20. august 2008

Sv. Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi, spomienka


Narodil sa roku 1090 neďaleko Dijonu vo Francúzsku. Nábožne ho vychovali a roku 1111 vstúpil do rehole cistercitov. Čoskoro ho zvolili za opáta kláštora v Clairvaux. Svojou činnosťou a príkladom vynikajúcim spôsobom viedol bratov k čnostiam. Keďže v Cirkvi vznikali schizmy, precestoval Európu, aby obnovil pokoj a jednotu. Napísal veľa teologických a asketických diel. Zomrel roku 1153.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Večné slnko, ty prenikáš
svetlom svet, všetko stvorenie,
ty nadpozemské svetlo sŕdc:
nech vrúcny spev náš tebe znie.

Tvoj Svätý Duch vždy stará sa
o živé lampy planúce:
ich žiara svetu odkrýva
cesty ku spáse vedúce.

Čo plynie z tvojich svätých úst
a srdciam z prirodzenosti,
to všetko zaskvelo sa zas
vo služobníkoch milosti.

V ich kruhu slávu požíva
blažený muž, čo čnosťami,
múdrosťou žiaril na zemi;
aj my ho ctíme chválami.

A prosíme ho, nech aj nám
ukáže cesty Pánove,
aby nás ruky Otcove
objali v teplom domove.

Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia. 

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva

Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)

I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
    on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
    on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
    preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *
    a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
    a synom Izraela svoje skutky.

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia. 

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. 

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *
    zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
    ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
    ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
    také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
    tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
    tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
    pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
    odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
    nezostane po ňom ani stopa.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. 

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. 

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
    voči tým, čo sa ho boja *
    a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
    čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
    kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
    udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
    a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
    jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
    všade, kde on panuje. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. 

V. Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
R. A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

9, 7 – 10, 4
Boží hnev proti izraelskému kráľovstvu

Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.
A zvie o tom všetok ľud Efraima
     a obyvatelia Samárie,
ktorí hovoria v pýche a namyslenosti srdca:
„Tehly popadali,
budeme stavať z kamenných kvádrov;
plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.”
Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov
a popudil jeho protivníkov,
Sýriu od východu a Filištíncov od západu,
a oni požierali Izrael na plné ústa.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.

No ľud sa neobrátil k tomu, ktorý ho bil,
a nehľadali Pána zástupov.
Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,
palmu i trstinu v jeden deň:
starší a hodnostár je hlava
a prorok, čo učí lož, je chvost.
Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú
a tí, ktorých vedú, zahynú.
Preto sa Pán nebude tešiť z jeho mladíkov
a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,
lebo všetci sú bezbožní a zlí
a ústa všetkých hovoria bláznivo.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.

Bezbožnosť vzbĺkla ako oheň,
stravuje bodľačie a tŕnie,
zapaľuje lesnú húštinu
a valia sa stĺpy dymu.
Hnev Pána zástupov spaľuje zem
a ľud je ako pokrm ohňa:
nik neušetrí ani svojho brata.
Hlce napravo, a je hladný,
žerie naľavo, a nenasycuje sa.
Každý hltá mäso svojho blížneho:
Manasses Efraima a Efraim Manassesa
a oni spolu proti Júdovi.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.
Beda tým, čo vydávajú zlé zákony,
a pisárom, čo píšu nespravodlivo,
aby utláčali na súde chudobných
a páchali násilie na práve
     ponížených môjho ľudu;
aby sa vdovy stali ich korisťou
a aby olupovali siroty.
Čo urobíte v deň navštívenia,
až sa zdiaľky priblíži pohroma?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a kde zanecháte svoju slávu?
Lebo sa skloníte medzi zajatcov
a padnete medzi zabitými.
Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil
a jeho ruka je ešte vystretá.

RESPONZÓRIUM

Nár 2, 1

R. Ako Pán zahalil vo svojom hneve temným oblakom dcéru Siona; * Zhodil z neba na zem slávu Izraela.
V. Nespomenul si na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu. * Zhodil.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda na Pieseň piesní

(Sermo 83, 4-6: Opera omnia, Edit. Cisterc. 2 [1958], 300-302)

Milujem preto, lebo milujem, milujem, aby som miloval

     Láska stačí sama sebe, ona sa páči sama sebou a sama pre seba. Sama sebe je zásluhou i odmenou. Láska nehľadá mimo seba ani dôvod ani ovocie. Jej ovocím je jej úžitok. Milujem preto, lebo milujem, milujem, aby som miloval. Láska je veľká vec, ale iba ak sa vracia k svojmu počiatku, ak je návratom k svojmu východisku, ak prúdi späť k svojmu prameňu a stále z neho čerpá, aby mohla ustavične prúdiť. Láska je zo všetkých hnutí, mohutností a citov duše to jediné, čím môže stvorenie, aj keď nie v rovnakej miere, odpovedať Stvoriteľovi alebo aspoň splácať podobným. Lebo keď Boh miluje, nechce nič iné, iba byť milovaný. On nemiluje kvôli ničomu inému, len aby bol milovaný, lebo vie, že tí, čo ho milujú, sú zo samej lásky blažení.
     Láska Ženícha, alebo skôr Ženích-láska, žiada iba opätovanie lásky a vieru. Nech je teda milovanej dovolené opätovať lásku. Ako by mohla nemilovať nevesta, a ešte nevesta Lásky? Ako by bolo možné nemilovať Lásku?
     Právom sa zrieka všetkých ostatných záľub a celá sa oddáva jedine láske tá, ktorá má láske samej odpovedať opätovaním lásky. Veď keby sa aj celá rozplynula v láske, čože je to v porovnaní s trvalým prúdením z onoho prameňa? Lebo isto neoplývajú rovnakou hojnosťou milujúci a Láska, duša a Slovo, nevesta a Ženích, Stvoriteľ a stvorenie, asi tak ako smädný a prameň.
     Čo teda? Zanikne preto a úplne sa rozplynie sľub nevesty, túžba vzdychajúceho, žiar lásky milujúceho, dôvera odvážneho len preto, že nevládze udržať krok s obrom, pretekať sa v sladkosti s medom, v miernosti s baránkom, v čistote s ľaliou, v jasnosti so slnkom, v láske s tým, ktorý je láskou? Nie! Lebo aj keď stvorenie menej miluje, pretože je menšie, ak miluje z celej svojej bytosti, kde je úplnosť, tam už nič nechýba. Preto takto milovať znamená zasnúbiť sa, lebo nemôže takto milovať a byť málo milované, a v súhlase dvoch spočíva úplné a dokonalé manželstvo. Len nech nik nepochybuje, že Slovo miluje dušu aj skôr aj väčšmi.

RESPONZÓRIUM

Ž 31, 20a; 36, 9

R. Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna * A vyhradil si ju bohabojným.
V. Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší. * A vyhradil si ju bohabojným.

MODLITBA
Milosrdný Bože, svätému opátovi Bernardovi si dal milosť, aby bol svetlom v tvojej Cirkvi a horel za jej obnovu; na jeho príhovor naplň aj nás duchom horlivosti, aby sme stále žili ako synovia svetla. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky