18. december 2008

Štvrtok, adventné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.

Sláva Ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Žalm 89, 39-53
Nárek nad zrúcaninami Dávidovho domu

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

IV

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

V

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Žalm 90
Nech je nad nami dobrotivosť Pána *

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

V. Pozrite, zodvihnite hlavu.
R. Lebo sa blíži vaše vykúpenie.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

46, 1-13
Pán sa stavia proti babylonským modlám

Padol Bel, zrútil sa Nabo;
Ich modly naložili na zvieratá a na dobytok.
Ony nesú vaše modly, ustaté pod ťarchou.
Klátili sa a padali s nimi;
nemohli zachrániť náklad,
aj samy pôjdu do zajatia.

Počúvajte ma, dom Jakuba
aj celý zvyšok domu Izraela,
ktorých som pestoval od lona,
nosil od matkinho života.
Až do vašej staroby ostanem ten istý,
až po šediny vás ponesiem;
ja som vás stvoril, ja vás budem niesť,
ja vás ponesiem a zachránim.

Ku komu ma prirovnáte a primeriate,
s kým ma porovnáte, aby sme si boli podobní?
Oni sypú zlato z mešca
a vážia striebro na váhach,
najímajú si zlatníka, aby im urobil boha.
Potom pred ním padajú a klaňajú sa mu.
Vezmú ho na plecia, odnesú ho
a postavia ho na jeho miesto;
tam stojí a nepohne sa z miesta;
a možno i kričať naň, on neodpovie
a nepomôže v súžení.

Pamätajte na to a hanbite sa;
vezmite si to k srdcu, vierolomníci.
Spomeňte si na dávne veky,
že ja som Boh,
že okrem mňa niet Boha,
ani mne rovného niet.

Od počiatku zvestujem, čo bude na konci,
a od pradávna to, čo sa ešte nestalo:
„Moje rozhodnutie sa isto splní
a urobím všetko, čo chcem.“
Zavolám z východu dravého vtáka,
z ďalekej krajiny muža podľa môjho zámeru;
čo som povedal, to uskutočním,
ako som sa rozhodol, tak urobím.

Počúvajte ma, vy, tvrdí srdcom,
čo ste ďaleko od spravodlivosti.
Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko,
a moja spása meškať nebude:
na Sione darujem spásu
a v Izraeli svoju velebu.

RESPONZÓRIUM

Iz 46, 12. 13

R. Počúvajte ma, vy, tvrdí srdcom, čo ste ďaleko od spravodlivosti. * Na Sione darujem spásu a v Izraeli svoju velebu.
V. Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko, a moja spása meškať nebude. * Na Sione darujem spásu a v Izraeli svoju velebu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu Diognetovi

(Cap. 8, 5 – 9, 6: Funk 1, 325-327)

Boh zjavil svoju lásku skrze Syna

     Nik z ľudí Boha nevidel, ani ho nik nevyjavil, on sám sa ukázal. Zjavil sa prostredníctvom viery, pretože len ona má výsadu vidieť Boha. Lebo Boh, Pán a Stvoriteľ všetkého, ktorý všetko urobil a usporiadal podľa svojej vôle, nielenže človeka miloval, ale bol s ním aj trpezlivý. Vždy taký bol, taký je a taký aj bude: láskavý, dobrý, bez hnevu a verný; on jediný je dobrý. A keď sa rozhodol pre niečo veľké a nevýslovné, zdôveril sa s tým iba Synovi.
     Dokiaľ svoj múdry zámer chránil a držal v tajnosti, zdalo sa, že si nás neváži a nestará sa o nás. No keď skrze svojho milovaného Syna zjavil a sprístupnil, čo bolo pripravené od počiatku, naraz nám poskytol všetko: možnosť užívať jeho dobrodenia, vidieť ich i chápať. Kto z nás by sa bol kedy odvážil niečo podobné čakať?
     Keď teda všetko sám v sebe so svojím Synom rozvrhol, nechal nás až do spomenutého času zmietať sa podľa našej ľubovôle v nezriadených pudoch, lebo nás vášne a žiadostivosť odklonili od správnej cesty. No nie preto, že by on mal radosť z našich hriechov, on ich len trpel, ani preto, že by bol schvaľoval onen čas neprávosti, lež preto, že pripravoval terajší čas spravodlivosti. V tom čase sme sa mali presvedčiť, že si vlastnými skutkami nezaslúžime život, a ak ho teraz máme, tak len z Božej dobroty. Mali sme presvedčivo skúsiť, že vlastnými silami sa nemôžeme dostať do Božieho kráľovstva, že takúto schopnosť nám dáva len Božia moc. A keď sa dovŕšila miera našej neprávosti, keď bolo celkom jasné, že nám ako odplata hrozí trest a smrť, keď nadišiel čas, ktorý určil Boh na prejavenie svojej dobroty a moci (aký ohromujúci je Boží vzťah k človeku a Božia láska!), neodvrátil sa od nás s odporom, nezavrhol nás, ani sa nepomstil, ale sa nás trpezlivo ujal, sám vzal milosrdne na seba naše hriechy a svojho vlastného Syna dal za nás ako výkupnú cenu: svätého za hriešnikov, nevinného za zločincov, spravodlivého za nespravodlivých, neporušiteľného za porušiteľných, nesmrteľného za smrteľných. Lebo čo iné ako jeho spravodlivosť mohlo zakryť naše hriechy? Kto iný okrem Božieho Syna mohol ospravedlniť nás ničomných a bezbožných?
     Aká to vzácna výmena, aký nevyspytateľný zámer, aké nečakané dobrodenie! Neprávosť mnohých bola zakrytá v jedinom spravodlivom a spravodlivosť jedného ospravedlňuje mnohých nespravodlivých.

RESPONZÓRIUM

Sk 4, 12; Iz 9, 6

R. V nikom inom niet spásy, * A ani niet pod nebom iného mena, daného ľudom, v ktorom by sme mali byť spasení.
V. Volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. * A ani niet pod nebom iného mena, daného ľudom, v ktorom by sme mali byť spasení.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ešte stále na nás doliehajú následky prvotného hriechu; prosíme ťa, nech nám prinesie pravú slobodu očakávané narodenie tvojho milovaného Syna. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky