V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné miesto dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)
Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu *
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána *
odteraz až naveky.
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
V.
Poďte a pozrite na diela Pánove.
R.
On vykonal úžasné veci na zemi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
Keď Pán dohovoril tieto slová Jóbovi, povedal Elifazovi z Témanu: „Môj hnev zahorel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste
o mne nehovorili správne ako môj služobník Jób. Vezmite si teda sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi
a prineste zápalnú obetu za seba. Môj služobník Jób sa bude za vás modliť. Ja prijmem jeho tvár, aby sa vám nezapočítala táto hlúposť;
lebo nehovorili ste o mne správne ako môj služobník Jób.“ I šli Elifaz z Témanu, Baldad zo Suhitu i Sofar z Naamatu a urobili, ako im
povedal Pán, a Pán prijal Jóbovu tvár.
Pán zmenil Jóbov údel, keď sa modlil za svojich priateľov, a Pán dal Jóbovi dvojnásobne všetkého, čo predtým mal. Prišli k nemu všetci
jeho bratia a všetky jeho sestry i všetci, čo ho predtým poznali, jedli s ním chlieb v jeho dome, krútili nad ním hlavou a potešovali ho
po všetkom tom zle, ktoré Pán na neho dopustil; a každý mu daroval jeden strieborný peniaz a jeden zlatý prsteň.
A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok. Jób nadobudol štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov volov
a tisíc oslíc. Mal znova sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Kasia, tretej meno Roh krásy. V šírom kraji
nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal aj podiel na dedičstve s ich bratmi.
Jób potom žil ešte stoštyridsať rokov a videl svoje deti a deti svojich detí až po štvrté pokolenie. A zomrel starý a sýty svojich dní.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu Jánovho evanjelia od svätého Tomáša Akvinského
Cestou je sám Kristus, a preto hovorí: „Ja som cesta.“ A je to dostatočne zdôvodnené, lebo „skrze neho máme prístup k Otcovi.“
Lenže táto cesta nie je rozdielna od cieľa, ale s ním totožná, preto dodáva: „Pravda a život.“ A tak je on zároveň cestou i cieľom.
Cestou podľa ľudskej prirodzenosti, cieľom podľa božskej. Teda ako človek hovorí: „Ja som cesta“ a ako Boh dodáva: „Pravda a život.“
Týmito dvoma sa priliehavo označuje cieľ tejto cesty.
Lebo cieľ tejto cesty je cieľom ľudskej túžby. Veď človek túži predovšetkým po dvoch veciach: najprv po poznaní pravdy, čo je vlastné
iba jemu, a potom po ustavičnom bytí, čo je spoločné všetkým veciam. Kristus je však cestou, ktorou sa prichádza k poznaniu pravdy,
lebo on sám je pravda: „Veď ma, Pane, v pravde a budem kráčať po tvojej ceste.“ Kristus je aj cestou, ktorou sa prichádza k životu,
lebo on sám je život: „Ukázal si cestu života.“
A tak za cieľ tejto cesty označil pravdu a život. A oboje bolo vyššie povedané o Kristovi. Najprv preto, že on je život: preto
„v ňom bol život“; a potom preto, že je pravda, lebo „bol svetlom ľudí“; a svetlo, to je pravda.
Ak sa teda pýtaš, kadiaľ máš ísť, prijmi Krista, lebo on je cesta: „Toto je cesta, kráčajte po nej.“ Aj Augustín hovorí: „Kráčaj cez
človeka a prídeš k Bohu.“ A lepšie je krívať po ceste, ako kráčať veľkými krokmi mimo cesty. Lebo ten, kto kríva po ceste, aj keď slabo
napreduje, blíži sa k cieľu. Kto však kráča mimo cesty, čím rýchlejšie beží, tým viac sa vzďaľuje od cieľa.
Ak sa pýtaš, kam máš ísť, primkni sa ku Kristovi, lebo on je pravda, ku ktorej túžime dospieť: „Moje ústa budú vravieť pravdu.“
Ak sa pýtaš, kde máš zotrvať, primkni sa ku Kristovi, lebo on je život: „Kto mňa nájde, nájde život a dosiahne spásu u Pána.“
Primkni sa teda ku Kristovi, ak chceš byť istý, a nebudeš môcť zablúdiť, lebo on je cesta. Preto tí, čo sa primknú k nemu, nekráčajú
po neschodnej, ale po rovnej ceste. Ani sa nemôže pomýliť, lebo on je pravda a učí plnej pravde, veď povedal: „Na to som sa narodil
a na to som prišiel, aby som vydal svedectvo pravde.“ A nemôže byť ani zmätený, lebo on je život a dáva život, ako hovorí:
„Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, tvoja prozreteľnosť je neomylná vo všetkých rozhodnutiach;
preto ťa prosíme, odvráť od nás, čo je škodlivé, a daj, aby nám všetko
slúžilo na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je
Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky