3. september 2008

Sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi, spomienka


Narodil sa v Ríme okolo roku 540. Postupoval v kariére, až sa stal prefektom Ríma. Potom začal mníšsky život, vysvätili ho za diakona a pôsobil ako pápežský vyslanec v Carihrade. Dňa 3. septembra 590 bol povýšený na Petrovu katedru, kde bol pravým pastierom v riadení Cirkvi, v pomoci chudobným a v šírení i upevňovaní viery. Napísal aj veľa mravoučných a teologických diel. Zomrel 12. marca 604.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
     k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Žalm 39
Prosby chorého

Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)

I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
    aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
    dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
    bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
    a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
    „Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
    nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
    a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
    každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
    poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
    Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
    a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
    lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *
    bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
    Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
    veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *
    nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
    veď u teba som iba hosť, *
    len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
    skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
    čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
    jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
    lož väčšmi ako pravdu. *
    Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †
    odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
    vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
    ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
    lež zakladal si na veľkom bohatstve *
    a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
    Úfam v Božie milosrdenstvo *
    navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
    a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
    na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

V. Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R. Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

26, 1-15
Jeremiáš sa nachádza v nebezpečenstve smrti pre proroctvo o skaze chrámu

     Na začiatku panovania judejského kráľa Joziášovho syna Joakima zaznelo toto Pánovo slovo: „Toto hovorí Pán: Staň si na nádvorí Pánovho domu a všetkým čo sa z judejských miest prichádzajú pokloniť do Pánovho domu, hovor všetko, čo som ti rozkázal povedať; nevynechaj ani slovo. Azda počúvnu a vrátia sa všetci zo svojej zlej cesty a ja odvolám nešťastie, ktorým ich zamýšľam postihnúť pre zlobu ich skutkov. Povedz im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete žiť podľa môjho zákona, ktorý som vám dal, ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých vám neúnavne posielam, a vy ich neposlúchate, vydám tento dom ako Šílo a toto mesto vydám na potupenie všetkým národom zeme.“
     Kňazi, proroci a všetok ľud počúvali tieto Jeremiášove slová v Pánovom dome. A keď Jeremiáš skončil všetko, čo mu Pán prikázal povedať všetkému ľudu, kňazi, proroci i ľud ho chytili a kričali: Zomrieš! Prečo si prorokoval v Pánovom mene: ,Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, lebo v ňom nebude obyvateľov?‘“
     A všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi. Keď sa o týchto slovách dopočuli judejské kniežatá, vystúpili z kráľovského domu do Pánovho domu a sadli s pri vchode do Novej brány Pánovho domu. Kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: „Treba odsúdiť na smrť tohoto človeka, lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste na vlastné uši počuli.“ Jeremiáš povedal kniežatám a všetkému ľudu: „Pán ma poslal prorokovať tomuto domu a tomuto mestu všetko, čo ste počuli. Napravte teda svoje cesty a svoje skutky a počúvajte hlas Pána, svojho Boha; a Pán odvolá nešťastie, ktoré vám ohlásil. Ja som vo vašich rukách; urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne. Ale vedzte a uvedomte si, že keď ma zabijete, uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto i na jeho obyvateľov, lebo ma k vám naozaj Pán poslal, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová.“

RESPONZÓRIUM

Jer 26, 15a; Mt 27, 24b

R. Vedzte a uvedomte si, že keď ma zabijete, * Uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto.
V. Pilát si umyl pred zástupom ruky a vyhlásil: Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. * Uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na Ezechiela

(Lib. I, II, 4 6: CCL 142, 170-172)

Z lásky ku Kristovi hlásam jeho slovo a nešetrím sa

     „Syn človeka, urobil som ťa strážcom domu Izraela.“ Je pozoruhodné, že Pán toho, koho posiela kázať, nazýva strážcom. Strážca totiž stojí vždy na vyvýšenom mieste, aby zďaleka videl, čo sa pripravuje. A každý, kto je ustanovený za strážcu ľudu, musí stáť vysoko svojím životom, aby mohol poslúžiť svojou prezieravosťou.
     Ale ako mi znie tvrdo, čo tu hovorím! Lebo keď takto hovorím, zasahujem seba samého, veď ani môj jazyk nehlása tak, ako by sa patrilo, ani môj život nenasleduje jazyk, ako by bolo treba.
     Nenahováram si, že som nevinný, vidím svoju ťarbavosť a nedbalosť. Možno, že priznanie viny mi vymôže odpustenie u milosrdného sudcu. Keď som bol v kláštore, dokázal som aj jazyk zdŕžať od zbytočných rečí, aj takmer stále udržiavať myseľ pri sústredenej modlitbe. Ale odvtedy, ako som vzal na plecia svojho srdca bremeno pastierskeho úradu, duch sa už nedokáže poriadne sústrediť sám na seba, lebo sa rozdeľuje na mnoho vecí.
     Lebo hneď musím riešiť záležitosti cirkví, hneď zasa kláštorov a často zvažovať život a skutky jednotlivcov. Hneď sa musím ujať nejakých potrieb občanov, hneď kvíliť nad prepadmi vraždiacich barbarov a obávať sa vlkov, ktorí mi číhajú na zverené stádo. Raz sa musím ujať správy vecí, aby nechýbali prostriedky tým, čo sú viazaní rehoľnými pravidlami, inokedy pokojne znášať lúpežníkov, alebo im aj vyjsť v ústrety v úsilí o zachovanie lásky.
     A keď je myseľ takto rozorvaná a rozbitá a musí sa zaoberať toľkými a takými vecami, kedy sa má vrátiť k sebe samej, aby sa celkom sústredila na hlásanie a nezanedbávala službu slova? Keďže sa donútený postavením často stýkam so svetskými ľuďmi, niekedy popustím uzdu svojmu jazyku. Lebo viem, že keď sa veľmi prísne držím svojich zásad, slabší predo mnou utekajú a nikdy ich nedostanem na to, čo chcem dosiahnuť. Preto sa často stáva, že trpezlivo počúvam aj ich prázdne reči. Ale aj ja som slabý, trochu sa dám zatiahnuť do prázdnych rečí a už začnem s radosťou rozprávať o tom, čo som začal počúvať proti svojej vôli. A do čoho sa mi bridilo padnúť, v tom teraz spokojne ležím.
     Kto som teda alebo aký som to strážca, keď nestojím na vrchu svojej úlohy, ale ešte ležím v údolí slabosti? No Stvoriteľ a Vykupiteľ ľudského pokolenia má moc darovať mne nehodnému aj výšku života aj účinnosť jazyka a ja z lásky k nemu hlásam jeho slovo a nešetrím sa.

RESPONZÓRIUM


R. Z prameňa Písma vynášal náuku mravného a duchovného života, národom privádzal prúdy evanjelia; * A hoci zomrel, ešte stále hovorí.
V. Ako orol z výšky pozerá na svet a s nesmiernou láskou sa stará o veľkých i malých. * A hoci zomrel, ešte stále hovorí.

MODLITBA
Milosrdný Bože, ty odpúšťaš svojmu ľudu a s láskou nad ním vládneš; na príhovor svätého pápeža Gregora udeľ ducha múdrosti všetkým, čo majú účasť na vedení tvojho ľudu, aby z čnostného života veriacich mali večnú radosť duchovní pastieri. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky