V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva Ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.
Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.
Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
*
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.
Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.
O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)
I
Jasaj Bohu, celá zem; †
hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
nech ospevuje tvoje meno.“
Poďte a pozrite na Božie diela; *
úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
rieku možno prejsť suchou nohou; *
preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
očami pozoruje národy; *
aby sa buriči nevypínali.
Velebte, národy, nášho Boha *
a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
a chráni naše nohy pred pádom.
Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
prešli sme cez oheň a cez vodu, *
ale napokon si nám dal pookriať.
Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.
Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.
Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
obetujem ti býčky a kozliatka.
Poďte sem a počúvajte, †
všetci ctitelia Boží, *
vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.
Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
a neodňal mi svoje milosrdenstvo.
Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.
V.
Pane, Bože náš, obnov nás.
R.
Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán:
Počúvaj ma, Jakub,
Izrael, ktorého som si ja povolal;
ja, ja prvý a posledný.
Moja ruka založila zem,
moja pravica rozpäla nebesia;
ja ich volám a razom tu stoja.
Vy všetci sa zhromaždite a počujte:
Kto z nich oznámil tieto veci?
Ten, ktorého Pán miluje,
uplatní jeho vôľu v Babylone
a jeho moc na Chaldejcoch.
Ja, ja som to povedal a povolal som ho.
Priviedol som ho a jeho cesta bola úspešná.
Pristúpte ku mne a počujte toto:
Od počiatku som nikdy nehovoril potajomky.
Od toho času, ako sa to deje, som tam;
a teraz ma Pán, Boh, poslal so svojím duchom.
Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:
Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží,
a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť.
Keby si si bol všímal moje príkazy,
tvoj pokoj by bol ako rieka
a tvoja spravodlivosť ako morské vlny;
ako piesku by bolo tvojich potomkov
a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku.
Nezaniklo by, ani by nebolo vyhladené
jeho meno spred mojej tváre.
Vyjdite z Babylonu, utečte od Chaldejcov,
jasavým hlasom zvestujte;
oznamujte to,
až do končín zeme to rozneste,
hovorte: „Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba.“
Neboli smädní, keď ich viedol po púšti;
vyviedol im vodu zo skaly;
roztrhol skalu a vytryskla voda.
„Budú sa pásť popri cestách,
ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch.
Nebudú lačnieť ani žízniť
a nezraní ich úpal ani slnce;
lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi,
a k prameňom vôd ich privedie.
Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím
a moje chodníky sa vyvýšia.
Hľa, títo prídu zďaleka,
tí, hľa, od severu a od mora
a tamtí z krajiny Sinim.“
Plesaj, nebo, a jasaj, zem,
plesaním znejte, vrchy,
lebo Pán utešuje svoj ľud
a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého biskupa Ambróza
Keď anjel zvestoval Panne Márii tajomnú udalosť, doložil svoju vierohodnosť príkladom, že stará a neplodná
žena počala dieťa, a takto chcel Máriu uistiť, že Boh môže všetko, čo chce.
Len čo to Mária počula, ponáhľala sa do hornatého kraja. Nie že by neverila tomuto výroku,
nedôverovala poslovi alebo pochybovala o jeho príklade, ale preto, že ju prisľúbenie napĺňalo šťastím,
že cítila potrebu slúžiť, že ju poháňala radosť.
A kam sa mala ponáhľať ona, naplnená Bohom, ak nie k výšinám? Milosť Svätého Ducha nepozná pomalosť ani únavu.
A Máriin príchod i dobrodenie Pánovej prítomnosti pôsobí okamžite: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav,
dieťa v jej lone sa zachvelo a naplnil ju Duch Svätý.“
Teraz si všimni každé slovo zvlášť i jeho osobitý význam. Alžbeta prvá počula hlas, ale Ján prvý pocítil
milosť; ona počula podľa prirodzeného poriadku, on sa radostne zachvel pre veľké tajomstvo;
ona vníma Máriin príchod, on Pánov; žena príchod ženy, dieťa príchod dieťaťa; ženy o milosti rozprávajú
a v deťoch pôsobí; prostredníctvom matiek sa začínajú veľké tajomstvá lásky a obe matky dvojnásobne
zázračne prorokujú pod vplyvom ducha detí.
Dieťa sa zachvelo a matku naplnil Duch Svätý. Teda matku nenaplnil skôr ako syna. Ale keď naplnil
syna, naplnil aj matku. Ján sa chvel jasotom, aj Máriin duch jasal. Keď sa Ján zachvel, Alžbetu naplnil
Duch Svätý, ale o Márii vieme, že jej duch jasal, no nie preto, že by ju bol naplnil Duch, veď Nepochopiteľný
už pôsobil v matke nepochopiteľne. Alžbetu naplnil Duch Svätý až po počatí, Máriu pred počatím.
„Blahoslavená si, lebo si uverila,“ hovorí.
Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo
a pochopí jeho účinky.
Kiež by v každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v každom bol Máriin duch,
aby jasal v Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých.
Veď každá duša prijíma Božie Slovo, pravdaže, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s nepokazeným
citom chráni mravnú čistotu.
Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v Bohu Spasiteľovi.
Nech je teda velebený Pán, ako ste čítali aj na inom mieste: „Velebte so mnou Pána.“
No nie preto, že by ľudský hlas mohol Pánovi niečo pridať, ale preto, že on chce byť v nás oslávený.
Veď Kristus je obrazom Boha. A človek, ak žije spravodlivo a nábožne, velebí onen Boží obraz,
na ktorého podobu je stvorený. A keď ho velebí, má istým spôsobom účasť na jeho vznešenej veľkosti.
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Dobrotivý Otče, láskavo vyslyš prosby svojho ľudu, ktorý s radosťou
očakáva príchod tvojho jednorodeného Syna v ľudskom tele; daj, aby sme
dosiahli odmenu večného života, keď znova príde vo svojej sláve. Lebo on
je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky