pánov zákon
a nezachovávali jeho príkazy
– oklamali ich ich modly,
za ktorými chodili ich otcovia –,
zošlem oheň na Júdu
a strávi jeruzalemské paláce.“

Toto hovorí Pán:
„Pre tri zločiny Izraela
a pre štyri neodvolám slovo.
Preto, že spravodlivého predali za peniaz
a bedára za pár sandálov;
do prachu zeme zašľapujú hlavy chudobných
a krivia cestu bedárov,
syn i otec chodia za jedným dievčaťom
a hanobia moje sväté meno;
na plášťoch vzatých do zálohy
váľajú sa pri každom oltári
a v dome svojho Boha
pijú víno odsúdených.

A ja som vyničil
pred nimi Amorejčanov,
čo boli sťa cédre vysokí
a silní ako duby;
zničil som hore ich ovocie
a dolu ich korene.
Ja som vás vyviedol
z egyptskej krajiny
a vodil štyridsať rokov po púšti,
aby ste zaujali krajinu Amorejčanov;
z vašich synov som vzbudil prorokov
a z vašich mladíkov nazirejcov.
Nie je to tak, Izraelovi synovia? –
hovorí Pán.
Ale nazirejcov ste napájali vínom
a prorokom ste prikazovali:
,Neprorokujte!‘
No ja vás pritisnem k zemi
ako pritlačí voz
naložený senom.
Rýchly sa nezmôže na útek,
mocný si neudrží silu
a silák si nezachráni život.
Lukostrelec neobstojí,
nohy nezachránia bežca,
jazdec si nezachráni život na koni.
Najudatnejší z hrdinov
sa v ten deň dá na útek nahý,“
hovorí Pán.

RESPONZÓRIUM

Am 2, 10a.11a.12b; Ž 95, 10b-11a

R. Ja som vás vyviedol z egyptskej krajiny a vodil štyridsať rokov po púšti. * I povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; tí veru moje cesty neznajú.
V. Z vašich synov som vzbudil prorokov, a prorokom ste prikazovali: Neprorokujte. * I povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; tí veru moje cesty neznajú.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z katechézy svätého kňaza Jána Márie Vianneya

(Catéchisme sur la priere: A. Monnin, Esprit du Curé d’Ars, Paris 1899, PP. 87-89)

Krásna je úloha človeka: modliť sa a milovať

     Uvedomte si, deti moje: Poklad kresťana nie je na zemi, ale v nebi. Preto má byť naša pozornosť upriamená tam, kde je náš poklad.
     Toto je krásna úloha a povinnosť človeka: modliť sa a milovať. Ak sa modlíte a milujete, to je blaženosť človeka na zemi.
    
     Modlitba nie je nič iné ako spojenie s Bohom. Keď má niekto čisté srdce, spojené s Bohom, zaplavuje ho akási rozkoš a slasť, ktorá opája, svetlo, ktoré obdivuhodne ožaruje. V tomto najhlbšom spojení sú Boh a duša ako dve do seba zatavené sviece, ktoré nemôže už nik oddeliť. Toto spojenie Boha s jeho nepatrným tvorom je tá najkrajšia vec, je to šťastie, ktoré nemožno pochopiť.
     Neboli sme hodní modliť sa, ale Boh, pretože je dobrý, dovolil nám rozprávať sa s ním. Naša modlitba je kadidlo, ktoré sa mu najviac páči.
     Deti moje, máte malé srdce, ale modlitba ho rozširuje a robí schopným milovať Boha. Modlitba nám dáva predchuť neba, akoby k nám zostupovalo niečo z raja. Ona nás nikdy nenechá bez sladkosti; ona je med, ktorý vteká do duše a robí všetko sladkým. V správnej modlitbe sa bolesti rozpúšťajú ako sneh na slnku.
     Modlitba má aj ten účinok, že čas prejde veľmi rýchlo a tak príjemne pre človeka, že ani nezbadá, aký bol dlhý. Počujte: Keď som bol farárom v Bresse a keď raz boli skoro všetci moji kolegovia chorí, na dlhých cestách som sa modlil k dobrému Pánovi a – verte mi, nikdy sa mi čas nezdal dlhý.
     Sú aj takí, čo sa úplne ponárajú do modlitby ako ryba do vody, lebo sa celkom oddávajú dobrému Bohu. Ich srdcia nie sú ani trochu rozdelené. Ako len milujem tieto ušľachtilé duše! Svätý František Assiský a svätá Koleta videli nášho Pána a rozprávali sa s ním tak, ako sa my rozprávame jeden s druhým.
     A keď my prídeme do kostola, koľko ráz nevieme, čo máme robiť alebo o čo prosiť! Ale keď ideme za nejakým človekom, vieme presne, načo za ním ideme. Ba niektorí akoby chceli dobrému Bohu povedať: „Chcem ti predniesť iba dve slová, aby som mal pokoj od teba...“ Veľa ráz myslím na toto: Keď prichádzame klaňať sa Pánovi, dosiahli by sme všetko, o čo žiadame, keby sme prosili so živou vierou a s celkom čistým srdcom.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 4, 17; 1 Kor 2, 9

R. Naše terajšie ľahké súženie * Prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.
V. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. * Prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, ty si obdaril svojho kňaza Jána Vianneya horlivosťou za spásu duší; prosíme ťa, na jeho príhovor daj nám milosť, aby sme aj my Kristovou láskou získavali pre teba našich bratov a sestry a s nimi dosiahli večnú spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky