V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Vznešená svätá Pani, príď,
Mária, príď nás navštíviť
ty, čo si domu príbuznej
priniesla správy radostné.
Príď, pomocnica kresťanov,
buď nám vždy istou ochranou,
navštív ľud, deti veriace,
a odvráť tresty hroziace.
Príď, hviezda morská, svetlo, jas,
vlej pokoj do sŕdc všetkých nás,
naprav to, čo je skrivené,
a pomôž nám žiť nevinne.
Prosíme, príď a navštív nás,
podopri naše kroky včas,
vypros nám sväté vnuknutie,
nech duch náš pevne v Bohu tkvie.
Príď s berlou, dcéra kráľovská,
vytrhni duše z otroctva,
k jednote viery priveď ľud
a znič vo svete každý blud.
Príď, Panna, aj Syn útechy,
chceme vás chváliť naveky
i Otca, Ducha Svätého,
veď Boh chce spasiť každého. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.
Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.
Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
*
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. 1 Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.
Ant. 2 Posvätil svoj stánok Najvyšší.
Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1, 23)
Boh je naše útočište a sila *
aj najistejšia pomoc v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *
a vrchy na dno morské padali.
Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú *
a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.
Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *
posvätný stánok Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *
už od úsvitu mu Boh pomáha.
Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; *
tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.
S nami je Pán zástupov, *
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Poďte a pozrite na diela Pánove, *
aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, láme luky a drúzga oštepy
*
a štíty v ohni spaľuje.
Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, *
vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.
S nami je Pán zástupov, *
naším útočišťom je Boh Jakubov.
Ant. 2 Posvätil svoj stánok Najvyšší.
Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, Panna Mária.
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)
Základy má na posvätných vrchoch; †
brány Siona miluje Pán *
nad všetky stany Jakuba.
Slávne veci sa hovoria o tebe, *
mesto Božie.
Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †
Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *
tí všetci sa tam zrodili.
A o Sione sa bude hovoriť:
„Ten i tamten sa na ňom narodil *
a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“
Pán zaznačí do knihy národov: *
„Títo sa tam zrodili.“
A spievajú ako pri tanci: *
„V tebe sú všetky moje pramene.“
Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, Panna Mária.
V.
Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci
R.
A premýšľala o nich.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Piesne piesní
Hlas môjho milého!
Hľa, on prichádza,
po horách skáče,
po vŕškoch hupká.
Milý môj je sťa srna,
ako jeleníča.
Hľa, veď už stojí
pred naším múrom;
oblôčkom hľadí,
cez mriežku sa díva.
Môj milý mi hovorí:
„Hor’ sa, priateľka moja,
holubica moja, krásava moja, a poď!
Veď už je po zime,
dážď prestal, pominul.
Na zemi sa zjavili kvety,
prišiel čas veselého spevu,
hrkútanie hrdličky počuť
v našom kraji,
figovník vydáva svoje plody,
vinič roznáša vôňu v rozkvete.
Nuž, hor’ sa, priateľka moja,
krásava moja, a poď!
Holubica moja v rozsadlinách skál,
v úkryte na bralách!
Daj zrieť mi svoju tvár,
daj počuť mi svoj hlas;
veď sladký je tvoj hlas
a prekrásna je tvoja tvár.“
Pritisni si ma na srdce sťa prsteň,
ako pečať na svoje rameno,
lebo láska je mocná ako smrť
a vášeň tvrdá ako podsvetie.
Jej páľa – to ohňa plápoly
a božské plamene.
Ani veľké vody lásku neuhasia
a rieky ju neodplavia.
A keby niekto za lásku ponúkol všetko,
čo má v dome,
len by sa opovrhlo ním.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého kňaza Bédu Ctihodného
„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“ Týmito slovami iste najprv vyznáva, aké dary dostala
osobitne ona a potom vypočítava všeobecné Božie dobrodenia, ktoré Boh nikdy neprestáva preukazovať ľudskému pokoleniu.
Pána velebí duša toho, kto všetky hnutia svojho vnútorného človeka dáva do služby Bohu na jeho chválu, kto zachovávaním
Božích prikázaní dokazuje, že má ustavične na zreteli jeho moc a velebu.
V Bohu, v svojom spasiteľovi, jasá duch toho, koho teší už aj spomienka na svojho Stvoriteľa, od ktorého očakáva večnú spásu.
A hoci tieto slová môže pravdivo povedať každý dokonalý človek, bolo veľmi správne, že prvá ich vyslovila blahoslavená
Bohorodička, veď ona výsadou jedinečnej zásluhy horela duchovnou láskou k tomu, z ktorého telesného počatia sa radovala.
Ona mohla právom viac ako ostatní svätí jasať radosťou v Ježišovi, svojom Spasiteľovi. Veď vedela, že ten, ktorého poznala
ako večného pôvodcu spásy, narodí sa v čase z jej tela, lebo to naozaj bude v jednej a tej istej osobe aj jej Syn aj Pán.
„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“ Nič teda nepripisuje svojim zásluhám. Celú svoju veľkosť
označuje za dar toho, ktorý je bytostne mocný a veľký a svojich verných malých a slabých robí silnými a veľkými.
Správne však dodala: „A sväté je jeho meno,“ aby pripomenula tým, čo ju počúvali, ba aby poučila všetkých, ku ktorým
sa dostanú jej slová, ako ochotne majú uveriť a vzývať jeho meno, lebo aj oni môžu mať účasť na večnej svätosti a pravej
spáse podľa prorokových slov: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ To je to meno, o ktorom hovorí vyššie:
„A môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“
A tak sa v svätej Cirkvi vžil veľmi dobrý a spasiteľný zvyk, že všetci každý deň pri večerných chválach spievajú popri
psalmódii jej chválospev, lebo takáto častá pripomienka Pánovho vtelenia roznecuje vo veriacich srdciach plameň nábožnosti
a častejšie uvažovanie o príklade jeho matky upevňuje ich v čnosti. A vhodne sa to deje večer, aby sa naša myseľ, unavená
po dni a zaujatá všelijakými myšlienkami, pred odpočinkom vnútorne sústredila.
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, keď preblahoslavená Panna Mária nosila pod
srdcom tvojho Syna, vnukol si jej, aby navštívila svätú Alžbetu; daj, aby
sme aj my ochotne poslúchali vnuknutia Ducha Svätého a spolu s Pannou Máriou
ťa vždy velebili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je
Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky