V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.
Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.
Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.
Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.
Ó Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
V.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Joela
Toto hovorí Pán:
„V tých dňoch
a v tom čase,
keď zmením údel
Júdu a Jeruzalema,
zhromaždím všetky národy
a privediem ich do údolia Jozafat
a budem sa tam s nimi súdiť
pre môj ľud a moje dedičstvo Izrael,
ktorý rozmetali medzi pohanov
a moju krajinu si rozdelili.
O môj ľud hádzali lós,
chlapca dali za neviestku
a dievča predali za víno a pili.
Volajte to medzi národmi,
vyhláste svätú vojnu,
zobuďte hrdinov,
nech prídu a nech vystúpia
všetci bojovníci.
Prekujte svoje radlice na meče
a svoje kosáky na kopije.
Slabý nech povie:
‚Som silný!‘
Pohnite sa a poďte,
všetky okolité národy,
a zhromaždite sa tam!
Priveď, Pane, svojich hrdinov!
Nech vstanú a prídu národy
do údolia Jozafat,
lebo tam zasadnem a budem súdiť
všetky okolité národy.
Priložte kosáky,
pretože dozrela žatva;
poďte a šliapte,
lis je už plný:
pretekajú kade,
lebo ich zloba je veľká.
Zástupy za zástupmi
v Údolí rozhodnutia,
pretože je blízo deň Pána
v Údolí rozhodnutia.
Slnko a mesiac sa zatmejú
a hviezdy stratia svoj lesk.
A Pán zo Siona zahrmí
a z Jeruzalema vydá svoj hlas.
Nebo a zem sa budú chvieť,
ale Pán je útočišťom svojho ľudu
a pevnosťou synov Izraela.
Vtedy poznáte, že ja som Pán, váš Boh,
a bývam na svojom svätom vrchu Sione.
Jeruzalem bude svätým miestom,
cudzinci už cezeň neprejdú.
V ten deň
bude z vrchov kvapkať mušt
a z pahorkov bude vytekať mlieko;
vo všetkých judejských potokoch
bude prúdiť voda
a z Pánovho domu vyrazí prameň
a zavlaží Údolie agátov.
Egypt bude pustinou
a Idumea púšťou vyschnutou,
pretože páchali násilie na synoch Júdu
a prelievali nevinnú krv v ich krajine.
Júda ostane naveky
a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.
Ja pomstím ich krv,
nenechám ju nepomstenú,
lebo Pán býva na Sione.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z listu duchovného vodcu svätej Alžbety Konráda z Marburgu
Alžbeta hneď vynikala v čnostiach. Lebo ako bola v celom svojom živote tešiteľkou chudobných, tak vtedy začala byť naplno živiteľkou
hladných. Pri ktoromsi svojom zámku dala postaviť útulok a pozbierala doň veľa chorých a slabých. Všetkým, čo si tam prišli pýtať
almužnu, štedro rozdávala dobrodenie lásky. A nielen tam, ale na celom území, ktoré patrilo pod právomoc jej manžela. Až tak vyčerpala
všetky svoje príjmy zo štyroch kniežatstiev svojho manžela, že dala predať všetky odevy a všetko cenné šatstvo v prospech chudobných.
Spravidla dva razy za deň, ráno a večer, osobne navštívila všetkých chorých a sama ošetrovala tých, čo boli medzi nimi zvlášť
odpudzujúci. Jedných nakŕmila, druhým popravila lôžko, iných vzala na ramená a preukázala im mnohé iné služby ľudskosti. A tým
všetkým nevzbudila nevôľu ani u svojho manžela, blahej pamäti. A keď manžel zomrel, v túžbe po najvyššej dokonalosti s mnohými
slzami ma prosila, aby som jej dovolil žobrať po domoch.
Raz na Veľký piatok, keď boli obnažené oltáre, položila v ktorejsi kaplnke svojho mesta, kde usadila františkánov, ruky na oltár a
v prítomnosti niekoľkých zriekla sa vlastnej vôle, všetkej slávy sveta a všetkého, čo Spasiteľ v evanjeliu odporúčal zanechať.
Keď to urobila a videla, že by ju ruch sveta a svetská sláva kraja, kde bola za života svojho manžela obklopená poctami, mohla zvábiť,
proti mojej vôli prišla za mnou do Marburgu. Tam v meste zriadila akýsi útulok, zhromažďovala chorých a nevládnych a tých najúbohejších
a najopovrhovanejších usádzala k svojmu stolu.
A hoci bola taká činná, hovorím pred Bohom, že zriedka som videl ženu takú vnútornú. Niektoré rehoľníčky i rehoľníci častejšie videli,
ako jej obdivuhodne žiari tvár a z očí akoby jej boli vychádzali slnečným podobné lúče, keď prichádzala z ústrania modlitby.
Pred smrťou som ju vyspovedal a keď som sa pýtal, čo treba urobiť s jej majetkom a nábytkom, odpovedala, že všetko, čo už dávno
iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným. Prosila ma, aby som im rozdal všetko okrem chatrných šiat, ktoré mala oblečené a v ktorých
chcela byť pochovaná. Potom prijala Pánovo telo a až do večera hovorila o tom najlepšom, čo počula v kázni. Nakoniec v hlbokej
nábožnosti odporúčala Bohu všetkých, čo boli pri nej, a ako keby sladko zaspala, vydýchla.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Bože, otec chudobných, svätej Alžbete si udelil milosť, že v chudobných videla a uctievala samého Krista; na jej orodovanie
dopraj aj nám, aby sme s neúnavnou láskou pomáhali chudobným a trpiacim. Skrze nášho Pána
Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky