Pápež Ján Pavol II. vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy 31. decembra r. 1980.
V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Veriaci, chváľte hrdinov dvoch slávnych;
skvejú sa v nebi, Bohom odmenení,
– slovanské stĺpy –, úctou ozdobení.
Hrdí sme na nich.
Tá istá láska zjednotila bratov,
tá istá túžba vyviedla ich z ticha:
dať perlu neba mnohým, možnosť dýchať
milosťou svätou.
Svetlom, čo v chráme neba žiari stále,
ožiaria ľud, čo býva na Morave;
zástupy mnohé privádzajú v sláve
k Petrovej skale.
Nech vaša svätosť, prosby vášho hlasu
vyprosia svetu milosť prijať vieru;
a Rím jak vtedy, tak i teraz veru
poskytne spásu.
Chvála ti, Kriste, velebíme teba,
že si dal ľudu takých vierozvestov;
pomáhaj aj nám kráčať vždy ich cestou
k radostiam neba. Amen.
Alebo, najmä pri spoločnom recitovaní, pieseň z JKS 432:
Oslavujme hviezdy jasné:
Cyrila a Metoda,
tieto zhora svetlá krásne
slovenského národa.
Vrúcne zaznej v národe
jediný všetkých hlas:
O svätý Cyril i Metod, orodujte za nás.
O svätý Cyril i Metod, orodujte za nás.
Otcom našim Pána, Krista,
s prácou veľkou hlásali,
aby sa tak dozaista
k sláve večnej dostali.
Vrúcne zaznej.
Ako verní pastierovia
pásli stáda Pánove,
odrážali jak strážcovia
všetky klamy diablove.
Vrúcne zaznej.
Ako sviece pravovzorné
svetlom pravdy svietili,
srdcia čisté a pokorné
k láske Božej vznietili.
Vrúcne zaznej.
Už koruna spravodlivá
v nebi krášli hlavu vám,
vaša prosba starostlivá
vyžiadaj tú slávu nám!
Vrúcne zaznej.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.
Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti..., aby upriamil naše kroky na cestu pokoja. (Porov. Lk 1, 78. 79)
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Ant. 1 Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.
Ant. 2 Ich meno žije z pokolenia na pokolenie.
Všetko povstalo skrze neho. (Jn 1, 3)
I
Plesajte, spravodliví, v Pánovi; *
statočným sluší spievať pieseň chvály.
Oslavujte Pána citarou, *
hrajte mu na desaťstrunovej lutne.
Spievajte mu novú pieseň, *
nadšene mu hrajte a volajte na slávu.
Lebo Pánovo slovo je pravdivé *
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo; *
milosti Pánovej plná je zem.
Pánovým slovom povstali nebesia *
a dychom jeho úst všetky ich voje.
Ako do vreca hromadí morské vody, *
ako do nádrží zlieva oceány.
Celá zem nech má bázeň pred Pánom, *
pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.
Lebo on riekol a stalo sa, *
on rozkázal a všetko bolo stvorené.
Pán marí úmysly pohanov, *
navnivoč privádza myšlienky národov.
Ale Pánov úmysel trvá naveky, *
myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.
Ant. 2 Ich meno žije z pokolenia na pokolenie.
Ant. 3 O ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždený ľud ich ospevuje.
II
Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, *
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
Pán hľadí z neba *
a vidí všetkých ľudí.
Pozerá z miesta, kde prebýva, *
na všetkých obyvateľov zeme,
on, čo každému osve utvoril srdce *
a chápe všetky ich skutky.
Neochráni kráľa vojsko početné *
ani obra jeho sila mohutná.
Kôň nepomôže k víťazstvu, *
nezachráni, aj keď silou oplýva.
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, *
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou *
a v čase hladu nakŕmil.
Naša duša očakáva Pána, *
on je naša pomoc a ochrana.
V ňom sa naše srdce raduje *
a v jeho sväté meno máme dôveru.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
Ant. 3 O ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždený ľud ich ospevuje.
V.
Miloval som múdrosť a vyhľadával som ju od svojej mladosti.
R.
Túžil som vziať si ju za nevestu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Petra
Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má
v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle,
nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier,
dostanete nevädnúci veniec slávy.
Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo
Boh pyšným odporuje,
ale pokorným dáva milosť.
Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa
o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu,
pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.
A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí,
posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo slovienskeho Života Konštantína
Konštantín Cyril, zavalený množstvom práce, ochorel. Po mnohých dňoch choroby mal Božie zjavenie a začal spievať:
„Keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho, zaradoval sa môj duch a zaplesalo moje srdce.“
I obliekol si posvätné rúcha, bol v nich celý ten deň, radoval sa a hovoril: „Odteraz už nie som ani sluhom cisára, ani nijakého
iného človeka na zemi, ale iba sluhom všemohúceho Boha. Nebol som a teraz som a budem naveky. Amen.“ Na druhý deň si
obliekol sväté rehoľné rúcho, pridal svetlo k svetlu a dal si meno Cyril. A v tomto rúchu ostal päťdesiat dní.
A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presťahovať sa do večných príbytkov, pozdvihol ruky k Bohu a so slzami sa modlil:
„Pane, Bože môj, ty si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, rozpäl si nebesia a postavil si zem a všetko, čo jestvuje,
vyviedol si z nebytia k bytiu; ty vždy vyslyšíš tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania; vyslyš
moju modlitbu a zachovaj svoje verné stádo, na čelo ktorého si postavil mňa, svojho nesúceho a nehodného sluhu.
Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty,
urob z nich znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je
to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je
milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich
krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“
I pobozkal všetkých svätým bozkom a povedal: „Nech je velebený Boh, že nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných
nepriateľov, ale ich sieť pretrhol a vyslobodil nás z ich záhuby.“
A tak usnul v Pánovi, štyridsaťdvaročný.
Tu Apoštolský rozkázal všetkým Grékom, čo boli v Ríme, a takisto aj Rimanom, aby sa zhromaždili so sviecami v rukách
a spievali nad ním a vystrojili mu pohrebný sprievod ako samému pápežovi. Čo aj urobili.
RESPONZÓRIUM
Alebo iné:
Zo slovienskeho Života Metoda
Keď sa na Kvetnú nedeľu zhromaždil všetok ľud, vošiel Metod do chrámu. Keďže bol chorý, vyslovil požehnanie nad cisárom
a kniežaťom, nad duchovenstvom i všetkým ľudom a povedal: „Opatrujte ma, deti moje, do tretieho dňa.“ Tak sa i stalo.
Na tretí deň zavčas ráno povedal naposledy: „Do tvojich rúk, Pane, porúčam svoju dušu.“ A v rukách kňazov šiesteho dňa
mesiaca apríla vydýchol.
Jeho učeníci mu usporiadali pohreb a vzdali mu dôstojné pocty. Obrady spievali po latinsky, po grécky a po starosloviensky
a uložili ho na odpočinok v katedrálnom chráme. A ľud – zišiel sa nesčíselný zástup – odprevádzal ho so sviecami a oplakával
dobrého učiteľa a pastiera.
Teraz ty, svätá a ctihodná hlava, hrad svojimi modlitbami z výšin na nás, ktorí túžime po tebe; zbav svojich učeníkov všetkých
nebezpečenstiev, rozširuj učenie a odstraňuj bludy, aby sme tu žili dôstojne, podľa svojho povolania, a boli s tebou, tvoje stádo,
postavení po pravici Krista, nášho Boha, a dostali od neho večný život. Lebo jeho je sláva a česť na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Alebo iné:
Z apoštolského listu Antiquae nobilitatis pápeža Pavla Šiesteho z 2. februára 1969
Keď sa zamýšľame nad významom apoštolátu dvoch Solúnčanov, jasne vidíme, že bol pre vašich predkov najštedrejším Božím darom.
Veď oni hlásaním evanjelia priviedli slovanské národy do lona katolíckej Cirkvi; okrem toho vytvorením novej abecedy a uzákonením
spisovného jazyka otvorili im brány vedy a kultúry. Vďaka ich dielu otvoril sa vám prístup k literatúre Východu i Západu; slovienčina
bola povýšená na hodnosť liturgickej reči; Cirkev v týchto krajinách dosiahla riadne usporiadanie; aj civilné právo bolo poznačené
pravidlami plnými múdrosti. Právom im teda patrí názov otcov vlasti, lebo podľa všeobecného presvedčenia predovšetkým im treba
ďakovať za to, že sa vaše milované národy dostali do počtu kultúrne najvyspelejších národov. Ale všetci, ktorým záleží na nebeskej
milosti, musia sa pre nehynúcu pamiatku prijatého dobrodenia a vo vedomí vážnej povinnosti starať a usilovať, aby nebeská milosť
nevyšla nazmar a aby jej očakávané ovocie neuschlo.
Na svätého Cyrila a Metoda hľaďte očami plnými vďačnosti a obdivu. Obracajte sa na nich prosbami a modlitbami, spojení v láske,
ktorá nad všetkým víťazí. Vezmite si ich za vodcov a orodovníkov na dobrej ceste, ktorí zasluhujú úplnú dôveru. Veď silou
spoločenstva svätých, vďaka ktorému sa medzi pozemskou Cirkvou a nebeským Jeruzalemom oboma smermi prelievajú vlny oživujúcej
lásky, sú milovaní a milujú a určite s väčšou ochotou a možnosťou, ako keď žili na zemi, túžia priniesť vám svetlo, pomoc a víťazstvo
v rozmanitých nebezpečenstvách, v ktorých sa nachádzate. Oni sa týčia ako stĺpy nenarušenej, zdravej viery, ako vzory potrebných
čností, ako dve olivy, dva svietniky, dva olivové výhonky, čo stoja pred Panovníkom celej zeme a veľa sa modlia za celé sväté mesto,
ktorým je Cirkev, aj za vaše národy, aby ostali verné kresťanskej kultúre predkov, ktorú oni začali tvoriť, aby spájali staré s novým,
a tak mohli vykročiť za vytýčeným cieľom pravého pokroku, po bezpečnej ceste, ktorú oni chránia a osvetľujú, čím budú pripomínať,
že dôstojnosť slobodných národov sa neopiera o vojská a hmotné bohatstvo, ale o svornosť občanov, o rodinné čnosti, o mravnú
bezúhonnosť, o zachovávanie práva a spravodlivosti, o úprimnú úctu a ochranu všemohúceho Boha, ktorému podlieha všetko
a všetko musí slúžiť jeho sláve.
Veď či si každá ustanovizeň nezachová svoju životnú silu iba do tej miery, v akej sa vracia k svojim jasným počiatkom a v akej
zachováva posvätné dedičstvo otcov? Keď ním pohrdne, zvrhne sa a zanikne: tak, ako keď dubu poodtíname alebo skrátime korene,
márne budeme čakať na novú a trvalú zeleň.
Preto nech váš duch nikdy nestráca zo zreteľa napomenutie, ktoré vám zanechal svätý Cyril ako testament, aby ste stále boli
neúnavnými služobníkmi spásy svojho ľudu.
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si našim predkom poslal svätého Cyrila
a Metoda, aby ich priviedli k pravej viere; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby
sme si verne zachovali dedičstvo otcov, statočne vyznávali svoju vieru
a podľa nej aj žili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý
je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky