19. jún 2008

Sv. Romualda, opáta, ľubovoľná spomienka


Narodil sa v Ravenne niekedy v polovici 10. storočia. Vybral si pustovnícky život, veľa rokov putoval z miesta na miesto, vyhľadával samotu a staval malé kláštory. Neúnavne čelil zlému správaniu vtedajších mníchov tým, že sa cvičil v čnostiach a usiloval sa o dokonalý život. Zomrel okolo roku 1027.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznavač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. 

Žalm 89, 39-53
Nárek nad zrúcaninami Dávidovho domu

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

IV

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. 

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. 

V

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. 

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. 

Žalm 90
Nech je nad nami dobrotivosť Pána *

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. 

V. Pane, u teba je zdroj života.
R. A v tvojom svetle uvidíme svetlo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

8, 22-23. 30-32; 9, 1-15. 19-20
Boží ľud sa pokúša ustanoviť kráľa

     Izraelskí muži povedali Gedeonovi: „Panuj nad nami ty i tvoj syn aj syn tvojho syna, lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov.“ On im odpovedal: „Nebudem panovať nad vami, ale Pán bude panovať.“
     Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedier, lebo mal veľa žien. A jeho vedľajšia žena, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna a on sám mu dal meno Abimelech.
     Joasov syn Gedeon zomrel po šťastnej starobe a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.
     Jerobbálov syn Abimelech šiel do Sichemu k bratom svojej matky a povedal im i všetkým príbuzným z matkinej strany: „Povedzte všetkým sichemským mužom: ,Čo je pre vás lepšie: aby nad vami panovalo sedemdesiat mužov, všetci Jerobbálovi synovia, alebo aby vám panoval jeden muž?‘ Uvedomte si aj to, že ja som vaša kosť a vaše telo.“ A bratia jeho matky hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským mužom a naklonili ich srdce Abimelechovi, lebo hovorili: „Je to náš brat.“ Dali mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Bálberit a on si zaň najal povaľačov a tulákov, ktorí išli za ním, šiel do domu svojho otca do Efry a pozabíjal svojich bratov, Jerobbálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobbálov syn Joatam, lebo sa skryl. Tu sa zhromaždili všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál v Sicheme, ustanovili za kráľa Abilemecha.
     Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal: „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás. Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou. Povedali olive: ,Kraľuj nad nami!‘ Ona odvetila: ,Mám vari zanechať svoj olej, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a ísť sa vynášať nad stromy?‘ Potom stromy povedali figovníku: ,Poď ty a kraľuj nad nami!‘ Ale figovník im odpovedal: ,Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať nad ostatné stromy?‘ Povedali teda stromy viniču: ,Poď a kraľuj nad nami.‘ On odvetil: ,Vari môžem zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohov i ľudí, a vynášať sa nad ostatné stromy?‘ Povedali všetky stromy bodliaku: ,Poď a ty kraľuj nad nami.‘ On im odpovedal: ,Ak ma naozaj chcete za kráľa, poďte a odpočiňte si v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.‘
     Ak ste teda správne a úprimne dnes urobili s Jerobbálom a s jeho domom, radujte sa z Abimelecha a on sa raduje z vás. Ale ak prevrátene, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi obyvateľov Sichemu a dom Mello a nech vyšľahne oheň zo sichemských mužov a z domu Mello a nech strávi Abimelecha.“

RESPONZÓRIUM

Sdc 8, 23; Zjv 5, 13b

R. Nebudem panovať nad vami, ani môj syn nebude nad vami panovať, * Pán bude panovať.
V. Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov. * Pán bude panovať.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Romualda, ktorý napísal svätý Peter Damiani

(Cap. 31 et 69: PL 144, 982-983. 1005-1006)

Zaprel sám seba a nasledoval Krista

     Romuald býval tri roky pri meste Parenzo. Prvý rok postavil kláštor a ustanovil v ňom opáta s bratmi, ďalšie dva roky ostal v ústraní. Tam ho Božia láska priviedla na vrchol takej dokonalosti, že pod vplyvom Svätého Ducha videl niektoré budúce udalosti a lúčmi chápavosti prenikol mnoho skrytých tajomstiev Starého i Nového zákona.
     Často ho tak uchvátilo rozjímanie o Bohu, že sa takmer celý rozplýval v slzách a rozpálený žiarom nevýslovnej Božej lásky volal: Najdrahší Ježišu, najdrahší, môj sladký med, nevýslovná túžba, slasť svätých, rozkoš anjelov a všeličo podobné. To, čo on pod vplyvom Svätého Ducha volal na slávu, my nie sme schopní ľudským jazykom vyjadriť.
     Kdekoľvek sa tento svätý muž ubytoval, urobil si najprv v cele oratórium s oltárom, kde sa zatvoril a zakázal iným vstupovať.
     Býval na rozličných miestach. Ale keď zbadal, že sa už blíži jeho koniec, vrátil sa do kláštora, ktorý postavil vo Valle de Castro, a tam bez strachu očakával blížiacu sa smrť. Rozkázal si postaviť celu s oratóriom, kde by sa mohol zavrieť a zachovať ticho až do smrti.
     Keď bol útulok hotový a jeho myseľ bola upriamená na to, že sa už čoskoro bude môcť utiahnuť, začalo jeho telo čoraz viac upadať a nakláňať sa k zemi ani nie tak chorobou ako vyčerpané vysokým vekom. V istý deň začal postupne strácať telesnú silu, pribúdali ťažkosti a veľmi ho vyčerpávali. A tak, keď sa slnko chýlilo už k západu, rozkázal dvom bratom, čo stáli pri ňom, aby vyšli von a zatvorili za sebou dvere cely; aby sa k nemu vrátili až ráno na slávenie ranných hymnov. A keď v obavách o jeho život vyšli, akoby sa im nechcelo, neponáhľali sa hneď na odpočinok, ale v úzkosti, aby ich učiteľ nečakane nezomrel, utiahli sa neďaleko cely a strážili talent vzácneho pokladu. Istý čas takto zotrvali a keď potom zbystreným sluchom napäto počúvali a nezačuli ani pohyb tela ani nijaký hlas, správne usúdili, čo sa stalo. Vyrazili dvere, vtrhli dnu a zažali svetlo. A našli sväté telo ležať horeznačky, kým blahoslavená duša už bola vzatá do neba. Ležalo tam tak ako ešte nedocenená nebeská perla, ktorá mala byť neskôr s poctou uložená do pokladnice najvyššieho kráľa.

RESPONZÓRIUM

Dt 2, 7; 8, 5b

R. Požehnal ťa v každom diele tvojich rúk; vie o tvojej ceste, ako ideš cez veľkú púšť. * A býva s tebou Pán, tvoj Boh, a nič ti nechýba.
V. Ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba. * A býva s tebou Pán, tvoj Boh, a nič ti nechýba.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si prostredníctvom svätého Romualda obnovil vo svojej Cirkvi pustovnícky spôsob života; pomôž aj nám premáhať seba a nasledovať Krista, aby sme šťastne došli do nebeského kráľovstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky