21. júl 2008

Pondelok, cezročné obdobie, 16. týždeň
4. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
    spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
    v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
    nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
    po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý

Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)

I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *
    Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
    takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
    keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *
    sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
    ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
    a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
    a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
    povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *
    a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
    a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
    A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
    bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
    a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
    a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
    to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
    zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
    kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
    a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *
    Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
    tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

III

Moje srdce je plné trpkosti *
    a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
    a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
    a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
    a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *
    A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
    no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
    zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
    a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
    v bránach dcéry sionskej.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

V. Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
R. Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

1, 15 – 2, 11
Prečo Apoštol zmenil svoju cestu

     Bratia, v tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
     Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
     Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zarmútil. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
     Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 1, 21-22; porov. Dt 5, 2. 4

R. Boh nás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou * A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
V. Pán, náš Boh, uzavrel s nami zmluvu; z tváre do tváre s nami hovoril. * A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Nn. 6, 1 – 9, 2; Funk 1, 195-199)

Jedna modlitba, jedna nádej v láske, v svätej radosti

     Vo vyššie spomenutých osobách som vierou uvidel a s láskou objal celé vaše spoločenstvo. A vyzývam vás, aby ste sa usilovali konať všetko v Božej svornosti, pod vedením biskupa na Božom mieste, a kňazov na mieste apoštolského zboru a mne milých diakonov, lebo im bola zverená služba Ježiša Krista, ktorý bol pred vekmi u Otca a v plnosti času sa zjavil. Všetci si teda osvojte také isté Božie spôsoby, majte sa navzájom v úcte a nech nik nehľadí na blížneho podľa tela, ale vždy sa navzájom milujte v Ježišovi Kristovi. Nech nie je medzi vami nič, čo by vás mohlo rozdeľovať, ale zjednoťte sa s biskupom a predstavenými na vzor a dôkaz nesmrteľnosti.
     Ako teda Pán neurobil nič ani sám ani cez apoštolov bez Otca, s ktorým je spojený, tak ani vy nerobte nič bez biskupa a kňazov. Ani sa nepúšťajte do ničoho oddelene, čo ako by sa vám to zdalo krásne, ale keď sa schádzate, majte vždy jednu modlitbu, jednu prosbu, jedno zmýšľanie, jednu nádej v láske, v svätej radosti, lebo Ježiš Kristus je jeden a od neho nie je nič vznešenejšie. Všetci sa schádzajte ako do jedného Božieho chrámu, ako k jednému oltáru, k jednému Ježišovi Kristovi, ktorý od jedného Otca vyšiel, u jedného bol a k nemu sa vrátil.
     Nedajte sa zviesť cudzími náukami ani starými bájkami, lebo sú neužitočné. Veď ak ešte stále žijeme podľa židovského zákona, tým priznávame, že sme neprijali milosť. Boží proroci žili podľa Ježiša Krista. Preto znášali aj prenasledovanie, vedení jeho milosťou, aby neveriacich presvedčili, že je jeden Boh, ktorý sa zjavil skrze svojho Syna Ježiša Krista, lebo on je jeho Slovo, ktoré vyšlo z ticha a vo všetkom našlo zaľúbenie toho, ktorý ho poslal.
     Ak teda tí, čo žili v starom poriadku vecí, došli k novej nádeji a už neslávia sobotu, ale žijú podľa Pánovho dňa, keď skrze neho a jeho smrť povstal náš život [čo niektorí popierajú, a my sme skrze toto tajomstvo získali vieru a preň aj trpíme, aby sme boli učeníkmi Ježiša Krista, nášho jediného učiteľa], ako by sme mohli žiť bez neho my, keď ho aj proroci očakávali ako učiteľa, lebo v duchu boli jeho učeníkmi? A preto on, ktorého v spravodlivosti očakávali, prišiel a vzkriesil ich z mŕtvych.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 3, 8. 9b; Rim 12, 10. 11c

R. Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! * Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.
V. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. * Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

MODLITBA
Bože, buď milostivý nám, svojim služobníkom, a obohacuj nás darmi svojej dobroty, aby sme so živou vierou, nádejou a láskou dôsledne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky