27. jún 2008

Sv. Cyrila Alexandrijského, biskupa a učiteľa Cirkvi, ľubovoľná spomienka


Narodil sa roku 370. Viedol mníšsky život. Keď bol vysvätený za kňaza, šiel za svojim ujcom biskupom v Alexandrii a roku 412 sa stal jeho nástupcom. Ostro bojoval proti Nestorovmu učeniu a na Efezskom koncile mal hlavné slovo. Napísal veľa vynikajúcich diel na objasnenie a obranu katolíckej viery. Zomrel roku 444.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča. 

Žalm 55, 2-15. 17-24
Neverný priateľ

Na Ježiša doľahla hrôza a úzkosť. (Mk 14, 33)

I

Čuj, Bože, moju modlitbu †
    a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
    pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
    zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím *
    a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
    a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
    a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
    aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
    a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
    pred búrkou a víchricou.“

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča. 

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa. 

II

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
    bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
    v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
    a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
    to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
    azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
    môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
    v sprievode sme kráčali Božím domom.

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa. 

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová. 

III
Ja však budem volať k Bohu *
    a Pán ma zachráni.
Večer i ráno i napoludnie budem rozjímať a vzdychať *
    a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, *
    lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, *
    on, ktorý je spred vekov.

Lebo oni sa nezmenia *
    a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
    a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
    ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
    ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána †
    a on ťa zachová; *
    a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
    do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
    ale ja dúfam v teba, Pane.

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová. 

V. Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
R. Nakloň svoj sluch k mojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

25, 14-24. 28-39
Dávid a Abigail

     Nabalovej manželke Abigail oznámil jeden zo sluhov: „Dávid poslal z púšte poslov, aby pozdravili nášho pána, ale on sa na nich osopil. A tí ľudia boli k nám veľmi dobrí a neobťažovali nás. Ani sa nám nikdy nič nestratilo za celý čas, čo sme sa s nimi stretali na púšti. Vo dne v nocí nám boli hradbou po všetky dni, čo sme u nich pásli stáda. Preto uváž a rozmysli si, čo urobíš, lebo je rozhodnuté o skaze nášho pána a celého jeho domu. A on je Beliálov syn, takže s ním nemôže nik hovoriť.“
     Abigail rýchlo vzala dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených baranov, päť mier praženého zrna, sto zväzkov sušeného hrozna, dvesto figových koláčov a naložila to na osly. Svojim sluhom povedala: „Choďte napred, ja pôjdem za vami.“ Svojmu mužovi Nabalovi nepovedala nič. Keď teda nasadla na osla a zostupovala krytá vrchom, Dávid a jeho muži zostupovali oproti nej, a tak sa s nimi stretla. Dávid povedal: „Veru nadarmo som chránil všetko, čo mal tento na púšti, nestratilo sa nič z toho, čo mu patrilo, a on sa mi odplatil zlým za dobré. Nech Boh urobí toto Dávidovým nepriateľom a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo mu patrí, ponechám do rána čokoľvek z mužského pohlavia.“
     Keď Abigail uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až po zem. Padla mu k nohám a povedala: „Odpusť vinu svojej služobníčke, veď Pán určite urobí môjmu pánovi trvalý dom, lebo môj pán vedie Pánove boje. Nech sa teda nenájde na tebe nič zlé po všetky dni tvojho života. A keby aj niekedy povstal človek, čo by ťa prenasledoval a číhal ti na život, bude duša môjho pána zachránená vo zväzku života u Pána, tvojho Boha. Ale dušu tvojich nepriateľov nech roztočí a vymrští ako z praku. A keď Pán splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom, nebude ti na vzlykanie ani na nepokoj srdca môjmu pánovi, že si vylial nevinnú krv a sám si sa pomstil. A keď Pán preukáže dobro môjmu pánovi, spomenieš si na svoju služobníčku.“
     Dávid povedal Abigail: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, že mi ťa dnes poslal do cesty. Nech je požehnaná tvoja rozumnosť a nech si požehnaná aj ty, že si mi dnes zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou. Ale ako žije Pán, Boh Izraela, ktorý mi zabránil ublížiť ti, keby si mi nebola rýchlo vyšla oproti, nebolo by zostalo Nabalovi do ranného úsvitu nič z mužského pohlavia.“ Dávid prijal z jej ruky všetko, čo mu priniesla, a povedal jej: „Choď v pokoji do svojho domu, veď som ťa vypočul a uctil som si ťa.“ Keď Abigail prišla k Nabalovi, práve robil vo svojom dome hostinu podobnú kráľovskej hostine. Nabalovo srdce bolo veselé, lebo mal veľa vypité. Preto mu nepovedala ani najmenšie slovo až do rána. Ale ráno, keď Nabal vytriezvel z vína, jeho žena mu všetko oznámila. I odumrelo v ňom srdce a ostal ako kameň. A keď prešlo desať dni, Pán udrel Nabala a zomrel.
     Keď sa Dávid dopočul, že Nabal zomrel, povedal: „Nech je zvelebený Pán, ktorý rozsúdil spor mojej potupy z Nabalovej ruky a svojho služobníka zachránil od zlého a Nabalovu zlobu Pán vrátil na jeho hlavu.“

RESPONZÓRIUM

1 Sam 25, 32a. 33b; Mt 5, 7

R. Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, že mi ťa dnes poslal do cesty. * Dnes si mi zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou.
V. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. * Dnes si mi zabránila, aby som prelial krv a pomstil sa vlastnou rukou.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Epist. 1: PG 77, 14-18. 27-30)

Obhajca Božieho materstva Panny Márie

     Veľmi sa čudujem, že sú vôbec nejakí ľudia, ktorí otvorene pochybujú, či možno svätú Pannu nazvať Bohorodičkou. Veď ak je náš Pán, Ježiš Kristus, Boh, ako by sa potom nemala svätá Panna, ktorá ho porodila, volať Bohorodičkou?! Túto vieru nám odovzdali svätí učeníci, aj keď nepoužili tento výraz. Takto nás vychovávali svätí Otcovia. Veď náš v slávnej pamäti otec Atanáz v knihe, ktorú napísal o svätej Trojici jednej podstaty, veľa ráz v tretej reči nazýva svätú Pannu Bohorodičkou.
     Núti ma to použiť na tomto mieste jeho vlastné slová; znejú takto: „A tak, ako sme už veľa ráz pripomenuli, cieľom a charakteristickým znakom Svätého písma je to, že oznamuje o Kristovi, našom Spasiteľovi, dve veci: jednak, že je Boh a vždy ním bol ako Otcovo Slovo i jeho odblesk a múdrosť, jednak, že ten istý si v týchto posledných časoch vzal telo z panenskej Bohorodičky Márie a pre nás sa stal človekom.“
     A o niečo ďalej hovorí: „Bolo veľa svätých a čistých od každého hriechu. Lebo aj Jeremiáš bol posvätený už v materskom lone a Ján sa ešte v lone matky zachvel radosťou, keď začul hlas Bohorodičky Márie.“ Tento muž je naozaj spoľahlivý a zvlášť hoden toho, aby sa mu bez obáv verilo, a možno sa ho bezpečne držať, lebo nikdy nevyslovil nič, čo by odporovalo svätým písmam.
     A Bohom inšpirované Písmo potvrdzuje, že sa Božie Slovo telom stalo, čiže spojilo sa s telom obdareným rozumovou dušou. Božie Slovo sa teda ujalo Abrahámovho potomstva; vytvorilo si telo zo ženy, stalo sa účastným na tele a krvi, takže už nie je len Bohom, ale aj človekom podobným nám pre spojenie s našou prirodzenosťou.
     Je teda isté, že Emanuel pozostáva z dvoch podstát: z božskej a z ľudskej. A predsa je to jeden Pán Ježiš Kristus, jeden pravý a prirodzený Syn, ktorý je zároveň aj Bohom aj človekom; nie zbožstvený človek, podobný tým, čo prostredníctvom milosti dostávajú účasť na Božej prirodzenosti, ale pravý Boh, ktorý sa pre našu spásu zjavil v ľudskej podobe, ako to dosvedčuje aj Pavol týmito slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme my dostali adoptívne synovstvo.“

RESPONZÓRIUM


R. Tento muž vykonal pred Bohom veľké skutky a celá zem je plná jeho múdrosti; * Nech prosí za nás u Pána, nášho Boha.
V. Toto je Pánov kňaz, ktorý rozjímal o jeho prikázaniach dňom i nocou. * Nech prosí za nás u Pána, nášho Boha.

MODLITBA
Večný Bože, vo svätom Cyrilovi si dal Cirkvi neohrozeného obrancu pravdy, že preblahoslavená Panna Mária je Bohorodičkou; aj my veríme a vyznávame, že je naozaj Matkou Božou, a prosíme, aby sme dosiahli spásu v tvojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý sa pre nás stal človekom. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky