V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou
Ježišu Kriste stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
V.
Pán nás poučí o svojich cestách.
R.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Kroník
Zhromaždili sa Moabčania a Ammončania a s nimi niektorí Maonitčania do boja proti Jozafatovi. K Jozafatovi prišli posli a hlásili mu:
„Ide proti tebe veľké množstvo z miest za morom, z Edomu. Už sú v Asasontamare, čo je Engaddi.“ Jozafata sa zmocnil strach. Úpenlivo
začal prosiť Pána a vyhlásil pôst v celej Judei. A Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Prišli zo všetkých svojich miest a úpenlivo ho prosili.
Jozafat si stal doprostred zhromaždených Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím a hovoril: „Pane, Bože
našich otcov, ty si Boh na nebi a vládneš nad všetkými kráľovstvami národov. V tvojej ruke je sila a moc a nik sa ti nemôže postaviť
na odpor. A nevyhnal si ty, náš Boh, obyvateľov tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju potomkom svojho priateľa
Abraháma naveky? Usadili sa v nej a postavili v nej svätyňu tvojmu menu, hovoriac: ,Keď na nás príde nešťastie, trestajúci meč, mor
a hlad, postavíme sa pred tento dom pred teba, lebo v tomto dome je tvoje meno, a budeme volať k tebe vo svojom súžení a ty nás
vyslyšíš a zachrániš.‘“ Celá Judea stála pred Pánom i so svojimi maličkými, manželkami a deťmi.
Bol tam Jahaziel, syn Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, levitu z Asafových synov. Na neho zostúpil uprostred
zhromaždenia Pánov duch a hovoril: „Počúvajte, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, aj ty, kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán:
Nebojte sa, ani sa nechvejte pred týmto veľkým množstvom, lebo to nie je váš boj, ale Boží. Zajtra zostúpite proti nim. Budú vystupovať
po svahu Sis. Zastihnete ich na konci údolia oproti púšti Jeruel. Vy nebudete bojovať. Len smelo stojte, Júda a Jeruzalem, a uvidíte,
ako vám Pán pomôže. Nebojte sa, ani sa nechvejte! Zajtra vyjdite proti nim a Pán bude s vami.“ Jozafat sa sklonil až tvárou po zem
a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom a klaňali sa mu. Potom leviti z Kaatových synov a z Koreho synov vstali
a mohutným hlasom chválili Pána, Boha Izraela.
Keď ráno vstali, vyšli na púšť Tekue. Pri odchode si stal Jozafat doprostred nich a povedal: „Počúvajte ma, Júdovci a obyvatelia
Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a udržíte sa. Verte jeho prorokom a bude sa vám dariť vo všetkom.“ Poradil sa s ľudom
a postavil Pánových spevákov, aby ho chválili v posvätnom rúchu, aby kráčali pred vojskom a jednohlasne volali: „Oslavujte Pána,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.“
Keď začali spievať chválospevy, Pán obrátil ich zálohy proti Ammončanom, Moabčanom a vrchu Seir, ktorí vyšli bojovať proti Júdovcom,
a boli porazení. Lebo Ammončania a Moabčania sa postavili proti obyvateľom vrchu Seir, aby ich pozabíjali a zničili. Keď to urobili,
obrátili sa proti sebe a navzájom sa ničili.
Keď potom Júdovci prišli na vyvýšené miesto s výhľadom na púšť, videli široko-ďaleko celú krajinu plnú mŕtvol, takže nezostal nik,
čo by bol unikol smrti.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby
sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa
protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky