V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
V.
Pane, u teba je zdroj života.
R.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaný, maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ale ak má niektorá vdova deti
alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať
rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá,
dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za
živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä
o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.
Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou
jedného muža a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná,
umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré.
Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista, chcú sa vydať;
a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po
domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí.
Preto chcem, aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi
príležitosť na potupovanie. Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom.
Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev,
aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami.
Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí,
čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. Veď Písmo hovorí: „Mlátiacemu volovi
nezaviažeš papuľu“ a: „Robotník si zaslúži svoju mzdu.“ Proti staršiemu neprijímaj žalobu,
iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými,
aby sa báli aj ostatní. Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými
anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal
k niektorej strane. Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch.
Zachovaj sa čistý!
Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.
Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú.
Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého biskupa Ambróza k stodevätnástemu žalmu
Ako je veľa prenasledovaní, tak veľa je aj mučeníctiev. Denne si Kristovým svedkom. Pokúša ťa duch smilstva, ale ty sa z obavy pred
budúcim Kristovým súdom neodvážiš porušiť čistotu mysle a tela: si Kristov mučeník. Pokúša ťa duch chamtivosti, aby si sa zmocnil
majetku slabšieho, znesvätil práva bezbrannej vdovy, ale ty si uvažovaním nad Božími prikázaniami pochopil, že treba pomáhať,
a nie škodiť: si Kristov svedok. Veď Kristus chce mať pri sebe takých svedkov, ako je napísané: „Vymôžte právo sirote, obhajujte
vdovu a príďte, budeme sa prieť, hovorí Pán.“ Pokúša ťa duch pýchy, ale keď vidíš bedára a chudáka, v duchu nábožnosti máš s ním
súcit a miluješ viac pokoru ako spupnosť: si Kristov svedok. A čo viac, vydal si svedectvo nielen slovami, ale aj skutkom.
Veď kto je hodnovernejší svedok ako ten, čo „vyznáva, že Pán Ježiš prišiel v tele“, tým, že zachováva prikázania evanjelia?! Lebo ten,
čo počúva a nekoná, zapiera Krista. Hoci slovom vyznáva, skutkami popiera. Koľkým, čo budú hovoriť: „Pane, Pane, či sme neprorokovali
v tvojom mene? Nevyháňali sme zlých duchov a neurobili sme veľa zázrakov?“, odpovie v onen deň: „Odíďte odo mňa všetci, čo
páchate neprávosť!“ Svedkom je teda ten, kto súhlasnými skutkami dosvedčuje prikázania Pána Ježiša.
Koľko skrytých mučeníkov má teda každý deň Kristus, ktorí vyznávajú, že Ježiš je Pán! Toto mučeníctvo a verné svedectvo o Kristovi
pozná aj Apoštol. Hovorí: „Toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia.“ Koľkí navonok vyznávali, a vnútri zapreli! „Neverte každému
duchu,“ hovorí Písmo, „ale po ich ovocí“ poznávajte tých, ktorým máte veriť. Teda vo vnútorných prenasledovaniach buď verný
a statočný, aby si sa osvedčil aj v tých vonkajších prenasledovaniach. Aj v najvnútornejších prenasledovaniach sú králi a vladári,
sudcovia hrozní svojou mocou. Príklad máš v pokušení, ktoré podstúpil náš Pán.
A na inom mieste čítame: „Nech nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele.“ Vidíš, človeče, pred akými kráľmi stojíš, pred akými
vladármi hriechov, ak vládne hriech?! Koľko je hriechov, koľko nerestí, toľko je kráľov. A pred nich nás vláčia, pred nimi stojíme.
Aj títo králi majú súdnu stolicu v mysliach mnohých ľudí. Ale kto vyzná Krista, hneď urobí tamtoho kráľa zajatcom a zvrhne ho
z trónu svojej mysle. Veď ako by ešte mohla zostať diablova súdna stolica v tom, v kom sa týči Kristov tribunál?!
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Dobrotivý Bože, svätého biskupa Dionýza a jeho spoločníkov si poslal ohlasovať evanjelium pohanom a dal si im silu podstúpiť mučeníctvo; prosíme
ťa, na ich príhovor nám pomáhaj, aby sme sa nedali zvábiť klamnými dobrami tohto sveta a nebáli sa jeho protivenstiev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky