31. máj 2008

Nepoškvrneného Srdca prebl. Panny Márie, spomienka

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom;
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

V. Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
R. Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

13, 13 – 14, 6
Jób sa dovoláva Božieho súdu

     Jób odpovedal svojim priateľom:

„Mlčte už trochu, aby som aj ja mohol hovoriť,
potom nech príde na mňa čokoľvek.
Prečo by som mal vziať svoje telo
     do svojich zubov
a svoj život vložiť do svojich rúk?
Aj keby ma zabil, v neho budem dúfať,
ale aj tak budem obhajovať svoje cesty pred ním.
A toto bude moja záchrana:
veď bezbožný nemá prístup pred neho.

Vypočujte moju reč,
nech vám prenikne do uší moje vysvetlenie.
Pozrite, usporiadal som súd
a viem, že z neho vyjdem spravodlivý.
Kto sa chce pravotiť so mnou?
Lebo potom umĺknem a skonám.

Len dve veci mi neurob
a potom sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
Vzdiaľ svoju ruku odo mňa
a nech ma nedesí hrôza z teba.
Zavolaj ma a ja ti odpoviem,
alebo ja budem hovoriť a ty odpovieš mne.
Koľko je mojich neprávostí a hriechov?
Ukáž mi moje zločiny a priestupky!
Prečo skrývaš svoju tvár
a považuješ ma za svojho nepriateľa?
Tvrdo zachádzaš s listom, čo vietor unáša,
a prenasleduješ suché steblo.
Veď píšeš proti mne trpké rozsudky
a vyčítaš mi hriechy mojej mladosti.
Vložil si moje nohy do klady,
dávaš pozor na všetky moje chodníky
a sleduješ stopy mojich nôh.
Som ako vrece, čo sa rozpadáva,
a ako odev, ktorý žerie moľ.

Človek narodený zo ženy
žije krátko, ale nepokoja má dosýta.
Vypučí ako kvet a uschne,
uteká ako tieň a nezastane.
A ešte uznáš za hodné otvoriť na takéhoto svoje oči
a predviesť ho na súd so sebou?
Kto môže z nečistého urobiť čistého?
Veru nik!

Ak sú určené dni človeka
a počet jeho mesiacov je u teba,
ak má vytýčené hranice, ktoré neprekročí,
odvráť od neho svoj pohľad, aby si oddýchol,
kým si neodslúži svoje dni ako nádenník.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jób 13, 20. 21; porov. Jer 10, 24

R. Nezakrývaj ma, Pane, pred svojou tvárou; vzdiaľ svoju ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.
V. Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma nedesí hrôza z teba.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Vavrinca Justinianiho

(Sermo 8, in festo Purificationis B.M.V.; Opera 2, Venetiis 1751, 38-39)

Mária zachovávala všetko vo svojom srdci

     Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila a aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Taký je postup Božej milosti, že z hlbín zdvíha na vrchol a premieňa na čoraz väčšiu slávu. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy a vo všetkom poslúchala príkazy Božieho Slova! Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, že keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety.
     Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojim blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenom rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.

RESPONZÓRIUM


R. Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť, * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
V. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.

MODLITBA
Svätý Bože, ty si pripravil v srdci preblahoslavenej Panny Márie dôstojný príbytok Duchu Svätému; na orodovanie nepoškvrnenej Panny naplň aj naše srdcia svojou milosťou, aby sme boli tvojím svätým chrámom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky