16. júl 2008

Prebl. Panny Márie Karmelskej, ľubovoľná spomienka


Sväté písmo ospevuje krásu Karmelu, kde prorok Eliáš bránil čistotu viery Izraela v živého Boha. V 12. storočí sa na tento vrch utiahlo niekoľko pustovníkov. Neskôr založili rehoľu, v ktorej vedú pod ochranou svätej Bohorodičky Márie kontemplatívny život.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom;
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida

Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)

I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
    po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
    „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
    Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
    svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
    a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
    a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
    Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
    je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
    Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
    a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
    svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
    svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
    Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
    pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
    milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
    Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
    a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
    a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
    a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
    „Bohatierovi som pomoc poskytol *
    a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
    pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
    a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *
    ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
    a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
    a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
    a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
    môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
    za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
    a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
    a jeho trón bude ako dni nebies.“

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
    a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
    a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
    a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *
    a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
    a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
    nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
    a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
    verný svedok na oblohe.“

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

V. Výklad tvojich slov osvecuje.
R. Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Kráľov

21, 1-21. 27-29
Eliáš, zástanca práv chudobných

     Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“
     Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť. Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ,Nedám ti svoju vinicu.‘“ Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“ V Achabovom mene napísala list, zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s Nabotom v jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ,Rúhal si sa Bohu a kráľovi.' Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“ A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“
     Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota, aby ju zabral.
     Tu Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Zober sa a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici; vošiel do nej, aby ju zabral. Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán: Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“ Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i dospelých.“
     Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Ale v dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“

RESPONZÓRIUM

Jak 4, 8b. 9a. 10a; 5, 6

R. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. * Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.
V. Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. * Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo I in Nativitate Domini, 2. 3: PL 54, 191-192)

Panna Mária počala najprv v mysli, až potom v tele

     Z Dávidovho kráľovského rodu bola vyvolená Panna, ktorá mala nosiť svätý plod a počať božské i ľudské dieťa najprv v mysli, až potom v tele. Ale aby sa nenaľakala neobyčajných následkov, lebo nepoznala Boží plán, v rozhovore s anjelom sa dozvedá, čo má v nej spôsobiť Duch Svätý. A nebojí sa, že stratí čistotu, keď sa čoskoro stane Bohorodičkou. Veď prečo by aj pochybovala o zvláštnosti počatia, keď má sľúbené, že sa uskutoční z moci Najvyššieho?! A viera tej, čo uverila, sa posilňuje aj svedectvom predchádzajúceho zázraku: Alžbeta dostáva nečakane plodnosť, aby nebolo pochybnosti, že ten, ktorý dal počať neplodnej, môže to dať aj panne.
     Teda Božie Slovo, Boh, Boží Syn, ktorý „bol na počiatku u Boha, skrze ktorého povstalo všetko a bez ktorého nepovstalo nič“, stal sa človekom, aby oslobodil človeka od večnej smrti. Tak sa sklonil na prijatie našej nepatrnosti bez umenšenia svojej vznešenosti, že zostal tým, čím bol, a vzal si, čím nebol, pravú prirodzenosť sluhu spojil s tou prirodzenosťou, v ktorej bol rovný Bohu Otcovi, a obe prirodzenosti zviazal tak, že nižšiu nepohltilo oslávenie a vyššiu neumenšilo prijatie nižšej.
     Tak pri zachovaní osobitosti oboch podstát a pri ich spojení v jednej osobe vznešenosť berie na seba nepatrnosť, sila slabosť, večnosť smrteľnosť a na zaplatenie nášho dlhu spojila sa neporušiteľná prirodzenosť so zraniteľnou prirodzenosťou, pravý Boh a pravý človek sa zlučuje do jednoty Pána, aby mohol „jeden“ a ten istý „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ v jednej prirodzenosti zomrieť a skrze druhú vstať z mŕtvych, ako to vyžadovala naša spása. Právom teda porodenie spásy nijako nepoškodilo panenskú neporušenosť, lebo narodenie pravdy ochránilo čistotu.
     Bolo teda dobré, milovaní, že sa Kristus; Božia moc a Božia múdrosť, takto narodil. Tým sa nám v ľudskej prirodzenosti priblížil a božskou prirodzenosťou nad nami vynikol. Veď keby nebol býval pravým Bohom, nebol by nám mohol priniesť spásu, a keby nebol býval pravým človekom, nebol by nám mohol byť vzorom.
     Pri Pánovom narodení jasajúci anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi“ zvestujú „pokoj ľudom dobrej vôle“, lebo vidia, že sa ide zo všetkých národov sveta budovať nebeský Jeruzalem. Ako sa potom musia nad takým nevýslovným dielom Božej dobroty tešiť úbohí ľudia, keď sa tak z neho radujú vznešení anjeli!

RESPONZÓRIUM


R. Zastavme sa pri vznešenej spomienke na slávnu Pannu Máriu, na poníženosť ktorej zhliadol Pán; * Ktorá pri anjelovom zvestovaní počala Spasiteľa sveta.
V. Spievajme na slávu Kristovi pri tejto svätej slávnosti obdivuhodnej Bohorodičky. * Ktorá pri anjelovom zvestovaní počala Spasiteľa sveta.

MODLITBA
Veľký a svätý Bože, nech nám pomáha na životnej púti mocné orodovanie slávnej Panny Márie, aby sme pod jej ochranou bezpečne došli k vrcholu dokonalosti, k Ježišovi Kristovi, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky