V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
V.
Výklad tvojich slov osvecuje.
R.
Maličkým dáva chápavosť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kráľov
Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu,
urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti
za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“
Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“
Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť. Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký
zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo
ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ,Nedám ti svoju vinicu.‘“ Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne
vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“ V Achabovom mene napísala list,
zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s Nabotom v jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst,
Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ,Rúhal si sa Bohu
a kráľovi.' Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“ A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako
im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom.
Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal
Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“
Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju
nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota,
aby ju zabral.
Tu Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Zober sa a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici;
vošiel do nej, aby ju zabral. Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán:
Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“ Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel,
lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím
v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i dospelých.“
Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy
Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho
života. Ale v dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
Keď som ti hovoril, že nemáš veriť iba tomu, čo si videl, to preto, aby si nepovedal aj ty: Toto je to veľké tajomstvo, „ktoré oko nevidelo,
ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“?! Vidím vody, ako som videl každý deň. Ony ma majú očistiť? Už toľko ráz som do
nich zostúpil, a nikdy som sa neočistil. Z toho poznaj, že voda bez Ducha neočisťuje.
Preto si čítal, že „traja“ svedkovia pri krste „sú zajedno“: voda, krv a Duch. Keď z nich jedného uberieš, už to nebude sviatosť krstu.
Veď čo je voda bez Kristovho kríža? Iba obyčajný živel bez akéhokoľvek sviatostného účinku. Ale ani bez vody nieto tajomstva
znovuzrodenia. Lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. Veď aj katechumen verí v kríž Pána
Ježiša, aj sa ním poznačuje, ale ak nebude pokrstený v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, nemôže dosiahnuť odpustenie hriechov ani
získať dar duchovnej milosti.
Ten Sýrčan sa sedem ráz ponoril pod zákonom, ty si pokrstený v mene Trojice. Vyznal si Otca – uvedomuj si, čo si urobil –, vyznal si Syna,
vyznal si Ducha. Zachovávaj poriadok vecí. V tejto viere si zomrel svetu a vstal si z mŕtvych pre Boha. Akoby si bol s ním v tom živle sveta
pochovaný, zomrel si hriechu a bol si vzkriesený pre večný život. Ver teda, že voda nie je neúčinná.
A napokon ten ochrnutý (pri rybníku pri Ovčej bráne) čakal na človeka. Na koho iného, ak nie na Pána Ježiša, narodeného z Panny,
pri príchode ktorého už nemal uzdravovať tieň jednotlivcov, ale pravda všetkých? To teda očakávali zostúpenie toho, o ktorom povedal
Boh Otec Jánovi Krstiteľovi: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha z neba a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“
A Ján o ňom dosvedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom.“ A prečo tu zostúpil Duch ako holubica,
ak nie preto, aby si ty videl, aby si ty spoznal, že aj tá holubica, ktorú vypustil spravodlivý Noe z korába, bola obrazom tejto holubice,
aby si spoznal predobraz sviatosti?
Je ešte niečo, o čom by si mohol pochybovať? Veď ti tak zjavne volá Otec v evanjeliu: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Volá Syn, nad ktorým sa ukázal Duch Svätý ako holubica. Volá aj Duch Svätý, ktorý ako holubica zostúpil. Dávid volá: „Hlas Pánov nad
vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!“ Písmo ti svedčí, že na Jerobálove prosby zostúpil oheň z neba a zasa na Eliášovu
prosbu bol zoslaný oheň, ktorý posvätil obetu.
Nepozeraj na zásluhy osôb, ale na úrad kňazov. A ak už hľadíš na zásluhy, potom ako pozeráš na Eliáša, tak hľaď aj na zásluhy Petra
a Pavla, lebo oni nám odovzdali toto tajomstvo, ktoré prijali od Pána Ježiša. Im bol zoslaný viditeľný oheň, aby verili. V nás, čo veríme,
pôsobí neviditeľný. Im na predobraz, nám na výstrahu. Verím teda, že Pán Ježiš je prítomný, keď ho kňazi prosebne vzývajú, lebo hovorí:
„Kde sú dvaja alebo traja, tam som aj ja.“ O čo skôr uštedrí svoju prítomnosť tam, kde je Cirkev, kde sú tajomstvá.
Zostúpil si teda. Spomeň si, čo si odpovedal. Že veríš v Otca, veríš v Syna, veríš v Ducha Svätého. Nemáš tam: Verím vo väčšieho,
v menšieho a v posledného, ale rovnakou váhou svojho slova sa zaväzuješ, že v Syna veríš takisto, ako veríš v Otca, a v Ducha veríš
takisto, ako veríš v Syna, iba s tou výnimkou: vyznávaš, že v kríž máš veriť, jedine keď ide o Pána Ježiša.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby
sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa
protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky