Dnešná spišská katedrála svätého Martina stojí na mieste prvotného kostola Spišského prepoštstva, založeného kráľom Imrichom roku
1198, podriadeného priamo Svätej Stolici. Po tatárskom plene stojí tu už murovaný prepoštský chrám, postavený v rokoch 1245–75. Roku 1472–78 prestavbou
dostal pôvodne bazilikálny chrám románskeho slohu gotický ráz. V severnej lodi sa nachádza jedna z najstarších gotických fresiek z roku 1317. Prepoštský
kostol sa po erigovaní spišského biskupstva roku 1776 stal katedrálnym chrámom. Rok slávnostnej posviacky je 1479. Prvým biskupom bol Karol Salbeck (1776–1787).
V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
nábožne vkročí.
Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
do večnej vlasti.
To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
do blaženosti.
Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
posviacku chrámu.
Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
z okruhu sveta. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)
Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu *
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána *
odteraz až naveky.
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
V.
Poďte a pozrite na diela Pánove.
R.
On vykonal úžasné veci na zemi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Barucha
Počúvaj, Izrael, príkazy života,
napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.
Čo je, Izrael?
Čo je, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnil si sa mŕtvolami,
pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí.
Opustil si prameň múdrosti.
Keby si bol kráčal po Božej ceste,
bol by si býval v pokoji naveky.
Nauč sa, kde je rozumnosť,
kde je sila, kde je rozum,
aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,
kde je svetlo očí a pokoj.
Kto našiel jej miesto?
A kto vošiel do jej pokladníc?
Izrael, aký veľký je Boží dom
a preveľké miesto jeho vlastníctva!
Je veľké a bez konca,
je vysoké a nezmerateľné.
Tam boli tí slávni obri, čo žili na počiatku,
veľkí postavou a obratní v boji.
Ale ich si Boh nevyvolil,
ani im nedal cestu výchovy
a zahynuli, lebo nemali rozumnosť,
zahynuli pre svoju obmedzenosť.
Kto vystúpil do neba a vzal ju
a zniesol ju z oblakov?
Kto preplával more a našiel ju
a prinesie ju za rýdze zlato?
Nieto toho, kto by poznal jej cestu,
ani toho, kto by objavil jej chodník.
Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,
vynašiel ju svojou rozumnosťou.
Ten, ktorý založil zem na večný čas
a naplnil ju štvornohými zvieratami.
Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,
zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo.
I hviezdy zažiarili na svojich strážach
a potešili sa.
Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“
a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.
Toto je náš Boh
a iného nemožno k nemu prirovnať.
On našiel každú cestu k múdrosti
a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.
Potom sa zjavila na zemi
a žila s ľuďmi.
Ona je knihou Božích prikázaní
a zákonom, ktorý zostáva naveky.
Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,
tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.
Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,
choď za žiarou v jej svetle.
Nedávaj svoju slávu inému
a svoje hodnosti cudziemu národu.
Blahoslavení sme, Izrael,
lebo my vieme, čo sa páči Bohu.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
Svätý Apoštol hovorí, že dvaja ľudia položili základy ľudského rodu, totiž Adam a Kristus. Dvaja ľudia, rovnakí telom,
ale nerovnakí zásluhou. Stavbou údov si boli naozaj úplne podobní, ale svojím pôvodom celkom nepodobní.
Hovorí: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom.“
Toho prvého vytvoril tento posledný a daroval mu aj dušu, aby ho oživil. A on utvoril seba samého ako pôvodca,
ktorý nečaká život od iného, ale on sám daroval život každému. Tamten je utvorený z obyčajnej hliny, tento vyšiel
zo vzácneho lona Panny. V tom prvom sa zem mení na telo, v tomto sa telo povyšuje za Boha.
A čo ešte? Toto je Adam, ktorý vložil svoj obraz do tamtoho vtedy, keď ho stvoril. A preto prijal aj jeho osobu,
aj jeho meno si vzal, aby sa mu nestratil ten, ktorého vytvoril na svoj obraz. Prvý Adam, posledný Adam.
Ten prvý má počiatok, tento posledný nemá koniec. Lebo v skutočnosti tento posledný je aj prvý, ako sám hovorí:
„Ja som prvý a ja som posledný.“
„Ja som prvý,“ čiže bez začiatku. „Ja som posledný,“ teda bez konca. „Ale nie je prv duchovné,“ hovorí,
„lež živočíšne, až potom duchovné.“ Veď zem je prv ako ovocie; ale zem nie je taká vzácna ako ovocie.
Ona si vyžaduje vzdychanie a námahu, ono dáva existenciu a život. Právom sa Prorok chváli takým ovocím,
keď hovorí: „Svoje plody vydala naša zem.“ Aké plody? Tie, o ktorých hovorí na inom mieste:
„Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.“ Hovorí: „Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek z neba, je nebeský.“
„Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí.“
Ako to, že tí, čo sa takí nenarodili, môžu byť takí; že neostanú takými, akí sa narodili, ale zotrvávajú takí,
akí sa znovuzrodili? Tak, bratia, že nebeský Duch tajomným primiešaním svojho svetla oplodňuje lono panenského
prameňa, aby tých, ktorých vychrlil kalný pôvod v biednom položení ako pozemských, zrodil ako nebeských
a priviedol ich k podobnosti s ich Pôvodcom. Teda už znovuzrodení, už pretvorení podľa obrazu nášho Stvoriteľa
napĺňajme, čo prikazuje Apoštol: „Ako sme nosili obraz pozemského, tak nosme aj obraz nebeského.“
Už sme teda znovuzrodení podľa obrazu nášho Pána, ako sme povedali, a Boh nás naozaj prijal za synov;
preto nosme úplný obraz dokonalej podobnosti s naším Pôvodcom: nie vo velebnosti, ktorá patrí iba jemu,
ale v nevinnosti, jednoduchosti, miernosti, trpezlivosti, poníženosti, milosrdenstve, svornosti, čím sa k nám
vo svojej dobrote pripojil.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Vznešený Bože, pripravuješ si z nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v tvojich veriacich a budoval z nich nebeský Jeruzalem. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Alebo:
Všemohúci Bože, ty povolávaš veriacich, aby tvorili Cirkev, chrám Ducha Svätého;
daj, aby ľud zhromaždený v tvojom mene tebe sa klaňal, teba miloval a nasledoval a pod tvojou ochranou dosiahol prisľúbenú nebeskú blaženosť.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky