1. júl 2008

Utorok, cezročné obdobie, 13. týždeň
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Žalm 10
Vzdávanie vďaky

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

I

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným

Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
    stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
    hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
    a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
    ústa sú nám zbraňou; *
    ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
    povstanem teda,“ hovorí Pán, *
    „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
    jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
    pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
    a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

V. Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
R. A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

2, 1-11; 3, 1-5
Dávida v Hebrone pomažú za judejskéko kráľa

     Dávid sa pýtal Pána: „Mám vystúpiť do niektorého judejského mesta?“ Pán mu povedal: „Vystúp.“ Dávid vravel: „Kam mám vystúpiť?“ Odpovedal mu: „Do Hebronu.“ Dávid ta teda vystúpil aj obe jeho ženy, Jezraelčanka Achinoam i žena Nabala Karmelského Abigail. Ale Dávid priviedol aj mužov, čo boli s ním, každého s jeho rodinou, a usadili sa v hebronských mestách. Tu prišli judejskí muži a pomazali tam Dávida za kráľa nad Júdovým domom.

     Keď Dávidovi oznámili, že muži z Jabesa v Galaáde pochovali Saula, poslal Dávid k mužom do Jabesa v Galaáde poslov s odkazom: „Nech vás požehná Pán, keď ste svojmu pánovi Saulovi preukázali to milosrdenstvo, že ste ho pochovali. Nech teraz Pán preukáže milosrdenstvo a vernosť vám. Ale aj ja sa vám odplatím dobrým za to, že ste to urobili. Teraz však nech vám spevnejú ruky a buďte statoční. Váš pán Saul zomrel, no Júdov dom pomazal mňa za svojho kráľa.“

     Ale veliteľ Saulovho vojska Nerov syn Abner vzal Saulovho syna Isbála, zaviedol ho do Mahanaimu a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, Aserom, Jezraelom, Efraimom, Benjamínom a nad celým Izraelom. Saulov syn Isbál mal štyridsať rokov, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Za Dávidom šiel iba Júdov dom. A počet dní, ktoré Dávid strávil v Hebrone ako kráľ nad Júdovým domom, bol sedem rokov a šesť mesiacov.

     A tak nastal dlhý zápas medzi Saulovým domom a Dávidovým domom: Dávid stále silnel, ale Saulov dom zo dňa na deň upadal.

     Dávidovi sa v Hebrone narodili aj synovia. Jeho prvorodený bol Amnon z Jezraelčanky Achinoam, po ňom bol Cheleab zo ženy Nabala Karmelského Abigail, potom tretí Absolón, syn Maachy, dcéry gesurského kráľa Tolmaja, štvrtý Adoniáš, syn Haggit, piaty Safatia, syn Abital, a šiesty Jetraam, z Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone.

RESPONZÓRIUM

Gn 49, 10. 8

R. Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, * Kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.
V. Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tebe sa budú klaňať synovia tvojho otca. * Kým.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Serm. 47, 12-14, De ovibus: CCL 41, 582-584)

Keby som sa chcel páčil ľuďom,
nebol by som Kristovým služobníkom

     „Toto je naša chvála: svedectvo nášho svedomia.“ Sú ľudia, ktorí ľahkovážne posudzujú, osočujú, pošuškávajú, šomrú, vymýšľajú podozrenia z toho, čo nevidia, a trúsia aj to, z čoho ani nepodozrievajú. Čo iné proti takým ostáva, ako svedectvo nášho svedomia? Veď, bratia, ani v tom, v čom sa chceme páčiť, nehľadáme svoju slávu alebo nesmieme hľadať svoju slávu, ale ich spásu, aby nás nasledovali a neblúdili, ak správne žijeme. Nech nás napodobňujú, ak my napodobňujeme Krista; ak my nenapodobňujeme Krista, nech napodobňujú Krista oni. Veď on pasie svoje stádo a on sám je so všetkými dobrými pastiermi, lebo všetci sú v ňom.

     Nehľadáme teda, čo nám vyhovuje, keď sa chceme ľuďom páčiť, ale chceme byť ľuďom na radosť a tešíme sa, keď sa im páči, čo je dobré, ale pre ich osoh, nie pre našu slávu. Je zrejmé, proti komu Apoštol povedal: „Keby som sa chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“ A je zrejmé, pre koho povedal: „Páčte sa všetkým vo všetkom, ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom.“ Oboje je jasné, oboje pokojné, oboje čisté, oboje v poriadku. Ty sa len pas a pi, nešliap a nekal.

     Veď predsa si počul samého Pána Ježiša Krista, učiteľa apoštolov: „Nech svietia vaše skutky pred ľuďmi, aby videli vaše dobré činy a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach,“ čiže toho, ktorý vás takými urobil. „Veď my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojimi rukami.“ Ak si dobrý, nech je pochválený ten, ktorý ťa urobil dobrým, a nie ty, čo si sám zo seba nemohol byť inakší ako zlý. A prečo chceš naruby prevrátiť pravdu? Keď urobíš niečo dobré, chceš, aby chválili teba, keď však urobíš niečo zlé, chceš, aby bol pohanený Pán. Veď ten, ktorý povedal: „Nech svietia vaše skutky pred ľuďmi,“ v tej istej reči povedal: „Nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi.“ Ale ako sa ti zdalo, že si odporujú výroky Apoštola, tak je to aj v evanjeliu. No ak nezakalíš vodu svojho srdca, aj tu spoznáš súlad Písem a aj ty budeš s nimi v súlade.

     Usilujme sa teda, bratia, nielen dobre žiť, ale aj dobre si počínať pred ľuďmi; usilujme sa nielen mať dobré svedomie, ale – do akej miery to dovoľuje naša slabosť a bdelosť krehkej ľudskej prirodzenosti – dbajme aj na to, aby sme nerobili nič, čo by mohlo byť pre slabého brata podnetom pre zlé podozrievanie. Aby sme azda nešliapali Božie pastviny, kým my jeme čistú zeleň a pijeme čistú vodu, a slabé ovce by museli jesť pošliapané a piť zakalené.

RESPONZÓRIUM

Flp 2, 2. 3-4; 1 Sol 5, 14b. 15b

R. Dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte; v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. * Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale na záujmy iných.
V. Ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví; vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým. * Nech nik.

MODLITBA
Bože, láskavý Otče, vo sviatosti krstu prijal si nás za svojich a urobil si nás synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám stále vyžarovať svetlo tvojej pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky