V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom;
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
V.
Pán nás poučí o svojich cestách.
R.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Náreky
Ja som muž, ktorý okúsil svoju biedu
pod prútom jeho hnevu.
Hnal ma a viedol
do tmy, a nie na svetlo.
Len na mňa dvíha a obracia
svoju ruku celý deň.
Strávil moju kožu i moje telo,
rozdrvil moje kosti.
Postavil múr okolo mňa,
obkľúčil ma žlčou a námahou.
Usadil ma v temnotách
ako tých, čo sú mŕtvi naveky.
Postavil múr okolo mňa, aby som nevyšiel,
zaťažil moje okovy.
Ale aj keď budem kričať a prosiť,
vylúčil moju modlitbu,
zahatal mi cestu kamennými kvádrami,
podvrátil moje chodníky.
Stal sa mi číhajúcim medveďom,
levom v úkryte.
Podvrátil moje chodníky a rozdrvil ma,
urobil zo mňa púšť.
Natiahol svoj luk a postavil si ma
ako terč pre šíp.
Vystrieľal do mojich obličiek
strely svojho tulca.
Som na posmech všetkému svojmu ľudu,
celý deň si pospevujú o mne.
Nasýtil ma horčinami,
opojil ma palinou.
Na kremeni mi zuby vylomil,
zrazil ma do popola.
Moja duša je zbavená pokoja,
zabudol som, čo je blaho.
Povedal som: „Zanikla moja sláva
aj to, čo som dúfal od Pána.“
Spomeň si na moju chudobu a na moje blúdenie,
na palinu a jed.
Stále na to myslí
a chradne moja duša vo mne.
O tomto budem uvažovať vo svojom srdci,
preto budem dúfať.
Je Pánovo milosrdenstvo, že sme nevyhynuli,
že neprestalo jeho zľutovanie.
Každé ráno je nové;
veľká je tvoja vernosť.
„Pán je môj podiel, hovorí moja duša,
preto ho budem očakávať.“
Pán je dobrý k tým, čo v neho dúfajú,
k človeku, ktorý ho hľadá.
Dobre je v tichosti očakávať
Pánovu záchranu.
Dobre je mužovi, ktorý nesie
jarmo od svojej mladosti.
Bude sedieť sám a bude mlčať,
keď mu ho vložia.
Skloní svoje ústa do prachu,
azda je ešte nádej.
Nastaví líce tomu, kto ho bije,
nasýti sa potupami.
Lebo Pán
nezavrhuje naveky.
Keď zarmúti, aj sa zľutuje
pre svoje veľké milosrdenstvo.
Lebo on nerád ponižuje
a zarmucuje synov človeka.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého opáta Bernarda
„A meno Panny bolo Mária,“ hovorí evanjelista. Chceme niečo povedať aj o tomto mene, ktoré v preklade znamená Hviezda morská
a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Veď ju možno tak výstižne prirovnať k hviezde! Lebo ako hviezda vysiela lúč a neporuší sa,
tak aj Panna porodila Syna bez porušenia svojho panenstva. Lúč neumenšuje jasnosť hviezdy, ani Syn Panny jej neporušenosť. Ona je
teda tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín
a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná,
neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím
príkladom.
Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od
svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri
na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou
tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé
svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.
V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech
nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť.
Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach.
Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista
hovorí: A meno Panny bolo Mária.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, s radosťou oslavujme preblahoslavenú Pannu Máriu
a osobitne uctievame jej meno; na jej orodovanie chráň nás pred časnými
nebezpečenstvami a priveď nás do večnej radosti. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky