V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.
Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.
Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.
Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.
Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
V.
Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R.
Moja duša očakáva Pána.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Filipanom
Moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac
teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse.
Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte
bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez
hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá
na svete tým, že sa držíte Slova života na moju slávu v Kristov deň, že som
nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať
na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými.
Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!
Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal
aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. Veď nemám nikoho, kto by
tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, lebo všetci hľadajú vlastné záujmy,
a nie záujmy Ježiša Krista. Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi
slúžil so mnou evanjeliu. Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou.
A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.
Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata,
spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka
v mojich potrebách, veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa,
že ste sa dopočuli, že ochorel. A naozaj bol chorý až na smrť, ale
Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som
nemal zármutok na zármutok. Preto som ho čím prv poslal, by ste sa
znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku.
Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte!
Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil
nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z vlastného životopisu svätej panny Terézie od Dieťaťa Ježiša
Moje nesmierne túžby ma mučili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Oči mi náhodou utkveli
na dvanástej a trinástej hlave Prvého listu Korinťanom. A v prvej som čítala, že všetci nemôžu byť zároveň apoštolmi, prorokmi a učiteľmi,
že Cirkev pozostáva z rozličných údov a oko nemôže byť súčasne aj rukou. Bola to jasná odpoveď; ale nie taká, ktorá by utíšila moje
túžby a priniesla mi pokoj.
No nedala som sa odradiť a čítala som ďalej. A tak som našla vetu, ktorá mi priniesla úľavu: „Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte
vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ Apoštol tu upozorňuje, že ani vyššie dary milosti nie sú ničím bez lásky a že láska je tá najvznešenejšia
cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. Konečne som našla pokoj.
Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som
sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to,
že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou.
Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium
a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahrňuje všetky povolania, že láska je všetko, že ona
obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná.
Vtedy som opojená najväčšou radosťou vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska.
Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože. V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem
všetkým a moja túžba sa splní.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Veľký Bože, svoje kráľovstvo otváraš pokorným a maličkým; daj, aby
sme s dôverou kráčali po stopách svätej Terézie a na jej príhovor sa dostali
do večnej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je
Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky