V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ty odblesk slávy Otcovej,
zo svetla svetlo vyvádzaš,
jas jasu a zdroj žiarenia,
deň, čo dňu svetlo posielaš.
Ty pravé slnko, vojdi k nám,
ty žiariš leskom, večný plam,
radosťou Ducha Svätého
srdce i myseľ naplň nám.
V modlitbách Otca vzývajme,
Otca premocnej milosti,
Otca veleby večitej,
aby nám hriechy odpustil.
Daj silu k prácam statočným
a vyhas oheň závisti;
cez prekážky a strminy
nám správnu cestu zaisti.
Myseľ nám dvíhaj, telo chráň
a srdce verné, čisté v ňom;
nech sa nás bludy nedotknú,
nech viera horí plameňom.
Ty, Kriste, buď nám pokrmom
a viera nech je nápoj náš;
je triezvy každý, komu Duch
dáva piť milosť z plných čiaš.
Nech nám deň prejde v radosti;
stud nech sa ránom červená,
viera nech plam má poludnia,
myseľ nech súmrak nepozná.
Zornička beh dňa začína;
so Svetlom príďže aj ty k nám,
v Otcovi celý Boží Syn
a celý v Slove Otec sám. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane.
Tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. (Hebr 13, 14)
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *
túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok †
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: *
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *
keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, *
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *
vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †
milosť a slávu udeľuje Pán; *
neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, *
blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Ant. 1 Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane.
Ant. 2 Poďme, vystúpme na Pánov vrch.
Stane sa v ostatných dňoch: †
Vrch s Pánovým domom *
bude stáť pevne na temene hôr
a bude vyčnievať nad pahorky. *
Budú k nemu prúdiť všetky národy,
prídu k nemu mnohé kmene a povedia: †
„Poďme, vystúpme na Pánov vrch, *
do domu Jakubovho Boha!
Nech nás poučí o svojich cestách *
a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“
Lebo zo Siona vzíde zákon *
a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude súdiť národy *
a naprávať početné kmene,
takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice *
a zo svojich kopijí kosáky.
Národ proti národu nezodvihne meč *
a nebudú sa priúčať boju.
Hor’ sa, dom Jakubov, *
kráčajme vo svetle Pánovom!
Ant. 2 Poďme, vystúpme na Pánov vrch.
Ant. 3 Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
Spievali novú pieseň pred trónom a pred Baránkom. (Porov. Zjv 14, 3)
Spievajte Pánovi pieseň novú; *
spievaj Pánovi, celá zem!
Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. *
Zvestujte jeho spásu deň čo deň.
Zvestujte jeho slávu pohanom *
a jeho zázraky všetkým národom.
Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, *
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, *
ale Pán stvoril nebesia.
Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, *
moc a veleba v jeho svätyni.
Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, †
vzdávajte Pánovi slávu a česť, *
vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí, *
klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Chvej sa pred ním, celá zem, *
hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“
Upevnil zemekruh, nepohne sa; *
a spravodlivo súdi národy.
Tešte sa, nebesia, plesaj, zem, †
nech more zahučí a čo ho napĺňa, *
nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.
I zajasajú všetky stromy lesa †
pred tvárou Pána, že prichádza, *
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh *
a národy podľa svojej pravdy.
Ant. 3 Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
KRÁTKE ČÍTANIE
KRÁTKE RESPONZÓRIUM
R. Nech je zvelebený Pán * Od vekov až naveky. Nech je.
V. Čo jediný koná zázraky. * Od vekov až naveky. Sláva Otcu. Nech je.
Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Pán, náš Boh.
PROSBY
Boh postavil ľudí do sveta, aby svorne plnili svoje úlohy na jeho slávu. Vytrvalo ho prosme:
Dobrotivý Otče, daj, aby sme ťa oslavovali.
Dobrorečíme ti, Bože, Stvoriteľ všetkého,
— že si nás obdaril pozemskými dobrami a doteraz zachoval pri živote.
Zhliadni na nás, keď začíname svoju dennú prácu,
— a daj, aby sme spolupracovali na tvojom diele podľa tvojej vôle.
Daj, nech je naša dnešná činnosť osožná našim bratom a sestrám,
— a pozemský domov, ktorý s nimi a pre nich budujeme, nech je podľa tvojej vôle.
Buď s nami aj s každým, koho dnes stretneme,
— a daruj nám všetkým radosť a pokoj.
Otče náš.
MODLITBA
Bože, kráľ neba i zeme, veď a posväcuj dnes naše srdce i telo, spravuj a ovládaj naše myšlienky, reči a skutky podľa tvojho zákona a podľa tvojich prikázaní, aby sme s tvojou pomocou dosiahli spásu a slobodu tu i vo večnosti.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky