V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva Ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.
Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.
Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.
V.
Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
R.
Svoje zákony a prikázania Izraelovi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán o svojom pomazanom, Kýrovi:
„Vzal som ho za pravú ruku,
aby som mu podrobil národy,
zohol pred ním chrty kráľov
a otvoril pred ním brány;
nijaká brána nezostane zavretá.
Ja pôjdem pred tebou
a znížim vrchy.
Rozdrúzgam bronzové brány
a železné závory polámem.
Dám ti ukryté poklady
a utajené bohatstvo,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa zavolal po mene, Boh Izraela.
Pre môjho služobníka Jakuba
a pre Izraela, môjho vyvoleného,
zavolal som ťa po mene;
vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.
Ja som Pán, iného niet;
okrem mňa nieto Boha.
Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal,
aby všetci od východu slnka až po západ vedeli,
že okrem mňa niet iného.
Ja som Pán a nik iný,
ja tvorím svetlo a pôsobím tmu,
dávam šťastie a dopúšťam nešťastie;
ja, Pán, robím toto všetko.
Roste, nebesia, z výsosti,
Z oblakov nech prší spravodlivosť.
Nech sa otvorí zem a zrodí spásu;
a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť;
ja Pán, som ju stvoril.“
Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom,
črep z hlinených nádob zeme!
Vari povie hlina svojmu hrnčiarovi: Čo robíš?“
a: „Tvoje dielo je bez rúk“?
Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Čo to plodíš?“
a žene: „Prečo rodíš?“!
Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, ten, čo ho formoval:
„Vari ma chcete vypočúvať,
akých budem mať synov,
a rozkazovať mi,
čo mám svojimi rukami vytvoriť?
Ja som utvoril zem,
aj človeka som na nej ja stvoril;
moje ruky postavili nebesia,
ja rozkazujem všetkým ich vojom.
Ja som ho vzbudil v spravodlivosti
a budem riadiť všetky jeho cesty.
On postaví moje mesto
a prepustí všetkých mojich zajatcov,
ale nie za peniaze ani za dary,“
hovorí Pán zástupov.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z listov svätého pápeža Leva Veľkého
Zbytočne by sme si hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek,
keby sme neverili, že ako človek pochádza z rodu, o ktorom hovorí evanjelium. Matúš totiž hovorí:
„Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“ a rad – radom pokračuje v jednotlivých
generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená.
Lukáš volí opačný postup v pokoleniach: vracia sa k praotcovi ľudského rodu, aby ukázal,
že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť. Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie
ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom,
keď s nimi zápasil, keď sa s nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm.
No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme
pravú prirodzenosť z koreňa predchádzajúcich praotcov.
Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti,
lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila; ešte si Múdrosť
nepostavila dom v nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť
sluhu sa ešte nestretli v jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v čase; ten, skrze ktorého bolo
všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia.
A keby tento nový človek, čo prišiel „v tele podobnom hriešnemu“, nebol vzal na seba nášho
starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty
aj s matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by
celé ľudské pokolenie zajaté v diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované
mimo našej prirodzenosti, my by sme z neho neboli mali nič.
Z tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v nej sa duchovne rodíme
z toho istého Ducha, z ktorého sa počal a narodil Kristus. Preto hovorí evanjelista o veciach,
že „sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, tvoje večné Slovo sa v lone panenskej matky stalo telom; láskavo vypočuj naše prosby a dopraj,
aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky