V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
V.
Pane, u teba je zdroj života.
R.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy Náreky
Aké opustené sedí
mesto kedysi plné ľudu!
Akoby ovdovela
pani národov;
kňažná provincií
stala sa poplatnou.
Bez prestania plače za noci
a slzy jej tečú po lícach.
Niet toho, kto by ju potešil
zo všetkých jej milovníkov.
Všetci jej priatelia ňou pohrdli
a stali sa jej nepriateľmi.
Júda sa vysťahoval pre trápenie
a ťarchu otroctva.
Býva medzi pohanmi
a nenachádza pokoja.
Všetci jeho prenasledovatelia ho chytili
uprostred úzkostí.
Cesty Siona smútia,
že nik neputuje na sviatky.
Všetky jeho brány sú zrúcané,
jeho kňazi vzdychajú,
jeho panny sú stiesnené
a on sám je zavalený trpkosťou.
Jeho protivníci sú navrchu,
jeho nepriatelia v bezpečí,
lebo Pán ho pokoril
pre množstvo jeho neprávostí;
jeho deti odviedli do zajatia
pred očami utláčateľa.
Dcéru Siona opustila
všetka jej krása.
Jej kniežatá sú ako jelene,
ktoré nenachádzajú pastvu
a idú bez sily
pred očami prenasledovateľa.
Jeruzalem si spomína
na dni svojho trápenia a blúdenia
— na všetky vzácne veci,
ktoré mal od pradávnych dní —,
keď jeho ľud padol do rúk nepriateľa
a nebolo toho, kto by mu pomohol.
Protivníci to videli
a smiali sa nad jeho zánikom.
Jeruzalem sa ťažko prehrešil,
preto sa stal ošklivým.
Všetci, čo ho oslavovali, pohrdli ním,
lebo videli jeho hanbu.
A on sám vzdychá
a obracia sa naspäť.
Jeho nečistota je na obrube jeho rúcha,
nepamätal na svoj koniec.
Veľmi hlboko klesol,
nemá ho kto potešiť.
„Pozri, Pane, na moje trápenie,
lebo sa vyvyšuje nepriateľ.“
Protivník siahol rukou
na všetko, čo mal vzácne:
lebo sa musel pozerať na pohanov,
ako vstupujú do jeho svätyne,
hoci si o nich prikázal,
že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.
Všetok jeho ľud vzdychá
a hľadá chlieb.
Akúkoľvek cennosť dali za jedlo,
len aby si zachovali život.
„Pozri, Pane, a všimni si,
ako ma znevážili!
Vy všetci, čo idete po ceste,
pozrite sa a hľaďte,
či je bolesť ako bolesť moja,
ktorú mi pripravil,
ktorou ma pokoril Pán
v deň svojho rozhorčeného hnevu.
Pán je spravodlivý,
lebo som sa priečil jeho slovu.
Počujte, prosím, všetky národy,
a pozrite sa na moju bolesť:
moje panny a moji mládenci
odišli do zajatia.
Volal som svojich priateľov,
ale oni ma podviedli.
Moji kňazi a moji starci
zahynuli v meste,
lebo si hľadali pokrm,
aby si zachovali život.
Pozri, Pane, lebo trpím,
moje vnútro je rozbúrené
a srdce sa vo mne prevracia,
lebo som sa veľmi priečil.
Vonku ma meč obral o deti
a v dome smrť.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu žalmov od svätého kňaza Bruna
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Láskavý Otče, ty si nás skrze svojho Syna vykúpil a prijal za svoje
milované deti; s otcovskou láskou sprevádzaj všetkých, čo veria v Krista,
aby dosiahli pravú slobodu a večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky