10. september 2008

Streda, cezročné obdobie, 23. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.

Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.

Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.

Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.

Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.

Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.

Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida

Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)

I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
    po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
    „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
    Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
    svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
    a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
    a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
    Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
    je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
    Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
    a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
    svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
    svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
    Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
    pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
    milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
    Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
    a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
    a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
    a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
    „Bohatierovi som pomoc poskytol *
    a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
    pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
    a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *
    ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
    a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
    a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
    a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
    môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
    za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
    a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
    a jeho trón bude ako dni nebies.“

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
    a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
    a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
    a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *
    a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
    a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
    nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
    a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
    verný svedok na oblohe.“

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

V. Výklad tvojich slov osvecuje.
R. Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Habakuka

2, 5-20
Beda utláčateľom

Bohatstvo oklame pyšného človeka
a nedostane sa do cieľa.
Otvára svoj hrtan ako podsvetie
a je nenásytný ako smrť:
zhromažďuje k sebe všetky národy
a hromadí k sebe všetkých ľudí.
A neurobia si títo všetci z neho príslovie
a porekadlo a nepovedia:

„Beda tomu, kto hromadí to,
čo nie je jeho — dokedy? —
a zaťažuje sa zálohmi!“?
Či náhle nepovstanú tí, čo do teba zahryznú,
a neprebudia sa tí, čo tebou otrasú
a staneš sa ich korisťou?
Za to, že si vyplienil mnohé národy,
olúpia ťa všetci, čo zostali z národov;
pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,
na mestách a na všetkých obyvateľoch v nich.

Beda tomu, kto hromadí nespravodlivý zisk
na škodu svojho domu,
aby si vysoko postavil svoje hniezdo
a zachránil sa pred trestajúcou rukou.
Na hanbu svojho domu si sa rozhodol
poraziť mnohé národy
a zhrešil si sám proti sebe.
Lebo kameň bude kričať zo steny
a trám z krovu mu odpovie.

Beda tomu, kto buduje mesto na krvi
a opevnenie zakladá na neprávosti.
Nie je to od Pána zástupov,
že sa ľudia namáhajú pre oheň
a národy sa pre nič unujú?
Lebo zem sa naplní poznaním Pánovej slávy,
ako vody pokrývajú moria.

Beda tomu, kto dáva svojmu priateľovi nápoj
a naleje doň jedu, aby ho opojil
a videl jeho nahotu!
Nasýtiš sa hanbou namiesto slávy;
pi aj ty a obnaž sa!
Kalich z Pánovej pravice sa obráti na teba
a na tvoju slávu príde potupa.
Lebo spustošenie Libanonu ťa prikryje
a trápenie zvierat ťa vydesí
pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,
na mestách a na všetkých obyvateľoch v nich.
Čo pomôže socha,
keď ju vykresal jej tvorca,
alebo modla a falošné proroctvo?
Lebo tvorca dúfa vo svoj výtvor,
keď robí nemých bôžikov.

Beda tomu, kto hovorí drevu: „Prebuď sa!“
a nemému kameňu: „Vstaň!“
Môže azda niečo také poučiť?
Je síce potiahnutý zlatom a striebrom,
ale niet nijakého ducha v jeho útrobách.
No Pán je vo svojom svätom chráme.
Nech pred ním zmĺkne celá zem!

RESPONZÓRIUM

Rim 2, 12; 3, 23; 11, 32

R. Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. * Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.
V. Boh všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. * Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 de diversia, 4-5: Opera omnia, Edit. Cisterc. 6, 1 [1970] 103-104)

O stupňoch rozjímania

     Postavme sa na hradbu a oprime sa celou silou o tú najpevnejšiu skalu, o Krista, ako je napísané: „Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil.“ A takto pevne postavení a upevnení už uvažujme, aby sme videli, čo nám povie a čo odpovedať tomu, ktorý nás obžalúva.
     Prvý stupeň rozjímania, milovaní, je ten, že nepretržite sledujeme, čo chce Pán, čo sa mu páči, čo mu je milé. A keďže „všetci sa prehrešujeme v mnohom“ a naša smelosť naráža na jeho svätú vôľu a nemôže sa s ňou spojiť ani sa jej prispôsobiť, pokorme sa pod mocnou rukou najvyššieho Boha a veľmi sa usilujme predstupovať s celou svojou úbohosťou pred jeho milosrdné oči a hovorme: „Uzdrav ma, Pane, a budem uzdravený; spas ma a budem spasený“ a: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“
     Keď sa v takýchto myšlienkach očistí zrak srdca, už sa nepohybujeme vo svojom duchu s horkosťou, ale čoraz väčšmi v Božom duchu s veľkou slasťou. Ani už neuvažujeme, čo je Božia vôľa v nás, ale čo je sama v sebe.
     Veď „v jeho vôli je život“ a nesmieme pochybovať, že je pre nás vo všetkom užitočnejšie, a preto výhodnejšie, to, čo sa zhoduje s jeho vôľou. A preto čím rozhodnejšie si chceme zachovať život duše, tým väčšmi sa podľa svojich možností usilujme, aby sme sa od nej neodklonili.
     A potom, keď sme už trochu pokročili v duchovnom cvičení, myslime pod vedením Ducha, ktorý skúma aj Božie hlbiny, na to, aký dobrý je Pán, aký je dobrý sám v sebe, a modlime sa s Prorokom, aby sme poznali Pánovu vôľu a obdivovali už nie svoje srdce, ale jeho chrám. A preto povedzme: „Moja duša je skormútená, preto si spomínam na teba.“
     V týchto dvoch veciach spočíva podstata celého duchovného života: aby sme sa pri pohľade na seba spasiteľne zhrozili a zarmútili, a pri pohľade na Boha sa upokojili; aby sme v radosti Ducha Svätého mali útechu, v tamtom bázeň a pokoru, z čoho potom získame nádej a lásku.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ž 111, 10; Múd 6, 18a; Sir 19, 18b

R. Bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; * Pánova chvála ostáva naveky.
V. Milovať znamená zachovávať Božie zákony, lebo každá múdrosť je bázeň pred Pánom. * Pánova chvála ostáva naveky.

MODLITBA

Láskavý Otče, ty si nás skrze svojho Syna vykúpil a prijal za svoje milované deti; s otcovskou láskou sprevádzaj všetkých, čo veria v Krista, aby dosiahli pravú slobodu a večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky