3. jún 2008

Sv. Karola Lwangu a spoločníkov, mučeníkov, spomienka


V rokoch 1885–1887 v Ugande kráľ Mwanga z nenávisti voči náboženstvu povraždil mnoho kresťanov; niektorí z nich slúžili priamo na kráľovskom dvore alebo boli osobne pridelení kráľovi. Medzi nimi vyniká Karol Lwanga a jeho dvadsaťjeden spoločníkov, z ktorých boli pre svoju neochvejnú vytrvalosť v katolíckej viere niektorí sťatí mečom, iní upálení, keď nechceli vyhovieť kráľovým necudným žiadostiam.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Žalm 10
Vzdávanie vďaky

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

I

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným

Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
    stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
    hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
    a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
    ústa sú nám zbraňou; *
    ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
    povstanem teda,“ hovorí Pán, *
    „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
    jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
    pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
    a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

V. Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
R. A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

31, 1-8. 13-23. 35-37
Predošlá Jóbova spravodlivosť

„Uzavrel som zmluvu so svojimi očami,
že ani len nepomyslím na pannu.
Lebo aký je môj podiel u Boha zhora
a aké dedičstvo u Všemohúceho na výsostiach?
Či nie je záhuba pre nešľachetníka
a nepriazeň pre tých, čo páchajú nespravodlivosť?
Či on nevidí moje cesty
a nepočíta všetky moje kroky?
Ak som kráčal v márnosti
a moja noha sa ponáhľala za podvodom,
nech ma odváži na spravodlivej váhe
a nech sa Boh presvedčí o mojej bezúhonnosti.
Ak moja noha zišla z cesty,
ak moje srdce išlo za mojimi očami,
ak mi na ruky prilipla poškvrna,
nech ja sejem a iný nech poje
a moje pokolenie nech je vykorenené.
Ak som odmietol podrobiť sa súdu so svojím sluhom a so svojou slúžkou,
keď mali so mnou spor, čo urobím, keď povstane súdiť Boh?
A keď ma bude vyšetrovať, čo mu odpoviem?
Či ma v lone neutvoril ten,
ktorý aj jeho vytvoril,
a nestvárnil ma v matkinom lone jeden a ten istý?

Ak som odoprel chudobným, o čo žiadali,
a nechal som pohasnúť oči vdovy;
ak som jedával sám svoju skyvu
a nejedla z nej aj sirota,
lebo som ju od svojho detstva vychovával ako otec
a od lona svojej matky som ju viedol;
ak som opovrhol tulákom preto, že nemal odev,
i bedárom bez prikrývky;
ak mi nedobrorečili jeho bedrá
a to, že sa ohrial vlnou mojich oviec;
ak som zdvihol svoju ruku na sirotu,
keď som videl, že ma v bráne podporia,
nech mi vypadne plece z väziva
a nech sa mi rameno vylomí z kĺbu,
lebo Božia pohroma mi strach naháňa
a nezmôžem nič proti jeho velebe.

Kiež by som mal niekoho, kto by ma vypočul!
Tu je môj znak. Nech mi Všemohúci odpovie!
A tu kniha, ktorú napísal môj odporca,
aby som ju nosil na svojom pleci
a priviazal si ju ako veniec.
Oznámim mu počet svojich krokov
a predstúpim pred neho ako pred knieža.“

RESPONZÓRIUM

Jób 31, 3; Prís 15, 3; Jób 31, 4

R. Či nie je záhuba pre nešľachetníka a nepriazeň pre tých, čo páchajú nespravodlivosť? * Pánove oči sú na každom mieste, pozorujú zlých i dobrých.
V. Či on nevidí moje cesty a nepočíta všetky moje kroky? * Pánove oči sú na každom mieste, pozorujú zlých i dobrých.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie pápeža Pavla Šiesteho pri svätorečení ugandských mučeníkov

(AAS 56 [1964], 905-906)

Sláva mučeníkov – znamenie znovuzrodenia

     Títo africkí mučeníci pridávajú novú stránku do knihy víťazov, akou je Martyrológium, ktorá rozpráva o udalostiach veľmi smutných a pritom veľkolepých. Hovoríme o stránke naozaj dôstojnej, ktorá sa pripája k oným slávnym dejinám starovekej Afriky, o ktorých sme si my, ľudia slabej viery, čo žijeme v týchto časoch, mysleli, že už nikdy nebudú mať rovnocenné pokračovanie.
     Kto by sa bol kedy nazdal, že napríklad k takým dojímavým správam o scillijských mučeníkoch, o kartáginských mučeníkoch, o mučeníkoch utickej „Massa candida“, ako podávajú Augustín a Prudencius, o egyptských mučeníkoch, o ktorých nachádzame nádherný chválospev v spise Jána Zlatoústeho, a k správam o mučeníkoch za vandalského prenasledovania, pribudnú v našich časoch nové záznamy, ktoré rozprávajú o nemenej hrdinských, nemenej slávnych činoch.
     Kto mohol čo i len tušiť, že k vynikajúcim svätým africkým mučeníkom a vyznavačom, známym z dejín, ako boli Cyprián, Felicita a Perpetua, a k najväčšiemu mužovi Augustínovi raz pripojíme Karola Lwangu a Mateja Mulumbu Kalembu, ktorých mená sú nám také drahé, a ich dvadsiatich spoločníkov!? A treba tu spomenúť aj tých, čo sa hlásili k anglikánskej cirkvi a boli povraždení pre Kristovo meno.
     Títo africkí mučeníci isto kladú začiatky novej epochy. Len tu nemyslime na prenasledovania a náboženské boje, ale na kresťanské a občianske obrodenie!
     Lebo z Afriky skropenej krvou týchto mučeníkov, ktorí sú prví v tomto novom veku (a nech dá Boh, aby boli aj poslední, veď ich obeta je taká veľká a cenná!), rodí sa nová, slobodná a nezávislá Afrika.
     Násilie spáchané na týchto mučeníkoch je také ohavné a také výrazné, že môže byť dostatočným a rukolapným podnetom na formovanie nového ľudu z mravného hľadiska, aby vznikli nové duchovné tradície, ktoré zostanú potomkom, a aby sa takrečeno symbolicky vyjadril a urýchlil prechod od jednoduchého a hrubého spôsobu života – v ktorom nechýbali niektoré vynikajúce ľudské hodnoty, no pritom bol poškvrnený, chorý a akoby otročil sám sebe, – k civilizácii, ktorá vyžaduje ušľachtilejšie prejavy ľudského ducha a vyššie formy spoločenského života.

RESPONZÓRIUM


R. Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!
V. Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!

MODLITBA
Všemohúci Bože, tvojím pôsobením sa krv mučeníkov stáva semenom nových kresťanov; daj, prosíme, aby pole tvojej Cirkvi, skropené krvou svätého Karola a jeho spoločníkov, prinášalo stále hojnú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky