V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
V.
Pane, u teba je zdroj života.
R.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu!“ Zhromaždilo
sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. I videli svätyňu spustošenú, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach rástlo krovie
ako v lese alebo na nejakom vrchu a komôrky boli zborené. Roztrhli si šaty a dali sa do veľkého plaču, sypali si popol na hlavu,
padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových poľniciach a volali k nebu. Tu Júda určil mužov, aby bojovali proti tým, čo boli na hrade,
kým nevyčistí svätyňu.
Potom vybral bezúhonných kňazov, oddaných zákonu; i vyčistili svätyňu a poškvrnené kamene vyniesli na nečisté miesto. Keď
rozmýšľali, čo urobiť s oltárom na zápalné obety, ktorý bol znesvätený, napadlo im dobré riešenie: zrúcať ho, aby im raz nebolo
na potupu, že ho poškvrnili pohania. A tak oltár zrúcali a kamene uložili na vhodnom mieste na chrámovom pahorku, kým nepríde
prorok a nerozhodne, čo s nimi. Potom vzali neotesané kamene podľa zákona a postavili nový oltár, taký istý, aký bol prvý.
Postavili aj svätyňu a vnútrajšok domu a posvätili nádvoria. Potom zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik,
kadidlový oltár a stôl. Na oltári zapálili kadidlo a zažali lampy, čo boli na svietniku, a svietili v chráme. Položili chleby na stôl
a zavesili opony. A tak dokončili všetky práce, na ktoré sa podujali. Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca – to je mesiac
Kasleu – stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili
na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citary,
harfy a cimbaly. Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku
oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi,
obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená
pohanmi.
Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť stanovili, že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca Kasleu osem dní
s jasotom a radosťou sláviť deň posvätenia oltára.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského
Keď sa učíš a vyznávaš vieru, prijímaj a zachovávaj iba tú, ktorú ti teraz Cirkev hlása a všetky Písma podopierajú. Všetci však nemôžu
čítať Písma, lebo jedným bráni v poznaní neskúsenosť, iným zasa nejaká zaujatosť. Aby však duša pre nevedomosť nezahynula,
zhrňujeme celé učenie viery do niekoľkých riadkov vyznania.
A prikazujem ti, aby si mal túto vieru v každom čase ako výstroj na cestu a okrem nej už nijakú inú neprijal, ani keby sme sa my
sami zmenili a hovorili opak toho, čo teraz učíme, ani keby ťa chcel odbojný anjel premenený na anjela svetla uviesť do omylu.
Lebo „keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako ste“ teraz „prijali, nech je prekliaty!“
Aj keď počuješ len jednoduché slová, vieru si zachovaj v pamäti. V príhodnom čase si k jednotlivým článkom vyber výrok
zo Svätého písma. Veď táto skratka viery nebola zostavená tak, ako sa páčilo ľuďom, ale zo všetkých Písem sú vybrané tie
najhlavnejšie časti, ktoré tvoria a dopĺňajú jednotné učenie viery. A ako horčičné semeno obsahuje v malom zrnku veľa konárov,
tak aj táto viera obaľuje niekoľkými slovami ako v lone všetko náboženské poznanie obsiahnuté tak v Starom, ako aj v Novom zákone.
Dajte si teda, bratia, pozor a držte sa podania, ktoré ste teraz prijali, a vpíšte si ho do tabúľ svojho srdca.
Úzkostlivo dbajte na to, aby vás nepriateľ niekde neprekvapil lenivých a nedbalých a neozbíjal vás, aby nejaký bludár neprevrátil
niečo z toho, čo vám bolo odovzdané. Veď viera je ako peniaz, ktorý treba vložiť do banky, čo my teraz robíme. A Boh bude od vás
vyžadovať počet z toho, čo vám zveril. „Zaprisahávam vás,“ ako hovorí Apoštol, „pred Bohom, ktorý všetkému dáva život,
a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo,“ aby ste túto vieru, ktorá vám bola zverená,
zachovali nepoškvrnenú až do zjavenia nášho Pána Ježiša Krista.
Teraz ti bol odovzdaný poklad života a čo ti Pán zveril, bude vyžadovať v čase svojho zjavenia, „ktoré v pravom čase ukáže
blahoslavené a jediné knieža, Kráľ kráľov a Pán pánov. On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik
z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“. Jemu sláva, česť a vláda na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne
a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste
spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky