17. december 2008

Streda, adventné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.

Sláva Ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida

Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)

I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
    po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
    „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
    Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
    svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
    a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
    a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
    Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
    je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
    Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
    a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
    svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
    svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
    Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
    pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
    milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
    Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
    a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
    a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
    a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
    „Bohatierovi som pomoc poskytol *
    a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
    pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
    a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *
    ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
    a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
    a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
    a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
    môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
    za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
    a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
    a jeho trón bude ako dni nebies.“

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
    a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
    a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
    a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *
    a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
    a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
    nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
    a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
    verný svedok na oblohe.“

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

V. Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
R. Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

45, 1-13
Kýros, záchranca Izraela

Toto hovorí Pán o svojom pomazanom, Kýrovi:
„Vzal som ho za pravú ruku,
aby som mu podrobil národy,
zohol pred ním chrty kráľov
a otvoril pred ním brány;
nijaká brána nezostane zavretá.

Ja pôjdem pred tebou
a znížim vrchy.
Rozdrúzgam bronzové brány
a železné závory polámem.
Dám ti ukryté poklady
a utajené bohatstvo,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa zavolal po mene, Boh Izraela.

Pre môjho služobníka Jakuba
a pre Izraela, môjho vyvoleného,
zavolal som ťa po mene;
vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.
Ja som Pán, iného niet;
okrem mňa nieto Boha.

Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal,
aby všetci od východu slnka až po západ vedeli,
že okrem mňa niet iného.
Ja som Pán a nik iný,
ja tvorím svetlo a pôsobím tmu,
dávam šťastie a dopúšťam nešťastie;
ja, Pán, robím toto všetko.

Roste, nebesia, z výsosti,
Z oblakov nech prší spravodlivosť.
Nech sa otvorí zem a zrodí spásu;
a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť;
ja Pán, som ju stvoril.“

Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom,
črep z hlinených nádob zeme!
Vari povie hlina svojmu hrnčiarovi: Čo robíš?“
a: „Tvoje dielo je bez rúk“?
Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Čo to plodíš?“
a žene: „Prečo rodíš?“!

Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, ten, čo ho formoval:
„Vari ma chcete vypočúvať,
akých budem mať synov,
a rozkazovať mi,
čo mám svojimi rukami vytvoriť?

Ja som utvoril zem,
aj človeka som na nej ja stvoril;
moje ruky postavili nebesia,
ja rozkazujem všetkým ich vojom.
Ja som ho vzbudil v spravodlivosti
a budem riadiť všetky jeho cesty.

On postaví moje mesto
a prepustí všetkých mojich zajatcov,
ale nie za peniaze ani za dary,“
hovorí Pán zástupov.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 45, 8; porov. 16, 1

R. Roste, nebesia, z výsosti a oblaky nech pršia Spravodlivého. * Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.
V. Pane, pošli Baránka, panovníka zeme, od Skaly na púšti k vrchu dcéry Siona. * Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listov svätého pápeža Leva Veľkého

(Ep. 32, 2-3: PL 54, 791-793)

Tajomstvo nášho zmierenia

     Zbytočne by sme si hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek, keby sme neverili, že ako človek pochádza z rodu, o ktorom hovorí evanjelium. Matúš totiž hovorí: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“ a rad – radom pokračuje v jednotlivých generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená. Lukáš volí opačný postup v pokoleniach: vracia sa k praotcovi ľudského rodu, aby ukázal, že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť. Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom, keď s nimi zápasil, keď sa s nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm.
     No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme pravú prirodzenosť z koreňa predchádzajúcich praotcov.
     Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti, lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila; ešte si Múdrosť nepostavila dom v nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť sluhu sa ešte nestretli v jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v čase; ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia.
     A keby tento nový človek, čo prišiel „v tele podobnom hriešnemu“, nebol vzal na seba nášho starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty aj s matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by celé ľudské pokolenie zajaté v diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované mimo našej prirodzenosti, my by sme z neho neboli mali nič.
     Z tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v nej sa duchovne rodíme z toho istého Ducha, z ktorého sa počal a narodil Kristus. Preto hovorí evanjelista o veciach, že „sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 11, 10; Lk 1, 32. 33

R. Koreň Jesseho zostúpi spasiť národy; pohania ho budú vyhľadávať * A jeho meno bude slávne.
V. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. * A jeho meno bude slávne.

MODLITBA
Všemohúci Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, tvoje večné Slovo sa v lone panenskej matky stalo telom; láskavo vypočuj naše prosby a dopraj, aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky