27. júl 2008

17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Toto je v týždni prvý deň,
keď Boh jas a tmu rozhranil,
keď Spasiteľ smrť premohol,
vstal z hrobu a nás zachránil.

Zažeňme preto ospalosť,
rezko sa majme k životu
a – ako prorok – aj za tmy
vzývajme Božiu dobrotu,

by prosby náš Pán vyslyšal,
na pomoc podal ruku nám
a očistených od hriechov
pozdvihol k neba výšinám.

Šťastná je táto hodina
a posvätný je tento čas:
Boh za nábožný chválospev
milosťou obdaruje nás.

Sláva buď večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Najsvätejší je tento deň
zo všetkých, ktoré nám Boh dal.
Posväcuješ ho, Ježišu,
tým, že si prvý z mŕtvych vstal.

Aj naše duše z hriechu vzkries
a so sebou ich navždy spoj;
aj telá zobuď k životu,
veď nad smrťou si vyhral boj.

Daj, Kriste, nech sa v oblakoch
v ústrety tebe vznesieme,
nech v tebe večne žijeme,
život náš, naše vzkriesenie.

Keď uvidíme tvoju tvár,
ku sebe pripodobni nás,
nech poznáme ťa, aký si,
svetlo a krása všetkých čias.

Keď nás Otcovi odovzdáš
už plných darov sedmorých,
v kráľovstve svätej Trojice
šťastie nám večné otvoríš. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.

Žalm 1
Dve cesty

Blažení tí, ktorí dúfajú v kríž a zostúpili do krstnej vody. (Barnabášov list, od autora z 2. stor.)

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †
    a nechodí cestou hriešnikov, *
    ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu *
    a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

Je ako strom zasadený pri vode, *
    čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne; *
    darí sa mu všetko, čo podniká.

No nie tak bezbožní, veru nie; *
    tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Preto bezbožní neobstoja na súde, *
    ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *
    ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.

Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.

Žalm 2
Mesiáš — kráľ a víťaz

Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Sk 4, 27)

Prečo sa búria pohania? *
    Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi †
    a vladári sa spolčujú *
    proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy *
    a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *
    Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá *
    a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *
    na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †
    Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *
    Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *
    a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným *
    a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; *
    dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi *
    a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: †
    žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *
    lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, *
    čo sa spoliehajú na neho.

Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.

Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.

Žalm 3
Pán je môj ochranca

Ježiš si ľahol a zaspal; a znova vstal, lebo mu pomohol Pán. (Sv. Irenej)

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! *
    Mnohí povstávajú proti mne.
Mnohí o mne hovoria: *
    „Boh mu nepomáha.“

Ale ty, Pane, si môj ochranca, *
    moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
Hlasne som volal k Pánovi *
    a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, *
    prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. *
    Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári *
    a hriešnikom si zuby vylámal.
Pane, ty si naša spása. *
    Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.

V. Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva.
R. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

7, 2-16
Apoštolova útecha z pokánia Korinťanov

     Bratia, majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali. Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete. Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení. Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.
     Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom. A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.
     A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval – lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil –, teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás. A to nás potešilo.
     Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil; ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali.
     Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Kor 7, 10. 9b

R. Zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; * Zármutok sveta spôsobí smrť.
V. Náš zármutok bol podľa Božej vôle, aby sme v ničom neutrpeli škodu. * Zármutok sveta spôsobí smrť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Druhý list Korinťanom

(Hom. 14, 1-2: PG 497-499)

Prekypujem radosťou pri všetkom súžení

     Pavol znova zavádza reč na lásku, aby zmiernil tvrdosť pokarhania. Keď ich usvedčil, a tým pokarhal, že ich má rád, ale oni jeho lásku neopätujú, že sa od jeho lásky odtrhli a pridali sa k iným, skazeným ľuďom, vzápätí mierni príkrosť výčitky slovami: „Majte miesto pre nás,“ čiže: „Milujte nás.“ Prosí o neveľkú priazeň, z ktorej majú väčší úžitok tí, čo ju preukazujú, ako tí, čo ju prijímajú. Nepovedal: „Milujte,“ ale to dojímavé: „Majte miesto.“
     Ktože nás, pýta sa, vyhnal z vašich myslí? Kto nás vyhodil? Prečo sa musíme vo vás tiesniť? Lebo ak predtým povedal: „Vo svojom srdci máte málo miesta,“ tu hovorí otvorenejšie: „Majte miesto pre nás,“ a znova ich takto priťahuje k sebe. Veď nič tak neprebúdza lásku, ako keď milovaný spozná, že milujúci veľmi túži po jeho láske.
     Hovorí: „Už som povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete.“ Najväčšia sila lásky je v tom, že aj keď ňou pohŕdajú, chce s nimi umierať aj žiť. Nie ste v našich srdciach hocijako, ale tak, ako som povedal. Lebo sa môže stať, že niekto aj miluje, a pritom uteká pred nebezpečenstvami. Ale my nie.
     „Napĺňa ma potecha.“ Aká potecha? Tá, čo vychádza od vás. Potešili ste ma svojimi skutkami, lebo ste sa obrátili k lepšiemu životu. Kto miluje, je už taký, že sa sťažuje, že nie je milovaný, ale aj sa bojí, aby neprekročil mieru výčitiek a nespôsobil žiaľ. Preto hovorí: „Napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou.“
     Akoby povedal: „Bol som nad vami veľmi zarmútený, ale dali ste mi hojné zadosťučinenie a priniesli útechu. Nielenže ste odstránili príčinu môjho zármutku, ale zaplavili ste ma ešte plnšou radosťou.“
     Potom dáva najavo jej veľkosť nielen tým, čo prezrádza, keď hovorí: „Prekypujem radosťou,“ ale aj tým, čo dodáva: „Pri všetkom našom súžení.“ Potešenie, ktoré ste mi spôsobili, hovorí, je také veľké, že ho nemohlo zatieniť ani také veľké súženie. Jeho ohromná sila prekonala všetky ťažkosti, ktoré na nás doľahli, a nedovolila, aby nás duševne vyčerpali.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 12, 12. 15

R. Znaky apoštola sa vám prejavili * Vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch.
V. A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. * Vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA
Bože, ochranca všetkých, čo v teba dúfajú, bez teba nič nie je hodnotné, nič nie je sväté; zahrňuj nás svojím milosrdenstvom a pomáhaj nám tak užívať pominuteľné veci, aby nás privádzali k hodnotám trvácim. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky