19. jún 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 11. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:

odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.

Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.

Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.

Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.

Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.

Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. 

Žalm 89, 39-53
Nárek nad zrúcaninami Dávidovho domu

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

IV

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. 

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. 

V

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. 

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. 

Žalm 90
Nech je nad nami dobrotivosť Pána *

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. 

V. Pane, u teba je zdroj života.
R. A v tvojom svetle uvidíme svetlo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

8, 22-23. 30-32; 9, 1-15. 19-20
Boží ľud sa pokúša ustanoviť kráľa

     Izraelskí muži povedali Gedeonovi: „Panuj nad nami ty i tvoj syn aj syn tvojho syna, lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov.“ On im odpovedal: „Nebudem panovať nad vami, ale Pán bude panovať.“
     Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedier, lebo mal veľa žien. A jeho vedľajšia žena, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna a on sám mu dal meno Abimelech.
     Joasov syn Gedeon zomrel po šťastnej starobe a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.
     Jerobbálov syn Abimelech šiel do Sichemu k bratom svojej matky a povedal im i všetkým príbuzným z matkinej strany: „Povedzte všetkým sichemským mužom: ,Čo je pre vás lepšie: aby nad vami panovalo sedemdesiat mužov, všetci Jerobbálovi synovia, alebo aby vám panoval jeden muž?‘ Uvedomte si aj to, že ja som vaša kosť a vaše telo.“ A bratia jeho matky hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským mužom a naklonili ich srdce Abimelechovi, lebo hovorili: „Je to náš brat.“ Dali mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Bálberit a on si zaň najal povaľačov a tulákov, ktorí išli za ním, šiel do domu svojho otca do Efry a pozabíjal svojich bratov, Jerobbálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobbálov syn Joatam, lebo sa skryl. Tu sa zhromaždili všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál v Sicheme, ustanovili za kráľa Abilemecha.
     Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal: „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás. Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou. Povedali olive: ,Kraľuj nad nami!‘ Ona odvetila: ,Mám vari zanechať svoj olej, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a ísť sa vynášať nad stromy?‘ Potom stromy povedali figovníku: ,Poď ty a kraľuj nad nami!‘ Ale figovník im odpovedal: ,Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať nad ostatné stromy?‘ Povedali teda stromy viniču: ,Poď a kraľuj nad nami.‘ On odvetil: ,Vari môžem zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohov i ľudí, a vynášať sa nad ostatné stromy?‘ Povedali všetky stromy bodliaku: ,Poď a ty kraľuj nad nami.‘ On im odpovedal: ,Ak ma naozaj chcete za kráľa, poďte a odpočiňte si v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.‘
     Ak ste teda správne a úprimne dnes urobili s Jerobbálom a s jeho domom, radujte sa z Abimelecha a on sa raduje z vás. Ale ak prevrátene, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi obyvateľov Sichemu a dom Mello a nech vyšľahne oheň zo sichemských mužov a z domu Mello a nech strávi Abimelecha.“

RESPONZÓRIUM

Sdc 8, 23; Zjv 5, 13b

R. Nebudem panovať nad vami, ani môj syn nebude nad vami panovať, * Pán bude panovať.
V. Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov. * Pán bude panovať.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána

(Nn. 18. 22: CSEL 3, 280-281. 283-284)

Po prosbe o pokrm sa prosí o odpustenie viny

     Pokračujeme v modlitbe a prosíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Možno to chápať aj duchovne aj bežne. V oboch prípadoch, ak ho Boh požehná, slúži na spásu. Chlieb života je Kristus, ale on nie je chlieb všetkých, ale náš. A ako hovoríme: „Otče náš“, lebo tým čo to chápu a veria, je Otcom, tak voláme aj „chlieb náš“, lebo Kristus je chlebom tých, čo ako my patria k jeho telu.
     Prosíme, aby nám dával každý deň tento chlieb, aby sme sa my, čo sme v Kristovi a každý deň prijímame jeho Eucharistiu za pokrm spásy, nedopustili nejakého ťažšieho previnenia, nevzdialili a neodlúčili sa od spoločenstva, aby nám preto nebol odopretý nebeský chlieb a neboli sme vylúčení z Kristovho tela. Lebo on vyhlásil: „Ja som chlieb života, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z môjho chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
     Keď teda hovorí, že ten, kto bude jesť z jeho chleba, bude žiť naveky, je zrejmé, že budú žiť tí, čo právom spoločenstva siahajú po jeho tele a prijímajú Eucharistiu. Naproti tomu sa treba obávať a modliť, aby sa niekto nevzdialil a neoddelil od Kristovho tela a neocitol sa tak ďaleko od spásy. Lebo on pohrozil: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ A preto prosíme, aby nám dal každý deň náš chlieb, čiže Krista, aby sa nik z nás, čo ostávame a žijeme v Kristovi, neoddelil od jeho posvätenia a tela.
     Preto prosíme aj za svoje hriechy: „A odpusť naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Po prosbe o pokrm sa prosí aj o odpustenia viny.
     Ako presvedčivo, ako prezieravo a spasiteľne sa nám pripomína, že sme hriešnici, keď sme nútení prosiť za hriechy. Lebo keď prosíme Boha o odpustenia, uvedomujeme si stav svojho svedomia. Aby si nik samoľúbo nemyslel, že je nevinný, aby sa nevyvyšoval a ešte skôr nezahynul. Tým, že sa mu prikazuje denne sa modliť za hriechy, upozorňuje sa a poúča, že denne hreší.
     Veď aj Ján vo svojom liste napomína: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznáme svoje hriechy, Pán je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy.“ Vo svojom liste vystihol oboje: že sa máme modliť za hriechy a keď sa modlíme, dosiahneme odpustenie. A nazýva Pána verným lebo tým, že odpúšťa hriechy, zachováva vernosť svojmu sľubu. Lebo ten, ktorý nás učil modliť sa za viny a hriechy, prisľúbil otcovské milosrdenstvo a odpustenie.

RESPONZÓRIUM

Mt 7, 21b; Mk 3, 35

R. Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky. Veď ty si moja sila a moje útočište, * Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
V. Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky. * Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

MODLITBA
Všemohúci Bože, naša sila a nádej, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nás posilňuj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky