29. december 2008

Pondelok v oktáve Narodenia Pána
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
    ty – spásna brána.

Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
    smrteľných ľudí.

V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
    Ježišu milý.

Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
    nech je vždy tvoje.

Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
    najkrajšie chvály. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.

Žalm 46
Boh – útočište a sila

Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1, 23)

Boh je naše útočište a sila *
    aj najistejšia pomoc v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *
    a vrchy na dno morské padali.
Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú *
    a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *
    posvätný stánok Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *
    už od úsvitu mu Boh pomáha.
Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; *
    tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, *
    naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, *
    aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, láme luky a drúzga oštepy *
    a štíty v ohni spaľuje.
Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, *
    vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, *
    naším útočišťom je Boh Jakubov.

Ant. 1 S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.

Ant. 2 V dňoch Pána vzíde plnosť pokoja; a bude stále panovať.

Žalm 72
Mesiášova kráľovská moc *

Otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (Mt 2, 11)

I

Bože, zver svoju právomoc kráľovi, *
    kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom *
    a podľa práva nad tvojimi chudobnými.

Vrchy nech ľudu prinesú pokoj *
    a pahorky spravodlivosť.
Prisúdi právo ľuďom úbohým, †
    poskytne pomoc deťom bedára *
    a krivditeľa pokorí.
Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať *
    z pokolenia na pokolenie.

Ako dážď spadne na trávu *
    a ako voda, čo zem zavlažuje.
V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, *
    kým mesiac nezhasne.
A bude panovať od mora až k moru *
    a od Rieky až na kraj zeme.

Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú *
    a jeho nepriatelia budú lízať prach.
Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, *
    oddajú mu dary králi Arabov aj zo Sáby.
Budú sa mu klaňať všetci králi, *
    slúžiť mu budú všetky národy.

Ant. 2 V dňoch Pána vzíde plnosť pokoja; a bude stále panovať.

Ant. 3 Pán zachráni život svojim úbožiakom.

II

On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, *
    i chudobného, ktorému nik nepomáha.
Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, *
    zachráni život úbožiakom.
A vyslobodí ich z útlaku a násilia, *
    lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.

Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, †
    stále sa budú modliť za neho *
    a dobrorečiť mu každý deň.
Na zemi bude hojnosť obilia, *
    bude sa vlniť až po temená hôr.
Jeho ovocie bude ako Libanon *
    a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.

Jeho meno nech je velebené naveky; *
    kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.
V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, *
    zvelebovať ho budú všetky národy.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *
    čo jediný koná zázraky.
Jeho vznešené meno nech je velebené naveky *
    a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

Ant. 3 Pán zachráni život svojim úbožiakom.

V. Keď pastieri videli Dieťa.
R. Vyrozprávali, čo im bolo o ňom povedané.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom

1, 1-14
Vďaka a prosba

     Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej tým svätým a veriacim bratom v Kristovi, čo sú v Kolosách: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca.
     Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v Krista Ježiša a o láske, akú máte k všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v nebi. Už ste o nej počuli v pravdivom slove evanjelia. Ono k vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde. Tak ste sa to naučili od nášho milovaného spolupracovníka Epafrasa. On namiesto nás verne slúži Kristovi; on nám rozprával aj o vašej láske v Duchu.
     Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou

vzdávali vďaky Otcovi,
ktorý vás urobil súcimi mať účasť
    na podiele svätých vo svetle.
On nás vytrhol z moci tmy
a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,
v ktorom máme vykúpenie,
    odpustenie hriechov.

RESPONZÓRIUM

Kol 1, 12. 13; Jak 1, 17

R. S radosťou vzdávajme vďaky Bohu Otcovi, * O nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.
V. Každý dobrý dar, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel. * O nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 1 in Epiphania Domini, 1-2: PL 133, 141-143)

V plnosti času prišla aj plnosť Božstva

     „Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom.“ Vďaka Bohu, že nás napĺňa toľkou útechou v tomto pozemskom putovaní, v tomto vyhnanstve, v tejto biede.
     Kým sa neprejavila jeho láska k ľuďom, bola skrytá aj dobrota, hoci jestvovala už predtým: lebo Pánovo milosrdenstvo je od večnosti. Ale ako sme mohli vedieť, že je taká veľká? Bola prisľúbená, lenže sme ju necítili, a preto v ňu mnohí ani neverili. Veď „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Pán skrze prorokov“. Hovorí: „Ja prechovávam myšlienky pokoja, a nie súženia.“ A čo povedal človek, ktorý cítil súženie, ale pokoj nepoznal? Dokedy budete hovoriť: „Pokoj, pokoj, a pokoja niet?“ Preto „poslovia pokoja horko plakali“ a hovorili: „Pane, kto uverí, čo sme hlásali?“ Ale teraz by už ľudia mali veriť svojim očiam, lebo „veľmi vierohodné sú Božie svedectvá“. A aby nezostal skrytý ani zoslabnutému zraku, „na slnku si vybudoval stan“.
     Hľa, pokoj už nie sľúbený, ale poslaný; nie odkladaný, ale darovaný; nie predpovedaný, ale uskutočnený. To Boh Otec poslal na zem akoby vrece plné milosrdenstva; vrece, vravím, ktoré sa má pri umučení roztrhnúť a vysype sa z neho naše výkupné, čo bolo v ňom skryté; hej, vrece, malé, ale plné. Veď „Chlapček nám je daný“, ale „v ňom prebýva celá plnosť Božstva“. Keď totiž prišla plnosť času, prišla aj plnosť Božstva. Prišla v tele a takto sa dala poznať telesnému človeku, aby v jej ľudskom zjave mohol poznať jej dobrotu. Keď sa Boh zjavil v ľudskej prirodzenosti, jeho dobrota sa už nemohla ukryť. A ako mohol lepšie ukázať svoju dobrotu, než tým, že si vzal moje telo? Vravím: moje telo, nie Adamovo, totiž nie také, aké mal Adam pred hriechom.
     Ako mohol lepšie prejaviť svoje milosrdenstvo, než tým, že vzal na seba biedu samu? Kde inde možno nájsť toľkú lásku, ako keď sa mocné Božie Slovo stalo pre nás slabým ako tráva? „Pane, čože je človek, že naň pamätáš a obraciaš k nemu svoje srdce?“ Z toho môže človek vidieť, ako veľmi sa Boh oňho stará; z toho môže poznať, ako Boh o ňom zmýšľa a čo k nemu cíti. Človeče, nepýtaj sa, ako ty trpíš, ale ako trpel on. A z toho, čo pre teba urobil, poznávaj, akým veľkým ťa urobil, aby ti z jeho ľudskej prirodzenosti bola zjavná jeho dobrota. Čím menším sa stal ako človek, tým väčšmi zjavil svoju dobrotu. O koľko biednejším sa stal kvôli mne, o toľko mi má byť drahší. Apoštol hovorí: „Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom.“ Naozaj veľká a zjavná je Božia dobrota a láska k človeku! A najväčší dôkaz dobroty poskytol vtedy, keď ľudskú prirodzenosť spojil s prirodzenosťou božskou.

RESPONZÓRIUM

Ef 1, 5-6a; Rim 8, 29

R. Boh nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi * Na chválu a slávu jeho milosti.
V. Ktorých on predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna. * Na chválu a slávu jeho milosti.

MODLITBA
Všemohúci a neviditeľný Bože, príchodom Ježiša Krista, pravého Svetla, rozptýlil si temnoty sveta; dobrotivo pozri na nás a daj, aby sme dôstojne oslavovali narodenie tvojho Syna. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky