23. august 2008

Sobota, cezročné obdobie, 20. týždeň
4. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Večné svetlo, mocná žiara,
deň, čo nikdy nehasne,
víťaz nad tmou, nad tmou noci
tvoríš svetlo prekrásne,
rozháňaš noc, ničíš temno,
myseľ čistíš úžasne.

Keď sa zjavíš, precitneme,
keď zavoláš, vstávame,
keď nám svietiš, blažení sme,
a keď mizneš, padáme;
tvoj jas zničí vládu smrti,
v tvojom svetle jasáme.

S tebou i smrť premôžeme,
temnú noc a celý svet;
preto nám daj, kráľ náš večný,
ono svetlo jasavé,
ktoré noc už nezatemní,
ale bude piesňou znieť.

Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
v troch osobách jedinému
Bohu nášmu pravému,
životu a svetlu, láske,
sláva Menu milému. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Bože, čo sám si zo seba,
Bože, Syn, Otca veleba,
Bože, Duch, ktorý plynieš z nich,
príď ku nám, pomôž, čuj náš vzdych.

Ty nášho srdca túžba, jas,
ty láska, svätosť, krása krás,
ty radosť naša, pomôž nám
pozdvihnúť dušu k výšinám.

Otec, Pán všade na zemi,
so Synom z Panny zrodeným
spravuj nás v Duchu Presvätom,
veď kroky naše životom.

Trojica, žriedlo života,
aká je tvoja dobrota:
stvorila ľudstvo ponajprv,
obnovila ho skrze Krv.

Bo Jednota nás stvorila,
Kristova láska spasila,
on za nás trpel, mal nás rád:
sme Božie deti, on – náš brat.

Trojici Svätej radosť buď,
pokoj a moc a vláda, súd,
všemohúcnosť a ozdoba,
úcta a česť a veleba. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

V. Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
R. Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

37, 21-35
Izaiáš prorokuje o asýrskom kráľovi

Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz:
„Toto hovorí Pán, Boh Izraela, k tomu, o čo si
ma prosil vo veci asýrskeho kráľa Senacheriba;
toto slovo o ňom povedal Pán:

Opovrhuje tebou,
     posmieva sa ti, panenská dcéra Siona,
hlavou posunkuje za tebou, dcéra Jeruzalema.
Koho si potupoval a komu si sa rúhal?
Proti komu si zvyšoval hlas
a dvíhal pyšne svoje oči?
Proti Svätému Izraela!
Prostredníctvom svojich sluhov si potupoval Pána
a povedal si: ,S množstvom svojich vozov
som vyšiel na hrebene vrchov,
     na chrbty Libanonu.
Postínal som vrcholce jeho cédrov
a jeho jedle vyberané
a prenikol som do jeho najvyšších končín,
do hustého lesa.
Ja som kopal a pil cudziu vodu
a šľapami svojich nôh som vysušil
všetky toky Egypta.‘

Nepočul si to?
Od vekov som to robil. Od dávnych dní
som to pripravoval a teraz priviedol,
aby si vyvracal,
na hŕbu kamenia premieňal opevnené mestá.
Ich bezmocní obyvatelia
chvejú sa a hanbia.
Sú ako poľná bylina,
zelená rastlina a tráva na strechách,
čo uschla od južného vetra.
Poznám, či sedíš,
či vychádzaš alebo vchádzaš,
aj tvoju zúrivosť voči mne.
Pretože zúriš proti mne
a tvoja pýcha vystúpila do mojich uší,
vložím ti krúžok do nozdier
a uzdu do úst
a vrátim ťa na cestu,
ktorou si prišiel.

A tebe bude toto znamením:
Tento rok nech sa je, čo sa dá pozberať,
na druhý rok, čo samo narastie,
a na tretí rok sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.
A to, čo sa zachráni z Júdovho domu,
čo zostane, zapustí korene dolu
a hore prinesie ovocie.
Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a z vrchu Sion, čo sa zachráni.
To urobí horlivosť Pána zástupov.

Preto Pán hovorí o asýrskom kráľovi:
„Nevojde do tohto mesta,
ani šíp ta nevystrelí,
nezaútočí naň štítom,
ani násyp nenavŕši proti nemu.
Vráti sa tou cestou, ktorou prišiel,
a do tohto mesta nevkročí, hovorí Pán.
Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, môjmu služobníkovi.“

RESPONZÓRIUM

Iz 52, 9b-10

R. Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. * A všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.
V. Obnažil si Pán svoje sväté rameno pred očami všetkých národov. * A všetky.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 49, 14-15: CSEL 64, 368-370)

Kristus svojou krvou zmieril svet s Bohom

     Keď Kristus zmieril svet s Bohom, on, pravdaže, nijaké zmierenie nepotreboval. Veď za aký svoj hriech by mohol odprosovať ten, ktorý nijaký hriech nepoznal? Aj keď Židia vymáhali dvojdrachmu, ktorá sa podľa zákona dávala za hriech, povedal Petrovi: „Šimon, od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích? Peter odvetil: Od cudzích. Pán mu povedal: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj za mňa i za seba.“
     Tým ukazuje, že on nepotrebuje zmiernu obetu za svoje hriechy, lebo on nebol otrokom hriechu, ale ako Boží Syn bol slobodný od akejkoľvek chyby. Syn totiž oslobodzuje, otrok je vinný. Je teda slobodný od všetkého a nedáva cenu za vykúpenie svojho života ten, ktorého krv mala väčšiu cenu, ako bolo treba na vykúpenie všetkých hriechov celého sveta. Správne teda oslobodzuje iných ten, ktorý za seba nič nedlhuje.
     Ba poviem ešte viac. Nielenže Kristus nepotrebuje cenu za svoje vykúpenie, či zmiernu obetu za hriech, ale možno to chápať aj tak, že ak vezmeš hociktorého človeka, ani jeden nedlhuje zmiernu obetu za seba, lebo zmiernou obetou za všetkých je Kristus a sám je výkupným za všetkých.
     Veď ktorého človeka krv je spôsobilá vykúpiť ho, keď Kristus vylial svoju krv na vykúpenie všetkých? Má teda niekto takú krv, ktorú by bolo možno prirovnať ku Kristovej krvi? Alebo ktorý človek má moc dať za seba väčšiu zmiernu obetu, ako bola tá, ktorú v sebe priniesol Kristus, keď sám svojou krvou zmieril svet s Bohom? Aký obetný dar je väčší? Aká obeta je cennejšia? Ktorý zástanca je lepší ako ten, ktorý sa stal prosbou o odpustenie hriechov pre všetkých a položil za nás svoj život ako výkupné?
     Nevyžaduje sa teda zmierna obeta alebo výkupné od každého zvlášť, lebo cenou za všetkých je Kristova krv. Ňou nás Pán Ježiš vykúpil a on jediný uzmieril Otca. A namáhal sa až do konca, lebo vzal na seba našu námahu, ako povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate, a ja vás posilním.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Kol 1, 21-22; Rim 3, 25a

R. Keď ste boli odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, Boh vás zmieril skrze smrť v Kristovom ľudskom tele so sebou, * Aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.
V. Boh ustanovil Ježiša ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. * Aby si vás.

MODLITBA

Bože a Otče náš, pripravil si nevídané duchovné bohatstvo všetkým, čo ťa milujú; naplň naše srdcia vrúcnou láskou, aby sme ťa vždy a nadovšetko milovali a dosiahli od teba prisľúbené dedičstvo, ktoré prevyšuje všetky naše túžby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky