V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide,
v plnosti času spasiť nás.
Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.
Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.
Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony,
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
V.
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.
R.
A daj nám svoju spásu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z knihy proroka Izaiáša
Pán čaká, chce sa nad vami zľutovať.
Vyvýši sa a zľutuje sa nad vami
Veď Pán je spravodlivý Boh;
blahoslavený všetci, čo ho očakávajú.
Sionský ľud, čo bývaš v Jeruzaleme,
ty nebudeš plakať ustavične.
On sa iste zmiluje nad tebou,
keď budeš volať o pomoc;
odpovie ti hneď, len čo počuje tvoje volanie.
Pán vám dá
chlieb úzkosti a vodu súženia;
no tvoj učiteľ sa už skrývať nebude,
tvoje oči uvidia svojho učiteľa.
A ak sa odchýlite napravo alebo naľavo,
tvoje uši budú počuť za sebou hlas:
„Toto je cesta, kráčajte po nej!“
Vtedy budeš pokladať za poškvrnené
svoje postriebrené sochy
a zlaté obleky svojich modiel,
vyhodíš ich ako nečistotu
a povieš: „Odíďte.“
On zošle dážď tvojmu semenu,
ktoré zaseješ do pôdy.
A chlieb, plod zeme, bude výdatný a záživný.
V ten deň sa bude pásť tvoj dobytok i baránky
na šírych pastvinách;
tvoje voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok miešaný,
previaty sitom a lopatou.
Na každom vysokom vrchu,
na každom vyčnievajúcom kopci
budú tiecť vody v potokoch
v deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže.
Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka
a svetlo slnka bude sedem ráz také
ako svetlo siedmych dní
v deň, keď Pán obviaže ranu svojho ľudu
a vylieči jeho miesta boľavé.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Traktátu Viliama, opáta kláštora svätého Teodorika, Ako rozjímať o Bohu
Ty si naozaj jediný Pán, ktorého vláda nad nami znamená našu spásu; naša služba tebe spočíva v tom, že prijmeme tvoju spásu.
A v čom vlastne spočíva tvoja spása, Pane, ty naša spása a požehnanie pre svoj ľud, ak nie v tom, že nám dávaš milosť milovať ťa a že nás aj ty miluješ?
Preto si chcel, Pane, aby sa Syn po tvojej pravici, človek, ktorého si si vyvolil, volal Ježiš čiže Spasiteľ,
„lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ a „v nikom niet spásy“. On nás naučil milovať sa navzájom,
keď nás on prvý miloval až na smrť na kríži a svojou všestrannou láskou nás podnecuje, aby sme milovali toho, ktorý nás až do krajnosti prvý miloval.
A je to celkom tak: Ty si nás miloval prvý, aby sme aj my milovali teba; nie preto, že by si ty potreboval našu lásku, ale preto, že nemôžeme byť tým,
na čo si nás stvoril, ak ťa nebudeme milovať.
Preto si v minulosti mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril našim otcom skrze prorokov a v poslednom čase si prehovoril k nám v Synovi: svojím Slovom,
ktorým povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.
Že hovoríš vo svojom Synovi, neznamená nič iné, než nad slnko jasnejšie ukázať, ako veľmi a akým spôsobom nás miluješ, keď si svojho vlastného
Syna neušetril, ale vydal si ho za nás všetkých; Syna, ktorý nás aj sám miluje a seba samého obetoval za nás.
On je tvoje Slovo k nám, Pane, to všemohúce Slovo, ktoré zostúpilo z kráľovského trónu, keď všade
vládlo hlboké ticho – totiž ticho bludu –, ako tvrdý bojovník proti bludu a jemný podnecovateľ lásky.
A všetko, čo urobil, čo povedal na zemi, až po potupu, pľuvance a zauchá, až po kríž a hrob, nebolo
nič iné, iba že si nám hovoril v Synovi: provokuješ nás svojou láskou a prebúdzaš v nás lásku k tebe.
Bože, Stvoriteľ duší, ty si vedel, že v ľudskej duši nemožno tento cit vynútiť, že ho možno len vyvolať.
Lebo kde sa núti, tam niet slobody, a kde niet slobody, tam nie ja ani spravodlivosť.
Chcel si teda, aby sme ťa milovali, lebo sa nemôžeme ani spasiť, ak ťa nebudeme milovať;
ale ani milovať ťa nebudeme môcť, ak nám to nedáš ty. Je to teda tak, Pane, ako to povedal
Apoštol tvojej lásky a ako sme už hovorili: Ty si nás miloval prvý; vždy prvý miluješ všetkých, čo teba milujú.
My ťa milujeme citom lásky, ktorý si do nás ty vložil. Tvoja láska je tvoja dobrota, ty najlepší, ty najvyššie dobro:
to je Duch Svätý, ktorý vychádza z Otca i Syna. On sa od počiatku stvorenia vznáša nad vodami,
čiže nad neustálym zmýšľaním ľudí; všetkým sa daruje, všetko priťahuje k sebe vnukaním, podnetmi,
odvracaním škodlivého, prípravou dobrého a tým, že spája Boha s nami a nás s Bohom.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Dobrotivý Otče, prosíme ťa, láskavo vypočuj naše volanie a príchodom
tvojho Syna odstráň temnoty z nášho srdca. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:44.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky