4. júl 2008

Sv. Alžbety Portugalskej, ľubovoľná spomienka


Narodila sa roku 1271 v aragónskej kráľovskej rodine. Mladučkú ju vydali za portugalského kráľa a porodila dvoch synov. Statočne znášala útrapy a ťažkosti, modlila sa a konala skutky milosrdnej lásky. Po smrti manžela rozdala majetok chudobným a obliekla si rúcho Tretieho rádu svätého Františka. Zomrela roku 1336, keď sa práve usilovala o zmierenie syna a zaťa.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.

Ó Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc. 

Žalm 35, 1-2. 3c. 9-19. 22-23. 27-28
Pán, záchranca prenasledovaných

Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)

I

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
    napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
    a vstaň mi na pomoc. *
    Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
    a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
    „Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
    chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia *
    a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
    som celkom opustený.

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc. 

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný. 

II

Keď oni boli chorí, *
    ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
    a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
    zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
    zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
    dráždili ma, posmievali sa mi *
    a zubami škrípali proti mne.

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný. 

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti. 

III

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
    Zachráň ma pred ich zlobou *
    a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
    a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
    čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
    Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
    Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
    a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
    a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti. 

V. Syn môj, chráň si moje slová.
R. Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

7, 1-25
Nátanovo mesiánske proroctvo

     Keď už kráľ býval vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“

     V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Nikdy som nebýval v dome odo dňa, keď som vyviedol synov Izraela z Egypta, až dodnes, ale putoval som v šiatrovom stánku. A keď som putoval po všetkých miestach so všetkými synmi Izraela, vari som povedal niektorému sudcovi Izraela, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom? Preto teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dní dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojím otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví dom môjmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak bude robiť zlo, budem ho trestať palicou muža a údermi synov človeka. Ale svoju milosť mu neodnímem, ako som ju odňal Saulovi, ktorého som odstránil spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“

     A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

     Kráľ Dávid vošiel, sadol si pred Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane, Bože, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože. Či ti môže ešte viac povedať Dávid? Veď ty poznáš svojho sluhu, Pane, Bože. Pre svoje slovo a podľa svojho srdca si urobil všetky tieto veľké veci a oznámil si ich svojmu sluhovi. Preto si veľký, Pane, Bože, lebo niet podobného tebe, ani niet Boha okrem teba podľa toho všetkého, čo sme na vlastné uši počuli. Kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, ktorý si šiel Boh vykúpiť za svoj ľud, aby sebe získal meno a pre nich urobil veľké a hrozné veci: že si vyhnal pred svojím ľudom, ktorý si si vykúpil z Egypta, národy a ich bohov? Upevnil si svoj národ, Izrael, ako svoj národ naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. A teraz, Pane, Bože, naveky potvrdzuj slovo, ktoré si povedal o svojom sluhovi a o jeho dome, a urob, ako si povedal!“

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 30-33; Ž 132, 11

R. Anjel Gabriel povedal Márii: Počneš a porodíš syna a Boh mu dá trón jeho otca Dávida, * Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom.
V. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón. * Naveky.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Reči pripisovanej svätému biskupovi Petrovi Chryzológovi

(De pace: PL 52, 347-348)

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj

     Milovaní, evanjelista hovorí: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ Oprávnene kvitnú kresťanské čnosti v tom, kto žije svorne v kresťanskom pokoji, a nik nedosiahne titul Božieho syna, iba ak cez meno šíriteľa pokoja.
     Milovaní, pokoj je to, čo zbavuje človeka otroctva, dáva mu meno slobodného občana, mení postavenie jeho osoby pred Bohom, zo sluhu robí syna a slobodného človeka z otroka. Pokoj medzi bratmi je Božou vôľou a potešením pre Krista, je dokonalou svätosťou, pravidlom spravodlivosti, učiteľom múdrosti, strážcom mravov a chvályhodným poriadkom vo všetkých veciach. Pokoj je odporúčaním modlitieb, ľahkou a dosiahnuteľnou cestou nábožnosti, dostatočným naplnením všetkých túžob. Pokoj je matkou lásky, putom svornosti a viditeľnou známkou čistej mysle, ktorá si môže žiadať od Boha, čo chce. Môže prosiť, o čo chce, a všetko, o čo prosí, dostane. Pokoj treba zachovať pod vážnym kráľovským príkazom, lebo sám Kristus Pán povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ To akoby povedal: V pokoji som vás opustil, nech vás nájdem v pokoji. Pri odchode chcel darovať to, čo túžil vo všetkých nájsť, keď sa vráti.
     Je nebeský príkaz zachovať, čo daroval: jednou vetou, aby som našiel, čo som zanechal. Sadiť korene pokoja je Božie dielo, úplne ich vytrhnúť je dielo nepriateľa. Veď ako je bratská láska z Boha, tak nenávisť je z diabla. Preto treba nenávisť zavrhnúť, lebo je napísané: „Kto nenávidí svojho brata, je vrah.“
     Vidíte teda, milovaní bratia, prečo treba milovať pokoj a mať rád svornosť. Ony totiž plodia a živia lásku. A podľa Apoštola viete, že „láska je z Boha“. A tak ten, kto nemá lásky, je bez Boha.
     Zachovávajme teda, bratia, prikázania, ktoré sú život. Bratské spoločenstvo nech je pospájané putami hlbokého pokoja a zviazané spasiteľným putom vzájomnej lásky, ktorá zakrýva množstvo hriechov. Lásku treba objať všetkými túžbami, lebo ona môže mať toľko dobra, koľko je za ňu odmeny. Zo všetkých čností si treba najviac chrániť pokoj, lebo Boh je vždy v pokoji.
     Milujte pokoj a bude vyrovnané všetko: aby ste aj nám zaistili odmenu aj sebe radosť, aby si Božia Cirkev, založená na jednote pokoja, udržala dokonalý poriadok v Kristovi.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 58, 7-8

R. Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.
V. Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

MODLITBA
Bože, pôvodca lásky a pokoja, ty si obdaril svätú Alžbetu obdivuhodnou milosťou zmierovať hnevníkov; na jej príhovor pomáhaj nám vnášať pokoj medzi ľudí, aby sme sa mohli nazývať Božími deťmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky