V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou
Ježišu Kriste stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
V.
Pán nás poučí o svojich cestách.
R.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
Kto zachováva prikázanie, neokúsi nič zlé. Srdce múdreho pozná čas a rozsudok. Lebo každé počínanie má svoj čas a rozsudok
a človek má veľa trápenia. Veď nevie, čo bude; a ako bude, kto mu oznámi? Nie je v moci človeka vládnuť nad dychom ani zadržať
dych, ani nemá moc nad dňom smrti a keď sa strhne vojna, niet prepustenia, ani bezbožnosť nezachráni bezbožného.
Toto všetko som si všímal a pozoroval všetko, čo sa deje pod slnkom, kým človek panuje nad človekom na jeho škodu. A tak som
videl, že pochovávajú bezbožných, že odchádzajú zo svätého miesta, a v meste sa zabúda, že tak robili. Ale aj to je márnosť.
A preto, že sa rozsudok nad zlými skutkami nevynáša rýchlo, srdce synov človeka sa plní odvahou páchať zlo. Ale hoci hriešnik
stokrát spácha zlo a pritom si predlžuje dni, viem, že dobre bude tým, čo majú bázeň pred Bohom, čo sa boja jeho tváre.
Bezbožnému nebude dobre, ani si nepredĺži dni ako tieň, kto sa nebojí Pánovej tváre. To je márnosť, čo sa deje na zemi:
sú spravodliví, ktorým sa zle vedie, akoby konali skutky bezbožných, a sú bezbožní, ktorým sa vedie dobre, akoby mali skutky
spravodlivých. A to považujem za najväčšiu márnosť.
Chválil som teda radosť, lebo nie je pre človeka nič lepšie pod slnkom, ako jesť, piť a radovať sa a iba to si vezme zo svojej
práce so sebou v dňoch svojho života, ktoré mu dal Boh pod slnkom. Keď som sa rozhodol poznať múdrosť a pochopiť činnosť,
ktorá sa vyvíja na zemi, veď ani vo dne ani v noci nevidieť spánok na očiach, pochopil som, že vo všetkých Božích dielach človek
nemôže vystihnúť nič z toho, čo sa deje pod slnkom. A čím úpornejšie bude človek hľadať, tým menej nájde. A keby aj múdry
povedal, že on pozná, nebude to môcť vystihnúť.
O tomto všetkom som premýšľal vo svojom srdci, aby som spoľahlivo zistil, že spravodliví a múdri aj ich skutky sú v Božej ruke.
Človek vôbec nevie, či je to láska alebo nenávisť: všetko je pred nimi.
Všetci majú jeden údel:
spravodlivý i bezbožný,
dobrý i zlý,
čistý i nečistý,
kto prináša obetu, i ten, kto neprináša.
Tak dobrý, ako aj hriešnik,
tak ten, kto prisahá, ako aj ten, čo sa bojí prísahy.
A to je najhoršie zo všetkého, čo sa deje pod slnkom, že všetci majú ten istý údel; preto sa aj srdcia synov človeka napĺňajú zlobou a hlúposťou za svojho života a ich koniec je medzi mŕtvymi. Lebo ten, kto sa druží ku všetkým živým, má nádej: lepší je živý pes ako mŕtvy lev. Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi už nič nevedia, už pre nich niet odmeny, lebo ich pamiatka upadla do zabudnutia. Razom zanikla aj ich láska aj ich nenávisť a závisť a nemajú už podiel v tomto veku na ničom čo sa deje pod slnkom.
Choď teda a jedz s radosťou svoj chlieb
a s veselým srdcom pi svoje víno,
lebo už dávno sa páčia Bohu tvoje diela.
Nech je tvoj odev vždy biely
a olej nech ti na hlave nechýba.
Užívaj život s manželkou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho nestáleho života, ktoré si dostal pod slnkom na celý čas tvojej márnosti. Lebo toto je tvoj podiel na živote a na tvojej práci, v ktorej sa ustávaš pod slnkom. Všetko, čo môže urobiť tvoja ruka, urob hneď, lebo v podsvetí, kam sa uberáš, nebude ani činnosti ani premýšľania ani múdrosti ani poznania.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z výkladu Knihy Kazateľ od svätého biskupa Gregora Agrigentského
„Poď, jedz s radosťou svoj chlieb a s dobrým srdcom pi svoje víno, lebo už dávno sa páčia Bohu tvoje diela.“
Keby sme chceli tento výrok vyložiť v bežnom, obyčajnom zmysle, určite by nebolo nesprávne, keby sme povedali, že v ňom vidíme
oprávnené povzbudenie, ktorým nás Kazateľ nabáda, aby sme milovali jednoduchý život a boli oddaní učeniu úprimnej viery v Boha,
a tak s radosťou jedli chlieb a s dobrým srdcom pili víno, aby sme neprepadli zlomyseľným slovám a nezaplietli sa vo výhovorkách,
ale vždy správne zmýšľali a pokiaľ možno milosrdne a veľkoryso pomáhali biednym a žobrákom, čiže zapojili sa do tých úsilí a skutkov,
v ktorých má sám Boh záľubu.
Ale duchovný výklad nás vedie k vyššiemu chápaniu a učí nás myslieť na nebeský, tajomný chlieb, ktorý zostúpil z neba a priniesol
svetu život, a piť s dobrým srdcom duchovné víno – to, ktoré vytieklo z boku pravého viniča v čase spasiteľného umučenia.
O nich hovorí evanjelium našej spásy: „Keď vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, povedal“ svojim učeníkom a apoštolom: „Vezmite a jedzte:
toto je moje telo, ktoré sa láme za vás na odpustenie hriechov. Podobne vzal aj kalich a hovoril: Pite z neho všetci: toto je moja
krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás a za všetkých na odpustenie hriechov.“ Lebo tí, čo jedia tento chlieb a pijú tajomné víno,
naozaj sa radujú a plesajú a môžu zvolať: „Nášmu srdcu dal si potechu.“
Myslím si, že práve na tento chlieb a na toto víno naráža aj v Knihe Prísloví Božia múdrosť, ktorá jestvuje sama zo seba – Kristus,
náš Spasiteľ –, keď hovorí: „Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som Vám namiešala,“ čím naznačuje tajomnú účasť na Slove.
Tí, ktorí to vážne berú, majú vždy odev, čiže skutky svetla, nemenej biely ako svetlo, ako aj v evanjeliách Pán hovorí:
„Nech tak svieti Vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
A stále bude vidno stekať olej po ich hlave, čiže Ducha pravdy, ktorý chráni a oslobodzuje od každej neprávosti hriechu.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa
naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky