V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia.
Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.
Pán koná spravodlivo *
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
a synom Izraela svoje skutky.
Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia.
Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
nezostane po ňom ani stopa.
Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.
No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
voči tým, čo sa ho boja *
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
kraľuje a panuje nad všetkými.
Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
všade, kde on panuje. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.
V.
Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
R.
A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Daniela
V tých dňoch kráľ Baltazár usporiadal veľkú hostinu pre tisíc svojich veľmožov a pred týmito tisícmi pil víno. Podnapitý Baltazár
rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor odvliekol z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ,
jeho veľmoži, jeho ženy i súložnice.
Vtom sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na omietku steny kráľovského paláca; a kráľ hľadel na prsty ruky, čo písala.
Tu sa kráľova tvár zmenila, myšlienky ho desili, bedrové kĺby sa mu uvoľnili a triasli sa mu kolená. Kráľ silne zakričal, aby priviedli
veštcov, Chaldejcov a hádačov. A kráľ prehovoril k babylonským mudrcom: „Kto prečíta tento nápis a vysvetlí mi jeho zmysel,
bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude nosiť na krku a bude ako tretí vládnuť v mojom kráľovstve.“ Vtedy prišli všetci
kráľovskí mudrci, ale nemohli nápis ani prečítať ani vysvetliť jeho zmysel kráľovi. Preto sa kráľ Baltazár veľmi naľakal a výzor
tváre sa mu zmenil. Ale aj jeho veľmoži boli zmätení.
Potom priviedli pred kráľa Daniela a kráľ mu povedal: „Ty si Daniel, z judejských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judey?
Počul som o tebe, že máš ducha bohov a že sa u teba prejavil mimoriadny dôvtip, rozumnosť a múdrosť. Práve teraz predstúpili
predo mňa mudrci, veštci, aby prečítali tento nápis a vysvetlili mi jeho zmysel, no nevedeli mi povedať, čo tá reč znamená.
Ale o tebe som počul, že vieš vykladať tajomstvá a riešiť záhady. Ak mi teda budeš vedieť prečítať tento nápis a vysvetlíš mi
jeho zmysel, budeš sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz budeš nosiť na krku a budeš tretím kniežaťom v mojom kráľovstve.“
Daniel odpovedal kráľovi: „Svoje dary si nechaj a odmenu daj inému; ale nápis ti prečítam, kráľ, a jeho význam ti vyložím.
Toto bolo napísané: Mane, tekel, ufarsin. A toto je význam slov: Mane – Boh spočítal tvoje kraľovanie a urobil mu koniec;
tekel – odvážili ťa na váhe a zistili, že si ľahký; ufarsin – tvoje kráľovstvo je rozdelené a vydané do rúk Médov a Peržanov.“
Vtedy na Baltazárov rozkaz obliekli Daniela do purpuru, okolo krku mu zavesili zlatú reťaz a vyhlasovali o ňom, že má moc ako
tretí v jeho kráľovstve. A v tú noc chaldejského kráľa Baltazára zabili.
V kráľovstve nastúpil šesťdesiatdvaročný Méd Dárius.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z encykliky Ecclesiam Dei pápeža Pia Jedenásteho
Vieme, že Cirkev je z Božieho obdivuhodného rozhodnutia zriadená tak, aby sa v plnosti čias javila ako nesmierna rodina, ktorá zahrnuje
celé ľudské pokolenie, a popri ostatných význačných známkach vynikala aj ekumenickou jednotou.
Lebo Kristus Pán nielenže iba apoštolom zveril úlohu, ktorú on sám dostal od Otca, veď povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na
zemi; choďte teda, učte všetky národy,“ ale aj chcel, aby apoštoli boli vrcholne jednotným zborom, dvojnásobne spojeným tým
najtesnejším putom. Vnútorne tou istou vierou a láskou, „ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“. Navonok vládou
jedného nad všetkými, lebo Petrovi odovzdal prvenstvo medzi apoštolmi ako trvalé východisko a viditeľný základ jednoty. Aby však táto
jednota a zhoda vytrvala navždy, Boh ju vo svojej prozreteľnosti požehnal svätosťou i mučeníctvom ako znamením.
Takejto cti sa dostalo práve polockému arcibiskupovi východného slovanského obradu Jozafátovi, ktorého právom považujeme za slávu,
ozdobu či stĺp východných Slovanov. Veď sotvakto iný väčšmi preslávil ich meno alebo lepšie poslúžil ich spáse ako tento ich pastier
a apoštol, najmä vtedy, keď vylial svoju krv za jednotu svätej Cirkvi. Ba cítil, že ho akési nebeské vnuknutie pobáda do obnovy svätej
všeobecnej jednoty. A pochopil, že k tomu môže najlepšie prispieť tým, že udrží východný slovanský obrad a baziliánsku ustanovizeň
rehoľného života v jednote všeobecnej Cirkvi.
Medzitým sa však staral predovšetkým o spojenie svojich spoluobčanov s Petrovou Stolicou. Všade vyhľadával argumenty, ktoré by ho
mohli podporiť a upevniť. Najmä študoval liturgické knihy, ktoré bežne podľa predpisov svätých Otcov používali sami oddelení východní
kresťania. S takouto dôkladnou prípravou sa teda pustil do práce na obnove jednoty. A potom pôsobil tak silno, príťažlivo a úspešne,
že ho aj protivníci nazývali „uchvatiteľom duší“.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Bože, otec všetkých veriacich, daj svojej Cirkvi Ducha lásky, ktorý
svätému Jozafátovi dal silu položiť život za svoj ľud; na jeho príhovor
naplň i nás duchom lásky a sily, aby sme sa nebáli obetovať aj život za
svojich bratov. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky