4. november 2008

Sv. Karola Borromea, biskupa, spomienka


Narodil sa v Arone v Lombardsku roku 1538. Keď získal doktorát obojeho práva, jeho ujec Pius IV. ho vymenoval za kardinála a zvolili ho za milánskeho biskupa. Bol pravým pastierom svojho stáda, viac ráz prešiel celú diecézu, zvolával synody, nariadil veľa vecí pre spásu duší a všetkými prostriedkami podporoval rozvoj kresťanského života. Zomrel 3. novembra 1584.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

II

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Machabejcov

2, 1. 15-28. 42-50. 65-70
Matatiášova vzbura a smrť

     V tých dňoch povstal Matatiáš, syn Jána, syna Simeona, kňaz z Joaribových synov z Jeruzalema, a usadil sa v Modine.
     Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k odpadu a k modloslužbe. Zhromaždilo sa k nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia. Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i bratia. Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
     Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo ani naľavo.“ Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v Modine podľa kráľovho rozkazu. Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral. Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi. Potom Matatiáš volal silným hlasom v meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v meste.
     Vtedy sa k nim pripojila skupina Assidejcov, udatných mužov z Izraela, napospol oddaných zákonu. A pridali sa k nim aj všetci, čo utekali pred útrapami a boli pre nich posilou. Postavili vojsko a vo svojom hneve bili hriešnikov a vo svojom rozhorčení ničomných mužov. Ostatní ušli medzi pohanov, aby sa zachránili. Matatiáš a jeho priatelia chodili a rúcali oltáre a násilím obrezávali neobrezaných chlapcov, ktorých našli na území Izraela. Prenasledovali pyšných namyslencov a darilo sa dielu v ich rukách. Vytrhli zákon z rúk pohanov a kráľov a nedopustili, aby hriešnik získal prevahu.
     Keď sa Matatiášove dni chýlili k smrti, povedal svojim synom: „Teraz sa upevnila pýcha a násilie, čas rozvratu a rozhorčený hnev. Teraz, deti moje, horlite za zákon a dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov.
     Viem, že váš brat Šimon je rozvážny muž, preto ho vždy poslúchajte; on bude vaším otcom. A Júda Machabejský je udatný muž od svojej mladosti, preto bude vodcom vášho vojska a bude viesť boj ľudu. Pritiahnite k sebe všetkých, čo plnia zákon a pomstite svoj ľud. Prísne odplaťte pohanom a dbajte na predpis zákona.“
     Potom ich požehnal a pripojil sa k svojim otcom. Zomrel v stoštyridsiatom šiestom roku a pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modine. A celý Izrael ho veľmi oplakával.

RESPONZÓRIUM

1 Mach 2, 51. 64

R. Pamätajte na činy otcov, ktoré vykonali vo svojom čase, * A získate veľkú slávu a meno naveky.
V. Synovia, buďte statoční a vzmužte sa pri obrane zákona, lebo v ňom budete slávni. * A získate veľkú slávu a meno naveky.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z reči svätého biskupa Karola na poslednej synode

(Acta Ecclesiae Mediolanensis, Mediolani 1599, 1177-1178)

Aby si iné nehovoril a iné nerobil

     Uznávam, všetci sme slabí. Ale Pán Boh nám dal prostriedky, ktorými si môžeme ľahko pomôcť, ak chceme. Taký kňaz chce žiť bezúhonne, lebo vie že sa to od neho vyžaduje, chce byť zdržanlivý a viesť anjelský život, ako sa patrí, ale ani ho nenapadne použiť primerané prostriedky: postiť sa, modliť sa a vyhýbať sa zlej spoločnosti a škodlivým, nebezpečným dôvernostiam.
     Ponosuje sa, že len čo príde do chóru modliť sa žalmy, len čo začne sláviť omšu, hneď ho napadá tisíc vecí, ktoré ho odvádzajú od Boha. Ale čo robí v sakristii, kým vyjde do chóru alebo na omšu, ako sa pripravuje, aké prostriedky volí a používa na udržanie pozornosti?
     Mám ťa poučiť, ako ti môže stále pribúdať síl, a ak si už bol v chóre sústredený, ako môžeš byť druhý raz pozornejší a tvoja služba Bohu milšia? Počúvaj, čo poviem. Ak sa už v tebe zapálil aký taký ohník božskej lásky, nechci ho hneď ukazovať, nevystavuj ho vetru. Maj ohnisko zatvorené, aby nevychladlo a nestratilo teplo. Čiže utekaj, ako vládzeš, pred roztržitosťou. Zostaň sústredený s Bohom, vyhýbaj sa márnym rozhovorom.
     Máš povinnosť kázať a učiť? Študuj a venuj sa tomu, čo je na správne vykonávanie tejto úlohy potrebné. No predovšetkým konaj, káž životom a mravmi, aby sa neuškŕňali pri tvojich slovách a nekývali z boka na bok hlavou tí, čo by videli, že iné hovoríš a iné robíš.
     Máš na starosti duše? Nezanedbávaj preto starosť o seba samého, ani sa nerozdávaj iným tak štedro, aby ti nezostalo nič zo seba. Lebo máš pamätať na duše, ktoré vedieš, ale tak, aby si nezabudol na seba.
     Pochopte, bratia, že mužovia Cirkvi nepotrebujú nič tak ako vnútornú modlitbu, ktorá predchádza, sprevádza a nasleduje všetky naše skutky. Prorok hovorí: „Chcem zahrať na harfe a múdro kráčať.“ Ak vysluhuješ sviatosti, brať môj, rozjímaj o tom, čo robíš. Ak sláviš omšu, rozjímaj o tom, čo obetuješ. Ak sa v chóre modlíš žalmy, rozjímaj nad tým, komu a čo hovoríš. Ak vedieš duše, rozjímaj nad tým, akou krvou sú obmyté, a „nech sa“ takto „všetko medzi vami deje v láske“. Takto všetky tie nespočetné ťažkosti, ktoré každý deň nevyhnutne skusujeme (veď je to náš údel), budeme môcť ľahko prekonať. Takto budeme mať silu porodiť Krista aj v sebe aj v iných.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 6, 11b; 4, 11. 12b. 6a

R. Usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. * Toto prikazuj a uč! Buď vzorom veriacim.
V. Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša. * Toto prikazuj a uč! Buď vzorom veriacim.

MODLITBA
Pane a Bože náš, zachovaj vo svojom ľude ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Karola, aby sa tvoja Cirkev stále obnovovala, stávala sa čoraz podobnejšia Kristovi, a tak sprítomňovala svetu tvár tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky