28. august 2008

Sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka


Narodil sa v Tagaste v Afrike roku 354; mladosť prežil nepokojne tak v názoroch, ako aj v mravoch, až v Miláne prijal vieru a biskup Ambróz ho roku 387 pokrstil. Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Zvolili ho za biskupa v Hippone a 34 rokov bol vzorom veriaceho ľudu. Svoje biskupstvo zošľachťoval kázňami a mnohými spismi, ktorými zároveň rázne bojoval proti súvekým bludom alebo múdro objasňoval vieru. Zomrel roku 430.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú. 

Žalm 18, 31-51
Poďakovanie

Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)

IV

Božia cesta je čistá, †
    ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
    On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
    Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
    a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
    a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
    a moje ramená napínajú luk kovový.

Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú. 

Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil. 

V

Dal si mi svoj štít záchranný, †
    pravicou si ma podporil *
    a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
    a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
    a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
    popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
    a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
    a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
    volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
    šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
    a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
    a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
    cudzinci blednú od strachu *
    a trasú sa vo svojich úkrytoch.

Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil. 

Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása. 

VI

Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
    nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
    a podmanil si mi národy; *
    ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
    a vytrhol si ma z rúk násilníka.

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
    a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
    preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
    Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása. 

V. Otvor mi, Pane, oči.
R. Aby som pozoroval divy tvojho zákona.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

3, 1-5. 19 – 4, 4
Výzva na obrátenie

Pán prehovoril ku mne takto:
„Ak muž prepustí svoju manželku,
ona od neho odíde
a vezme si iného muža,
vari sa k nej ešte niekedy vráti?
A nie je zneuctená
a poškvrnená taká krajina?
Ty si však smilnila s mnohými milencami,
a vraciaš sa ku mne?, hovorí Pán.

Zdvihni svoje oči na hole a pozri,
kde si sa nedala przniť?
Pri cestách si vysedávala a vyčkávala ich
ako Arab na púšti;
a poškvrnila si krajinu
svojimi smilstvami a svojou zlobou.
Preto boli zadržané zrážky
a neskorý dážď nebol.

Ale ty si mala čelo ako neviestka,
nechcela si sa červenať.
A nevoláš teraz na mňa: ,Otče môj,
ty si vodca mojej mladosti!
Vari sa bude naveky hnevať
a vytrvá až do konca?‘
Tak si hovorila
a páchala si zlo tvrdošijne.

Ale ja som povedal:
Ako ťa zaradím medzi synov
a dám ti žiadúcu krajinu,
najlepšie dedičstvo medzi národmi?
I povedal som: Budete ma volať otcom
a neprestanete ma nasledovať.
Ale ako žena pohrdne svojím milencom,
tak ste mnou pohrdli, dom Izraela,“
hovorí Pán.

Po kopcoch bolo počuť hlas,
nárek a úpenlivé prosby synov Izraela,
lebo si pokrivili cestu,
zabudli na Pána, svojho Boha.
„Vráťte sa, odpadnutí synovia,
a vyliečim vaše odpady.“

„Pozri, my prichádzame k tebe,
lebo ty si Pán, náš Boh.
Vskutku klamlivé boli vŕšky
a hluk na horách.
Naozaj v Pánovi, našom Bohu,
je spása Izraela.
Hanba požierala prácu našich otcov
od našej mladosti,
ich stáda a ich dobytok,
ich synov a ich dcéry.
Ležíme v našej hanbe
a prikrýva nás naša potupa.
lebo sme hrešili proti Pánovi, nášmu Bohu,
my aj naši otcovia,
od svojej mladosti až po tento deň
a nepočúvali sme hlas Pána, nášho Boha.“

„Ak sa obrátiš, Izrael,
hovorí Pán,
obráť sa ku mne.
Ak odstrániš svoje ohavy spred mojej tváre,
nebudeš blúdiť.
Budeš prisahať: ,Ako žije Pán‘
v pravde, v práve a v spravodlivosti,
vtedy budú v ňom požehnané národy
a budú sa ním chváliť.

Lebo toto hovorí Pán,
mužovia z Judey a z Jeruzalema:
Zorte si úhor
a nesejte do tŕnia.
Obrežte sa pre Pána
a odstráňte predkožky zo svojich sŕdc,
mužovia judejskí a obyvatelia Jeruzalema,
aby nevyšľahol môj hnev ako oheň
a nehorel tak, že nebude toho, kto by ho uhasil,
pre zlobu vašich skutkov.“

RESPONZÓRIUM

Jer 14, 7; Ž 130, 3

R. Ak naše neprávosti svedčia proti nám, Pane, konaj pre svoje meno, * Lebo je veľa našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.
V. Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? * Lebo je veľa našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 7, 10, 18; 10, 27: CSEL 33, 157-163. 255)

Ty, večná pravda, pravá láska, drahá večnosť!

     Napomenutý, aby som sa vrátil k sebe samému, vstúpil som pod tvojím vedením do svojho najhlbšieho vnútra; a mohol som to urobiť, „lebo ty si mi bol na pomoci“. Vstúpil som a uvidel som slabým okom svojej duše nad tým istým okom mojej duše, nad mojím duchom, nezmeniteľné svetlo. Nie to obyčajné, viditeľné telesným okom, ani nijaké väčšie, ale pritom toho istého druhu, čo by len zažiarilo oveľa jasnejšie a všetko ovládlo svojou veľkosťou. To nebolo takéto svetlo, ale inakšie, celkom odlišné od všetkých ostatných. Nebolo nad mojím duchom ako olej na vode alebo ako nebo nad zemou. Ono bolo oveľa vyššie, lebo ma stvorilo, a ja oveľa nižšie, lebo som ním stvorený. Kto pozná pravdu, pozná ono svetlo.
     Ty, večná pravda, pravá láska, drahá večnosť! Ty si môj Boh, za tebou vzdychám dňom i nocou. Len čo som ťa poznal, pritiahol si ma k sebe, aby som videl, že je niečo, čo mám vidieť, ale ešte to vidieť nemôžem. Oslepil si môj slabý zrak, lebo si ma veľmi silno ožiaril, až tak, že som sa chvel od lásky a od hrôzy. A zbadal som, že som ďaleko od teba ako v odlišnej krajine; akoby som počul z výšin tvoj hlas: „Som pokrmom silných. Narasť a budeš ma jesť. Ale ty ma nepremeníš na seba ako telesný pokrm, lež ty sa premeníš na mňa.“
     I hľadal som cestu, ako nadobudnúť dostatočnú silu, aby som sa mohol tešiť z teba. Ale nenašiel som, kým som neobjal „prostredníka medzi Bohom a ľuďmi – človeka Krista Ježiša. On je nad všetkým Boh, zvelebený naveky“. On volá a hovorí: „Ja som cesta, pravda a život.“ On bol pokrm, ktorý som nevládal prijať. Spojil sa však s telom, lebo „Slovo sa telom stalo“, aby pre nás, slabé deti, premenil na mlieko tvoju múdrosť, skrze ktorú si stvoril všetko.
     Neskoro som ťa začal milovať. Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou a ja som nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.

RESPONZÓRIUM


R. Ty, pravda, svetlo môjho srdca! Už mi nehovoria moje temnoty. Blúdil som a spomenul som si na teba. * A teraz sa smädný dychtivo vraciam k tvojmu prameňu.
V. Ja nie som môj život; sám zo seba som žil zle, v tebe začínam žiť znova. * A teraz sa smädný dychtivo vraciam k tvojmu prameňu.

MODLITBA
Prosíme ťa, milosrdný Bože, obnov vo svojej Cirkvi ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Augustína, aby sme aj my túžili po tebe, prameni pravej múdrosti, a neúnavne hľadali teba, pôvodcu večnej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky