V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,
kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,
modlitby naše, chvály nášho srdca
láskavo prijmi.
Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,
kiež milé by ti boli, a tak mali
aj súhlas tvojej tváre neskonalý,
pôvodca svetla.
Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,
nech život nebojí sa smrti márnej,
nech naše skutky tvoju venčia zdarne
večitú slávu.
Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro
plameňom božským, nech je duša bdelá,
aby sťa panna privítať ťa smela
s horiacou lampou.
Rovnaká na nebesiach Otcu sláva
aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,
Svätému Duchu nech zaznieva sláva
po celom svete. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Kriste, ty svetlo, život, láska naša,
ty radosť sveta, dobro nekonečné,
ty si nás svojou krvou oslobodil
z pút smrti večnej.
Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,
zaplav nám myseľ svetlom živej viery,
daj, aby sme sa všetci mali radi
a žili v mieri.
Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,
zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;
nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,
zoslaný z neba.
Buď všetka sláva tebe, Otec večný,
Synovi tvojmu chvály nekonečné;
aj spoločnému Duchu Presvätému
na veky večné. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia.
Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.
Pán koná spravodlivo *
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
a synom Izraela svoje skutky.
Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrorečenia.
Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
nezostane po ňom ani stopa.
Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.
No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
voči tým, čo sa ho boja *
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
kraľuje a panuje nad všetkými.
Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
všade, kde on panuje. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.
V.
Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
R.
A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Samuelovej
Keď znova vypukla vojna, Dávid vyšiel a bojoval proti Filištíncom a spôsobil im veľkú
porážku, takže pred ním ušli. Ale zlý duch poslaný od Pána napadol Saula.
Sedel vo svojom dome a držal kopiju, kým Dávid hral rukou na citare. A Saul chcel Dávida
kopijou pribodnúť k stene. Ale Dávid sa uhol Saulovi, kopija minula cieľ a zapichla sa
do steny. Dávid ušiel a zachránil sa v tú noc.
Dávid ušiel z Najotu, ktorý je v Ráme, šiel za Jonatanom a povedal mu: „Čo som urobil? Čím som sa previnil a ako som sa
prehrešil proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?“ On mu odpovedal: „To je vylúčené!
Nezomrieš! Veď môj otec neurobí nič veľké ani malé, kým mi to nepovie. Iba toto by môj
otec tajil predo mnou? To nie je možné!“ Dávid odpovedal: „Tvoj otec isto vie, že som
našiel milosť v tvojich očiach, a preto si hovorí: ,Nech sa to Jonatan nedozvie, aby sa
nezarmútil.‘ Ale ako žije Pán a ako žiješ ty, len jeden krok ma delí od smrti.“
Jonatan vravel Dávidovi: „Po čom túži tvoja duša, aby som ti urobil?“ Dávid odpovedal
Jonatanovi: „Pozri! Zajtra je novmesiac a ja mám sedieť vedia kráľa pri jedle. Prepusť
ma teda, aby som sa mohol skryť na poli až do večera tretieho dňa. Ak ma bude tvoj
otec hľadať, odpovieš mu: ,Dávid ma prosil, aby smel narýchlo zájsť do svojho mesta
Betlehema, lebo sa tam koná výročná obeta za celú rodinu.‘ Ak povie: ,Dobre,‘ bude mať
tvoj služobník pokoj. Ale ak sa nahnevá, vedz, že sa rozhodol pre zlo. Preukáž teda
milosrdenstvo svojmu sluhovi, veď si so mnou, svojím služobníkom, uzavrel Pánovu zmluvu.
Ak je vo mne nejaká neprávosť, zabi ma ty, ale nevydávaj ma svojmu otcovi.“ Jonatan
odpovedal: „To nech je ďaleko od teba. Ani sa nemôže stať, že by som ti neoznámil,
ak sa spoľahlivo dozviem, že sa môj otec rozhodol pre zlo proti tebe.“ Dávid povedal
Jonatanovi: „Kto mi oznámi, ak ti tvoj otec tvrdo odpovie?“ Jonatan vravel Dávidovi:
„Poď, vyjdime von do poľa.“ Keď vyšli obaja do poľa, povedal Jonatan Dávidovi:
„Ako žije Pán, Boh Izraela, budem zisťovať zajtra alebo pozajtra o tomto čase úmysel
svojho otca. Ak bude na Dávida dobre a ja ti to nedám hneď vedieť, nech Pán toto
urobí Jonatanovi a toto nech pridá. Ak bude trvať zlosť môjho otca na teba, aj to ti
oznámim a prepustím ťa, aby si šiel v pokoji. A Pán nech je s tebou, ako bol s mojím otcom.
Ale ak budem žiť, preukáž mi Pánovo milosrdenstvo. Ak zomriem, nikdy neodopri svoje
milosrdenstvo môjmu domu; ani vtedy, keď Pán do jedného vykorení Dávidových nepriateľov
zo zeme.“ A Jonatan uzavrel s Dávidovým domom zmluvu: „Pán nech vymáha účet
z ruky Dávidových nepriateľov.“ A Jonatan znova zaviazal Dávida prísahou na svoju lásku
k nemu, lebo ho miloval ako seba samého.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu blahoslaveného opáta Aelréda
O duchovnom priateľstve
Najznamenitejší mladík Jonatan nehľadel na kráľovský pôvod ani na to, že ho čaká kráľovstvo;
uzavrel s Dávidom zmluvu a v priateľstve postavil sluhu na roveň pána. Ba utečenca pred otcom,
skrytého na púšti, odsúdeného na smrť a určeného na zabitie, vyzdvihol nad seba. Seba ponížil
a jeho vyvýšil: „Ty budeš kráľom a ja budem druhý po tebe.“
Aké vynikajúce zrkadlo pravého priateľstva! Aký div! Kráľ zúri proti sluhovi, pobúri celú krajinu
ako proti nepriateľovi kráľovstva, kňazov obviní zo zrady a zabije ich iba pre podozrenie,
prečesáva lesy, prehľadáva údolia, so zbraňou v ruke obkľučuje vrchy a skaliská, všetci sľubujú,
že pomstia kráľov hnev, iba Jonatan, ktorý jediný mohol právom žiarliť, rozhodol sa odporovať
otcovi, podávať správy priateľovi, radiť v toľkých nebezpečenstvách a dať prednosť priateľstvu
pred kráľovstvom: „Ty budeš kráľom a ja budem druhý po tebe.“ A pozri, ako otec vyvoláva
u mladíka závisť voči priateľovi: nalieha výčitkami, straší ho, že stratí kráľovstvo, pripomína
mu, že príde o česť.
A keď nad Dávidom vyniesol rozsudok smrti, Jonatan priateľa neopustil. „Prečo má Dávid zomrieť?
Čím sa prehrešil? Čo urobil? Vlastný život vystavil nebezpečenstvu, zabil Filištínca a ty si sa radoval.
Prečo má teda zomrieť?“ Tieto slová kráľa rozzúrili a chcel Jonatana kopijou pribodnúť k stene
a hrozivo ho tupil: „Ty syn zvrhlej ženštiny, viem, že ho miluješ na svoju hanbu a na hanbu svojej
necudnej matere.“ Potom vychrlil všetok jed na hruď mladíka a vmietol mu slová podnecujúce
ctižiadosť a rozpaľujúce závisť, žiarlivosť a horčinu: „Dokiaľ bude žiť Izaiho syn, nebude pevné
tvoje kráľovstvo.“
Koho by nepohli tieto slová k závisti? Čiu lásku, čiu priazeň, čie priateľstvo by nepokazili, nezmenšili a nevymazali?
A tento milujúci mladík zachoval práva priateľstva, bol silný pri vyhrážkach, trpezlivý pri dohováraní, kvôli priateľstvu pohrdol
kráľovstvom, nedbal na slávu, ale nezabudol na lásku. „Ty budeš kráľom a ja budem druhý po tebe.“
Toto je pravé, dokonalé, pevné a večné priateľstvo, ktoré závisť nekazí, podozrievanie nezmenšuje,
ctižiadosť nerozbíja, ktoré v takých skúškach neprestáva a pod takými údermi sa nerúca, ktoré je
po toľkých potupách nezlomné a po toľkých urážkach zostáva nepohnuté. „Choď“ teda „a rob aj ty podobne“.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Svätý Bože, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno;
veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze
nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky