16. september 2008

Sv. Kornélia, pápeža, a sv. Cypriána, biskupa, mučeníkov, spomienka


Kornélia vysvätili za biskupa rímskej cirkvi roku 251. Bojoval proti schizmatikom novaciánom. Podporoval ho Cyprián, čo upevnilo jeho autoritu. Cisár Gallus ho poslal do vyhnanstva. Zomrel roku 253 neďaleko Civitavecchie. Jeho telo preniesli do Ríma a pochovali na Kalixtovom cintoríne.

Cyprián sa narodil v Kartágu okolo roku 210 v pohanskej rodine. Prijal vieru, stal sa kňazom a roku 249 ho vysvätili za biskupa mesta. V búrlivých časoch vynikajúco riadil Cirkev činmi i písmom. Za Valeriánovho prenasledovania musel ísť najprv do vyhnanstva a potom 14. septembra 258 zomrel ako mučeník.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby

Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)

I

Pane, vyslyš moju modlitbu *
    a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
    v deň môjho súženia *
    nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
    čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
    a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
    takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
    som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *
    ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
    a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
    preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *
    a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
    lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
    a ja schnem sťa tráva.

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

II

Ale ty, Pane, trváš večne *
    a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
    lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
    lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
    a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
    a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
    a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
    a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
    a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
    a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
    a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
    a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
    a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

III

Cestou mi sily podlomil *
    a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
    neber ma v polovici mojich dní; *
    tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
    aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
    rozpadnú sa sťa odev, *
    vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *
    a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
    a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

V. Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
R. Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

8, 1-6. 16 – 9, 11
Súd nad hriešnym Jeruzalemom

     V šiestom roku v šiestom mesiaci v piaty deň mesiaca som sedel vo svojom dome a predo mnou sedeli judejskí starší. Tam na mňa doľahla ruka Pána, Boha, a videl som: čosi, čo vyzeralo ako muž. Od bedier dolu to bolo ako oheň a od bedier hore to vyzeralo ako žiara, ako keby hľadel na lesklý kov. Vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za kadere mojej hlavy; duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v Božích videniach ma priviedol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde stála modla žiarlivosti, aby podnecovala do žiarlivosti. A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, ako vo videní, ktoré som mal na poli. I povedal mi: „Syn človeka, zdvihni svoje oči smerom na sever.“ Zdvihol som svoje oči smerom na sever a na sever od oltárnej brány vo vchode bola tá modla žiarlivosti. Tu mi povedal: „Syn človeka, vidíš, čo robia? Aké veľké ohavnosti tu pácha dom Izraela, aby som sa vzdialil zo svojej svätyne?! A keď sa obrátiš, uvidíš ešte väčšie ohavnosti.“
     Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho domu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu medzi predsieňou a oltárom bolo asi dvadsaťpäť mužov; chrbty mali obrátené k Pánovmu chrámu, tváre na východ a klaňali sa východu slnka. Tu mi povedal: „Isto si videl, syn človeka! Júdovmu domu nestačí, že robia tie ohavnosti, ktoré tu páchajú; lebo celú zem napĺňajú neprávosťou a opätovne ma podnecujú do hnevu. Pozri, ako si k nosu prikladajú ratolesť. Preto aj ja budem konať v hneve: moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa a keby aj veľkým hlasom volali do mojich uší, nevyslyším ich.“
     Pán mi mocným hlasom zakričal do uší: „Priblížil sa čas trestu nad mestom: každý má v ruke smrtiaci nástroj.“ Vtom cestou od hornej brány, čo hladí na sever, prichádzalo šesť mužov a každý mal v ruke nástroj ničenia. Medzi nimi bol muž oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie. Vošli a ostali stáť pri medenom oltári. A sláva Boha Izraela sa zniesla sponad cherubína, nad ktorým bola, k prahu domu. Pán zavolal muža oblečeného do ľanových šiat s pisárskym náčiním za pásom a povedal mu: „Prejdi stredom mesta Jeruzalem a označ písmenom tau čelá mužov, ktorí kvília a trápia sa pre mnohé ohavnosti, čo sa v ňom páchajú.“ A tamtým povedal tak, že som to počul: „Prejdite za ním cez mesto a zabíjajte! Nech nič nedojme vaše oko; neľútostne zabite starca, mladíka i pannu, dieťa i ženy až do úplného vyničenia! No nezabite nikoho, na kom uvidíte tau. A začnite od mojej svätyne!“ Začali teda od starších, čo boli pred chrámom. A on im povedal: „Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!“ A oni šli a zabíjali tých, čo boli v meste.
     Keď sa zabíjanie skončilo a ja som ostal sám, padol som na tvár a volal som: „Ach, Pane, Bože, vari zahubíš všetky zvyšky Izraela, že vylievaš na Jeruzalem svoj hnev?“ On mi povedal: „Neprávosť Izraelovho a Júdovho domu je veľmi veľká; krajina je plná krvi a mesto je plné nespravodlivosti. Veď hovoria: ,Pán opustil krajinu a Pán nevidí;‘ preto ani moje oko nebude šetriť, nezľutujem sa: ich cestu obrátim na ich hlavu.“ A muž, ktorý bol oblečený v ľanových šatách a za pásom mal pisárske náčinie, ohlásil: „Urobil som, ako si mi prikázal.“

RESPONZÓRIUM

Mt 24, 15. 21a. 22; Zjv 7, 3

R. Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, vtedy bude veľké súženie. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; * Ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.
V. Neškoďte zemi ani moru, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha. * Ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.

DRUHÉ ČÍTANIE

Možno vziať hociktoré z nasledujúcich čítaní:

Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána

(Epist. 60, 1-2. 5: CSEL 3, 691-692. 694-695)

Odhodlaná a silná viera

     Cyprián svojmu bratovi Kornéliovi. Dozvedeli sme sa, milovaný brat, o slávnych svedectvách vašej viery a statočnosti. A my sme prijali vaše slávne vyznanie s takou radosťou, že sa aj my počítame za účastníkov a spoločníkov vašich zásluh a chvál. Lebo keď máme aj jednu Cirkev a aj nás spája jednota ducha a nerozdielna svornosť, ktorý kňaz by si neblahoželal za pochvaly svojho spolukňaza, akoby boli jeho vlastné? Alebo ktoré bratstvo by sa kdekoľvek netešilo z radosti svojich bratov?
     Nedá sa dostatočne vyjadriť, aké tu bolo plesanie a aká radosť, keď sme sa dozvedeli o vašom úspechu a statočnosti. Ty si tam bol vodcom bratov pri vyznávaní, ale aj vyznanie vodcu naberalo silu z vyznania bratov. Tým, že kráčaš prvý do slávy, získavaš si mnoho spoločníkov na ceste do slávy, a tým, že si pripravený vyznať prvý za všetkých, strhuješ za sebou vyznavačský ľud. A tak nevieme, čo máme na vás prv velebiť – či tvoju odhodlanú a silnú vieru, alebo nerozlučnú lásku bratov. Verejne sa tam osvedčila odvaha biskupa, ktorý ide popredu, a ukázala sa jednota bratov, ktorí ho nasledovali. Keď ste jeden duch a jeden hlas, to je vyznanie celej Rímskej cirkvi.
     Milovaný brat, zažiarila viera, ktorú o vás hlásal svätý Apoštol. Už vtedy v duchu predvídal túto slávu čnosti a statočnú pevnosť a ohlasovaním budúcich vecí dosvedčoval vaše zásluhy, a tým, že chválil rodičov, podnecoval synov. Keď ste takíto jednomyseľní, keď ste silní, dávate aj ostatným bratom veľký príklad jednomyseľnosti a sily.
     Pre vzájomnú lásku, ktorou k sebe navzájom patríme, povzbudzujeme sa, milovaný brat, koľko môžeme, veď aj Pánova prozreteľnosť nás napomína a pripravuje a aj blahodarné rozhodnutia Božieho milosrdenstva nám pripomínajú, že sa už blíži deň nášho zápasu a posledného boja, aby sme neprestávali zotrvávať na pôstoch, bdení a modlitbách so všetkým ľudom. Lebo toto sú naše nebeské zbrane, ktoré nám dávajú silu stáť a vytrvať. Toto sú duchovné hradby a Božie šípy, ktoré nás chránia.
     Pamätajme navzájom na seba, buďme svorní a jednomyseľní, ustavične sa jeden za druhého modlime, vzájomnou láskou si zmierňujme tiesne a úzkosti.

Z prokonzulárnych zápisov o mučeníctve svätého biskupa Cypriána

(Acta, 3-6: CSEL 3, 112-114)

V takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať

     Ráno štrnásteho septembra zišiel sa podľa rozkazu prokonzula Galéria Maxima veľký zástup na Sextovom poli. A tak si v ten deň prokonzul Galérius Maximus sadol na sauciolskom nádvorí a rozkázal, aby mu priviedli Cypriána. Keď ho priviedli, prokonzul Galérius Maximus povedal biskupovi Cypriánovi: „Ty si Tascius Cyprianus?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, som.“
     Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Ty sa vydávaš za hlavu tých bezbožných ľudí?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, ja.“
     Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Najsvätejší cisári ti nariadili, aby si obetoval.“ Biskup Cyprián odpovedal: „To ja nerobím.“
     Galérius Maximus vravel: „Rozmysli si to.“ Biskup Cyprián odvetil: „Rob, čo ti prikázali; v takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať.“
     Galérius Maximus sa poradil s porotou a ťažko s nevôľou vyniesol rozsudok týmito slovami: „Dlho si žil bezbožne a veľa ľudí si zhromaždil pre svoje zločinné sprisahanie, lebo si nepriateľsky vystúpil proti rímskym bohom a posvätným obradom a ani nábožní a presvätí vladári, božský Valerián a Gallién, ani najvznešenejší cisár Valerián ťa nemohli priviesť späť na cestu svojich náboženských obradov. A tak, keďže si bol odhalený ako pôvodca a podnecovateľ najničomnejších zločinov, sám budeš výstrahou pre tých, ktorých si svojím zločinom združil okolo seba: tvojou krvou sa napraví poriadok.“ Ako to povedal, prečítal z tabuľky rozhodnutie: „Tascia Cypriána treba sťať mečom.“ Biskup Cyprián povedal: „Bohu vďaka.“
     Po tomto výroku zástup bratov volal: „Chceme, aby s ním sťali aj nás.“ Preto nastal medzi bratmi hlasný rozruch a veľký zástup šiel za ním. A tak Cypriána odviedli na Sextovo pole, kde si vyzliekol plášť s kapucňou, kľakol na zem a pohrúžil sa do modlitby pred Pánom. A keď si zobliekol dalmatiku a odovzdal ju diakonom, stál iba vo vlnenom šate a čakal na kata.
     Keď kat prišiel, rozkázal svojim, aby dali katovi dvadsaťpäť zlatých. Bratia pred neho prestierali plachty a šatky. Potom si blahoslavený Cyprián vlastnoručne zaväzoval oči. Ale keď si nemohol uviazať konce šatky, zaviazali mu ich kňaz Julián a subdiakon Julián.
     Tak bol blahoslavený Cyprián umučený a jeho telo pre zvedavosť pohanov uložili neďaleko odtiaľ. V noci ho potom vzali a so sviecami a fakľami s modlitbou a veľkým triumfom preniesli na pozemok prokurátora Makróbia Kandidiána, ktorý je pri rybníku na Mappalienskej ceste. O niekoľko dní prokonzul Galérius Maximus zomrel.
     Blahoslavený Cyprián zomrel mučeníckou smrťou štrnásteho septembra za cisárov Valeriána a Galliéna, ale za vlády nášho Pána Ježiša Krista; jemu česť a sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM


R. Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.
V. Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

MODLITBA
Večný Bože, vo svätom pápežovi Kornéliovi a vo svätom biskupovi Cypriánovi dal si svojej Cirkvi horlivých duchovných pastierov a neohrozených mučeníkov; na ich orodovanie upevni našu vieru a povzbuď nás k modlitbe a práci za jednotu Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky