V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom;
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
V.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaní, toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele.
Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný,
schopný učiť; nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; musí dobre
viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. Veď kto nevie viesť
svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel
a neprepadol diablovmu odsúdeniu. Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby
neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.
Takisto diakoni majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku,
ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom,
keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu. Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné,
triezve a verné vo všetkom. Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti
a svoje domy. Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie
a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, ale ak sa omeškám, aby si vedel,
ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.
A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti:
On sa zjavil v tele,
bol ospravedlnený v Duchu,
ukázal sa anjelom,
zvestovali ho národom,
na svete v neho uverili,
vzatý bol do slávy.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
„Dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.“ Prameň múdrosti, Otcovo Slovo na výsostiach! Toto Slovo sa cez teba, svätá Panna,
stane telom, aby ten, ktorý hovorí: „Ja som v Otcovi a Otec vo mne,“ mohol povedať aj: „Lebo ja som od Boha vyšiel a od neho
prichádzam.“
„Na počiatku,“ hovorí, „bolo Slovo.“ Už vrie prameň, ale zatiaľ iba sám v sebe. Veď „Slovo bolo u Boha“, a preto prebývalo
v neprístupnom svetle; a Pán hovoril od počiatku: „Ja mám myšlienky pokoja, a nie súženia.“ Ale tvoja myšlienka je u teba a my
nevieme, čo myslíš; veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?
Zostúpila teda myšlienka pokoja do diela pokoja: „Slovo sa telom stalo a“ už „prebýva medzi nami.“ Skrze vieru naozaj prebýva
v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v mysli, ba zostupuje až do samej predstavy. Lebo čo si aj mohol človek
predtým myslieť o Bohu, iba že si v srdci vytvoril modlu? Veď bol vonkoncom nepochopiteľný a neprístupný, neviditeľný
a nevymysliteľný; ale teraz chce, aby sme ho chápali, chce, aby sme ho videli, chce, aby sme o ňom premýšľali.
Pýtaš sa, ako? Nuž tak, že ležal v jasliach, odpočíval v panenskom lone, kázal na vrchu, strávil celú noc v modlitbe; že visel na kríži,
zbledol v smrti, bol slobodný medzi mŕtvymi a mal moc nad podsvetím, aj že tretieho dňa vstal z mŕtvych a ukázal apoštolom na znak
víťazstva miesta po klincoch a napokon, že pred ich očami vystúpil do tajomného neba.
O čom z tohoto by sa nedalo pravdivo, nábožne a sväto rozmýšľať? O čomkoľvek z tohoto rozmýšľam, rozmýšľam o Bohu a v tomto
všetkom je môj Boh. O tomto rozjímať nazývam múdrosťou a vyhlasujem za rozumnosť, keď pamäť preteká sladkosťou, ktorú z takýchto
jadier v hojnosti vyvádza kňazská palica a Mária ju čerpá v nebi a bohato vylieva na nás.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, na orodovanie preblahoslavenej Panny
Márie vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý
je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky