V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Vďačne ťa z duše úprimnej,
prešťastná Marta, chválime,
lebo si smela častokrát
Ježiša doma privítať.
Je ti cťou, Marta, potechou
mať hosťa z neba pod strechou
a srdce láskou horiace
ťa rozohňuje do práce.
Kým hostíš Pána s obdivom,
tvoj brat i sestra dychtivo
sýtia sa slovom milosti,
pokrmom žitia, svätosti.
Keď cesta smrti začala
a sestra olej chystala,
tys’ bdela, chcejúc spolu s ňou
mu prispieť službou poslednou.
Teraz ťa v nebi hostí Pán;
otvor nám srdcia dokorán,
aby zostali pre neho
sídlom priateľstva verného.
Buď sláva svätej Trojici,
za domov v nebi žiariaci;
kiež nám dá doňho vystúpiť,
ju s tebou večne velebiť. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)
I
Pane, prečo si tak ďaleko? *
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
„Boh nezasahuje; Boha niet.“
Také sú všetky jeho myšlienky *
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
Ty vidíš, †
veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
ústa sú nám zbraňou; *
ktože je pánom nad nami?“
„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
povstanem teda,“ hovorí Pán, *
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
V.
Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
R.
A tichých poúča o svojich cestách.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, o službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. Veď poznám ochotu vášho ducha,
pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku
pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. Poslal som však bratov, aby nebolo
len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som
povedal, aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou
Macedónčania a nájdu vás nepripravených. Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov,
aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom
štedrosti, a nie lakomstva.
Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.
Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.
A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok
a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, ako je napísané:
„Rozsýpal a dal chudobným;
jeho spravodlivosť trvá naveky.“
Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo
a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú
štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu. Veď vykonávanie
tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu.
Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate
Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; budú sa za vás modliť
a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Slová nášho Pána Ježiša Krista nám pripomínajú, že sa máme usilovať o jedno, aj keď sa na tomto svete namáhame o mnohé veci.
Usilujeme sa, lebo sme ešte vzdialení, nie sme doma; zatiaľ sme na ceste, ešte nie vo vlasti; iba túžime, ešte neužívame. Ale usilujme
sa a usilujme sa bez znechutenia a bez prestania, aby sme sa raz dostali do cieľa.
Marta a Mária boli dve rodné sestry, a nielen podľa tela, ale aj vo viere. Obe sa primkli k Pánovi, obe svorne slúžili Pánovi, keď bol
u nich ako človek. Marta ho prijala, ako sa zvyčajne prijímajú pocestní. No pritom prijala slúžka svojho Pána, chorá svojho Lekára,
stvorenie svojho Stvoriteľa. Tá, ktorá potrebovala duchovný pokrm, prijala toho, ktorý potreboval telesný. Lebo Pán si dobrovoľne
vzal prirodzenosť sluhu a chcel, aby ho v tej prirodzenosti sluhu sluhovia živili, lenže nie z nevyhnutnosti, ale zo svojej blahovôle.
Lebo aj to bola blahovôľa, že sa dal živiť. Mal telo, v ktorom mohol byť aj hladný aj smädný.
Tak bol teda ako hosť prijatý Pán, ktorý „prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa
Božími deťmi“. Adoptoval sluhov a urobil ich bratmi, vykúpil zajatcov a urobil ich spoludedičmi. No nech nik z vás nepovie: „Blažení tí,
čo mohli Krista prijať do svojho domu!“ Nežiaľ, nešomri, že si sa narodil v čase, keď už Pána nevidíš v tele. Túto poctu ti neodňal.
Hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.“
Napokon, Marta, ty požehnaná za dobrú službu, dovoľ, aby som ti povedal, že hľadáš odmenu za túto svoju námahu – pokoj. Teraz
máš plno práce s obsluhou, chceš nakŕmiť smrteľné telá, hoci aj svätých. Ale keď prídeš do onej vlasti, vari tam nájdeš pocestného,
ktorého by si mohla pohostinne prijať do domu? Nájdeš hladného, ktorému by si mohla lámať chlieb? Smädného, ktorému by si mohla
podať nápoj? Chorého, ktorého by si mohla navštíviť? Rozvadeného, ktorého by si mohla uzmieriť? Mŕtveho, ktorého by si mohla
pochovať?
Nič také tam už nebude. Ale čo tam bude? To, čo si vybrala Mária. Tam nebudeme nikoho živiť, tam budú živiť nás. Preto tam bude
v plnosti a dokonalosti to, čo si tu vybrala Mária, keď z onoho bohatého stola Pánovho slova chytala omrvinky. Chcete vedieť, čo
tam bude? Sám Pán hovorí o svojich sluhoch: „Veru, hovorím vám: Posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, tvoj Syn láskavo prijal pohostinstvo v dome
svätej Marty; prosíme ťa, na jej príhovor nám pomáhaj ochotne slúžiť Kristovi
v našich blížnych, aby si nás mohol prijať do svojho nebeského príbytku.
O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky