V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony,
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
V.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z prvej knihy Kráľov
Achab išiel v ústrety Eliášovi. Keď ho zbadal, povedal: „To si ty, čo poburuješ Izrael?“ On odvetil: „Ja nepoburujem Izrael, ale ty a dom
tvojho otca, lebo ste opustili Pánove prikázania a šiel si za bálmi. Teraz však pošli poslov a zhromaždi ku mne celý Izrael na vrch Karmel,
aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola.“
Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel. Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy
budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo.
Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky;
oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka,
položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom,
je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“
Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha,
ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik
sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom,
ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho
zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.
Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal.
Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa
počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene.
Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal:
„Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal:
„Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.
Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som
tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si
obrátil ich srdce!“
Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl,
padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“ A Eliáš im povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech ani jeden z nich
neujde!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich zaviedol k potoku Kison a tam ich pobil.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Čo si videl v baptistériu? Isto vodu a nie iba vodu, aj levitov, čo tam posluhovali, veľkňaza, ktorý kládol otázky a svätil. Apoštol ťa
predovšetkým učí, že nemáme hľadieť na to, „čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné
je naveky“. Lebo aj inde máš, že „to, čo je“ v Bohu „neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí.
Jeho večnú moc a božstvo“ možno posúdiť zo skutkov. Preto aj sám Pán hovorí: „Keď už neveríte mne, verte aspoň skutkom.“
Ver teda, že je tam prítomné božstvo. V pôsobenie veríš, v prítomnosť neveríš? Kde by sa vzalo pôsobenie, keby mu nepredchádzala
prítomnosť?
Uvedom si, aké dávne je toto tajomstvo, keď má predobraz už pri vzniku sveta. Na samom počiatku, keď Boh stvoril nebo a zem, hovorí:
„Duch sa vznášal nad vodami.“ A nepôsobil, iba sa vznášal? Aby si vedel, že pôsobil pri onom tvorení sveta, Prorok ti hovorí:
„Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.“ Oboje je podopreté prorockým svedectvom: aj že sa vznášal,
aj že pôsobil. Že sa vznášal, hovorí Mojžiš, že pôsobil, dosvedčuje Dávid.
Vezmi aj iné svedectvo. Každé telo bolo skazené svojimi neprávosťami. Preto hovorí: „Môj duch nezostane v ľuďoch, lebo sú len telo.“
Boh tým ukazuje, že telesnou nečistotou a škvrnou ťažkého hriechu sa marí duchovná milosť. Preto keď chcel Boh obnoviť, čo daroval,
dopustil potopu a spravodlivému Noemovi rozkázal nastúpiť do korába. A keď potopa prestala, vypustil najprv krkavca, potom vypustil
holubicu, ktorá sa, ako čítame, vrátila s olivovou ratolesťou. Vidíš vodu, vidíš drevo, pozeráš sa na holubicu – a pochybuješ o tajomstve?
Telo sa ponára do vody, aby sa zmyl každý telesný hriech. Pochováva sa v nej všetka neprávosť. Na dreve bol pribitý Pán Ježiš, keď trpel
za nás. V podobe holubice zostúpil Duch Svätý, ako si sa učil v Novom zákone, a on ti vdychuje pokoj do duše a tichú pohodu do mysle.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby
sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa
protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky