13. september 2008

Sv. Jána Zlatoústeho, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka


Narodil sa v Antiochii okolo roku 349. Dostal vynikajúcu výchovu a začal viesť asketický život. Po kňazskej vysviacke vykonával veľmi užitočnú kazateľskú službu. Roku 397 ho zvolili za carihradského biskupa a bol znamenitým pastierom. Usiloval sa dôsledne naprávať mravný život kléru i veriacich. Upadol do nemilosti cisárskeho dvora a závistlivcov a dvakrát musel ísť do vyhnanstva. Vysilený útrapami zomrel v Ponte neďaleko Komany 14. septembra 407. Veľa povedal a napísal na objasnenie katolíckeho učenia a na správne formovanie kresťanského života, takže si zaslúžil volať sa Zlatoústym (gr. Chryzostomos).

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí. 

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie

Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)

I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
    lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
    ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
    od východu i západu, *
    od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
    nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
    ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
    aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
    a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
    sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
    a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
    ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
    a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
    a rozlomil závory zo železa.

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí. 

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky. 

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *
    a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
    a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
    a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
    o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *
    a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
    a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
    až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
    a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
    duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
    boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *
    a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
    a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
    a nech ho chvália v zbore starších.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky. 

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo. 

III

Potoky na púšť premenil *
    a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
    pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
    z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *
    i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
    a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
    a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
    pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
    a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
    ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
    ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
    a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo. 

V. Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
R. Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Náreky

5, 1-22
Prosba o vyslobodenie národa

Rozpomeň sa, Pane, čo sa nám stalo,
zhliadni a pozri na našu potupu.
Naše dedičstvo pripadlo iným,
naše domy cudzincom.
Osireli sme, nemáme otca,
naše matky sú ako vdovy.
Vlastnú vodu pijeme za peniaze,
svoje drevo si musíme kupovať.
S jarmom na šiji nás ženú,
unaveným nedoprajú pokoja.
Podávali sme ruku Egypťanom a Asýrčanom,
aby sme sa nasýtili chlebom.

Naši otcovia zhrešili a niet ich
a my nesieme ich neprávosti.
Otroci panujú nad nami
a niet toho, kto by nás vytrhol z ich ruky.
S nasadením života znášame svoj chlieb
pred hrozbou meča z púšte.
Naša koža je ako vypálená pec
od pálčivého hladu.
Na Sione ponížili ženy
a panny v judejských mestách.
Ich ruky povešali kniežatá;
tváre starcov nenašli úctu.
Mládenci nosia žarnov
a deti klesajú pod drevom.
Starci chýbajú pri bránach
a mladíci v zbore spevákov.

Prestala radosť nášho srdca,
náš tanec sa zmenil na smútok.
Spadla nám koruna z hlavy;
beda nám, lebo sme zhrešili.
Preto zosmutnelo naše srdce,
preto sa nám zatmilo v očiach
pre vrch Sion, lebo je spustošený:
behajú po ňom líšky.

Ale ty, Pane, ostávaš naveky,
tvoj trón z pokolenia na pokolenie.
Prečo na nás zabúdaš navždy
a opúšťaš nás na mnoho dní?
Obráť nás, Pane, k sebe a my sa vrátime;
obnov naše dni ako na počiatku.
Celkom si nás už zavrhol
a hneváš sa na nás veľmi?

RESPONZÓRIUM

Nár 5, 19a. 20a. 21a; Mt 8, 25b

R. Ty, Pane, ostávaš naveky; prečo na nás zabúdaš navždy? * Obráť nás k sebe a my sa vrátime.
V. Pane, zachráň nás, hynieme. * Obráť nás k sebe a my sa vrátime.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Ante exsilium, nn. 1-3: PG 52, 427-430)

Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk

     Hrozia veľké vlny a prudké víchrice. Ale nebojíme sa, že utonieme, lebo stojíme na skale. Nech besnie more, skalu rozrušiť nemôže. Nech sa vzdúvajú vlny, Ježišovu loď nemôžu potopiť. Čoho sa, prosím, bojíme? Smrti? „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Vyhnanstva? Povedz mi! „Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.“ Alebo zhabania majetku? „Nič sme si na svet nepriniesli a je isté, že si nič nemôžeme ani odniesť.“ Pohŕdam hrozbami tohoto sveta a smejem sa jeho dobrotám. Chudoby sa nebojím a po bohatstve netúžim; zo smrti nemám strach a žiť sa mi nežiada, iba ak pre váš osoh. Preto myslím na prítomnosť a prosím vás: Majte dôveru.
     Nepočuješ, ako hovorí Pán: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“? A kde je toľký ľud zviazaný putami lásky, tam by nebol on? Mám jeho záruku: budem sa spoliehať na vlastné sily? Mám jeho Písmo: ono je moja palica, ono je moja istota, ono je môj pokojný prístav. Aj keby sa rútil celý svet, mám doklad, čítam jeho list a on je moja hradba, on je moja ochrana. Aký list? „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
     Kristus je so mnou, koho sa mám báť? Aj keby sa proti mne vzbúrili vlny či more alebo aj zúrivosť mocnárov – to všetko mi pripadá slabšie ako pavučina. A keby ma nezdržiavala láska k vám, nedbal by som odísť hoci aj dnes inam. Veď stále hovorím: „Pane, nech sa stane tvoja vôľa.“ Nech nerobím to ani ono, ale čo ty chceš. To je moja veža, to je moja nepohnuteľná skala, to je moja spoľahlivá palica. Ak chce niečo Boh, nech sa to stane. Ak chce, aby som zostal tu, vďačne to prijímam. Kdekoľvek ma bude chcieť mať, budem mu vzdávať vďaky.
     A tak kde som ja, tam ste aj vy; a kde ste vy, tam som zasa ja. Sme jedno telo. Ani telo od hlavy ani hlavu od tela nemožno oddeliť. Miestom sme vzdialení, ale láska nás spája. Ani smrť nás nebude môcť odlúčiť. Lebo aj keď moje telo zomrie, duša bude žiť a bude pamätať na svoj ľud.
     Vy ste moji spoluobčania, vy ste moji otcovia, moji bratia, moje deti, moje údy, moje telo, vy ste moje svetlo, ba milší ste mi ako toto svetlo. Veď čo mi dá nejaký ten lúč v porovnaní s vašou láskou? Zo svetelného lúča mám niečo v tomto živote, ale vaša láska mi vije veniec pre budúci.

RESPONZÓRIUM

2 Tim 2, 9-10a; Ž 27, 1a

R. Pre evanjelium znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané. * Preto všetko znášam pre vyvolených.
V. Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? * Preto všetko znášam pre vyvolených.

MODLITBA
Bože, sila dúfajúcich v teba, ty si dal svätému Jánovi Zlatoústemu obdivuhodnú výrečnosť a hrdinskú odvahu v prenasledovaniach; prosíme ťa, osvieť našu myseľ jeho slovom a našu vôľu povzbuď jeho nezdolnou trpezlivosťou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky