2. jún 2008

Sv. Marcelína a Petra, mučeníkov, ľubovoľná spomienka


Ich mučenícku smrť za Diokleciánovho prenasledovania dosvedčuje pápež Damaz, ktorý o nej počul priamo od samého kata. Boli sťatí v akomsi háji. Ale ich telá preniesli a pochovali na cintoríne „Ad duas lauros“ pri Labickej ceste. Keď prestalo prenasledovanie Cirkvi, nad ich hrobom postavili baziliku.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť

Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
    netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
    uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
    Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
    Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
    A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
    lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
    slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
    a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
    lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
    Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
    a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo

Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.

I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
    a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
    ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
    pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
    zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
    ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
    zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *
    už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
    podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *
    príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
    veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
    ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
    nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
    pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
    vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
    a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
    a v tom osídle, čo nastrojili, *
    chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
    Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *
    všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
    ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
    a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
    nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

V. Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R. A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

29, 1-10; 30, 1. 9-23
Jób narieka nad svojím nešťastím

     Jób pokračoval vo svojej reči:


„Kto mi pomôže, aby mi bolo ako v predošlých mesiacoch,
    v dňoch, keď ma Boh chránil?
Keď mi jeho lampa žiarila nad hlavou
a pri jeho svetle som kráčal v temnotách.
Ako mi bolo v dňoch mojej mladosti,
keď bol Boh dôverným priateľom v mojom stane,
keď bol Všemohúci so mnou
a okolo mňa moji chlapci,
keď som si umýval nohy v mlieku
a skala mi vylievala potoky oleja!

Keď som chodieval k mestskej bráne
a na námestí si staval sedadlo,
keď ma videli mladíci a skryli sa
a starci povstávali a stáli.
Kniežatá prestali hovoriť
a priložili si prst k ústam.
Vodcovia tlmili svoj hlas
a jazyk sa im lepil na podnebie.

Teraz sa mi však vysmievajú
mladší odo mňa vekom,
hoci ich otcov som nepokladal za hodných
postaviť im na roveň psov svojho stáda.
Teraz som sa im zmenil na pesničku
a príslovečným som sa pre nich stal.
Ošklivia si ma a utekajú ďaleko odo mňa
a neostýchajú sa pľuť mi do tváre.
Otvoril svoju tuľajku a trápil ma
a do úst mi založil uzdu.
Po pravici sa mi dvíha háveď;
podrážajú mi nohy
a urovnávajú mi chodníky do záhuby.
Rozryli moje cesty,
stroja mi úklady a víťazia
a niet toho, kto by mi pomohol.
Vrhli sa na mňa
    akoby otvorenou trhlinou v múre
a sú zavalení pod troskami.
Obrátili sa proti mne hrôzy,
akoby bol vietor odvial moju dôstojnosť
a moje šťastie prešlo ako oblak.
A teraz sa vo mne rozlieva moja duša,
zmocnili sa ma dni trápenia.
V noci mi kosti prevŕtavajú bolesti
a tie, čo ma hlodajú, nespia.
Veľkou silou ma držia za šaty
a zvierajú ma ako obojok košele.
Vrhol ma do blata,
takže sa podobám prachu a popolu.

Volám k tebe a nepočuješ ma,
stojím a nevšímaš si ma.
Začal si byť voči mne ukrutný
a svojou tvrdou rukou na mňa útočíš.
Vyzdvihol si ma
a akoby si ma na vietor vysadil,
    aby som sa rozplynul.
Viem, že ma odovzdáš smrti,
kde je postavený dom pre všetko žijúce.“

RESPONZÓRIUM

Jób 30, 17. 19; 7, 16b

R. V noci mi kosti prevŕtavajú bolesti a tie, čo ma hlodajú nespia. * Vrhol ma do blata, takže sa podobám prachu a popolu.
V. Nechaj ma, Pane, veď nič sú moje dni. * Vrhol ma do blata, takže sa podobám prachu a popolu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Povzbudenia na mučeníctvo od kňaza Origena

(Nn. 41-42: PG 11, 618-619)

Kto má účasť na Kristových utrpeniach, bude mať účasť aj na úteche

     Ak „sme prešli zo smrti do života“, pretože sme prešli od nevery k viere, nedivme sa, že nás svet nenávidí. Veď nik, kto neprešiel zo smrti do života, ale ostal v smrti, nemôže milovať tých, čo prešli, aby som tak povedal, z temného domu smrti do budovy svetla a života, zhotovenej zo živých kameňov.
     Ježiš „položil za nás svoj život“. Aj my ho teda položme, nehovorím, že za neho, ale za nás, totiž za tých, čo sa majú budovať naším svedectvom.
     Kresťan, je tu čas, keď sa máme chváliť. Veď hovorí: „A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje.“ Nech len „je Božia láska rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“.
     Ak platí: „Ako sa rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj útecha,“ prijímajme Kristove utrpenia s najväčšou ochotou a nech sa v nás rozmnožujú, ak túžime po hojnej úteche, ktorú dosiahnu všetci plačúci; a, pravdaže, nie rovnakou mierou – veď keby bola rovnaká útecha, nebolo by napísané: „Ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa rozhojňuje aj naša útecha.“
     Tí, čo majú účasť na utrpeniach, budú mať účasť aj na úteche úmerne utrpeniam, ktoré s Kristom znášajú. Toto sa naučíte od toho, ktorý s neochvejnou dôverou povedal: „Veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.“
     Boh hovorí ústami proroka: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ A ktorý iný čas by bol milostivejší, ako keď nás pre našu lásku k Bohu v Kristovi slávnostne vedú do väzenia na tomto svete, ale nie ako porazených, lež ako víťazov?!
     Veď Kristovi mučeníci s Kristom odzbrojujú kniežatstvá a mocnosti a s Kristom nad nimi triumfujú; aby mali podiel aj na tom, čo utrpením statočne vydobyl, keď mali účasť na jeho utrpeniach. A ktorý iný je taký deň spásy ako ten, v ktorý takto odchádzate odtiaľto?!
     Ale prosím, „nikomu v ničom nedávajte pohoršenie, aby naša služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčajte ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti“. A hovorte: „A teraz ešte čo mám čakať? Či nie Pána?“

RESPONZÓRIUM

Ef 6, 12. 14. 13

R. Nečaká nás zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, so zloduchmi v nebeských sférach. * Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou.
V. Vezmite si Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť. * Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou.

MODLITBA
Láskavý Bože, pre slávne mučeníctvo svätého Marcelína a Petra poskytuješ svojej Cirkvi vytrvalosť a odvahu; daj, aby nás svojím orodovaním posilňovali a svojím príkladom povzbudzovali k stálosti vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky