V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony,
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
V.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
Po Aodovej smrti synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči a Pán ich vydal do rúk
kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý panoval v Asore. Vodcom jeho vojska bol Sisara a býval
v Harosete pohanov. Synovia Izraela volali k Pánovi, lebo Jabin mal deväťsto železných
vozov a dvadsať rokov ich veľmi utláčal.
V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka prorokyňa Debora. Sedávala pod Deborinou
palmou medzi Ramou a Betelom v efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd.
Ona poslala po Abinoemovho syna Baraka z Kedeša v Neftali a povedala mu: „Pán, Boh Izraela,
ti rozkazuje: Choď, vyveď vojsko na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc bojovníkov zo synov
Neftaliho a zo synov Zabulona. Ja ti privediem k potoku Kison vojvodcu Jabinovho vojska Sisaru
i jeho vozy a celé vojsko a vydám ho do tvojej ruky.“ Barak jej povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem.
Ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Ona mu odpovedala: „Dobre pôjdem s tebou, ale sláva na tejto
ceste nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
A tak Debora vstala a odišla s Barakom do Kedeša. On zvolal do Kedeša Zabulona a Neftaliho
a vystúpil s desaťtisíc bojovníkmi a s Deborou vo svojom sprievode. Ale Kinejčan Haber sa
oddelil od ostatných svojich bratov Kinejčanov, synov Mojžišovho príbuzenstva Hobaba,
a postavil si stan až pri dube Saananime pri Kedeši.
Sisarovi oznámili, že Abinoemov syn Barak vystúpil na vrch Tábor. Zhromaždil všetkých
deväťsto železných vozov a všetko vojsko, čo bolo s ním, od Harosetu pohanov k potoku
Kisonu. Vtedy Debora povedala Barakovi: „Vstaň! Toto je deň, v ktorý Pán vydal Sisaru
do tvojich rúk. Lebo on je tvoj vodca.“ I zostúpil Barak z vrchu Tábor a desaťtisíc bojovníkov s ním.
A Pán ostrím meča uviedol do zmätku Sisaru a všetky jeho vozy a celé vojsko pred Barakom,
až tak, že Sisara zoskočil z voza a utekal pešo. A Barak prenasledoval utekajúce vozy
a vojsko až po Haroset pohanov a nepriateľské vojsko celé, do jedného padlo.
Sisara na úteku prišiel k stanu Jahely, manželky Kinejčana Habera, lebo medzi asorským
kráľom Jabinom a domom Kinejčana Habera bol mier. Jahel vyšla Sisarovi naproti a povedala mu:
„Vojdi ku mne, môj pane; vojdi, neboj sa!“ Vošiel do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou.
I povedal jej: „Daj mi, prosím ťa, trochu vody, lebo som smädný.“ Ona otvorila mech
s mliekom a dala mu napiť sa a prikryla ho. Sisara jej povedal: „Postav sa pred vchod do stanu
a keby niekto prišiel a opýtal sa ťa: ,Je tu niekto?‘, odpovieš: ,Nie je!‘“
Tu vzala Haberova manželka Jahel stanový kolík a kladivo, nebadane potichu vošla dnu,
priložila mu kolík na spánok hlavy, udrela naň kladivom a pribila ho cez mozog až do zeme.
Na smrť unavený totiž upadol do hlbokého spánku a zomrel.
Tu prichádzal Barak, ktorý prenasledoval Sisaru. Jahel mu vyšla naproti a povedala mu:
„Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Keď vošiel k nej, uvidel Sisaru, ako leží mŕtvy
s kolíkom vrazeným do spánku.
Takto Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabina pred synmi Izraela, ktorí
denne vzrastali a silnou rukou potláčali kanaánskeho kráľa Jabina, dokiaľ ho nezničili.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z deklarácie Dignitatis humanae Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode
Všetci ľudia, vzhľadom na svoju dôstojnosť, pretože sú osobami obdarenými rozumom a slobodnou vôľou, a teda majú osobnú
zodpovednosť, sú pod tlakom svojej vlastnej prirodzenosti a mravného zákona povinní hľadať pravdu, predovšetkým čo sa týka
náboženstva. Takisto sú povinní poznanú pravdu prijať a prispôsobiť celý svoj život požiadavkám pravdy. Ale ľudia nemôžu splniť
túto povinnosť spôsobom, aký zodpovedá ich vlastnej prirodzenosti, ak nepožívajú psychologickú slobodu a nie sú zároveň
chránení pred tlakom zvonka. Právo na náboženskú slobodu nevyplýva teda zo subjektívneho rozpoloženia osoby, ale zo samej
jej prirodzenosti. Preto právo na túto ochranu nezaniká ani u tých, čo zanedbávajú povinnosť hľadať a prijať pravdu;
a jeho uplatňovanie neslobodno prekaziť, kým sa neporušuje spravodlivý verejný poriadok.
Toto je ešte zrejmejšie tomu, kto berie do úvahy, že najvyššou normou ľudského života je sám večný, objektívny a všeobecný
Boží zákon, ktorým Boh vo svojej múdrosti a láske usporadúva, usmerňuje a riadi celý svet aj cesty ľudskej spoločnosti.
Boh dáva človeku účasť na tomto svojom zákone, takže človek môže pod láskavým vedením Božej prozreteľnosti čoraz lepšie
poznať nemeniteľnú pravdu. Preto má každý človek povinnosť a tým aj právo hľadať pravdu v náboženskej oblasti, aby
si pomocou vhodných prostriedkov rozvážne vytváral správne a pravdivé postoje svedomia.
Pravdu však treba hľadať spôsobom, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby a jej spoločenskej povahe, čiže slobodným
skúmaním, pomocou vyučovacích ustanovizní, komunikácie a dialógu, pričom jeden vysvetľuje druhému pravdu, ktorú našiel
alebo si myslí, že našiel, aby si tak navzájom pri hľadaní pravdy pomáhali. Poznanú pravdu potom treba rozhodne prijať osobným
súhlasom.
Požiadavky Božieho zákona človek vníma a poznáva cez svoje svedomie, ktorého sa musí verne pridŕžať vo všetkej svojej
činnosti, aby dosiahol svoj cieľ, Boha.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, ty si svätému Neitovi pomáhal hrdinsky
znášať útrapy mučenia; na jeho príhovor nám pomôž tak pracovať na šírení
viery, aby sme získali pre Krista čím viac bratov a sestier a spolu s nimi
dosiahli večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý
je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky