26. august 2008

Utorok, cezročné obdobie, 21. týždeň
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Žalm 10
Vzdávanie vďaky

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

I

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným

Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
    stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
    hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
    a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
    ústa sú nám zbraňou; *
    ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
    povstanem teda,“ hovorí Pán, *
    „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
    jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
    pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
    a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

V. Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
R. A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Jeremiáša

1, 1-19
Povolanie proroka Jeremiáša

     Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine. Pán prehovoril k nemu za dní judejského kráľa Joziáša, Amonovho syna, v trinástom roku jeho kraľovania, a za dní judejského kráľa Joachima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roku judejského kráľa Sedekiáša, Joziášovho syna, až do presídlenia Jeruzalema v piatom mesiaci.

     Pán prehovoril ku mne takto:

„Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone,
     poznal som ťa;
a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil;
ustanovil som ťa za proroka národom.“

     I povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“

     Ale Pán mi povedal: „Nehovor: ,Som dieťa,‘
lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem,
a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

Neboj sa ich,
veď ja som s tebou a budem ťa chrániť,“
hovorí Pán.

     Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi:

„Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst;
pozri, dnes ti dávam moc nad národmi
a kráľovstvami,
aby si vytrhával a rúcal, ničil a pustošil, budoval a sadil.“

     Pán prehovoril ku mne takto: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Povedal som: „Vidím prút bdiaceho mandľovníka.“ A Pán mi povedal: „Dobre si videl, lebo ja bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.“

     A Pán prehovoril ku mne druhý raz takto: „Čo vidíš?“ Povedal som: „Vidím hrniec na ohni a je obrátený na sever.“ A Pán mi povedal:

„Od severu sa bude šíriť zlo
na všetkých obyvateľov krajiny.
Lebo ja zvolám
všetky kráľovstvá severu,
hovorí Pán;
prídu a každé postaví svoj trón
pri vchode do brán Jeruzalema
proti všetkým jeho hradbám dookola
a proti všetkým Júdovým mestám.
A prerokujem s nimi svoj spor
pre všetku zlobu tých,
čo ma opustili,
prinášali kadidlo cudzím bohom
a klaňali sa dielu svojich rúk.

Ty si teda prepáš bedrá,
vstaň a povedz im všetko,
čo ti prikazujem!
Nezľakni sa ich,
aby som ti nenahnal strach pred nimi.
Ja ťa dnes urobím
opevneným mestom,
železným stĺpom
a bronzovým múrom
proti celej krajine,
proti kráľom Judey a jej kniežatám,
proti kňazom a ľudu krajiny.
Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,
lebo s tebou som ja,
hovorí Pán,
ja ťa zachránim.“

RESPONZÓRIUM

Jer 1, 5ab. 9b; Iz 42, 6

R. Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil. * A svoje slová vkladám do tvojich úst.
V. Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov. * A svoje slová vkladám do tvojich úst.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Hom. De diabolo tentatore 2, 6: PG 49, 263-264)

Päť ciest pokánia

     Chcete, aby som hovoril aj o cestách pokánia? Iste je ich veľa, sú rozličné a rozdielne, a všetky vedú k nebu.
     Prvá cesta pokánia je zavrhnutie hriechov. „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol ospravedlnený.“ Preto hovoril aj Prorok: „Povedal som si: Vyznám Pánovi svoju neprávosť. A ty si mi odpustil zlobu môjho srdca.“ Zavrhni teda aj ty, čo si spáchal. To Pánovi stačí na ospravedlnenie, lebo ak niekto zavrhuje, čo spáchal, ťažšie do toho upadne znova. Prebúdzaj vlastného žalobcu, svoje svedomie, aby si nemal žalobcu tam pred Pánovým súdom.
     Toto je teda jedna a najlepšia cesta pokánia. Je však aj druhá, nie menej dobrá, a spočíva v tom, že zabúdame na krivdy, ktoré nám spôsobili nepriatelia, ovládame hnev a odpúšťame hriechy spolusluhom. Takto sa nám odpúšťa aj to, čoho sme sa dopustili voči Pánovi. Vidíš, druhá aj uzmieruje za hriechy. Hovorí: „Lebo ak vy odpustíte svojim vinníkom, aj váš nebeský Otec vám odpustí.“
     Chceš vedieť aj tretiu cestu pokánia? Vrúcna a správna modlitba, vyvierajúca z hĺbky srdca.
     Ak chceš poznať aj štvrtú, poviem ti, že je ňou almužna. Má v sebe veľkú a rozsiahlu moc.
     Ale aj vtedy, keď si človek počína skromne a je ponížený, ničí tým od koreňa svoje hriechy nie menej ako tým všetkým, čo sme už povedali. Potvrdzuje to mýtnik, ktorý síce nemohol upozorniť na dobré skutky, ale namiesto všetkého ponúkol pokoru a zložil bremeno hriechov.
     Tak sme vymenovali päť ciest pokánia: prvou je zavrhnutie hriechov, druhou, keď odpúšťame hriechy blížnym, tretia spočíva v modlitbe, štvrtá v almužne a piata v poníženosti.
     Neotáľaj teda, ale denne kráčaj po všetkých týchto cestách. Veď sú to ľahké cesty a nemôžeš sa vyhovárať ani na chudobu. Lebo i keď žiješ vo väčšej biede, môžeš aj hnev ovládať aj pokoru vyžarovať aj vytrvalo sa modliť aj hriechy zavrhovať, bez toho, aby tu chudoba bola na prekážku. A čo hovorím tu?! Veď ani na tej ceste pokánia, na ktorej možno dávať peniaze (myslím na almužnu), ani tam nestojí chudoba pred nami ako prekážka v plnení príkazu. Dokazuje to vdova, čo vhodila dve drobné mince. Keď sme sa teda naučili tento spôsob liečenia svojich rán, používajme tieto lieky, aby sme nadobudli potrebné zdravie a mohli sa s dôverou zúčastňovať na posvätnom stole, a tak kráčať s veľkou slávou v ústrety Kristovi, kráľovi slávy, a z milosti, milosrdenstva a dobroty nášho Pána Ježiša Krista ustavične získavať večné dobrá.

RESPONZÓRIUM

Tob 12, 8ac. 9a; Lk 6, 37c-38a

R. Modlitba s pôstom a almužna je lepšia, ako kopiť zlaté poklady. * Lebo almužna očisťuje od každého hriechu.
V. Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám. * Lebo almužna očisťuje od každého hriechu.

MODLITBA

Nebeský Otče, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o dobro; pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo sľubuješ, aby uprostred pominuteľných vecí tohto sveta naše srdcia boli upriamené na nebo, kde nájdeme opravdivú radosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky