7. august 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 18. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

V. Pane, ku komu by sme išli?
R. Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Ozeáša

1, 1-9; 3, 1-5
Prorok je znakom Božej lásky pre svoj ľud

     Pánovo slovo, ktoré zaznelo Beerovmu synovi Ozeášovi za čias júdejských kráľov Oziáša, Joatama, Achaza, Ezechiáša a za čias izraelského kráľa Jeroboama, Joasovho syna.
     Začiatok Pánovho slova cez Ozeáša. Pán povedal Ozeášovi:
„Choď, vezmi si smilnú ženu
a deti zo smilstva,
lebo krajina sa smilne odvracia od Pána.“
     Šiel teda a vzal si Debelaimovu dcéru Gomeru. Ona počala a porodila mu syna. A Pán mu povedal: „Daj mu meno Jezrahel, lebo ešte chvíľku a potrestám Jezrahelovu krv na Jehuovom dome a zruším kráľovstvo Izraelovho domu. V ten deň dolámem Izraelov luk v Jezrahelskom údolí.“
     Opäť počala a porodila dcéru. A povedal mu: „Daj jej meno ,Bez milosrdenstva‘, lebo už sa viac nezmilujem nad Izraelovým domom a neodpustím im. Ale nad Júdovým domom sa zmilujem a zachránim ich v Pánovi, ich Bohu. A nezachránim ich lukom a mečom ani vojnou, koňmi a jazdcami.“ A keď odstavila tú ,Bez milosrdenstva‘, počala a porodila syna. A povedal: „Daj mu meno ,Nie môj ľud‘, lebo vy nie ste môj ľud a ja ,Nie som‘ váš.“
     A Pán mi ešte povedal: „Choď znova, miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Pán miluje synov Izraela, a oni sa obzerajú za cudzími bohmi a majú radi hroznové koláče.“
     A kúpil som si ju za pätnásť strieborných, za mericu jačmeňa a za pol merice jačmeňa. Povedal som jej: „Veľa dní budeš na mňa čakať; nebudeš smilniť a nebudeš patriť mužovi, ani ja neprídem k tebe.“ Lebo veľa dní budú synovia Izraela bez kráľa a bez kniežaťa, bez obety, bez posvätného stĺpu, bez efódu a bez terafím. Po tomto sa synovia Izraela vrátia a budú hľadať Pána, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa, a s chvením sa privinú k Pánovi a k jeho dobru v posledných dňoch.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 2, 9a. 10a; Rim 9, 26

R. Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo. * Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud.
V. Na mieste, kde sa hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. * Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov biskupa Balduina Canterburského

(Tract. 10: PL 204, 513-514. 516)

Láska je mocná ako smrť

     Smrť je mocná, lebo nás dokáže pripraviť o dar života. Láska je mocná, lebo nás dokáže vrátiť do lepšieho života.
     Smrť je mocná, lebo z nás dokáže stiahnuť schránku tohto tela a ozbíjať nás. Láska je mocná, lebo dokáže vyrvať smrti korisť a vrátiť nám ju.
     Smrť je mocná, lebo sa jej nevie ubrániť nijaký človek. Láska je mocná, lebo vládze aj nad ňou zvíťaziť, otupiť jej osteň, upokojiť jej zápas, zmariť jej víťazstvo. To bude vtedy, keď vyjde na posmech, keď sa bude hovoriť: „Smrť, kdeže je tvoj osteň? Smrť, kde je tvoja sila?“
     „Láska je mocná ako smrť,“ lebo Kristova láska je smrťou smrti. Preto hovorí: „Smrť, ja budem tvojou smrťou; budem tvojím zhubcom, podsvetie.“ Aj láska, ktorou milujeme Krista, je mocná ako smrť, lebo aj ona je čosi ako smrť: veď je zánikom starého života, koncom nerestí a odložením mŕtvych skutkov.
     Ale táto naša láska ku Kristovi je akýmsi odrazom, zrkadlovou podobou, pravdaže slabou, jeho lásky k nám. Veď „on nás prv miloval“ a príkladom lásky, ktorý nám dal, stal sa pre nás pečaťou, ktorou sa stávame podobnými jeho obrazu, keď odložíme obraz pozemského človeka a nosíme obraz nebeského, keď jeho milujeme tak, ako sme milovaní. V tomto „nám zanechal príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach“.
     Preto hovorí: „Pritisni si ma na srdce sťa prsteň.“ To ako keby povedal: „Miluj ma, ako ja milujem teba. Nos ma vo svojej mysli, vo svojej pamäti, vo svojich túžbach, vo svojom vzdychu, vo svojom plači a vzlykaní. Pamätaj, človeče, akého som ťa utvoril, ako som ťa vyvýšil nad ostatné stvorenia, akou hodnosťou som ťa vyznačil, ako som ťa ovenčil slávou a cťou, ako som ťa stvoril len o niečo menšieho od anjelov, ako som ti všetko položil pod nohy. Pamätaj nielen na to, aké veľké veci som ti urobil, ale aj na to, aké drsné a potupné veci som zniesol pre teba. A povedz, či nie si nespravodlivý voči mne, ak ma nemáš rád! Lebo kto ťa má tak rád ako ja? Kto ťa stvoril, ak nie ja? Kto ťa vykúpil, ak nie ja?“
     Odstráň zo mňa, Pane, srdce kamenné, odstráň srdce stvrdnuté, odstráň srdce neobrezané. Daj mi nové srdce, srdce z mäsa, srdce čisté! Ty, ktorý očisťuje srdce a čisté srdce miluješ, zmocni sa môjho srdca a bývaj v ňom, udržuj ho a napĺňaj, ty vyšší ako moja najväčšia výška a vnútornejší ako moje najhlbšie vnútro. Ty, vzor krásy a pečať svätosti, vtlač do môjho srdca svoj obraz. Vtlač do môjho srdca svoje milosrdenstvo. „Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.“ Amen.

RESPONZÓRIUM

Pies 8, 6b-c. 7a; Jn 15, 13

R. Láska je mocná ako smrť. Jej páľa – to ohňa plápoly a božské plamene. * Ani veľké vody lásku neuhasia.
V. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. * Ani veľké vody lásku neuhasia.

MODLITBA
Veľký Bože, nadšene vyznávame, že si náš Stvoriteľ a Pán; prosíme ťa, sprevádzaj nás s otcovskou priazňou a ako si nás láskavo stvoril, tak v nás obnovuj a zachovávaj svoju milosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky