29. máj 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 8. týždeň
4. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

V. Pane, vyjasni tvár nad svojim služobníkom.
R. A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

11, 1-20
Sofarova reč

     Sofar z Naamatu povedal:
„Vari sa neodpovie tomu, kto má veľa rečí?
Alebo má byť mnohovravný muž v práve?
Umlčí mužov tvoje táranie
a keď sa ostatným vysmievaš, nik ťa nevyvráti?
Hovoril si: ,Moja reč je rýdza
a v tvojich očiach som čistý.‘
Ale kiež by sám Boh prehovoril s tebou
a otvoril si proti tebe pery,
aby ti ukázal tajomstvá múdrosti
a svoje tajomné zámery!
Poznal by si, že od teba požaduje oveľa menej,
ako si zasluhuje tvoja neprávosť.

Vari pochopíš Božie kroky
a vystihneš dokonalosť Všemohúceho?
Je vyššia ako nebo — a čo urobíš?
Hlbšia ako podsvetie — a čo sa dozvieš?
Jej miera je dlhšia ako zem
a širšia ako more.

Ak on vyvráti alebo uzavrie a obmedzí,
kto sa mu postaví na odpor?
Veď on pozná márnosť ľudí —
a keď vidí neprávosť, vari si ju nevšimne?
Ale aj prázdny muž prichádza k rozumu
a človek sa rodí ako divé osliatko.

No ak ty upevníš svoje srdce
a rozprestrieš k nemu svoje ruky,
ak odstrániš neprávosť, čo máš na rukách,
a ak v tvojom stane nezostane nespravodlivosť,
vtedy budeš môcť zdvihnúť svoju tvár bez škvrny,
budeš pevný a nebudeš sa báť.
Zabudneš aj na biedu
a budeš na ňu spomínať ako na vody,
     čo odtiekli.
Navečer ti vzíde poludňajší jas
a keď si budeš myslieť, že ťa zahaľuje mrákava,
     vyjdeš ako zornica.
V ponúknutej nádeji budeš mať istotu
a keď ťa zakopú, budeš spať pokojne.
Budeš odpočívať a nebude toho, kto by ťa vyrušil,
a mnohí sa budú uchádzať o tvoju priazeň.
Ale oči bezbožných vyhasnú
a útočište im zanikne,
ich nádejou bude vydýchnutie duše.“

RESPONZÓRIUM

2 Kor 4, 8-9a. 10

R. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; * Prenasledujú nás, ale nie sme opustení.
V. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. * Prenasledujú nás, ale nie sme opustení.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 10, 7-8. 10: PL 75, 922. 925-926)

Pánov zákon je mnohostranný

     „Kiež by ti Boh ukázal, že jeho zákon je mnohostranný.“ Čo treba na tomto mieste rozumieť pod Božím zákonom, ak nie lásku, ktorou možno vždy v mysli vyčítať prikázania života a to, ako ich v praxi zachovať? O tomto zákone hovorí hlas Pravdy: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom.“ Pavol o ňom hovorí: „Naplnením zákona je láska.“ A znova o ňom hovorí: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ A čo primeranejšie ako lásku možno rozumieť pod Kristovým zákonom, ktorý opravdivo plníme vtedy, keď z lásky nesieme bratom bremená?
     O tomto zákone sa hovorí, že je mnohostranný, lebo láska sa horlivou starostlivosťou týka skutkov všetkých čností. Vychádza iba z dvoch prikázaní, rozširuje sa však na mnohé iné.
     Mnohostrannosť tohoto zákona výstižne vyratúva Pavol, keď hovorí: „Láska je trpezlivá, dobrotivá; nezávidí, nevystatuje sa, nevypína sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.“
     Láska je teda „trpezlivá“, lebo vyrovnane znáša utrpené zlo. Je „dobrotivá“, lebo sa za zlo štedro odmieňa dobrom. „Nezávidí,“ lebo tým, že na tomto svete nedychtí po ničom, nevie závidieť pozemské úspechy. „Nevystatuje sa,“ lebo upriamené túži po vnútornej odmene, a preto sa nepýši vonkajšími dobrami. „Nevypína sa,“ lebo tým, že sa zameriava výlučne na lásku k Bohu a blížnemu, nepozná nič, čo sa rozchádza s priamosťou.
     „Nie je nehanebná,“ lebo kým sa vnútri vášnivo zaoberá svojimi vecami, navonok vôbec netúži po cudzom. „Nie je sebecká,“ lebo všetko, čo tu prechodne vlastní, je jej ľahostajné ako cudzie, veď nič nepokladá za svoje, iba to, čo s ňou pretrvá. „Nerozčuľuje sa,“ lebo aj keď je zahrňovaná krivdami, nepopudzuje ju to vôbec k pomste, keďže za veľké útrapy očakáva ešte väčšie odmeny. „Nemyslí na zlé,“ lebo z lásky k čistote si upevňuje myseľ tým, že aj s koreňom vytrháva každú nenávisť a potom sa v duši nedokáže udržať, čo poškvrňuje.
     „Neteší sa z neprávosti,“ lebo kým sa nadchýna jedine láskou voči všetkým, nejasá nad záhubou nepriateľov. „Ale raduje sa z pravdy,“ lebo keď miluje ostatných ako seba a vidí na iných to, čo je správne, teší sa z toho ako z vlastného pokroku. Mnohostranný je teda tento Boží zákon.

RESPONZÓRIUM

Rim 13, 8. 10b; Gal 5, 14

R. Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. * Teda naplnením zákona je láska.
V. Celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. * Teda naplnením zákona je láska.

MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, aby sa život na zemi rozvíjal v pokoji podľa tvojej vôle a aby tvoja Cirkev mohla nerušene a radostne plniť poslanie, ktoré si jej zveril. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky