Keď Veľkomoravská ríša dostala vlastného arcibiskupa v
osobe svätého Metoda, Nitra sa stala biskupským sídlom, prvým na Slovensku,
a prvým nitrianskym biskupom bol Metodov sufragán Wiching (880–892). Tu
bol aj prvý kresťanský kostol na Slovensku zasvätený svätému Emerámovi.
Po roku 1200 postavili nový kostol v neskororománskom slohu. Biskup Meško
začal roku 1333 stavbu novej katedrály v gotickom slohu. V rokoch 1622–1642
katedrálu prebudovali vo včasnobarokovom slohu. Dnes má nitrianska katedrála
v celku svoju úpravu podľa generálnej opravy za biskupa Ladislava Adama Erdödyho v rokoch 1710–1736.
V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
nábožne vkročí.
Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
do večnej vlasti.
To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
do blaženosti.
Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
posviacku chrámu.
Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
z okruhu sveta. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú.
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)
IV
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
V.
Otvor mi, Pane, oči.
R.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Zachariáša
Toto hovorí Pán, môj Boh: „Pas ovce na zabitie. Tí, čo ich kupujú, zabíjajú ich bez zľutovania, a tí, čo ich predávajú, hovoria:
‚Nech je zvelebený Pán, že som zbohatol.‘ Ani ich pastierom ich nie je ľúto.
Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi zeme, hovorí Pán. Hľa, ja vydám ľudí, každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa.
Oni spustošia krajinu a ja nevytrhnem z ich rúk.“
A ja som pásol ovce na zabitie pre obchodníkov so stádom. Vzal som si dve palice, jednu som nazval Krása, druhú som nazval
Puto, a pásol som stádo. A zahnal som troch pastierov za jeden mesiac, lebo si ich zošklivila moja duša a oni si zošklivili mňa.
I povedal som: „Nebudem vás pásť. Tá, ktorá má zomrieť, nech zomrie, ktorá má byť zahnaná, nech je zahnaná, a ostatné nech
žerú jedna druhej mäso.“ Tu som vzal svoju palicu, ktorá sa volala Krása, a posekal som ju, aby som zrušil svoju zmluvu, ktorú
som uzavrel so všetkými národmi. V ten deň bola zrušená. A obchodníci so stádom, ktorí má pozorovali, spoznali, že je to Pánovo
slovo. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, vyplaťte mi mzdu, ak nie, nechajte tak.“ A odvážili mi mzdu tridsať šiklov striebra.
Pán mi povedal: „Vhoď to do pokladnice, tú krásnu cenu, ktorou ma ocenili.“ I vzal som tridsať strieborných šiklov a vhodil som
ich do pokladnice v Pánovom dome. Potom som posekal svoju druhú palicu, ktorá sa nazývala Puto, aby som zrušil bratstvo medzi
Júdom a Izraelom.
Pán mi povedal: „Ešte si vezmi výstroj hlúpeho pastiera;
lebo ja vzbudím pastiera v krajine,
ktorý hynúcu ovcu nenavštívi,
odtúlanú nebude hľadať,
doráňanú nebude liečiť
a stojacu nepodrží,
ale mäso tučných bude jesť
a poláme im kopytá.
Beda môjmu hlúpemu pastierovi,
ktorý opúšťa stádo!
Meč na jeho rameno
a na jeho pravé oko;
jeho rameno nech celkom uschne
a jeho pravé oko nech sa úplne zatemní.“
Pánovo slovo o Izraelovi a o Júdovi. Výrok Pána, ktorý rozpína nebesia a kladie základy zeme a tvorí ducha v človeku: „Ja robím z Jeruzalema opojnú čašu pre všetky okolité národy. Bude to pri obliehaní Jeruzalema. V ten deň urobím z Jeruzalema ťažký kameň pre všetky národy. Všetci, čo ho budú niesť, do krvi sa porania a spolčia sa proti nemu všetky národy zeme. V ten deň, hovorí Pán, udriem každého koňa, až zmeravie, i jeho jazdca, až zošalie. Ale nad Júdovým domom otvorím svoje oči a všetky kone národov raním slepotou. Vtedy si judejskí vodcovia povedia v srdci: „Sila obyvateľov Jeruzalema je v Pánovi zástupov, ich Bohu.“ V ten deň urobím judejských vodcov nádobou s ohňom na dreve a horiacou fakľou na sene. Pohltia napravo i naľavo všetky okolité národy, ale Jeruzalem zostane zasa na svojom mieste. Pán zachráni najprv Júdove stany, aby sa sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nevypínala proti Júdovi. V ten deň bude Pán chrániť obyvateľov Jeruzalema. Klesajúci medzi nimi bude v ten deň ako Dávid a Dávidov dom ako Boh, ako Pánov anjel pred nimi.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého biskupa Gregora Nyssenského na Pieseň piesní
Kde pasieš, dobrý pastier, ktorý berieš na plecia celé stádo? (Lebo jedna ovca je celá ľudská prirodzenosť, ktorú si ty vzal na plecia.)
Ukáž mi miesto na odpočinok, vyveď ma na dobrú výživnú pastvu, zavolaj ma po mene, aby som ja, ovca, počul tvoj hlas. A pre svoj
hlas mi daj večný život: „Povedz mi ty, koho miluje moja duša.“
Takto ťa volám, lebo tvoje meno je nad každé iné meno a nad každú chápavosť. Ani celá príroda obdarená rozumom ho nemôže
vysloviť ani pochopiť. Teda tvoje meno, v ktorom poznať tvoju dobrotu, je láskou mojej duše k tebe. Veď akoby som ťa nemilovala,
keď ty si ma miloval tak, že aj keď som taká čierna, položil si svoj život za ovce, ktoré pasieš?! Väčšiu lásku si nemožno predstaviť,
ako je tá, že dávaš svoj život za moju spásu.
Povedz mi teda, hovorí, „kde pásavaš“, aby som našla spasiteľnú pastvu a nasýtila sa nebeským pokrmom – ten, čo ho neje,
nemôže vojsť do večného života –; a aby som mohla pribehnúť k prameňu a nabrať si božského nápoja, ktorý ty dávaš smädným,
keď zo svojho boku, z tohto zdroja otvoreného kopijou, vylievaš ako z prameňa vodu – pre toho, čo ju ochutná, stane sa
„prameňom vody prúdiacej do večného života“.
Ak ma na tomto budeš pásť, určite mi dáš ľahnúť si „cez poludnie“, keď budem s tebou spať v pokoji a odpočiniem si vo svetle,
ktoré nepozná tieň. Veď napoludnie tieňa niet, lebo slnko svieti nad hlavou; vtedy dávaš ľahnúť si tým, ktorých si napásol,
a berieš svojich služobníkov so sebou na lôžko. Ale nemožno považovať za hodného tohto poludňajšieho odpočinku, kto nie je
synom svetla a synom dňa. Kto sa však oddelil od večernej aj od rannej tmy, čiže od toho, kde začína zlo aj od toho, kde končí,
ten bude napoludnie odpočívať na slnku spravodlivosti.
Ukáž mi teda, hovorí, ako treba odpočívať a pásť sa a aká je cesta poludňajšieho odpočinku. Aby som sa azda z nevedomosti
nevyšmykla z vedenia tvojej ruky a nepripojila sa k stádam, ktoré nie sú z tvojich oviec.
Toto povedala v starosti o krásu, ktorú dostala Božím riadením, a v túžbe poznať, za akých podmienok môže jej šťastie trvať naveky.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Vznešený Bože, pripravuješ si z nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v tvojich veriacich a budoval z nich nebeský Jeruzalem. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Alebo:
Všemohúci Bože, ty povolávaš veriacich, aby tvorili Cirkev, chrám Ducha Svätého;
daj, aby ľud zhromaždený v tvojom mene tebe sa klaňal, teba miloval a nasledoval a pod tvojou ochranou dosiahol prisľúbenú nebeskú blaženosť.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky