11. jún 2008

Sv. Barnabáša, apoštola, spomienka


Narodil sa na ostrove Cyprus. Uvádza sa medzi prvými veriacimi v Jeruzaleme. V Antiochii hlásal evanjelium; pridal sa k apoštolovi Pavlovi a sprevádzal ho na prvej apoštolskej ceste. Zúčastnil sa na Jeruzalemskom koncile. Keď sa vrátil do vlasti, šíril tam evanjelium a tam aj zomrel.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Blažený muž a sprievodca,
pomocník apoštolov, hľaď:
chceme ťa prosiť o pomoc
a na chválu ti zaspievať.

Skrz svätých poslov Kristových
nastal čas spásy, milosti,
vek pravdy, šťastia, pokoja
a opravdivej radosti.

Na apoštolskú úlohu
aj teba vybral Boh, náš Pán,
Kristus ťa mocou obdaril
a milosť zdvihla k výšinám.

Ty šťastný svetla rozsievač,
vypros, nech v Slnku-Kristovi
obilie zrie už vzklíčené
a bude v sýpkach Pánových.

Už s apoštolmi v nebi si,
v sudcovskej skvieš sa hodnosti;
pomôž nám hriechov zbaviť sa,
nech hreje nás jas milosti.

Sláva buď Svätej Trojici,
čo slávne tróni v nebesiach;
nech naša duša teší sa
a v sláve neba zaplesá. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Žalm 39
Prosby chorého

Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)

I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
    aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
    dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
    bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
    a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
    „Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
    nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
    a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
    každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
    poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
    Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
    a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
    lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *
    bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
    Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
    veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *
    nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
    veď u teba som iba hosť, *
    len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
    skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
    čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
    jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
    lož väčšmi ako pravdu. *
    Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †
    odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
    vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
    ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
    lež zakladal si na veľkom bohatstve *
    a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
    Úfam v Božie milosrdenstvo *
    navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
    a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
    na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

V. Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R. Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jozue

3, 1-17; 4, 14-19; 5, 10-12
Ľud prechádza cez Jordán a slávi Veľkú noc

     Jozue za noci vstal a pohol táborom. On a všetci synovia Izraela vyšli zo Settim a prišli k Jordánu, kde zostali, až kým neprešli. Po troch dňoch prešli náčelníci stredom tábora a prikázali ľudu: „Keď uvidíte archu zmluvy Pána, svojho Boha, a kňazov z levitského kmeňa, ako ju nesú, vstaňte aj vy a nasledujte ju – no nech je medzi vami a archou odstup asi dvetisíc lakťov, a chráňte sa k nej priblížiť – aby ste vedeli, ktorou cestou máte vykročiť, lebo ešte ste po nej nekráčali.“ A Jozue povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra bude Pán medzi vami robiť obdivuhodné veci.“ A kňazom povedal: „Vezmite archu zmluvy a choďte pred ľudom.“ Oni ju vzali a kráčali pred nimi.
     Tu Pán povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Rozkáž kňazom, ktorí nosia archu zmluvy: Až prídete na breh Jordána, ostaňte stáť.“ A Jozue povedal synom Izraela: „Pristúpte sem a počujte slová Pána, svojho Boha.“ A pokračoval: „Podľa tohto poznáte, že je uprostred vás živý Boh, ktorý pred vami vyženie Kanaánčanov a Hetejčanov, Hevejčanov a Ferezejčanov aj Gergezejčanov, Amorejčanov a Jebuzejčanov: Archa zmluvy Pána celej zeme pôjde pred vami cez Jordán. Pripravte dvanásť mužov z Izraelských kmeňov, z každého kmeňa po jednom. Len čo sa kňazi, ktorí ponesú archu Pána, Boha celej zeme, dotknú nohami vôd Jordána, vody, čo budú niže nich, odtečú, a tie, čo pritekajú zhora, ostanú stáť ako hrádza.“
     Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán. Kňazi, čo niesli archu zmluvy, kráčali pred ním. Keď došli k Jordánu a ich nohy sa dotkli vody – a koryto Jordána bývalo cez celú žatvu plné až po okraj –, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili na jednom mieste ako priehrada veľmi ďaleko pri meste, ktoré sa volá Adam a leží pri Sartane. Tie, čo boli poniže, odtiekli k moru Araba čiže k Slanému moru, až úplne zmizli. Ľud prechádzal oproti Jerichu a kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána, kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána.
     V ten deň Pán oslávil Jozua pred celým Izraelom, aby sa ho báli, ako sa báli Mojžiša, po všetky dni jeho života. Povedal mu: „Rozkáž kňazom, čo nesú archu svedectva, aby vyšli Jordána.“ A on im rozkázal: „Vyjdite z Jordána.“ A keď vyšli tí, čo niesli archu Pánovej zmluvy, a začali kráčať po suchej zemi, vrátili sa vody do svojho riečiska a pretekali ako predtým ponad všetky jeho brehy.
     Ľud vyšiel z Jordána v desiaty deň prvého mesiaca a utáborili sa v Galgale, na východnej hranici Jericha.
     Synovia Izraela sa utáborili v Galgale a štrnásteho dňa mesiaca navečer slávili na jerišských stepiach Veľkú noc. Od nasledujúceho dňa jedli z úrody zeme nekvasený chlieb a pražené zrno; práve v ten istý deň. Na druhý deň, ako jedli z úrody zeme, prestala manna a synovia Izraela už tento pokrm nepožívali, ale toho roku jedli z úrody kanaánskej krajiny.

RESPONZÓRIUM

Joz 4, 22. 25; Ž 114, 5

R. Izrael prešiel cez Jordán, lebo Boh vysušil jeho vody, ako predtým urobil s Červeným morom. * Aby všetky národy zeme spoznali, aká mocná je Pánova ruka.
V. Čo ti je, more, že utekáš, a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? * Aby všetky národy zeme spoznali, aká mocná je Pánova ruka.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Chromácia na Matúšovo evanjelium

(Tract. 5, 1. 3-4: CCL 9, 405-407)

Vy ste svetlo sveta

     „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.“ Pán nazval svojich učeníkov soľou zeme, lebo oni nebeskou múdrosťou osviežili ľudské srdcia omámené diablom. Teraz ich nazýva aj svetlom sveta, lebo osvietení ním, pravým a večným Svetlom, stali sa aj oni svetlom v temnotách.
     Keďže on sám je Slnkom spravodlivosti, plným právom nazýva svetlom sveta aj svojich učeníkov. Veď cez nich akoby cez dajaké žiarivé lúče vylieva na celý svet svetlo svojej pravdy, lebo zahnali zo sŕdc ľudí temnoty bludu tým, že im ukázali svetlo pravdy.
     Cez nich sme boli aj my osvietení a z tmy sme sa stali svetlom, ako hovorí Apoštol: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. žite ako deti svetla!“ A opäť: „Nie ste synmi noci ani tmy, ale ste synmi svetla a synmi dňa.“
     Právom aj svätý Ján vo svojom liste svedčí: „Boh je svetlo“ a kto ostáva v Bohu, je vo svetle, ako je aj on vo svetle. A keď máme to šťastie, že sme boli vyslobodení z tmy bludu, musíme žiť stále vo svetle ako deti svetla. Preto hovorí Apoštol: „Medzi ktorými svietite ako svetlá na tomto svete tým, že sa držíte slova života.“
     Ak to nebudeme robiť, hrozí, že svojou nevernosťou ako nejakým závojom zakryjeme a zatienime také potrebné a užitočné svetlo na vlastnú i cudziu škodu. A preto aj ten, čo dostal talent, aby ním získal nebeskú odmenu, a on ho radšej ukryl, ako by ho mal dať na stôl peňazomencom, dostal zaslúžený trest, ako vieme a čítame.
     Preto v nás musí stále svietiť tá žiariaca lampa, čo bola zažatá na našu spásu. Máme totiž lampu nebeského prikázania a duchovnej milosti, o ktorej Dávid povedal: „Tvoje prikázanie je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ Aj Šalamún o nej hovorí: „Lebo lampou je prikázanie zákona.“
     Preto túto lampu zákona a viery nesmieme ukrývať, ale na spásu mnohých ju treba v Cirkvi stále stavať ako na svietnik, aby sme mali zo svetla tejto pravdy aj my úžitok a aby osvietilo všetkých veriacich.

RESPONZÓRIUM

Sk 11, 23-24

R. Keď prišiel Barnabáš do Antiochie a videl Božiu milosť, zaradoval sa, * Lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.
V. A povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci. * Lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si poslal svätého Barnabáša, plného viery a Ducha Svätého, ohlasovať evanjelium pohanom; vrúcne ťa prosíme, vzbudzuj aj dnes horlivých pracovníkov, ktorí by podľa jeho príkladu slovom i životom ohlasovali blahozvesť Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky