28. september 2008

26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,

pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu,
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.

Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.

Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.

Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.

My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.

Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
    ty deň prvý!

Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
    v spásnej Krvi.

Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
    do záhuby,

Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
    on ťa ľúbi.

Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
    spopod hložia.

Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
    sláva Božia.

K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
    Božej vôli.

Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
    zahlaholí! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Žalm 104
Chvála Boha, stvoriteľa

Kto je v Kristovi, je novým stvorením Staré sa pominulo a nastalo nové. (2 Kor 5, 17)

I

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
    Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
    do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, *
    nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *
    na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, *
    ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, *
    nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
    nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, *
    zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *
    na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, *
    ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, *
    čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver *
    aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
    spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.

II

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
    plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
    a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb *
    i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár *
    a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove *
    aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú *
    a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, *
    v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; *
    slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc *
    a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou *
    a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *
    a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *
    za svojou prácou až do večera.

Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.

Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.

III

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †
    Všetko si múdro urobil. *
    Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, †
    v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *
    živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode *
    i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, *
    že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
    otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †
    odnímaš im dych a hneď hynú *
    a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
    a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; *
    zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *
    dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi *
    a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *
    a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici †
    a zločincov nech už niet. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.

V. Blahoslavené sú vaše oči, že vidia.
R. Aj vaše uši, že počujú.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Listu svätého apoštola Pavla Filipanom

1, 1-11
Pozdrav a vzdávanie vďaky

     Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

RESPONZÓRIUM

Flp 1, 9. 10a. porov. 6

R. Nech vaša láska čoraz viac rastie v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, * Aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany.
V. Som si istý, že ten, čo začal, vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. * Aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany.

DRUHÉ ČÍTANIE

Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Polykarpa Filipanom

(Inscriptio; nn. 1, 1 – 2, 3: Funk 1, 267-269)

Milosťou ste spasení

     Polykarp a starší, čo sú s ním, Božej Cirkvi, ktorá putuje vo Filipách: Milosrdenstvo vám a pokoj od všemohúceho Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista v hojnosti.
     Veľmi som sa zaradoval v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, že ste prijali obrazy pravej lásky a že ste, ako sa na vás patrilo, sprevádzali tých, čo sú spútaní okovami, ktoré svedčia svätým a sú diadémami pre tých, ktorých si naozaj vyvolil Boh a náš Pán. Ale aj preto, že pevný koreň vašej viery, známy od najstarších čias, trvá až doteraz a prináša ovocie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý sa podvolil ísť až na smrť za naše hriechy. „Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk podsvetia. A vy v neho veríte, hoci ho nevidíte, a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy,“ do ktorej mnohí túžia vojsť; lebo viete, že „milosťou ste spasení, nie zo skutkov“, ale z Božej vôle skrze Ježiša Krista.
     „Preto si prepášte bedrá a slúžte Bohu v bázni“ a v pravde. Zanechajte zbytočné a prázdne reči a davové blúznenie, „veď veríte v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych nášho Pána Ježiša Krista a dal mu slávu“ a miesto po svojej pravici. Jemu je podriadené všetko v nebi i na zemi, jemu slúži každý duch, on príde ako sudca živých i mŕtvych, za jeho krv vezme Boh na zodpovednosť tých, čo neveria v neho.
     Ale ten, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych, vzkriesi aj nás, ak budeme plniť jeho vôľu, žiť podľa jeho prikázaní, milovať to, čo miluje on, a zdržiavať sa akejkoľvek nespravodlivosti, podvodu, chamtivosti, závisti a krivého svedectva, „ak sa nebudeme odplácať zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie“, úderom za úder, preklínaním za preklínanie, ale budeme pamätať na to, čo učil Pán: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Odpúšťajte a odpustí sa vám. Zmilúvajte sa, aby ste dosiahli milosrdenstvo. Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ A: „Blahoslavení chudobní a prenasledovaní, lebo ich je Božie kráľovstvo.“

RESPONZÓRIUM

2 Tim 1, 9; Ž 115, 1

R. Boh nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale podľa svojho rozhodnutia a milosti, * Ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi.
V. Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. * Ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty najviac prejavuješ svoju všemohúcnosť, keď sa zmilúvaš a odpúšťaš; neprestajne nám dávaj svoju milosť, aby sme príkladným kresťanským životom na zemi dosiahli prisľúbenú blaženosť v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky