V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné miesto dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
V.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
R.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
Keď sa Demeter dopočul, že Nikanor padol so svojím vojskom v boji, rozhodol sa znova poslať do judejskej krajiny Bakchidesa
a Alkima a s nimi pravé krídlo vojska. Tiahli cestou, ktorá vedie do Galgaly, utáborili sa v Masalote v Arbelách, zmocnili sa ho
a pozabíjali mnoho ľudí. V prvom mesiaci stopäťdesiateho druhého roku sa utáborili pri Jeruzaleme. Potom sa však zdvihli a odišlo
dvadsaťtisíc mužov a dvetisíc jazdcov do Bereta. Júda sa utáboril v Elase a tritisíc vybraných mužov s ním. Ale keď uvideli veľké
množstvo vojska, veľmi sa zľakli a mnohí ušli z tábora, takže ich zostalo len osemsto mužov. Keď Júda videl, že sa mu vojsko
rozbehlo a boj naňho doliehal, zovrelo mu srdce, lebo už nemal čas zhromaždiť ich a bol bezradný. Tu povedal tým, čo zostali:
„Poďme, udrime na našich nepriateľov. Možno dokážeme bojovať proti nim.“ Ale oni ho odhovárali: „Nedokážeme, radšej si teraz
zachráňme život. Potom sa vrátime aj s našimi bratmi a budeme bojovať proti nim. Ale nás je málo!“ Júda však povedal: „To nech
je ďaleko, aby sme zutekali pred nimi. A ak prišiel náš čas, zomrime statočne za našich bratov a neuvaľme hanbu na svoju slávu.“
Tu sa vojsko pohlo z tábora a postavilo sa proti nim: Jazdci sa rozdelili na dve časti, prakovníci a lukostrelci išli pred vojskom
a v prvých radoch boli tí najmocnejší. Bakchides bol na pravom krídle. Bojový šík sa približoval z dvoch strán a trúbili na poľniciach.
Ale aj tí, čo boli na Júdovej strane, trúbili na poľniciach. Zem sa chvela od lomozu vojsk a strhol sa boj, ktorý trval od rána až do
večera.
Keď Júda videl, že Bakchides a silnejšia časť vojska je na pravom krídle, zoskupili sa okolo neho všetci odvážni, rozdrvili pravé krídlo
a prenasledoval ich až po vrch Azot. A keď tí, čo boli na ľavom krídle, videli, že pravé krídlo je rozdrvené, pustili sa od chrbta
za Júdom a za tými, čo boli s ním. I rozpútal sa zúrivý boj a padlo veľa ranených na oboch stranách. Padol aj Júda a ostatní utiekli.
Jonatan a Šimon vzali svojho brata Júdu a pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modine. Všetok izraelský ľud ho oplakával a veľmi
nariekal. Veľa dní žialili a hovorili: „Ako padol hrdina, ktorý zachraňoval izraelský ľud!“
Ostatné správy o Júdovi, o jeho bojoch, hrdinských činoch, ktoré vykonal, ani o jeho veľkosti nie sú zapísané,
lebo ich bolo veľmi veľa.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O dobre smrti
Apoštol hovorí: „Svet je ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ A aby sme vedeli, že v tomto živote jestvuje smrť a dobrá smrť,
povzbudzuje nás, aby „sme nosili na svojom tele Ježišovu smrť; lebo kto bude mať v sebe Ježišovu smrť, ten bude mať vo svojom
tele aj život Pána Ježiša“.
Nech teda v nás účinkuje smrť, aby účinkoval aj život; dobrý život po smrti, čiže dobrý život po víťazstve, dobrý život po boji,
keď už zákon tela nie je schopný odporovať zákonu mysle, keď už nemusíme zápasiť so smrteľným telom, keď je v smrteľnom
tele víťazstvo. A tak sám neviem, či taká smrť nemá väčšiu silu ako život. Iste ma ovplyvňuje autorita Apoštola, ktorý hovorí:
„V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.“ Pre koľké národy bola smrť jedného základom života! A tak učí, že tí, čo sú v tomto
živote, majú si žiadať aj takú smrť, aby v našom tele zažiarila Kristova smrť, a aj tú blaženú, v ktorej „náš vonkajší človek chradne,
aby sa náš vnútorný človek obnovil, a náš pozemský dom sa rozpadne“, aby sa nám otvoril nebeský príbytok.
Napodobňuje teda smrť, kto sa vzďaľuje od spoločenstva s týmto telom a oslobodzuje sa od tých pút, o ktorých ti hovorí
Pán prostredníctvom Izaiáša: „Rozviaž putá nespravodlivé, uvoľni povrazy otroctva, zlomených prepusť na slobodu a rozlám
všetky okovy.“
Pán sa teda podrobil smrti, aby prestala vina. Ale aby zasa v smrti nebol koniec prirodzenosti, bolo dané vzkriesenie z mŕtvych:
aby skrze smrť zanikla vina a skrze zmŕtvychvstanie sa zachovala prirodzenosť.
A tak táto smrť je prechodom pre všetko. Treba, aby si stále prechádzal prechodom z porušenia do neporušenosti, od smrteľnosti
do nesmrteľnosti, zo zmätkov do pokoja. Nech ťa teda neráňa slovo smrť, ale nech ťa blažia dobrodenia dobrého prechodu.
Veď čo iné je smrť, ako pochovanie chýb a vzkriesenie čností? A preto aj on hovorí: „Nech zomrie moja duša v dušiach
spravodlivých,“ čiže nech je pochovaná, aby sa vzdala svojich chýb a prijala milosť spravodlivých, ktorí nosia na svojom tele
a na duši Kristovo umieranie.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne
a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste
spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky