V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
V.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči. Vydal ich na sedem rokov do ruky Madiánčanov
a oni ich veľmi utláčali. Preto si urobili v horách jaskyne, skrýše a bezpečné miesta.
Keď Izrael zasial, prišli Madiánčania, Amalekiti a ostatné východné národy a postavili si pri nich
stany. Zničili všetku úrodu na poliach, až ako sa vchádza do Gazy, a nenechali v Izraeli vôbec
nič potrebné na obživu, ani ovce, ani voly ani osly. Lebo prišli so všetkými stádami a so stanmi
ako kobylky. Všetko zaplnilo nespočítateľné množstvo ľudí a tiav a čoho sa dotkli, všetko zničili.
Izrael bol veľmi pokorený od Madiánčanov.
Tu prišiel Pánov anjel a sadol si v Efre pod dub, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi. Jeho syn
Gedeon práve mlátil a vial obilie na lise, aby ho zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa
mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný muž!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, pán môj;
ak je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky jeho divy, o ktorých rozprávali
naši otcovia, keď hovorili: „Pán nás vyviedol z Egypta?“ Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky
Madiánčanov.“ Pán sa obrátil k nemu a povedal: „Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael
z rúk Madiánčanov! Ja ťa posielam!“ On mu odvetil: „Prosím, Pane, a čím vyslobodím Izrael?
Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome svojho otca!“ A Pán
mu povedal: „Ja budem s tebou a Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Gedeon vravel:
„Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi znamenie, že si to ty, čo so mnou hovoríš.
Neodchádzaj odtiaľto, kým sa nevrátim k tebe; prinesiem obetný dar a predložím ti ho.“
On odvetil: „Budem čakať, kým neprídeš.“
Gedeon odišiel, pripravil kozliatko a z efy múky nekvasené chleby. Mäso dal do košíka, mäsovú
polievku nalial do hrnca a všetko zaniesol pod dub a predložil mu to. Boží anjel mu povedal:
„Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tamtú skalu a polievku vylej na to.“
Keď to urobil, Pánov anjel vystrel koniec palice, čo držal v ruke, a dotkol sa mäsa
a nekvasených chlebov. V tom vyšľahol zo skaly oheň a strávil mäso i nekvasené chleby.
Pánov anjel mu však zmizol z očí. Keď Gedeon videl, že to bol Pánov anjel, zvolal: „Beda mi, Pane,
Bože! Pánovho anjela som videl z tváre do tváre!" Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa,
nezomrieš!“ Gedeon teda postavil Pánovi oltár a nazval ho: „Pán je pokoj,“ a až do dnešného
dňa je ešte v abiezerovskej Efre.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
Aká veľká je Pánova láskavosť, aká plnosť jeho priazne a dobroty voči nám, keď chcel,
aby sme sa tak modlili pred Božou tvárou, že budeme Pána nazývať Otcom a ako je Kristus
Boží Syn, tak sa máme aj my volať Božími deťmi! Nik z nás by sa neodvážil použiť toto meno
v modlitbe, keby nám on sám nebol dovolil takto sa modliť. Mali by sme, milovaní bratia,
pamätať a vedieť, že keď Boha nazývame Otcom, musíme žiť ako Božie deti, aby sme nielen
my mali zaľúbenie v Bohu Otcovi, ale aj on mal zaľúbenie v nás.
Správajme sa ako Božie chrámy, aby bolo zjavné, že v nás prebýva Pán. A naše konanie
nech nie je odtrhnuté od ducha. Už sme začali byť duchovní a nebeskí, preto nemáme
zmýšľať a konať ináč ako duchovne a nebesky, lebo aj sám Pán, Boh hovorí: „Tých, čo
mňa oslavujú, aj ja oslávim, a tými, čo mnou opovrhujú, aj ja opovrhnem.“ Aj svätý Apoštol vo
svojom liste vyhlásil: „Nepatríte sebe. Draho ste boli kúpení. Oslavujte a noste teda Boha vo svojom tele.“
Potom hovoríme: „Posväť sa tvoje meno,“ čím neželáme Bohu, aby sa posvätil našimi
modlitbami, ale prosíme Pána, aby sa jeho meno posvätilo v nás. Ostatne, kto by aj
mohol posvätiť Boha, keď on jediný posväcuje?! Ale on povedal: „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý.“
Preto prosíme a žiadame, aby sme vytrvali v tom, čím sme začali byť, keď sme boli v krste posvätení.
A o toto prosíme deň čo deň. Veď sa potrebujeme denne posväcovať, lebo denne hrešíme, a svoje
priestupky máme ustavičným posväcovaním očisťovať.
A aké posvätenie nám vo svojej priazni udeľuje Boh, ohlasuje Apoštol: „Ani smilníci ani modloslužobníci
ani cudzoložníci ani chlipníci ani žiadostiví mužov ani zlodeji ani podvodníci ani opilci ani utŕhači ani
lupiči nedosiahnu Božie kráľovstvo. A toto ste boli. Ale obmyli ste sa, boli ste ospravedlnení,
boli ste posvätení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ Nazýva nás posvätenými
v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. Modlime sa, aby toto posvätenie v nás ostalo.
Veď náš Pán a sudca pohrozil tomu, ktorého uzdravil a oživil, aby už nehrešil, aby sa mu nestalo niečo
horšie. Preto v ustavičných modlitbách prosme a vo dne i v noci žiadajme, aby sa posvätenie a oživenie,
ktoré prijímame z Božej milosti, pod jeho ochranou aj zachovalo.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, naša sila a nádej, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže;
vypočuj naše prosby a ustavične nás posilňuj svojou milosťou, aby sme verne
plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze
nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky