V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
V.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy proroka Habakuka
Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.
Pane, dokedy budem volať —
a nevypočuješ?
Kričať k tebe: „Násilie!“ —
a nezachrániš?
Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie
a pozeráš sa na trápenie?
Pustošenie a násilie je predo mnou,
vzniká napätie, vybuchuje zvada.
Preto je zákon taký neúčinný
a právo sa nemôže presadiť.
Bezbožný má prevahu nad spravodlivým,
a tak sa prevracia právo.
„Pozrite sa na národy a viďte,
čudujte sa a stŕpnite,
lebo za vašich dní vykonám dielo,
ktorému nik neuverí,
keď mu budú o ňom rozprávať.
Lebo ja podnietim Chaldejcov,
národ divoký a rýchly,
ktorý ide šírou krajinou,
aby zaujal cudzie príbytky.
Je hrozivý a strašný —
z neho samého vychádza jeho právo
aj jeho veľkosť.
Jeho kone sú rýchlejšie ako leopardy
a dravšie ako vlky na púšti.
Jeho jazdci sa cvalom priženú;
lebo jeho jazdci prídu zďaleka,
priletia ako orol,
ktorý sa vrhá na korisť.
Všetci prídu, aby páchali násilie,
všetky ich tváre budú ako horúci vietor
a zhromaždia zajatcov ako piesok.
Z kráľov si urobí žarty
a vladárov vysmeje.
Každá pevnosť mu bude na smiech,
nahrnie násyp a zaujme ju.
Potom sa preženie ako vietor a pôjde ďalej,
z vlastnej sily si urobí svojho boha.“
Pane, vari nie si od počiatku?
Môj Boh, môj Svätý,
čo neumiera?
Pane, za sudcu si ho postavil;
skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil.
Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo,
nemôžeš hľadieť na neprávosť.
Prečo teda hľadíš na ničomníkov
a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého?
Ľudí si urobil podobných rybám v mori,
podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou;
všetkých vylovuje svojou udicou,
vyťahuje ich v svojej sieti
a zbiera do svojho čereňa,
raduje sa z toho a plesá.
Zato prináša obete svojej sieti
a svojmu čereňu kadidlo,
veď ich pomocou má mohutný úlovok
a výdatné jedlo.
Preto bude teda stále tasiť svoj meč
a bez milosti zabíjať národy?
Budem stáť na stráži,
stanem si na rozhľadňu
a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie,
čo odpovie na moju žalobu.
A Pán mi povedal:
„Napíš videnie,
vry ho do tabúľ,
aby sa to ľahko čítalo.
Lebo videnie ešte čaká na svoj čas,
ale sa náhli k splneniu, nesklame.
Ak sa aj oddiali, čakaj naň,
lebo určite príde a nebude meškať!
Zvädne ten, kto nemá dušu priamu,
ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Láskavý Otče, ty si nás skrze svojho Syna vykúpil a prijal za svoje
milované deti; s otcovskou láskou sprevádzaj všetkých, čo veria v Krista,
aby dosiahli pravú slobodu a večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky