V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
V.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
Všetko má svoj čas
a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu:
je čas narodiť sa a čas zomrieť,
čas sadiť a čas vytŕhať, čo bude zasadené,
čas zabíjať a čas liečiť,
čas búrať a čas stavať,
čas plakať a čas smiať sa,
čas nariekať a čas tancovať,
čas rozhadzovať kamene a čas zbierať ich,
čas objímať a čas zdržať sa objatia,
čas hľadať a čas strácať,
čas opatrovať a čas odhodiť,
čas trhať a čas zošívať,
čas mlčať a čas hovoriť,
čas milovať a čas nenávidieť.
Je čas vojny a čas pokoja.
Aký osoh má zo svojej námahy ten, kto pracuje?
Všímal som si zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka, aby sa ním zaoberali. On urobil všetko dobre na svoj čas; vydal im svet,
aby ho skúmali, ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré Boh vytvoril od počiatku až do konca. Poznal som, že pre nich nie je nič
lepšie ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote. Lebo aj to, že každý človek je a pije a vidí úžitok zo svojej námahy, je Boží dar.
Zvedel som, že všetky diela, ktoré urobil Boh, budú trvať naveky. Nemôžeme k nim nič pridať ani z nich ubrať. Boh to tak urobil, aby
sa ho ľudia báli. Teraz je, čo už bolo, a čo bude, už bolo, a Boh vyhľadáva, čo pominulo.
A ešte som videl pod slnkom: Kde malo byť právo, tam bola bezbožnosť, a kde mala byť spravodlivosť, tam bola neprávosť.
A povedal som si v srdci: „Boh bude súdiť spravodlivého i bezbožného, lebo každá vec a každý čin má svoj čas.“
Povedal som si v srdci o synoch človeka: Nech ich Boh preskúša a ukáže, že sa sami v sebe podobajú zvieratám.
Lebo údel synov človeka a zvierat je jeden a ten istý. Ako zomiera človek tak zomierajú aj ony. A ten istý dych je vo všetkých:
človek nemá nič viac ako zviera, lebo všetko je márnosť. A všetko sa uberá na jedno miesto:
všetko povstalo zo zeme
a všetko sa rovnako do zeme vracia.
Kto vie, či dych synov človeka vystupuje hore a dych zvierat zostupuje dolu do zeme? A zistil som, že nie je nič lepšie, ako keď sa človek raduje zo svojho diela, lebo to je jeho podiel. Veď kto ho privedie späť, aby videl, čo bude po ňom?
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého kňaza Bernardína Sienského
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Láskavý Otče, ty si vložil do srdca svojho kňaza Bernardína veľkú lásku k svätému menu Ježiš; pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie dopraj,
aby sme aj my horeli láskou k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky