2. jún 2008

Pondelok, cezročné obdobie, 9. týždeň
1. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť

Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
    netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
    uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
    Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
    Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
    A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
    lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
    slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
    a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
    lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
    Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
    a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo

Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.

I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
    a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
    ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
    pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
    zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
    ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
    zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *
    už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
    podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *
    príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
    veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
    ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
    nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
    pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
    vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
    a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
    a v tom osídle, čo nastrojili, *
    chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
    Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *
    všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
    ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
    a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
    nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

V. Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R. A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

29, 1-10; 30, 1. 9-23
Jób narieka nad svojím nešťastím

     Jób pokračoval vo svojej reči:


„Kto mi pomôže, aby mi bolo ako v predošlých mesiacoch,
    v dňoch, keď ma Boh chránil?
Keď mi jeho lampa žiarila nad hlavou
a pri jeho svetle som kráčal v temnotách.
Ako mi bolo v dňoch mojej mladosti,
keď bol Boh dôverným priateľom v mojom stane,
keď bol Všemohúci so mnou
a okolo mňa moji chlapci,
keď som si umýval nohy v mlieku
a skala mi vylievala potoky oleja!

Keď som chodieval k mestskej bráne
a na námestí si staval sedadlo,
keď ma videli mladíci a skryli sa
a starci povstávali a stáli.
Kniežatá prestali hovoriť
a priložili si prst k ústam.
Vodcovia tlmili svoj hlas
a jazyk sa im lepil na podnebie.

Teraz sa mi však vysmievajú
mladší odo mňa vekom,
hoci ich otcov som nepokladal za hodných
postaviť im na roveň psov svojho stáda.
Teraz som sa im zmenil na pesničku
a príslovečným som sa pre nich stal.
Ošklivia si ma a utekajú ďaleko odo mňa
a neostýchajú sa pľuť mi do tváre.
Otvoril svoju tuľajku a trápil ma
a do úst mi založil uzdu.
Po pravici sa mi dvíha háveď;
podrážajú mi nohy
a urovnávajú mi chodníky do záhuby.
Rozryli moje cesty,
stroja mi úklady a víťazia
a niet toho, kto by mi pomohol.
Vrhli sa na mňa
    akoby otvorenou trhlinou v múre
a sú zavalení pod troskami.
Obrátili sa proti mne hrôzy,
akoby bol vietor odvial moju dôstojnosť
a moje šťastie prešlo ako oblak.
A teraz sa vo mne rozlieva moja duša,
zmocnili sa ma dni trápenia.
V noci mi kosti prevŕtavajú bolesti
a tie, čo ma hlodajú, nespia.
Veľkou silou ma držia za šaty
a zvierajú ma ako obojok košele.
Vrhol ma do blata,
takže sa podobám prachu a popolu.

Volám k tebe a nepočuješ ma,
stojím a nevšímaš si ma.
Začal si byť voči mne ukrutný
a svojou tvrdou rukou na mňa útočíš.
Vyzdvihol si ma
a akoby si ma na vietor vysadil,
    aby som sa rozplynul.
Viem, že ma odovzdáš smrti,
kde je postavený dom pre všetko žijúce.“

RESPONZÓRIUM

Jób 30, 17. 19; 7, 16b

R. V noci mi kosti prevŕtavajú bolesti a tie, čo ma hlodajú nespia. * Vrhol ma do blata, takže sa podobám prachu a popolu.
V. Nechaj ma, Pane, veď nič sú moje dni. * Vrhol ma do blata, takže sa podobám prachu a popolu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Učenia svätého opáta Dorotea

(Doct. 7, De accusatione sui ipsius, 1-2: PG 88, 1695-1699)

Dôvodom každého rozčúlenia je to, že nik neobviňuje seba samého

     Skúmajme, bratia, v čom to vlastne je, že niekto počuje nejaké nepríjemné slovo často ide ďalej bez toho, že by sa ho dotklo, akoby ho nepočul, inokedy zasa len čo ho začuje, rozruší sa a trápi? Čo je, prosím, príčinou takéhoto rozdielneho postoja? Má táto vec jeden alebo viac dôvodov? Ja zisťujem, že je tu veľa dôvodov a príčin, ale najmä jedna, ktorá plodí všetky ostatné, ako ktosi hovorí: Vyplýva to zo stavu, v ktorom sa každý za času na čas nachádza.
     Kto sa modlí a rozjíma, ľahko znáša výčitky brata a zostáva pokojný. Inokedy je to zo silnej citovej náklonnosti, ktorú prechováva voči niektorému bratovi. A potom od neho z lásky čokoľvek najtrpezlivejšie znáša. Niekedy aj z pohŕdania. Keď niekto pohŕda a opovrhuje tým, kto ho chce nahnevať, zdá sa mu pod jeho dôstojnosť čo i len pozrieť naňho ako na najbezvýznamnejšiu bytosť, tým menej odpovedať mu slovom alebo zmieniť sa niekomu o jeho krivdách a urážkach.
     Z toho, čo som povedal, vyplýva teda, že sa niekto nerozruší alebo netrápi nad tým, čo sa rozpráva, preto, že tým pohŕda a nevšíma si to. Ak sa niekto vzrušuje a trápi pre bratove slová, tak len preto, že buď nie je v dobrom rozpoložení, alebo toho brata nenávidí. No je aj veľa iných príčin tohoto javu okrem tých, ktoré sme jednotlivo uviedli. Ale ak pozorne skúmame, zistíme, že dôvodom každého rozčúlenia je to, že nik neobviňuje seba samého.
     Z tohto pochádza každá nepríjemnosť a trápenie, pre toto nebudeme mať nikdy pokoja. A ani sa nečudujme, keď nám svätí ľudia hovoria, že pre nás niet okrem tejto nijakej inej cesty k pokoju. Že je to tak, videli sme na mnohých prípadoch. A my leniví a pokoj milujúci dúfame, alebo si myslíme, že kráčame správnou cestou, keď sme pri všetkom veľmi netrpezliví, a nikdy sa neodvážime seba samých obviniť.
     A je to tak. Aj keby mal človek neviem koľko čností, aj keby boli nespočetné a nekonečné, ak by sa odklonil od tejto cesty, nikdy nebude mať pokoj, ale vždy sa bude trápiť alebo bude trápiť iných a všetky jeho námahy budú daromné.

RESPONZÓRIUM

1 Jn 1, 8. 9; Prís 28, 13

R. Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba. * Ale ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy.
V. Kto skrýva svoje zločiny, nebude mať úspech. * Ale ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy.

MODLITBA
Všemohúci Bože, tvoja prozreteľnosť je neomylná vo všetkých rozhodnutiach; preto ťa prosíme, odvráť od nás, čo je škodlivé, a daj, aby nám všetko slúžilo na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky