21. august 2008

Sv. Pia X., pápeža, spomienka


Narodil sa v dedinke Riese v benátskom kraji roku 1835. Ako kňaz vykonával svedomite svoje povinnosti. Stal sa mantovským biskupom, potom benátskym patriarchom a roku 1903 ho zvolili za pápeža. Za heslo svojho pontifikátu si vzal: „Všetko obnoviť v Kristovi,“ a uskutočňoval ho v prostote ducha, v chudobe a rázne, čím burcoval vo veriacich kresťanský život a energicky bojoval proti šíriacim sa bludom. Zomrel 20. augusta 1914.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
     k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

V. Pane, vyjasni tvár nad svojim služobníkom.
R. A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Izaiáša

11, 1-16
Jesseho koreň. Návrat zvyškov Božieho ľudu

Toto hovorí Pán:
„Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť
a z jeho koreňov vyženie výhonok.
A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bázne pred Pánom.
A bude mať záľubu v bázni pred Pánom.

Nebude súdiť podľa zdania očí,
ani nebude karhať podľa počutia,
ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných
a podľa práva bude rozhodovať
v prospech ponížených zeme.
Zem udrie prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka.
Spravodlivosť bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho bokov.

Vlk bude bývať s baránkom,
leopard si ľahne vedľa kozliatka.
Teliatko i lev budú žrať spolu
a chlapček ich bude zaháňať.
Krava a medvedica sa budú spolu pásť,
ich mláďatá budú vedno odpočívať.
Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou,
dojča sa bude hrať
nad dierou hada,
do skrýše vretenice
siahne rukou batoľa.
Nik nebude škodiť ani pustošiť
na celom mojom svätom vrchu;
lebo poznaním Pána bude naplnená zem,
ako vody napĺňajú moria.

V ten deň koreň Jesseho
sa vztýči ako znamenie národom;
pohania ho budú vyhľadávať
a slávny bude jeho príbytok.
V ten deň Pán opäť vystrie svoju ruku,
aby si priviedol zvyšok svojho ľudu,
ktorý zostal po Asýrsku a Egypte,
Patrose a Etiópii,
Elame a Senaare,
Emate a morských ostrovoch.
Zdvihne znamenie nad národmi
a zhromaždí izraelských utečencov,
pozbiera roztratených Júdovcov
     zo štyroch strán zeme.
Prestane Efraimova nevraživosť
a Júdovi nepriatelia zahynú.
Efraim nebude žiarliť na Júdu
a Júda nebude bojovať proti Efraimovi.
Vrhnú sa na ramená Filištíncov na západe,
spolu budú plieniť synov východu;
vystrú svoju ruku na Edom a Moab
a synovia Amona ich budú poslúchať.

Pán vysuší jazyk Egyptského mora
a v sile svojho dychu
     zdvihne svoju ruku nad rieku
a rozbije ju na sedem potokov,
tak, že im dá prejsť obutým.
To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu,
ktorý zostane po Asýrsku,
ako ju Izrael mal v ten deň,
keď vystupoval z egyptskej krajiny.“

RESPONZÓRIUM

Iz 55, 12; 11, 16

R. V radosti vyjdete a v pokoji sa vrátite. * Vrchy a kopce budú spievať pred vami chválospev a všetky stromy kraja budú tlieskať rukami.
V. To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu, ako ju Izrael mal v ten deň, keď vystupoval z egyptskej krajiny. * Vrchy.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z apoštolskej konštitúcie Divino afflatu svätého pápeža Pia Desiateho

(AAS 3 [1911], 633-634)

Lahodný hlas Cirkvi

     Vieme, že žalmy napísané z Božieho vnuknutia a zozbierané vo Svätom písme nielenže obdivuhodne od počiatku Cirkvi podporovali nábožnosť veriacich, keď „ustavične“ prinášali „Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno“, ale podľa zvyku prijatého už v Starom zákone mali významný podiel aj na posvätnej liturgii a posvätnom ofíciu. Tak sa zrodil onen, ako hovorí Bazil, „hlas Cirkvi“ a psalmódia je, ako ju nazýva náš predchodca Urban Ôsmy, „dcéra“ jeho „hymnódie, ktorá sa ustavične spieva pred Božím a Baránkovým trónom“, a podľa Atanázovho výroku učí ľudí, najmä tých, čo sa venujú bohoslužbe, „ako treba chváliť Boha a akými slovami ho dôstojne“ velebiť. Krásne o tom hovorí Augustín: „Aby človek správne chválil Boha, chválil Boh seba samého. A pretože milostivo chválil seba samého, človek sa dozvedel, ako ho má chváliť.“
     K tomu pristupuje skutočnosť, že v žalmoch sa skrýva akási obdivuhodná sila, ktorá vyvoláva v dušiach úsilie o všetky čnosti. Lebo „hoci je celé naše Písmo, tak staré, ako aj nové, Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, ako je napísané, kniha žalmov skrýva v sebe ako raj (ovocie) všetkých ostatných (kníh), prináša spevy a popri ich speve dáva aj svoje vlastné ovocie“. Takto hovorí opäť Atanáz a správne tiež dodáva: „Mne sa zdá, že žalmy sú pre toho, kto ich spieva, ako zrkadlo, aby v nich objavoval seba a hnutia svojej duše a aby ich v takomto rozpoložení recitoval.“ Preto Augustín vo Vyznaniach hovorí: „Koľko ráz som plakal pri tvojich hymnoch a chválospevoch, hlboko zasiahnutý hlasmi tvojej Cirkvi, ktoré zneli tak lahodne! Tieto hlasy doliehali do mojich uší a do môjho srdca sa vlievala pravda, čím sa rozpaľovali city nábožnosti a tiekli slzy; a bolo mi dobre s nimi.“
     A naozaj, kým by nepohli tie mnohé miesta v žalmoch, kde sa tak vznešene ospevuje nesmierna Božia velebnosť a všemohúcnosť, či nevýslovná spravodlivosť, dobrota, láskavosť a jeho ostatné nekonečne slávne činy?! V kom by nevyvolali podobné city tie vďakyvzdávania za prijaté Božie dobrodenia, alebo pokorné a dôverujúce prosby o ďalšie, alebo výkriky duše, ktorá sa kajá z hriechov?! Koho by nerozpálil láskou starostlivo načrtnutý obraz Krista Vykupiteľa, ktorého „hlas“ Augustín „počul vo všetkých žalmoch, či už spievať alebo vzdychať, tešiť sa v nádeji alebo stonať v skutočnosti“?!

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 4. 3

R. Ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, * Nie aby sme sa ľudom páčili, ale Bohu.
V. Naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. * Nie aby sme sa ľudom páčili, ale Bohu.

MODLITBA
Láskavý Bože, svätého pápeža Pia si obdaril nebeskou múdrosťou a apoštolskou odvahou, aby chránil vieru Cirkvi a všetko obnovil v Kristovi; daj, aby sme si z neho vzali príklad a osvojili si jeho zásady, a tak dosiahli večnú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky