V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
k prístavu mieril.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
V.
Čujte, národy, Pánovo slovo.
R.
A ohlasujte ho po končiny zeme.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Izaiáša
Chodník spravodlivého je priamy;
ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.
Na ceste tvojich ustanovení
sme dúfali v teba, Pane,
tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
Moja duša túži po tebe za noci,
môj duch ťa hľadá v mojom srdci.
Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi,
obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.
Ale bezbožný, ani keď dostane milosť,
nenaučí sa spravodlivosti;
aj v krajine statočných pácha neprávosť
a nevidí Pánovu velebu.
Pane, tvoja ruka sa zdvihla, a oni to nevidia;
nech zahanbení uzrú, ako horlíš za svoj ľud;
a oheň pripravený pre tvojich nepriateľov
ich pohltí.
Pane, ty nám daruješ pokoj;
veď všetky naše diela si nám ty urobil.
Pane, Bože náš, ovládli nás iní páni ako ty,
ale my si spomíname len na tvoje meno.
Mŕtvi neožijú,
zomrelí nevstanú,
lebo si ich potrestal a zničil
a zahladil si aj spomienku na nich.
Pane, zveľadil si národ;
zveľadil si národ, oslávil si sa,
rozšíril si všetky hranice krajiny.
Pane, v úzkosti ťa hľadali
a kričali, keď si ich karhal.
Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a kričí v bolestiach,
takí sme boli aj my, Pane, pred tebou.
Počali sme, zvíjali sme sa
a porodili sme vietor.
nepriviedli sme na zem spásu
a nenarodili sa obyvatelia zeme.
Tvoji mŕtvi ožijú,
vstanú z mŕtvych moji povraždení.
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu.
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem vydá na svetlo svojich zomrelých.
Choď, ľud môj, vojdi do svojich izieb,
zatvor za sebou dvere,
schovaj sa na chvíľku,
kým nepominie hnev.
Lebo, hľa Pán vyjde zo svojho miesta
a potrestá neprávosť obyvateľov zeme,
ktorej sa proti nemu dopustili;
zem odhalí svoju krv,
už nebude skrývať svojich zabitých.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Traktátu svätého biskupa Augustína proti Faustovi
Kresťanský ľud uctieva pamiatku mučeníkov posvätnou slávnosťou, aby sa povzbudil k ich nasledovaniu, aby mal účasť na ich zásluhách
a podporu ich modlitby. Ale nijakému mučeníkovi nestaviame oltáre, iba na pamiatku mučeníkov.
Kedy ktorý kňaz pri oltári, v ktorom sú telesné pozostatky svätých, povedal: Obetujem ti, Peter alebo Pavol alebo Cyprián? Čo sa obetuje,
obetuje sa Bohu, ktorý korunoval mučeníkov, na miestach, kde sa koná spomienka na tých, ktorých korunoval. A tieto miesta nás napomínajú
a povzbudzujú k vrúcnejšej láske aj k tým, ktorých môžeme nasledovať, aj k tomu, s pomocou ktorého ich môžeme nasledovať.
Preto si mučeníkov uctievame takou láskou a spoločenstvom, akým uctievame za živa svätých Božích ľudí, u ktorých cítime, že majú srdce
ochotné podstúpiť aj muky za pravdu evanjelia. Ale mučeníkov si ctíme o to vrúcnejšie, že majú všetky zápasy bezpečne a víťazne za sebou.
Veď víťazom v blaženom živote môžeme oslavovať oveľa smelšie než tých, čo ešte zápasia v tomto živote.
No neuctievame ich, ani ich neprikazujeme uctievať klaňaním (po grécky „latria“), lebo to je povinná služba vyhradená výlučne Božstvu,
a takto si uctievame jedine Boha.
A pretože k tejto úcte patrí prinášanie obety, hovoríme o idololatrii, ak niekto prináša obetu idolom. A my v nijakom prípade nič také
neprinášame, ani prinášať neprikazujeme ani jednému mučeníkovi, ani jednej svätej duši, ani anjelovi. A keby niekto upadol do tohto bludu,
podľa zdravej náuky ho pokarháme, buď aby sa napravil, alebo aby sa toho chránil.
Veď ani sami svätí ako ľudia nechcú, aby im niekto prejavoval takú úctu, aká prináleží iba Bohu. Toto zjavne vidno na Pavlovi a Barnabášovi,
keď im chceli Lykaončania obetovať ako bohom, pohnutí zázrakmi, ktoré u nich urobili. Roztrhli si šaty, pričom vyhlasovali a presviedčali ich,
že nie sú bohmi, a zakazovali im to robiť.
Lenže iné je, čo učíme, a iné, čo musíme strpieť. Iné je, čo sme povinní hlásať, a iné, čo treba napraviť, ale dokiaľ to nenapravíme, musíme
to trpieť.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Pane a Bože náš, tvoj služobník svätý pápež Damaz bol veľkým ctiteľom mučeníkov a horlivo šíril ich úctu; daj, aby sme podľa jeho príkladu aj
my obdivovali ich hrdinské skutky a neochvejne vyznávali svoju vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky