V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Toto je v týždni prvý deň,
keď Boh jas a tmu rozhranil,
keď Spasiteľ smrť premohol,
vstal z hrobu a nás zachránil.
Zažeňme preto ospalosť,
rezko sa majme k životu
a – ako prorok – aj za tmy
vzývajme Božiu dobrotu,
by prosby náš Pán vyslyšal,
na pomoc podal ruku nám
a očistených od hriechov
pozdvihol k neba výšinám.
Šťastná je táto hodina
a posvätný je tento čas:
Boh za nábožný chválospev
milosťou obdaruje nás.
Sláva buď večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Najsvätejší je tento deň
zo všetkých, ktoré nám Boh dal.
Posväcuješ ho, Ježišu,
tým, že si prvý z mŕtvych vstal.
Aj naše duše z hriechu vzkries
a so sebou ich navždy spoj;
aj telá zobuď k životu,
veď nad smrťou si vyhral boj.
Daj, Kriste, nech sa v oblakoch
v ústrety tebe vznesieme,
nech v tebe večne žijeme,
život náš, naše vzkriesenie.
Keď uvidíme tvoju tvár,
ku sebe pripodobni nás,
nech poznáme ťa, aký si,
svetlo a krása všetkých čias.
Keď nás Otcovi odovzdáš
už plných darov sedmorých,
v kráľovstve svätej Trojice
šťastie nám večné otvoríš. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.
Blažení tí, ktorí dúfajú v kríž a zostúpili do krstnej vody. (Barnabášov list, od autora z 2. stor.)
Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †
a nechodí cestou hriešnikov, *
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu *
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
Je ako strom zasadený pri vode, *
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne; *
darí sa mu všetko, čo podniká.
No nie tak bezbožní, veru nie; *
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Preto bezbožní neobstoja na súde, *
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.
Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.
Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Sk 4, 27)
Prečo sa búria pohania? *
Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi †
a vladári sa spolčujú *
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy *
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *
Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá *
a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *
na svojom svätom vrchu Sione!“
Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †
Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *
Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *
a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným *
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
A teraz, králi, pochopte; *
dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi *
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: †
žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, *
čo sa spoliehajú na neho.
Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.
Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.
Ježiš si ľahol a zaspal; a znova vstal, lebo mu pomohol Pán. (Sv. Irenej)
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! *
Mnohí povstávajú proti mne.
Mnohí o mne hovoria: *
„Boh mu nepomáha.“
Ale ty, Pane, si môj ochranca, *
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
Hlasne som volal k Pánovi *
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, *
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. *
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.
Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári *
a hriešnikom si zuby vylámal.
Pane, ty si naša spása. *
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.
Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.
V.
Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva.
R.
Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela
Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, ja ťa stihnem ranou: vezmem ti potešenie tvojich očí, ale plakať nesmieš
ani nariekať; slzy nech ti netečú. Tíško vzdychaj, smútočný nárek nekonaj, hlavu si oviň turbanom, obuj si sandále,
bradu si nezahaľuj a smútočný pokrm nejedz.“ Ráno som teda hovoril ľudu a večer mi zomrela žena. Na druhé ráno
som robil, ako mi rozkázal. A ľud mi hovoril: „Prečo nám nepovieš, čo to znamená, čo robíš?“
Povedal som im: „Pán ku mne prehovoril: Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja znevážim,
svoju svätyňu, pýchu vašej sily, potešenie vašich očí a túžbu vašej duše. Vaši synovia a dcéry, ktorých ste
zanechali, padnú pod mečom. A budete robiť, ako ja robím: bradu si nezahalíte a nebudete jesť smútočný pokrm;
turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách: nebudete plakať ani nariekať, ale budete chradnúť pre svoje
neprávosti a vzdychať brat popri bratovi. A Ezechiel vám bude znamením: keď to príde, budete robiť všetko,
ako on robil, a spoznáte, že ja som Pán, Boh.
A ty, syn človeka, v deň, keď im vezmem ich silu, radosť z hrdosti, potešenie ich očí a túžbu ich duše,
ich synov i dcéry, v ten deň, keď príde za tebou utečenec, aby ti to oznámil, v ten deň, hovorím, otvoria
sa s utečencom tvoje ústa a budeš hovoriť; už nebudeš mlčať a budeš im znamením a poznajú, že ja som Pán.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch
Pán hovorí: „Slabé ste neposilňovali.“ To hovorí zlým pastierom, falošným pastierom, pastierom, ktorí hľadajú vlastné
záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista, ktorí sa tešia dostatku mlieka a vlny, ale o ovce sa vôbec nestarajú a choré neposilňujú.
Medzi slabým čiže nie silným — lebo aj chorí sa nazývajú slabými — ale medzi slabým a chorým, to jest tým, kto sa má zle,
zdá sa mi, že je tento rozdiel.
Veď to, bratia, čo sa akosi usilujeme rozlíšiť, môžeme azda aj my pri väčšej dôkladnosti lepšie rozlíšiť, aj iný, najmä
ak je skúsenejší alebo má viac svetla v srdci. Pritom sa však nedajte pomýliť, čo sa týka slov Písma; čo cítim,
to hovorím. U slabého sa treba obávať, aby naňho nedoľahla skúška a nezlomila ho. Nezdravý však chorľavie už
dajakou žiadostivosťou, a ona mu bráni nastúpiť na Božiu cestu a vziať na seba Kristovo jarmo.
Všímajte si ľudí, čo chcú dobre žiť: už sa rozhodli dobre žiť, a pritom sú menej schopní znášať zlo ako pripravení
konať dobro. A k sile kresťana patrí nielen schopnosť konať dobré, ale aj znášať zlé. Teda tí, čo sa javia horliví
v dobrých skutkoch, ale hroziace utrpenia znášať nechcú alebo nemôžu, sú slabí. Tí však, čo milujú svet a nejaká
zlá žiadostivosť ich odvádza aj od dobrých skutkov, sú nezdraví a chorí. Ležia totiž ako v chorobe, akoby vôbec
nemali sily, a nemôžu nič dobré vykonať.
Taký bol v duši onen ochrnutý človek, ktorého nemohli priniesť k Pánovi, a preto tí, čo ho niesli, odkryli strechu
a tadiaľ ho spustili. Totiž tak by si to mal urobiť v duši: otvoriť strechu a spustiť Pánovi ochrnutú dušu, nehybnú
vo všetkých údoch a neschopnú nijakého dobrého skutku; zato však obťaženú svojimi hriechmi a zmorenú chorobou
svojej žiadostivosti. Ak sú teda nehybné všetky údy a ochrnutie je vnútorné a nemôžeš sa dostať
k lekárovi — lekár je možno skrytý a je vnútri: toto je pravý zmysel utajený v Písme — vyjav, čo je skryté, otvor
strechu a spusť ochrnutého.
Počuli ste, čo majú počuť tí, ktorí to nerobia a robiť zanedbávajú: „Choré ste neposilňovali, zranené neobviazali.“
Už sme to povedali. Zlomil ho totiž strach zo skúšok. Pridáva sa niečo, čím sa obväzuje zlomené.
Útecha: „Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste mohli vydržať.“
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Všemohúci Bože, všetky ustanovenia posvätného zákona zhrnul si do
prikázania lásky k tebe a k blížnemu; daj nám silu plniť tvoju vôľu, aby
sme tak mohli dosiahnuť večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky