V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Sladko nám padne sprítomniť si vzťahy
Rodiny svätej, domček v Nazarete
a tichý život Kristov, svätý, krásny,
ospievať v básni.
Tam s Jozefom Pán trávi mladé letá
v remesle skromnom, skrytý očiam sveta,
a mladý Ježiš prácou v tesárčine
k nemu sa vinie.
Premilá matka opatruje syna,
manželka nežná stará sa o muža,
je šťastná; pomáha a s láskou túži
obidvom slúžiť.
Vy, čo poznáte ťažkú prácu ľudí
i zlobu ľudskú, pomôžte nám biednym;
veď z našich duší vrúcne prosby planú
k vám o ochranu.
Nech sa ti vzdáva, Ježiš, česť a sláva
za príklad, ktorý nám tvoj život dáva.
Ty vládneš s Otcom, Duchom Tešiteľom
vo svete celom. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, vzal ho Simeon do svojho náručia a velebil Boha.
Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.
Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
*
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. 1 Keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, vzal ho Simeon do svojho náručia a velebil Boha.
Ant. 2 Mudrci vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou.
Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1, 23)
Boh je naše útočište a sila *
aj najistejšia pomoc v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *
a vrchy na dno morské padali.
Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú *
a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.
Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *
posvätný stánok Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *
už od úsvitu mu Boh pomáha.
Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; *
tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.
S nami je Pán zástupov, *
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Poďte a pozrite na diela Pánove, *
aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, láme luky a drúzga oštepy
*
a štíty v ohni spaľuje.
Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, *
vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.
S nami je Pán zástupov, *
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Ant. 2 Mudrci vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou.
Ant. 3 Jozef vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)
Základy má na posvätných vrchoch; †
brány Siona miluje Pán *
nad všetky stany Jakuba.
Slávne veci sa hovoria o tebe, *
mesto Božie.
Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †
Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *
tí všetci sa tam zrodili.
A o Sione sa bude hovoriť:
„Ten i tamten sa na ňom narodil *
a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“
Pán zaznačí do knihy národov: *
„Títo sa tam zrodili.“
A spievajú ako pri tanci: *
„V tebe sú všetky moje pramene.“
Ant. 3 Jozef vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.
V.
Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána.
R.
A veľký pokoj budú požívať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom
Bratia, podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom!
Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi,
tak aj ženy mužom vo všetkom.
Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám
pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní
milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí
si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja
v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého.
A manželka nech si ctí muža.
Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre
bolo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi!
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Príhovorov pápeža Pavla Šiesteho
Nazaretský dom je škola, v ktorej začíname poznávať Kristov život: je to škola evanjelia.
Tu sa učíme najprv pozerať, počúvať, rozjímať a znútra poznávať, aká hlboká a tajomná sila sa skrýva v tomto najjednoduchšom,
najpokornejšom a najkrajšom zjavení Božieho Syna. Ale, myslím si, že sa ho tým učíme aj pomaly napodobňovať.
Tu totiž nachádzame spôsob a cestu, ktorou ľahko poznáme, kto je Kristus. Tu najlepšie pochopíme, ako brať do úvahy všetko, čo poznačuje,
ba až akoby určuje jeho pobyt medzi nami; teda miesto, čas, zvyky, reč, posvätné obrady a vôbec všetko, čo použil Ježiš, aby sa zjavil svetu.
Všetko tu má svoj hlas, všetko má svoj význam.
Tu, v tejto škole, jasne vidíme, prečo musí zachovať duchovný poriadok každý, kto sa hlási k náuke evanjelia a chce byť Kristovým učeníkom.
Ako radi by sme sa vrátili do svojich detských rokov a odznova začali túto pokornú a zároveň vznešenú nazaretskú školu! Ako veľmi by sme
si priali u Márie doplniť svoje štúdiá, aby sme poznali pravý život a získali schopnosť chápať Božie pravdy!
Ale sme tu len ako pútnici a musíme sa vzdať svojej túžby pokračovať v tomto dome v nikdy sa nekončiacom štúdiu evanjelia. A predsa
neodídeme bez toho, že by sme z tohoto nazaretského domova neodniesli akoby ukradomky niekoľko krátkych povzbudení.
Tento dom nás učí predovšetkým mlčanlivosti. Kiež by v nás ožila hlboká úcta k mlčaniu, k tomuto obdivuhodnému a nevyhnutne potrebnému
postoju ducha, najmä v našich búrlivých časoch, vo veľkom zhone života, keď sme vystavení toľkému hluku, vrave a kriku. Nazaretské mlčanie,
nauč nás ponárať sa do dobrých myšlienok, pozorne sledovať hlbiny ducha a ochotne počúvať Božie tajomné vnuknutia a príkazy pravých
učiteľov. Nauč nás, aká potrebná a užitočná je duchovná príprava, štúdium, rozjímanie, osobný vnútorný poriadok života a modlitby, ktorú
vidí len Boh v skrytosti.
Okrem toho tu vidíme pravý spôsob rodinného života. Nech nám Nazaret pripomína, čo je rodina, jej spoločenstvo lásky, jej vážna a žiarivá
krása, jej posvätná a nedotknuteľná osobitosť; nech nám ukazuje, aká láskavá má byť výchova v rodine, ktorú nemôže nič iné nahradiť;
nech nás učí, aká je prirodzená úloha rodiny v spoločenskom poriadku.
A napokon tu poznávame vznešený význam práve. Nazaretský domov, dom tesárovho Syna! tu by sme chceli pochopiť a osláviť tvrdý, ale
výkupný zákon ľudskej práce; tu by sme chceli vrátiť práci jej dôstojnosť, aby ju pociťovali všetci. Pod touto strechou si chceme pripomenúť,
že práca nemôže mať cieľ sama v sebe, že svoju slobodu a vznešenosť nečerpá len z takzvaného ekonomického hľadiska, ale zo všetkého,
čo ju zameriava na vznešený cieľ. A tu chceme robotníkom celého sveta ohlásiť spásu a ukázať im veľký vzor, božského brata a proroka
všetkých ich spravodlivých požiadaviek, totiž Krista, nášho Pána.
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Nebeský Otče, ty si nám dal Svätú rodinu ako žiarivý vzor; láskavo
dopraj, aby sme ju nasledovali vo vzájomnej láske a v rodinných čnostiach,
a tak dosiahli večnú blaženosť v tvojom nebeskom domove. Skrze nášho Pána
Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky