25. máj 2008

8. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
4. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,

pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu,
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.

Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.

Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.

Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.

My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.

Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
    ty deň prvý!

Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
    v spásnej Krvi.

Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
    do záhuby,

Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
    on ťa ľúbi.

Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
    spopod hložia.

Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
    sláva Božia.

K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
    Božej vôli.

Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
    zahlaholí! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu *

Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
    okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
    a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
    kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
    čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
    a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
    a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
    čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
    a vyvýšte sa, brány prastaré, *
    lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
    Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
    a vyvýšte sa, brány prastaré, *
    lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
    Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

Žalm 66
Hymnus k ďakovnej obete

O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)

I

Jasaj Bohu, celá zem; †
    hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
    vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
    Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
    nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *
    úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
    rieku možno prejsť suchou nohou; *
    preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
    očami pozoruje národy; *
    aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *
    a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
    a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
    pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
    na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
    prešli sme cez oheň a cez vodu, *
    ale napokon si nám dal pookriať.

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil.

II

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
    splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
    a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
    obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †
    všetci ctitelia Boží, *
    vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
    a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
    Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
    všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
    a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil.

V. Živé je Božie slovo a účinné.
R. Ostrejšie ako každý dvojsečný meč.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

1, 1-22
Jób prišiel o svoj majetok

     V krajine Hus bol muž, menom Jób. Bol to muž jednoduchý a priamy, bál sa Boha a chránil sa zlého. Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. Jeho majetok tvorilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov volov, päťsto oslie a veľmi početné služobníctvo. Bol to veľký muž medzi všetkými synmi Východu.
     Jeho synovia sa schádzali a robili hostiny po domoch, každý vo svoj deň, a pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili s nimi. Keď prešli dni hostín dookola, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstal a prinášal za každého zápalné obety, lebo hovorieval: „Aby azda nezhrešili moji synovia, ale aby velebili Boha vo svojich srdciach.“ Tak robieval Jób po všetky dni.
     V ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; bol medzi nimi aj satan. Pán mu povedal: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i tam po celej zemi.“ A Pán mu vravel: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to človek jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“
     Satan mu odvetil: „Vari sa Jób bez príčiny bojí Boha? Neohradil si zo všetkých strán jeho i jeho dom i všetko, čo má? Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho majetok vzrastá v krajine. Len vystri ruku a dotkni sa trochu všetkého, čo má, a uvidíš, či ti bude aj potom dobrorečiť!?“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, ale naňho rukou nesiahaj.“ A satan odišiel spred Pánovej tváre.
     A keď v ktorýsi deň Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, prišiel k nemu posol a povedal: „Voly orali a pri nich sa pásli oslice; vtedy vtrhli Sabejci, ulúpili ich a sluhov pobili mečom. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“
     Kým ešte hovoril, už prichádzal iný a vravel: „Boží oheň padol z neba, zasiahol ovce i valachov a pohltil ich. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“ Ale ani on ešte neskončil a už prichádzal iný so slovami: „Vtrhli tri tlupy Chaldejcov, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili mečom. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“
     Ani on to ešte nedopovedal, keď vošiel iný a hlásil: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata. Zrazu sa od púšte strhol mohutný víchor, oprel sa o štyri uhly domu, ten sa zrútil, tvoje deti privalil a ony zomreli. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“
     Tu Jób vstal, roztrhol si rúcho, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a riekol: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.“
     Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu.

RESPONZÓRIUM

Jób 2, 10b; 1, 21

R. Keď sme prijali dobré z Božej ruky, prečo by sme nemali prijať zlé? * Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.
V. Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. * Pán dal.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 1, 2. 36: PL 75, 529-530. 543-544)

Muž jednoduchý a priamy, ktorý sa bojí Boha

     Niektorí ľudia sú takí jednoduchí, že nevedia, čo je priame. Ale tým, že nenapredujú v čnosti priamosti, strácajú nevinnosť pravej jednoduchosti. No keď nevedia byť opatrní na základe priamosti, nemôžu zostať ani nevinní na základe jednoduchosti.
     Preto Pavol napomína učeníkov: „Chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom.“ A znova hovorí: „Nebuďte deťmi zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí.“
     Preto sama Pravda prikazuje učeníkom: „Buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ Oboje neoddeliteľne spojil v jednom napomenutí: aby hadia ľstivosť ovplyvňovala holubičiu jednoduchosť a holubičia jednoduchosť miernila hadiu ľstivosť.
     Preto Svätý Duch zjavil svoju prítomnosť ľuďom nielen v podobe holubice, ale aj v podobe ohňa. Holubica označuje jednoduchosť a oheň zasa horlivosť. Ukazuje sa teda v holubici a v ohni; lebo všetci, čo sú ho plní, slúžia tichosti a jednoduchosti tak, že sa zapaľujú horlivosťou a priamosťou proti chybám hriešnikov.
     „Jednoduchý a priamy sa bojí Boha a chráni sa zlého.“ Každý, kto sa usiluje dostať do večnej vlasti, bezpochyby žije jednoducho a priamo: jednoducho v skutkoch, priamo vo viere. Jednoducho v dobre, ktoré koná tu dolu, priamo vo vyšších veciach, ktoré cíti vnútri. Niektorí ľudia totiž v dobrách, ktoré konajú, jednoduchí nie sú, lebo v nich nehľadajú vnútornú odmenu, ale vonkajšiu priazeň. Preto dobre povedal ktorýsi múdry muž: „Beda hriešnikovi, čo kráča po zemi dvoma cestami.“ Lebo hriešnik kráča po zemi dvoma cestami, aj keď skutkami koná Božie veci, ale mysľou hľadá svetské.
     Výstižne hovorí: „Bojí sa Boha a chráni sa zlého;“ pretože svätá Cirkev vyvolených začína cesty svojej jednoduchosti a priamosti bázňou a završuje láskou. Veď až vtedy sa úplne chráni zlého, keď sa z lásky k Bohu rozhodne, že už nechce hrešiť. Kým však koná dobro zo strachu, ešte sa celkom nechráni zlého. Veď už tým hreší, že by hrešil, keby to mohol beztrestne.
     Keď sa teda hovorí, že Jób sa bál Boha, právom sa uvádza aj to, že sa chránil zlého; lebo kým za bázňou nasleduje láska, aj vedomé rozhodnutie šliape po vine, ktorú myseľ opúšťa.

RESPONZÓRIUM

Hebr 13, 21; 2 Mach 1, 4

R. Nech vás Boh utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; * A nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.
V. Nech otvorí vaše srdce pre svoj zákon a pre svoje prikázania. * A nech.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, aby sa život na zemi rozvíjal v pokoji podľa tvojej vôle a aby tvoja Cirkev mohla nerušene a radostne plniť poslanie, ktoré si jej zveril. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky