30. júl 2008

Sv. Petra Chryzológa, biskupa a učiteľa Cirkvi, ľubovoľná spomienka


Narodil sa okolo roku 380 v Imole v Emílii, tam vstúpil aj do duchovného stavu. Roku 424 ho zvolili za ravenského biskupa. Veľmi horlivo sa staral o svoje duchovné stádo a vychovával ho slovom i činmi. Zomrel okolo roku 450.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Žalm 18, 2-30
Poďakovanie za záchranu a víťazstvo

V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)

I

Milujem ťa, Pane, moja sila; *
    Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
    ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
    a budem zachránený pred nepriateľmi.

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
    a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
    zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
    a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
    a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil. 

II

Zem sa pohýbala a zachvela; †
    vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
    lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
    a spaľujúci oheň z jeho úst, *
    vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
    čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol, *
    vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
    a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
    ľadovec a žeravé uhlie.

Pán z neba zahrmel †
    a zaznel hlas Najvyššieho: *
    ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
    vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
    a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
    pred víchricou tvojho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
    a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
    z rúk tých, čo ma nenávideli *
    a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
    ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
    zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil. 

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty. 

III

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
    za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
    a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
    a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
    a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
    lebo videl, že moje ruky sú čisté.

Voči svätému si svätý, *
    voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
    voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
    a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
    môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
    a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty. 

V. Všetci sa divili milým slovám.
R. Čo vychádzali z jeho úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

10, 1 – 11, 6
Apoštolova obrana

     Bratia, ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči – voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela. Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela – lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.
     Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my. Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami; lebo hovoria: „Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“ Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.
     Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám. Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.
     Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.
     Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte! Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 10, 3-4a; Ef 6, 16a. 17b

R. Žijeme v tele, ale nebojujeme podľa tela, * Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné.
V. Používame štít viery a meč Ducha, ktorým je Božie slovo. * Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 148: PL 52, 596-598)

Tajomstvo vtelenia

     Keď Panna počne, panna porodí a pannou ostáva, to nie je bežný zjav, ale znamenie, to nie je rozum, ale sila, to je Stvoriteľ, nie príroda, to nie je všeobecné, ale jedinečné, to je božské, nie ľudské. Že sa Kristus narodil, to nebola nevyhnutnosť, ale moc, to bolo tajomstvo lásky, obnovenie ľudskej spásy. Ten, ktorý bez narodenia utvoril človeka z nedotknutej hliny, utvoril človeka tak, že sa narodil z nedotknutého tela. Ruka, ktorá dobrotivo vzala hlinu a z nej nás vytvorila, vzala si dobrotivo telo, aby nás obnovila. Teda to, že Stvoriteľ je vo svojom stvorení, že Boh je v tele, to je česť pre stvorenie, a nie zníženie Stvoriteľa.
     Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu?! Keď ťa Boh tak poctil, prečo sa znehodnocuješ?! Prečo zisťuješ, z čoho si stvorený – a načo si stvorený, to neskúmaš? Či nie je celý dom tohoto sveta, ktorý vidíš, stvorený pre teba? Pre teba záplava svetla zaháňa tmy, ktoré ťa obklopujú. Pre teba je ustanovená noc, pre teba je vymeraný deň. Pre teba je nebo ožiarené mnohotvárnym svitom slnka, mesiaca a hviezd. Pre teba je zem obsypaná kvetmi, hájmi a ovocím. Pre teba bolo stvorené obdivuhodné množstvo živočíchov vo vzduchu, na poliach a v krištáľovej vode, aby radosť nového sveta nezakalila smutná samota.
     A predsa tvoj Stvoriteľ myslí ešte na to, čím by zväčšil tvoju dôstojnosť: vkladá do teba svoj obraz, aby tento viditeľný obraz sprítomňoval na zemi neviditeľného Tvorcu a urobil ťa na zemi svojim zástupcom, aby taký rozsiahly majetok sveta nebol bez Pánovho zástupcu. Čo Boh sám od seba urobil v tebe, to si láskavo osvojil a chcel, aby ho bolo možno priamo vidieť v človeku, v ktorom sa predtým dával vidieť iba ako v obraze. Dal, aby človek vlastnil toho, ktorý predtým súhlasil, aby sa mu človek iba podobal.
     Kristus sa teda rodí, aby svojím narodením obnovil skazenú prirodzenosť. Stáva sa dieťaťom, necháva sa živiť, prechádza etapami života, aby nastolil jediný dokonalý, trvalý vek, ktorý on stvoril. Nesie človeka, aby už človek nemohol padnúť. Toho, ktorého urobil pozemským, robí nebeským. Tomu, ktorého oživil ľudským duchom, dáva ducha božského života. A takto ho celého dvíha k Bohu, aby v ňom neostalo nič z toho, čo patrí hriechu, smrti, strasti, bolesti a zemi. Toto nám prináša náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý je Boh a s Otcom žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým teraz i vždycky i po nesmrteľné veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

1 Pt 2, 4a. 5a; Ž 118, 22b

R. Prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu * A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.
V. Toto je kameň, ktorý sa stal kameňom uholným. * A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.

MODLITBA
Svätý Bože, vo svätom biskupovi Petrovi Chryzológovi dal si svojej Cirkvi vynikajúceho hlásateľa tvojho vteleného Slova; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme s milujúcim srdcom uvažovali o tajomstvách spásy a verne o nich svedčili svojimi skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky