V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Matej, ty si bol zvolený
do zboru apoštolského;
obdivuhodne poctený
z ustanovenia Božieho.
Učeník-zradca odišiel,
zriekol sa lásky Kristovej;
nešťastník život skončil zle,
keď zradil sväté poslanie.
Na teba láska Kristova
apoštolský jas prenáša,
keď doznieva reč Petrova
a Duch ťa lósom vynáša.
K dôstojnej službe určený
zjavuješ svetlo národom
a ako viery mučeník
vyznávaš Krista horlivo.
Vypros nám, svätý apoštol,
radostne kráčať za Kristom,
nech nás Duch vedie cestou tou,
ktorá nás spasí naisto.
Buď sláva svätej Trojici!
Vystúpiť k výškam nadzemským
cez teba nech nám dožičí
a spievať hymnus naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti..., aby upriamil naše kroky na cestu pokoja. (Porov. Lk 1, 78. 79)
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Ant. 1 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Ant. 2 Budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
Tento žalm výstižne hovorí o Pánovom utrpení. (Sv. Augustín)
Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; *
ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
Bráň ma pred zberbou ničomníkov, *
pred tlupou zločincov.
Jazyk si brúsia ako meč, †
ako šípy hádžu jedovaté slová, *
aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú, *
utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla, *
a vravia si: »Ktože ich zbadá?«
Vymýšľajú neprávosť †
a čo vymyslia, aj dovŕšia. *
Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.
Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; †
zrazu ich pokryli rany, *
vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, *
strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky *
a chápať jeho diela.
Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho *
a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.
Ant. 2 Budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
Ant. 3 Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.
Tento žalm zvestuje spásu sveta a vieru všetkých národov. (Sv. Atanáz)
Pán kraľuje, jasaj zem; *
† radujte sa všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy, *
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Predchádza ho oheň, *
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh: *
zem to vidí a chveje sa.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *
pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *
a jeho slávu vidia všetky národy.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †
a honosia sa svojimi sochami. *
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
Sion to počuje a teší sa †
a dcéry Júdove plesajú, Pane, *
nad tvojimi súdmi.
Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †
veď on ochraňuje svojich svätých *
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
Vychádza svetlo spravodlivému *
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *
a oslavujte jeho sväté meno.
Ant. 3 Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.
V.
Vyrozprávali slávne a mocné skutky Pánove.
R.
A zázraky, ktoré urobil.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom
Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa už vyžaduje,
aby bol každý verný. No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, lebo
nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán.
On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“,
aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš,
akoby si nebol dostal?
Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás – a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my.
Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet,
anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení.
Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami;
keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa
akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc
vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium.
Prosím vás teda, napodobňujte ma!
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Skutky apoštolov
„V tých dňoch vstal Peter uprostred učeníkov a povedal.“ Ako horlivý apoštol, ktorému Kristus zveril stádo,
a ako prvý v zbore vždy sa prvý ujíma reči: „Bratia, treba z nás vyvoliť.“ Rozhodnutie prenecháva zástupu.
Tým zároveň vzbudzuje úctu k tým, čo mali byť vybraní, a seba chráni od závisti, ktorá tu mohla vzniknúť.
Veď takéto veci narobia často veľa zla.
Čo teda? Vari Peter sám nesmel vyberať? Isteže smel. Ale aby sa nezdalo, že uprednostňuje niekoho, zrieka sa toho.
Ostatne ešte ani nedostal Ducha Svätého. Ďalej sa hovorí: „A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš,
s prímením Justus, a Mateja.“ Nepostavil ich sám Peter, ale všetci. On však vyslovil návrh a ukázal, že nie je od neho,
ale už dávno sa o ňom hovorí v proroctve. A tak len tlmočil, neprikazoval.
„Treba teda,“ hovorí, „aby sa vybralo z týchto mužov, čo boli s nami.“ Pozri, ako chce, aby to boli očití svedkovia; veľmi mu
na tom záležalo, hoci mal ešte prísť Duch Svätý.
„Z mužov,“ hovorí, „čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš.“ Poukazuje na to, že s ním bývali a neboli
iba jednoducho učeníkmi. Veď od začiatku ho nasledovali mnohí. Len si všimni, ako to hovorí Ján: „Jeden z tých dvoch,
čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša...“
Hovorí: „Celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom.“ Veď čo sa predtým stalo, nik správne
nepoznal, ale Duch Svätý ich poučil.
„Až do dňa,“ hovorí, „keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“
Nehovorí: svedkom ostatných vecí, ale iba: „svedkom zmŕtvychvstania“. Lebo bol vierohodnejší ten, kto mohol povedať:
Ten, čo jedol, pil a bol ukrižovaný, ten istý vstal z mŕtvych. A tak nebolo potrebné, aby bol svedkom minulého
ani budúceho času ani znamení, ale iba zmŕtvychvstania. Veď tamtie udalosti boli zrejmé a známe, ale zmŕtvychvstanie
sa odohralo v skrytosti a bolo známe len im samým.
A všetci sa spoločne modlia: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž...“ Ty, nie my. Veľmi správne ho vzývajú
ako toho, ktorý pozná srdcia, lebo on mal vyvoliť, a nik iný. A hovorili s takou dôverou, lebo bolo potrebné
vyvoliť len jedného. Ani nehovorili: Vyvoľ, ale „ukáž“ vyvoleného, toho, „ktorého si si vyvolil“. Vedeli, že Boh všetko
vopred určil. „Potom im dali lósy.“ Ešte sa nepokladali za hodných, aby sami od seba rozhodli. Preto chcú, aby dostali
nejaké znamenie.
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si pridružil svätého Mateja k zboru apoštolov;
na jeho orodovanie nám udeľ milosť, aby sme všetci, ktorých zahŕňaš svojou
láskou, boli raz pripočítaní k tvojim vyvoleným. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky