3. november 2008

Pondelok, cezročné obdobie, 31. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

V. Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R. Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Machabejcov

1, 41-64
Antiochovo prenasledovanie

     V tých dňoch kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v jeden národ, každý musí opustiť svojrázne zvyky. Rozkazu kráľa Antiocha sa podrobili všetky národy; aj mnohým Izraelitom sa zapáčila jeho bohoslužba: obetovali modlám a znesväcovali sobotu. Kráľ poslal po posloch listy do Jeruzalema a do judejských miest, aby sa riadili pohanskými zákonmi. Zakázal prinášať v Božom chráme celopaly, žertvy a zmierne obety a nariadil znesväcovať soboty a sviatky, poškvrniť svätyňu a svätý ľud, stavať oltáre, chrámy a modly a obetovať bravčové mäso a nečisté zvieratá, nechať svojich synov neobrezaných a przniť ich duše všelijakou nečistotu a ohavnosťou, aby tak zabudli na zákon a zmenili všetky poriadky. A každý, kto by nerobil podľa rozkazu kráľa Antiocha, mal zomrieť. Podľa všetkého, čo sa tu povedalo, napísal do každého svojho kráľovstva a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom a nariadil judejským mestám, aby obetovali v jednom meste po druhom. I pridali sa k nim mnohí z ľudu, všetci, čo opustili Pánov zákon, a páchali zlo v krajine a Izrael zahnali do skrýš a do úkrytov pre utečencov.
     Pätnásteho dňa v mesiaci Kasleu roku stoštyridsiateho piateho kráľ postavil na oltár ohavnú modlu. Aj po judejských mestách nastavali oltárov; pred bránami domov a po námestiach pálili kadidlo. Ak našli knihy zákona, trhali ich a pálili. U koho sa našla kniha zmluvy a kto sa riadil zákonom, toho podľa kráľovho nariadenia zabili. Takto násilne sa správali voči Izraelu, voči všetkým, ktorých mesiac čo mesiac prichytili v mestách. A v dvadsiaty piaty deň mesiaca obetovali na oltári, ktorý bol na oltári pre zápalné obety. A ženy, ktoré dávali obrezať svojich synov, zabíjali podľa rozkazu – a deti zavesili na ich krk – aj ich príbuzných a tých, čo ich obrezali. Ale mnohí v Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami a potupiť svätú zmluvu. Tak zomierali. A veľmi veľký hnev doľahol na Izrael.

RESPONZÓRIUM

Porov. Dan 9, 18a; Sk 4, 29

R. Otvor svoje oči a pozri na naše súženie. Obkľúčili nás pohania, aby nás potrestali. * Pane, vystri svoje rameno a vysloboď nás.
V. A teraz pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. * Pane, vystri svoje rameno a vysloboď nás.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 82-83)

Ľudí treba vychovávať pre nové, pokojamilovné zmýšľanie

     Nech si ľudia dávajú pozor, aby sa nespoliehali iba na úsilia niekoľkých, a pritom by nevenovali pozornosť vlastnému zmýšľaniu. Lebo štátnici, ktorí sú zodpovední za všeobecné blaho svojho ľudu a zároveň majú na starosti dobro celého ľudstva, v mnohom závisia od názorov a zmýšľania širokých más. Márne sa usilujú budovať mier, kým ľudí rozdeľujú a stavajú proti sebe nepriateľské city, opovrhovanie a nedôvera, rasová nenávisť a ideologická neústupnosť. Preto je veľmi potrebné prevychovávať mysle a vnášať nového ducha do verejnej mienky.
     Tí, čo sa venujú výchove, najmä výchove mládeže, a tí, čo ovplyvňujú verejnú mienku, nech si pokladajú za veľmi vážnu povinnosť prebúdzať vo všetkých mysliach nové mierumilovné cítenie. My všetci si musíme premeniť srdce a mať na zreteli celý svet a úlohy, na ktoré sa môžeme spoločne podujať v záujme lepšej budúcnosti nášho pokolenia. Nedajme sa oklamať falošnými nádejami. Ak sa neskoncuje s nepriateľstvom a nenávisťou a neuzavrú sa spoľahlivé a čestné zmluvy o všeobecnom mieri do budúcna, môže sa stať, že ľudstvo – ktoré sa napriek svojej obdivuhodnej vede nachádza už vo veľkom nebezpečenstve – smutne dospeje k tej hodine, keď nebude poznať iný mier ako strašný pokoj smrti. Ale keď to Kristova Cirkev vyslovuje uprostred úzkostí terajších čias, neprestáva skalopevne dúfať. Chce aj nášmu veku vždy znova, vhod i nevhod predkladať Apoštolovo posolstvo: „Hľa, teraz je milostivý čas“ na obrátenie sŕdc, „teraz je deň spásy!“
     Budovanie pokoja si na prvom mieste vyžaduje odstraňovať príčiny sporov medzi ľuďmi, ktoré podnecujú vojnu, najmä nespravodlivosť. Nemálo ich vzniká z prílišných hospodárskych rozdielov a z nepružného používania potrebných prostriedkov. Iné zas vyvoláva duch panovačnosti a opovrhovania ľuďmi; a ak hľadáme hlbšie príčiny, ľudská závisť, nedôvera, pýcha a ostatné sebecké vášne. A keď človek nemôže zniesť taký neporiadok, máva to za následok, že hoci práve nezúri vojna, svet ustavične otravujú napätia medzi ľuďmi a násilnosti.
     Ale také isté zlá sa vyskytujú aj vo vzťahoch medzi národmi. A preto, aby ich bolo možno prekonať alebo im predísť, a tak zamedziť bezuzdným násilnostiam, je nevyhnutné zdokonaľovať a upevňovať spoluprácu a koordináciu medzinárodných ustanovizní a neúnavne napomáhať vznik organizmov, ktoré by podporovali mier.

RESPONZÓRIUM

Porov. Sir 23, 2; Ž 34, 15

R. Vložil som do tvojho srdca náuku múdrosti, hovorí Pán; * Vyslyším ťa a ochránim toto mesto, aby bol pokoj v tvojich dňoch.
V. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň. * Vyslyším ťa a ochránim toto mesto, aby bol pokoj v tvojich dňoch.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky