V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
V.
Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
R.
Lebo ty si Boh, moja spása.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
Absolón povedal kráľovi: „Chcel by som ísť, prosím, do Hebronu a splniť sľuby, ktoré som urobil Pánovi.
Lebo tvoj služobník urobil sľub, keď bol v Gesure v Sýrii: Ak ma Pán privedie späť do Jeruzalema,
prinesiem Pánovi obetu.“ Kráľ mu povedal: „Choď v pokoji.“ On vstal a odišiel do Hebronu.
Ale Absolón poslal vyzvedačov do všetkých kmeňov Izraela s odkazom: „Len čo začujete zvuk
poľnice, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ S Absolónom šlo z Jeruzalema dvesto
mužov, ktorí boli pozvaní; išli s úprimným srdcom a vôbec nič netušili. Kým Absolón prinášal obety,
dal zavolať aj Dávidovho poradcu Gilončana Achitofela z jeho mesta Gilo. A bolo to veľké sprisahanie,
lebo okolo Absolóna sa zbiehalo čoraz viac ľudu.
K Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“
Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám
nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech
nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“
Prišiel aj Sadok a všetci leviti s ním niesli archu Božej zmluvy. Božiu archu položili a kým
všetok ľud nevyšiel z mesta, Abiatar priniesol obetu. Tu kráľ povedal Sadokovi:
„Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Pánových očiach, privedie ma naspäť
a ukáže mi ju aj svoj príbytok. Ale ak povie: ,Nepáčiš sa mi,‘ som pripravený; nech urobí,
čo sa jemu páči.“ A ešte povedal kráľ kňazovi Sadokovi: „Vidíš? Vráť sa v pokoji do mesta.
A tvoj syn Achimaas a Abiatarov syn Jonatan, dvaja vaši synovia, nech idú s vami.
Ja sa budem zdržiavať pri brodoch na púšti, kým mi od vás nedôjde nejaký odkaz.“
Sadok a Abiatar zaniesli teda Božiu archu do Jeruzalema a ostali tam.
Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý;
aj všetok ľud, čo bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.
Keď kráľ Dávid došiel až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva,
Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov
kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej strane kráľa.
A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil
všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna.
Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“ Abisai, syn Sarvie vravel kráľovi:
„Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“
Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán
rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ,Prečo to robíš?‘“ A kráľ povedal
Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na
život. O koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec?! Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu
prikázal Pán. Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“
A Dávid i jeho sluhovia pokračovali v ceste. Ale Semei šiel opodiaľ po úbočí vrchu, preklínal,
hádzal doň kamene a metal zem.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
Je napísané: „Pripojte sa k svätým, lebo kto sa k nim primkne, ten sa posvätí.“ A znova
na inom mieste: „S nevinným mužom budeš nevinný, s vyvoleným budeš vyvolený a pri
zvrhlom sa pokazíš.“ Preto sa spájame aj my s nevinnými a spravodlivými, lebo oni sú Boží
vyvolenci. Prečo sú medzi vami sváry, hnevy, rozbroje, roztržky a vojna? Nemáme jedného
Boha, jedného Krista a jedného Ducha milosti, ktorý bol na nás vyliaty, a nie je jedno povolanie
v Kristovi? Prečo trháme a kmášeme Kristove údy a búrime sa proti vlastnému telu a v tomto
šialenstve ideme tak ďaleko, že až zabúdame, že sme si navzájom údmi?
Pamätajte na slová Ježiša, nášho Pána: „Beda tomu človekovi! Bolo by pre neho lepšie,
keby sa nebol narodil, akoby mal pohoršiť jedného z mojich vyvolených. Pre toho by bolo
lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň a ponorili ho do mora, akoby mal pokaziť jedného
z mojich vyvolených.“ Vaša roztržka mnohých pokazila, mnohých vohnala do malomyseľnosti,
mnohých do neistoty a nás všetkých do zármutku; veru, všetkým nám spôsobila žiaľ.
A vaša vzbura ešte stále trvá.
Vezmite do rúk list svätého apoštola Pavla. Čo vám píše ako prvé na začiatku evanjelia?
Určite z Božieho vnuknutia vám v liste napísal o sebe, o Kéfasovi i Apollovi, lebo aj vtedy
boli medzi vami rozkoly a snahy o vytváranie strán. Ale tamtie rozkoly boli menší hriech,
lebo ste sa prikláňali k slávnym apoštolom, so žiarivým svedectvom a k mužovi, ktorého oni potvrdili.
Skončime to teda čím skôr! Hoďme sa Pánovi k nohám a s plačom ho pokorne prosme,
aby bol milostivý, aby sa s nami zmieril a prinavrátil nás k nášmu prvotnému krásnemu
a čistému životu v bratskej láske. Lebo toto je brána spravodlivosti otvorená pre život,
ako je napísané: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“ Aj keď je otvorených veľa brán,
brána spravodlivosti je tá istá, čo je aj v Kristovi. Blahoslavení všetci, ktorí ňou vošli
a nasmerovali svoju cestu k svätosti a spravodlivosti a robia všetko pokojne. Či je
niekto veriaci, schopný vysloviť poznanie, či múdry v posudzovaní rečí, alebo čistý
v skutkoch, musí byť tým poníženejší, čím sa zdá byť väčším, a musí hľadať, čo osoží
všetkým, a nie iba jemu.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho
Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu,
a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky