7. november 2008

Piatok, cezročné obdobie, 31. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!

Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.

Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.

Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.

Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.

S hlbokou vierou pred tebou
Ježišu Kriste stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.

Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.

Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. 

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom

Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)

I

Zachráň ma, Bože, *
    lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
    dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
    Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
    je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
    musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *
    a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
    Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
    čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *
    a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
    a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
    padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
    no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *
    a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
    a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. 

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. 

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
    v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
    pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
    a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
    i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
    nech ma nepohltí hlbina *
    a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
    pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
    veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *
    so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
    moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
    Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
    čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
    a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. 

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. 

III

Som úbožiak, plný bolesti; *
    tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
    a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
    ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
    hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
    a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
    moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †
    a vybuduje mestá Júdove; *
    usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
    a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. 

V. Pán nás poučí o svojich cestách.
R. A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Machabejcov

12, 32-46
Obeta za zomrelých

     Po sviatkoch, ktoré sa nazývajú Turíce, vytiahli proti Gorgiášovi, správcovi Idumey. A vyrazil s troma tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami. Keď sa s nimi zrazil, padlo aj niekoľko židov. Ale istý Dozitej, odvážny jazdec z Bakenorových ľudí, chytil Gorgiáša za plášť a pevne ho držal, lebo ho chcel zajať živého. Ale vrhol sa naň akýsi trácky jazdec, odťal mu ruku a Gorgiáš ušiel do Marisy. Ezdrinovi ľudia však dlho bojovali a boli vyčerpaní. Tu Júda vzýval Pána, aby ukázal, že on je pomocník a vodca boja. V reči otcov začal nahlas spievať hymny, nečakane sa vrhol na Gorgiášových bojovníkov a donútil ich na útek.
     Júda zhromaždil vojsko a prišiel do mesta Odollam. Pretože nadchádzal siedmy deň, na tom istom mieste sa očistili podľa obyčaje a slávili sobotu. Na druhý deň šli Júdovi ľudia, lebo už bol najvyšší čas, pozbierať telá padlých a pochovať ich k rodičom v otcovských hroboch. Pod odevom všetkých zabitých však našli predmety zasvätené modlám z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo teda jasné, že pre toto padli.
     A tak všetci velebili Pána, spravodlivého sudcu, ktorý odhaľuje skryté veci, a potom sa modlili a prosili, aby sa úplne zabudlo na spáchaný hriech. A udatný Júda povzbudzoval ľud, aby sa chránili hriechu, keďže na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech tých, ktorí padli. Potom urobil po mužoch zbierku a poslal do Jeruzalema okolo dvetisíc drachiem striebra, aby priniesli obetu za hriechy, lebo veľmi dobre a šľachetne zmýšľal o zmŕtvychvstaní. Veď keby nebol dúfal, že tí, čo padli, vstanú z mŕtvych, bolo by bývalo zbytočné a márne modliť sa za mŕtvych. A okrem toho bol presvedčený, že tí, čo nábožne zomreli, majú uložený vynikajúci dar milosti: svätá a nábožná myšlienka. Preto vykonal zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Mach 12, 45. 46

R. Tí, čo nábožne zomreli, * Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.
V. Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechov. * Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 7, in laudem Caesarii fratris, 23-24: PG 35, 786-787)

Svätá je myšlienka modliť sa za mŕtvych

     „Čože je človek, že naň pamätáš?“ Aké to nové tajomstvo okolo mňa?! Som malý, a pritom veľký, nízky, a vznešený, smrteľný, a nesmrteľný, pozemský, a nebeský. Mám byť s Kristom pochovaný a s Kristom vstať z mŕtvych, mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.
     Toto nám naznačuje ono veľké tajomstvo. Toto je pre nás Boh, ktorý kvôli nám prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa chudobným, aby pozdvihol padnuté telo, obrazu priniesol neporušenosť a obnovil človeka, aby sme sa všetci stali jedno v Kristovi, ktorý sa v nás všetkých stal dokonale všetkým, čím je, aby sme už neboli „muž a žena, barbar a Skýt, otrok a slobodný“, čo sú znaky a rozdiely tela, lež nosme v sebe iba známku Boha, ktorým a pre ktorého sme boli stvorení, nech nás iba on formuje a stvárňuje, aby sme sa iba z neho poznali.
     A kiežby sme aj boli tým, v čo podľa veľkej dobroty štedrého Boha dúfame. On málo žiada a veľmi veľa dáva teraz i v budúcom veku tým, ktorí ho s úprimnou vrúcnosťou ducha milujú; nám, ktorí pre svoju lásku k nemu a nádej v neho „všetko znášame a všetko vydržíme“, za všetko vzdávame vďaky (a slovo vie, že práve toto je veľmi častá zbraň spásy) a odporúčame mu svoju dušu i duše tých, ktorí akoby boli pripravenejší a prv prešli spoločnou cestou do domova.
     Pán a Pôvodca všetkého a najmä tohto stvorenia! Bože, Otec a vodca svojich ľudí! Vládca nad životom a smrťou! Strážca a dobrodinec našich duší! Ty, ktorý všetko tvoríš a v pravý čas umným Slovom premieňaš, ako sám uznáš vo svojej múdrosti a tajomnom riadení za dobré, prijmi teraz, prosím, Cézara, ktorý ako prvý z nás odišiel.
     A v príhodnom čase prijmi aj nás. Dovtedy riaď náš život v tele, kým to bude osožné. Čiže prijmi nás vtedy, keď budeme bázňou voči tebe pripravení, a nie zmätení. Aby sme sa v posledný deň neobrátili chrbtom a neboli odtiaľto proti vôli vyrvaní a odvlečení ako obvykle tí, čo sú oddaní svetu a telu. Ale nech odchádzame ochotne a s radosťou do toho blaženého trvalého života, ktorý je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi; jemu sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM


R. Prosíme ťa, Pane, Bože náš, prijmi duše našich zosnulých, za ktorých si vylial svoju krv. * Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.
V. Pane, ty si milosrdný, milostivý a láskavý. * Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky