19. december 2008

Piatok, adventné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.

Sláva Ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom

Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)

I

Zachráň ma, Bože, *
    lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
    dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
    Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
    je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
    musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *
    a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
    Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
    čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *
    a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
    a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
    padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
    no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *
    a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
    a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
    v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
    pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
    a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
    i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
    nech ma nepohltí hlbina *
    a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
    pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
    veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *
    so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
    moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
    Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
    čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
    a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *
    tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
    a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
    ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
    hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
    a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
    moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †
    a vybuduje mestá Júdove; *
    usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
    a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

V. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.
R. A daj nám svoju spásu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

Iz 47, 1. 3b-15
Žalospev nad Babylonom

Zostúp a posaď sa do prachu,
panenská dcéra Babylonu;
sadni si na zem namiesto trónu,
dcéra Chaldejcov,
lebo už ťa nebudú volať
jemnou a nežnou.
Budem sa pomstiť,
nezľutujem sa nad nikým,
hovorí náš vykupiteľ,
    ktorého meno je Pán zástupov,
Svätý Izraela.

Seď ticho, zalez do tmy,
dcéra Chaldejcov,
lebo už sa nebudeš volať
vládkyňou kráľovstiev.
Nahneval som sa na svoj ľud,
potupil som svoje dedičstvo
a vydal som ich do tvojej moci.

No ty si s nimi nemala zľutovanie,
aj starca si zaťažila svojím ťažkým jarmom
a hovorila si: „Naveky budem paňou.“
Nepripustila si si to k srdcu
a nemyslela si na svoj koniec.

A teraz počuj, rozkošnica,
čo si bývaš v bezpečí
a vravíš si v srdci: „Ja a okrem mňa niet nikoho;
nebudem sedieť ako vdova
    a bezdetnosť nepoznám.“
Príde na teba oboje,
náhle, v jeden deň:
i bezdetnosť i vdovstvo;
znenazdania ťa zasiahnu
napriek množstvu tvojich čarov
a napriek sile tvojich zaklínaní.

Cítila si sa v svojej zlobe bezpečná
a hovorila si: „Nik ma nevidí.“
Tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa podviedli.

V srdci si si vravela:
    „Ja a okrem mňa niet nikoho.“
Príde na teba nešťastie
a nebudeš ho vedieť odvrátiť;
prikvačí ťa pohroma,
ktorú nebudeš môcť zažehnať;
náhle na teba príde bieda,
ani sa nenazdáš.

No postav sa so svojimi čarami
a so silou svojich zaklínaní,
ktorými si sa zaoberala od svojej mladosti:
možno ti pomôžu, hádam naženieš strach.
Unavila ťa kopa tvojich plánov;
nech prídu a nech ťa zachránia tí,
čo skúmajú nebesia a pozorujú hviezdy,
a nech ti na začiatku každého mesiaca oznámia,
čo má prísť na teba.

Hľa, sú ako slama,
spáli ich oheň.
Nevyslobodia sa z moci plameňa.
A nebude to žeravé uhlie, ktoré hreje,
ani ohnisko, ku ktorému sa dá sadnúť.
Tak pochodíš so svojimi čarodejníkmi,
ktorých si si zháňala
od svojej mladosti;
každý sa odtacká svojou cestou,
nebude toho, kto by ťa zachránil.

RESPONZÓRIUM

Iz 49, 13; 47, 4

R. Plesaj, nebo, a jasaj zem, plesaním znejte, vrchy, * Lebo Pán sa zľutúva nad svojimi biednymi.
V. Meno nášho vykupiteľa je Pán zástupov, Svätý Izraela. * Lebo Pán sa zľutúva nad svojimi biednymi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 3, 20, 2-3: SC 34, 342-344)

Poriadok vykupujúceho Vtelenia

     Boh je slávou človeka, človek predmetom Božieho pôsobenia, všetkej jeho múdrosti a moci. Ako sa lekár osvedčuje na chorých, tak sa Boh prejavuje na ľuďoch. Preto aj Pavol píše: „Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.“
     Hovorí tu o človeku, ktorý neposlúchol Boha a stratil smrteľnosť, no potom dosiahol milosrdenstvo a skrze Božieho Syna dostal milosť Božieho synovstva.
     A keď sa človek bez nadutosti a vystatovania bude pridŕžať pravej slávy, aká mu patrí vzhľadom na stvorenie a Stvoriteľa, ktorý je všemohúci Boh a všetko povoláva k existencii, a keď ho bude milovať, poslúchať a vzdávať mu vďaky, bude povýšený a dostane od neho ešte väčšiu slávu, lebo bude podobný tomu, ktorý zaňho zomrel.
     Aj on sa narodil „v tele podobnom hriešnemu“, aby odsúdil hriech a potom ho ako odsúdenca vytrhol z tela. Tým vyzýva človeka, aby ho nasledoval; zaväzuje ho „napodobňovať“ Boha a vovádza ho do Otcovho poriadku, ktorý mu umožňuje vidieť Boha, ba dáva mu poznať ho ako Otca. Božie Slovo bývalo v človeku a stalo sa Synom človeka, aby človeka naučilo prijímať Boha a z Otcovho láskavého rozhodnutia naučilo Boha bývať v človeku.
     Preto sám „sám Pán dal znamenie“ spásy, „Emanuela, ktorý sa narodil z Panny“. On bol „ten Pán, ktorý spasil ľudí“, lebo sami sa nemohli zachrániť. Preto aj Pavol hovorí o ľudskej slabosti: „Viem, že v mojom tele nesídli dobro.“ Tým naznačuje, že dobrodenie našej spásy nepochádza od nás, ale od Boha. A ďalej hovorí: „Ja som nešťastný človek; kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ A hneď uvádza vysloboditeľa: milosť Ježiša Krista, nášho Pána.
     To isté hovorí aj Izaiáš: „Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, náš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí nás.“ To znamená, že sa nemôžeme spasiť sami, ale len s Božou pomocou.

RESPONZÓRIUM

Jer 31, 10; 4, 5

R. Čujte, národy, Pánovo slovo a zvestujte ho do končín zeme. * Povedzte na ostrovoch v diaľavách: Už príde náš Spasiteľ.
V. Zvestujte a hlásajte, hovorte a volajte. * Povedzte na ostrovoch v diaľavách: Už príde náš Spasiteľ.

MODLITBA
Večný Bože, narodením tvojho Syna z presvätej Panny zjavil si svetu jas svojej slávy; prosíme ťa, daj, aby sme toto nevýslovné tajomstvo Vtelenia uctievali so živou vierou a oslavovali s úprimnou oddanosťou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky