V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide,
v plnosti času spasiť nás.
Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.
Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.
Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)
I
Pane, prečo si tak ďaleko? *
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
„Boh nezasahuje; Boha niet.“
Také sú všetky jeho myšlienky *
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
Ty vidíš, †
veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
ústa sú nám zbraňou; *
ktože je pánom nad nami?“
„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
povstanem teda,“ hovorí Pán, *
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
V.
Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi.
R.
Vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Izaiáša
Skláňa sa človek,
hrbí sa muž;
neodpusť im.
Vojdi do skaly, skovaj sa do prachu,
od hrôzy pred Pánom, pred slávou jeho veleby.
Sklopia sa pyšné oči človeka
a hrdosť mužov sa pokorí;
lebo Pán bude vyvýšený v onen deň.
Lebo deň Pána zástupov
príde na všetko, čo je pyšné a povýšené,
na všetko, čo je spupné, a bude to pokorené:
na všetky cédre Libanonu, vysoko vytýčené,
i na všetky duby Bášanu,
na všetky vrchy vysoké
a všetky kopce vyvýšené,
na každú vežu, čo čnie do výšky,
a na každý múr opevnený,
na všetky lode Taršiša
a na všetky skvostné plavidlá.
Pokorená bude pýcha človeka
a hrdosť mužov uponížená;
lebo Pán bude vyvýšený v onen deň
a modly budú celkom zničené.
Ľudia vojdú do skalných jaskýň
a zemských prepadlísk
zo strachu pred Pánom,
pred slávou jeho veleby,
keď vstane zatriasť zem.
V ten deň človek hodí krtom a netopierom svoje strieborné modly a zlaté podoby, ktoré si urobil, aby sa im klaňal. Vojde do skalných trhlín a do roklín na bralách zo strachu pred Pánom, pred slávou jeho veleby, keď vstane zatriasť zem. Dajte si pokoj s človekom, ktorý je len dych; alebo za čo ho možno pokladať?
V ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou
a plod zeme pýchou a chválou všetkých,
ktorý sa zachránia z Izraela.
Svätým sa bude nazývať každý,
kto zostane na Sione
a kto prežije v Jeruzaleme,
každý, kto bude zapísaný v Jeruzaleme pre život.
Až Pán zmyje špinu sionských dcér,
až celkom spláchne krv z Jeruzalema
dychom súdu a dychom páľavy,
vtedy utvorí nad každým miestom vrchu Sion
a nad tými, čo sa tam zhromaždia,
oblak vo dne
a dym i žiaru blčiaceho ohňa v noci.
Pánova veleba bude nad všetkým ako ochrana;
a stánok bude tieňom pred horúčavou dňa
a bezpečným útočišťom a dažďom.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského
Sám Boží Syn, ktorý bol pred vekmi, neviditeľný, nekonečný, netelesný, Počiatok z Počiatku, Svetlo zo Svetla,
zdroj života a nesmrteľnosti, odlesk Pravzoru, nemeniteľná pečať, vo všetkom verný obraz, slovo a múdrosť
Otca – on zostupuje k svojmu obrazu, kvôli telu si berie telo a pre moju dušu sa spája s rozumovou dušou,
aby podobné podobným očistil. Prijíma všetko ľudské okrem hriechu počal sa z Panny, ktorej dušu i telo
vopred posvätil Duch Svätý, lebo bolo treba aj rodeniu vzdať česť a vyznačiť aj panenstvo:
Boh sa zjavil v ľudskej prirodzenosti, v jednote dvoch protikladov – ľudskej a božskej prirodzenosti – tak, že
jedna božstvo darovala, druhá si ho osvojila.
On iných obohacuje, a sám sa stáva chudobným; prijíma úbohosť môjho tela, aby som ja získal
bohatstvo jeho božského života. On, ktorý má plnosť, vzdal sa všetkého; na krátky čas sa zriekol
svojej slávy, aby som sa ja stal účastným jeho plnosti.
Aké bohatstvo dobroty! Aké tajomstvo spásy kvôli mne! Prijal som Boží obraz, a neustrážil som si ho.
On prijal moje telo, aby aj obraz zachránil aj telu získal nesmrteľnosť: uzavrel s nami druhú zmluvu,
oveľa obdivuhodnejšiu, ako bola prvá.
Bolo treba, aby si Boh vzal ľudskú prirodzenosť, a tak posvätil človeka. Tak sa Boh rozhodol poraziť
tyrana, oslobodiť nás a priviesť k sebe prostredníctvom Syna. Kristus koná všetko na slávu Otca,
ktorému sa vo všetkom zjavne podriaďuje. On položil svoj život za ovce. Prišiel ako dobrý pastier
za stratenou ovcou na vrchy a kopce, na ktorých si ty prinášal obety modlám. Keď našiel stratenú
ovcu, vzal ju na tie plecia, na ktorých niesol drevo kríža, a priniesol ju späť do večného života.
Za lampou Predchodcu prichádza najjasnejšie Svetlo, za hlasom Slovo, za družbom Ženích,
ktorý Pánovi pripravuje vynikajúci ľud a očisťuje ho vodou, aby mohol prijať Ducha.
Potrebovali sme Boha, ktorý si vzal telo a zomrel, aby sme my žili. S ním sme zomreli,
aby sme sa očistili; s ním sme vstali z mŕtvych, pretože sme s ním zomreli, a s ním sme
oslávení, lebo s ním sme vstali z mŕtvych.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, dobrotivo vyslyš naše pokorné prosby, pomôž nám
v našich slabostiach a daj, aby nás radosť z príchodu tvojho Syna chránila
pred nebezpečenstvami hriechu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky