V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.
Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.
Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.
Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.
Ó Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
V.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Micheáša
„Počúvajte, Jakubove kniežatá
a vodcovia Izraelovho domu:
Nie je vašou úlohou poznať právo?“
Ale vy nenávidíte dobro a milujete zlo.
Násilím z nich zdierate kožu
a mäso z ich kostí.
Oni požierajú mäso môjho ľudu
a sťahujú z nich kožu,
lámu im kosti
a sekajú ako upečené mäso v kotle,
ako mäso v hrnci.
Potom budú volať k Pánovi,
ale nevyslyší ich,
v tom čase
skryje svoju tvár pred nimi,
lebo páchali veľmi zlé skutky.
Toto hovorí Pán o prorokoch,
ktorí zvádzajú môj ľud,
ktorí hlásajú pokoj,
keď majú čo hrýzť svojimi zubami,
ale ak im niekto nedá nič do úst,
vyhlasujú proti nemu svätú vojnu.
Preto na vás príde noc bez videnia
a tma bez veštenia.
Zapadne nad prorokmi slnko
a zatmie sa nad nimi deň.
Zahanbia sa jasnovidci,
budú sa hanbiť veštci.
Všetci si zakryjú pery,
lebo niet Božej odpovede.
Ja som však naplnený
silou Pánovho Ducha,
právom i mocou,
aby som oznámil Jakubovi jeho zločin
a Izraelu jeho hriech.
Počúvajte toto, kniežatá Jakubovho domu
a sudcovia domu Izraelovho,
vy, ktorým sa prieči právo
a prevraciate všetko, čo je priame,
ktorí budujete Sion na krvi
a Jeruzalem na neprávosti.
Jeho kniežatá súdia za dary,
jeho kňazi učia za odmenu
a jeho proroci veštia za peniaze.
Pritom sa spoliehajú na Pána a hovoria:
„Či nie je medzi nami Pán?
Nepríde na nás nešťastie.“
Preto vašou vinou
rozorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude ako hromada kamenia
a chrámový vrch ako zalesnená výšina.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Pamätí, ktoré napísala rehoľná tajomníčka svätej Jany Františky
Jedného dňa povedala blahoslavená Jana tieto ohnivé slová, ktoré boli hneď verne zachytené:
„Milované dcéry, mnohí z našich svätých Otcov a stĺpov Cirkvi nepodstúpili mučenícku smrť. Čo myslíte, prečo?“ Keď každá vyjavila svoj názor,
naša blahoslavená matka povedala: „Ja si myslím, že sa to stalo preto, že jestvuje aj iné mučeníctvo, mučeníctvo lásky. Pri ňom Boh udržuje
život svojich služobníkov a služobníc, aby pracovali na jeho slávu, a tak z nich robí naraz aj mučeníkov, aj vyznavačov. A viem – dodala –, že
na takéto mučeníctvo sú povolané aj Dcéry Navštívenia. Dosiahnu ho podľa Božieho rozhodnutia tie šťastnejšie, ktoré oň prosia.“
Istá sestra sa pýtala, v čom takéto mučeníctvo spočíva. Ona odpovedala: „Úplne sa oddajte Bohu a budete vidieť. Lebo Božia láska vráža svoj
meč do najhlbších a najtajnejších záhybov našej duše a oddeľuje nás od nás samých. Poznala som istú dušu, ktorú láska odlúčila tak rázne od
najmilších vecí, ako keby kat úderom meča oddelil jej dušu od tela.“
A my sme pochopili, že to hovorí sama o sebe. Keď sa jej iná sestra spýtala, ako dlho môže trvať takéto mučeníctvo, odpovedala: „Od chvíle,
keď sme sa bezvýhradne odovzdali Bohu, až do samého konca života. Ale to platí o veľkodušných ľuďoch, ktorí si nenechávajú nič pre seba
a zostávajú verní láske. Lebo náš Pán nechce slabým a chudobným na lásku a vytrvalosť mučeníctvo vnútiť. Necháva ich viesť priemerný
život, len aby od neho neodpadli. On nikdy neznásilňuje slobodnú vôľu.“
Keď sa jej napokon pýtali, či možno toto mučeníctvo lásky porovnať s telesným mučeníctvom, odpovedala: „Neporovnávajme ich. Myslím si,
že jedno nezaostáva za druhým, lebo „láska je mocná ako smrť“. A mučeníci lásky tisíc ráz viac trpia, ak ostávajú nažive, aby mohli plniť
Božiu vôľu, ako keby mali dať tisíc životov, aby vydali svedectvo viere, láske a vernosti.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Dobrotivý Bože, svätú Janu Františku priviedol si k veľkej svätosti
v rodinnom i rehoľnom živote; na jej príhovor nám pomáhaj, aby sme čnostne
žili vo svojom povolaní a blížnemu svietili dobrým príkladom. Skrze nášho
Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky