19. máj 2008

Pondelok, cezročné obdobie, 7. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

V. Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R. Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Kazateľ

2, 1-3. 12-26
Márnosť rozkoší a ľudskej múdrosti

     Povedal som si v srdci: „Poď, budem ťa skúšať radosťou: Užívaj dobrá!“ Ale aj to je márnosť. O smiechu som povedal: „Šialenstvo“ a o radosti: „Čo osoží?“
     Rozhodol som sa v srdci, že svojmu telu doprajem vína, a hoci moje srdce tiahlo k múdrosti, objal som hlúposť, dokiaľ neuvidím, čo je osožné pre synov človeka, čo majú robiť pod slnkom tých niekoľko dní svojho života.
     Obrátil som sa, aby som uvidel múdrosť i nerozumnosť a hlúposť: „Čo urobí človek, čo príde po kráľovi? To, čo už robili predtým.“ A videl som, že múdrosť predstihuje hlúposť v takej miere, v akej svetlo predstihuje tmu.

„Múdry má oči na hlave,
hlupák chodí vo tme.“
A zvedel som, že obaja
rovnako zaniknú.

     A povedal som si v srdci: „Ak ma stihne taký istý koniec ako hlupáka, čo budem mať z toho, že som sa usiloval o väčšiu múdrosť?“ Ako som v duchu uvažoval, zbadal som, že aj to je márnosť. Veď na múdreho neostane trvalá pamiatka podobne ani na hlupáka. A budúce časy všetko rovnako zahalia do zabudnutia. Učený umiera podobne ako neučený.
     A preto sa mi spriečil môj život, lebo mi je zle z toho, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a trápenie ducha. Znenávidel som všetku svoju lopotu, v ktorej som sa umáral pod slnkom, a musím ju zanechať človekovi, čo bude po mne. A kto vie, či bude múdry alebo hlupák? A bude pánom mojich námah, pri ktorých som sa napotil a nastaral pod slnkom. Aj to je márnosť. Preto som sa s rozhorčeným srdcom odvrátil od každej námahy, ktorou som sa ustával pod slnkom. Lebo niekto sa múdro, zručne a usilovne namáha a svoj podiel dá človekovi, ktorý nepracoval. A to je teda márnosť a veľké zlo.
     Veď čo bude mať človek zo všetkej svojej námahy a trápenia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? Všetky jeho dni sú bolesťou a jeho zamestnanie trápením; jeho srdce si ani v noci neodpočinie. A to je tiež márnosť. Nič nie je pre človeka lepšie ako jesť a piť a ponúknuť svojej duši dobrá svojich prác. Zbadal som, že aj to je z Božej ruky. Lebo kto môže jesť a užívať bez Boha?
     Veď on človekovi, ktorý je dobrý v jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však dal trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. Ale aj to je márnosť a trápenie ducha.

RESPONZÓRIUM

Kaz 2, 26; 1 Tim 6, 10

R. Boh človekovi, ktorý je dobrý v jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. * A to je márnosť a trápenie ducha.
V. Koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili a spôsobili si mnoho bolestí. * A to je márnosť a trápenie ducha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského na Knihu Kazateľ

(Hom. 5: PG 44, 683-686)

Múdry má oči na hlave

     Ak duša pozdvihne oči ku svojej hlave, ktorou je Kristus, ako vysvetľuje Pavol, treba ju pokladať za blahoslavenú pre jej prenikavý zrak, lebo má oči tam, kde niet temnoty zla. Sám veľký Pavol a iní, čo sú takí veľkí ako on – ak takí sú –, majú oči na hlave, i všetci, čo žijú, hýbu sa a sú v Kristovi.
     Lebo ako sa nemôže stať, aby ten, kto je vo svetle, videl tmu, tak sa nemôže stať, aby ten kto má oko na Kristovi, uprel ho na niečo márne. Kto teda má oči na hlave – hlavou tu rozumieme počiatok všetkého –, má oči na každej moci (Kristus je dokonalá moc a v každom ohľade absolútna), na pravde, spravodlivosti, neporušiteľnosti a každom dobre. „Múdry má teda oči na hlave, no hlupák chodí vo tme.“ Lebo kto si nepostaví lampu na svietnik, ale si ju postaví pod posteľ, dosiahne, že svetlo je pre neho tmou.
     Ako veľa je zasa takých, čo sa všemožne usilujú o nebeské dobrá a ponárajú sa do úvah o pravých hodnotách, a pritom si myslia, že sú slepí a neužitoční, ako sa chválil Pavol, keď povedal, že je blázon pre Krista! Jeho rozumnosť a múdrosť sa nezaoberala ničím z toho, čoho sa tu my tak úporne držíme. Preto hovorí: „My sme blázni pre Krista,“ čiže akoby povedal: „My sme slepí pre všetko, čo súvisí s týmto životom, tu dolu, lebo hľadíme hore a oči upierame k hlave.“ Preto bol bez prístrešia a stola, chudobný, blúdil, bol nahý, trpel hlad a smäd.
     Kto by ho nemal za poľutovaniahodného, keď ho vidí v putách a potupeného pod ranami, po stroskotaní lode na rozbúrených morských hlbinách a ako ho vodia v okovách? A hoci sa mu takto vodilo medzi ľuďmi, neodvrátil oči, ale mal ich stále na hlave a povedal: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?“ To akoby bol povedal: „Kto mi odvráti oči od hlavy a upriami ich na to, po čom sa šliape?“
     Aj nám káže robiť podobne, keď prikazuje „myslieť na to, čo je hore“. Tým akoby povedal: „Majte oči na hlave,“ čiže upreté na Krista.

RESPONZÓRIUM

Ž 123, 2; Jn 8, 12b

R. Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * Tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.
V. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. * Tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky