V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou
Ježišu Kriste stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
V.
Syn môj, chráň si moje slová.
R.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
Keď už kráľ býval vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“
V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Nikdy som nebýval v dome odo dňa, keď som vyviedol synov Izraela z Egypta, až dodnes, ale putoval som v šiatrovom stánku. A keď som putoval po všetkých miestach so všetkými synmi Izraela, vari som povedal niektorému sudcovi Izraela, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom? Preto teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dní dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojím otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví dom môjmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak bude robiť zlo, budem ho trestať palicou muža a údermi synov človeka. Ale svoju milosť mu neodnímem, ako som ju odňal Saulovi, ktorého som odstránil spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“
A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.
Kráľ Dávid vošiel, sadol si pred Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane, Bože, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože. Či ti môže ešte viac povedať Dávid? Veď ty poznáš svojho sluhu, Pane, Bože. Pre svoje slovo a podľa svojho srdca si urobil všetky tieto veľké veci a oznámil si ich svojmu sluhovi. Preto si veľký, Pane, Bože, lebo niet podobného tebe, ani niet Boha okrem teba podľa toho všetkého, čo sme na vlastné uši počuli. Kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, ktorý si šiel Boh vykúpiť za svoj ľud, aby sebe získal meno a pre nich urobil veľké a hrozné veci: že si vyhnal pred svojím ľudom, ktorý si si vykúpil z Egypta, národy a ich bohov? Upevnil si svoj národ, Izrael, ako svoj národ naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. A teraz, Pane, Bože, naveky potvrdzuj slovo, ktoré si povedal o svojom sluhovi a o jeho dome, a urob, ako si povedal!“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z knihy svätého biskupa Augustína
O predurčení svätých
Najjasnejším svetlom predurčenia a milosti je sám Spasiteľ, sám „prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“. Veď akými predchádzajúcimi zásluhami skutkov či viery si jeho ľudská prirodzenosť získala, aby bol tým, čím je? Prosím o odpoveď. Čím si ten človek zaslúžil, že ho Slovo, rovnako večné ako Otec, prijalo do jednoty osoby a že bol jednorodeným Božím Synom? Aké jeho dobro ho predchádzalo? Čo predtým urobil, v čo veril, o čo prosil, že dosiahol takú nevýslovnú vznešenosť? Nie je to pôsobením tvoriaceho a prijímajúceho Slova, že keď začal tento človek jestvovať, hneď začal jestvovať ako jediný Boží Syn?
A tak by nám malo byť jasné, že v našej Hlave je sám prameň milosti, z ktorého sa do všetkých jej údov rozlieva podľa miery každého z nich. Každý človek sa od začiatku svojej viery stáva kresťanom tou milosťou, ktorou milosťou bol onen človek od začiatku Kristom: je znovuzrodený z toho Ducha, z ktorého sa on zrodil; v tom istom Duchu sa nám odpúšťajú hriechy, ktorého pôsobením on nijaký hriech nemal. A Boh vopred vedel, že toto urobí. To je teda predurčenie svätých, ktoré najjasnejšie zažiarilo na Svätom svätých. A kto to môže poprieť, ak správne pochopil výroky pravdy? Veď aj o samom Pánovi slávy sme v súvislosti s tým, že sa Boží Syn stal človekom, počuli, že bol predurčený.
Ježiš je teda predurčený, aby ten, ktorý sa mal podľa tela stať Dávidovým synom, bol podľa Ducha svätostí v moci Boží Syn, lebo sa narodil z Ducha Svätého a z Panny Márie. Toto je to jedinečné prijatie človeka, ktoré nevýslovné uskutočnilo Božie Slovo, že sa pravdivo a vo vlastnom zmysle slova nazýva Božím Synom a zároveň synom človeka: synom človeka preto, že prijalo človeka, a Božím Synom preto, že ten, čo ho prijal, bol jednorodený Boh; ináč by sme verili v štvoricu, a nie v Trojicu.
Predurčené je to najvyššie pozdvihnutie ľudskej prirodzenosti, ktoré je také veľké a také vznešené, že zdvihnúť ho vyššie už nie je možné; takisto ako sa už ani samo božstvo nemohlo pre nás znížiť hlbšie než tým, že prijalo prirodzenosť človeka so slabým telom až po smrť na kríži. Ako bol teda predurčený on jeden, aby bol našou Hlavou, tak sme predurčení mnohí, aby sme boli jeho údmi. Tu nech zmĺknu ľudské zásluhy, ktoré vinou Adama zanikli, a nech kraľuje Božia milosť, ktorá kraľuje skrze Ježiša Krista, nášho Pána, jediného Božieho Syna, jedného Pána. Každý, kto nájde na našej Hlave predchádzajúce zásluhy toho jedinečného zrodenia, nech hľadá na nás údoch jeho predchádzajúce zásluhy mnohonásobného znovuzrodenia.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Bože, láskavý Otče, vo sviatosti krstu prijal si nás za svojich
a urobil si nás synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy
bludu, ale pomôž nám stále vyžarovať svetlo tvojej pravdy. Skrze nášho
Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky