21. október 2008

Utorok, cezročné obdobie, 29. týždeň
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Žalm 10
Vzdávanie vďaky

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

I

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným

Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
    stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
    hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
    a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
    ústa sú nám zbraňou; *
    ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
    povstanem teda,“ hovorí Pán, *
    „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
    jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
    pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
    a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

V. Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
R. A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Ester

4, 1-8. 8a. 9-17
Aman žiada záhubu pre všetkých Židov

     Keď sa Mardochej dozvedel všetko, čo sa stalo, roztrhol si šaty, obliekol sa do vrecoviny, hlavu si posypal popolom a po ulici stredom mesta volal veľkým a žalostným hlasom, a tak došiel až po bránu paláca; lebo vo vrecovine nesmel nik vojsť na kráľovský dvor. Aj vo všetkých krajinách, všade, kam prišiel kráľov výnos a nariadenie, Židia veľmi plakali, postili sa, kvílili a nariekali a mnohí si podstielali vrecovinu a popol.
     Tu prišli Esterine služobníčky a eunusi a oznámili jej to. Keď to počula, veľmi sa naľakala a poslala odev, aby mu zobliekli vrecovinu a obliekli ho. Ale on to neprijal. Zavolala si eunucha Atacha, ktorého jej kráľ dal za sluhu, a rozkázala mu, aby šiel za Mardochejom a vyzvedel sa od neho, prečo to robí. A Atach šiel za Mardochejom, ktorý stál na námestí pred vchodom do paláca. A on mu oznámil všetko, čo sa mu stalo, ako Aman sľúbil, že vloží striebro do kráľovskej pokladnice za vyvraždenie Židov. Dal mu aj odpis nariadenia o ich vyhubení, ktoré bolo vyvesené v Susan, aby ho ukázal kráľovnej a pohol ju, aby išla ku kráľovi, aby sa u neho prihovorila a prosila za svoj ľud. Povedal: „Pamätaj na dni svojej slabosti, keď si sa živila z mojej ruky. Lebo Aman, druhý po kráľovi, hovoril proti nám na smrť. Ale ty vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a vysloboď nás zo smrti.“
     Atach sa vrátil a oznámil Ester všetko, čo povedal Mardochej. Ona mu odpovedala a rozkázala povedať Mardochejovi: „Všetci kráľovi služobníci a všetky krajiny, čo sú pod jeho mocou, vedia, že pre každého, či muža alebo ženu, kto by bez pozvania vošiel do vnútorného kráľovho nádvoria, platí jeden zákon, že ho treba hneď zabiť, ak k nemu kráľ nevystrie zlaté žezlo, že môže zostať nažive. A mňa už tridsať dní nezavolal kráľ k sebe.“ Keď to Mardochej počul, odkázal Ester: „Nemysli si, že si zachrániš aspoň ty život zo všetkých Židov preto, že bývaš v kráľovom dome. Ak budeš teraz mlčať, Židom príde vyslobodenie a záchrana odinakiaľ, ale ty a dom tvojho otca zahyniete. A ktovie, či si práve preto neprišla ku kráľovskej hodnosti, aby si bola pripravená na takýto čas?“
     Ester opäť odkázala Mardochejovi: „Choď a zhromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Susan, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci, ja sa budem so svojimi služobnicami takisto postiť. A potom vojdem ku kráľovi aj proti zákonu. Ak zahyniem, zahyniem.“ A tak Mardochej išiel a urobil všetko, čo mu rozkázala Ester.

RESPONZÓRIUM

Porov. Est 14, 14; Tob 3, 13; Jdt 6, 15

R. Nikdy som neskladala nádej do nikoho iného, iba do teba, Bože Izraela, * Veď ty sa rozhneváš, ale aj zľutuješ, a všetky hriechy ľudí odpúšťaš v súžení.
V. Pane, Bože, stvoriteľ neba i zeme, zhliadni na naše poníženie. * Veď ty sa rozhneváš, ale aj zľutuješ, a všetky hriechy ľudí odpúšťaš v súžení.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 11, 21 – 12, 22: CSEL 44, 63-64)

O modlitbe Pána

     My potrebujeme slová, aby sme si pripomínali a vedeli, o čo prosíme, teda nemyslime si, že na to, aby sme nimi Pána poučovali alebo obmäkčovali.
     Keď teda hovoríme: „Posväť sa meno tvoje,“ upozorňujeme sa, že máme túžiť po tom, aby jeho meno, ktoré je vždy sväté, mali aj ľudia za sväté, čiže aby ho nepotupovali, čo však neosoží Bohu, lež ľuďom.
     A tým, že povieme: „Príď kráľovstvo tvoje,“ – ktoré príde či chceme, alebo nechceme, – vzbudzujeme v sebe túžbu po tom kráľovstve, aby prišlo k nám a aby sme si zaslúžili v ňom kraľovať.
     Keď hovoríme: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi,“ vyprosujeme si od neho samu poslušnosť, aby sa v nás diala jeho vôľa tak, ako ju v nebi plnia jeho anjeli.
     Keď hovoríme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes,“ kde slovo „dnes“ znamená v tomto čase, prosíme tu v tom najhlavnejšom, čo označujeme menom chlieb, o celé živobytie alebo o sviatosť veriacich, ktorá je nevyhnutne potrebná v tomto čase, ale nie na dosiahnutie šťastia v tomto čase, lež toho vo večnosti.
     Keď hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ pripomíname si, aj o čo prosíme, aj čo máme robiť, aby sme to dostali.
     Keď hovoríme: „Neuveď nás do pokušenia,“ pripomíname si, že máme prosiť o to, aby sme nezostali bez jeho pomoci a neprivolili oklamaní, ani nepodľahli utrápení nejakému pokušeniu.
     Keď hovoríme: „Zbav nás zlého,“ vystríhame sa myslieť si, že sme už v tom dobre, kde nás nebude trápiť nijaké zlo. Toto sa v modlitbe Pána uvádza ako posledné a má takú šírku, aby kresťan v akomkoľvek súžení takto vzdychal, takto prelieval slzy, z tohoto vychádzal, v tomto zotrvával a týmto končil modlitbu. Bolo potrebné, aby sme si týmito slovami pripomenuli tieto veci.
     Lebo aj keď hovoríme akékoľvek iné slová, ktoré vopred formuluje túžba toho, kto sa modlí, aby sa prejavila, alebo ich dodatočne sleduje, aby rástla, nehovoríme nič iné ako to, čo je už v tejto modlitbe Pána, ak sa správne a náležite modlíme. Kto však hovorí to, čo je nezlučiteľné s touto evanjeliovou prosbou, aj keď sa nemodlí nedovolene, modlí sa telesne. A neviem, prečo by sa nemalo povedať, že nedovolene, veď znovuzrodeným z Ducha nesluší modliť sa nijako ináč, iba duchovne.

RESPONZÓRIUM

2 Mach 1, 5. 3a

R. Nech Pán vyslyší vaše modlitby a nech sa zmieri s vami * A nech vás neopustí v zlom čase Pán, váš Boh.
V. Nech vám všetkým dá srdce, aby ste si ho ctili a plnili jeho vôľu. * A nech vás neopustí v zlom čase Pán, váš Boh.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky