29. október 2008

Streda, cezročné obdobie, 30. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,
kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,
modlitby naše, chvály nášho srdca
    láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,
kiež milé by ti boli, a tak mali
aj súhlas tvojej tváre neskonalý,
    pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,
nech život nebojí sa smrti márnej,
nech naše skutky tvoju venčia zdarne
    večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro
plameňom božským, nech je duša bdelá,
aby sťa panna privítať ťa smela
    s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva
aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,
Svätému Duchu nech zaznieva sláva
    po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,
ty radosť sveta, dobro nekonečné,
ty si nás svojou krvou oslobodil
    z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,
zaplav nám myseľ svetlom živej viery,
daj, aby sme sa všetci mali radi
    a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,
zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;
nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,
    zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,
Synovi tvojmu chvály nekonečné;
aj spoločnému Duchu Presvätému
    na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Žalm 39
Prosby chorého

Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)

I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
    aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
    dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
    bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
    a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
    „Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
    nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
    a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
    každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
    poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
    Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
    a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
    lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *
    bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
    Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
    veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *
    nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
    veď u teba som iba hosť, *
    len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
    skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
    čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
    jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
    lož väčšmi ako pravdu. *
    Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †
    odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
    vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
    ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
    lež zakladal si na veľkom bohatstve *
    a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
    Úfam v Božie milosrdenstvo *
    navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
    a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
    na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

V. Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R. Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Múdrosti

6, 1-25
Múdrosť treba milovať

Počúvajte, králi, a buďte chápaví;
učte sa, panovníci celého sveta.
Napnite sluch, vy, čo vládnete nad masami,
čo si zakladáte na zástupoch národov.
Svoju moc máte od Pána
a vládu od Najvyššieho.
On sa vás bude pýtať na vaše skutky
a skúmať bude vaše myšlienky.

Lebo ste boli služobníkmi jeho kráľovstva,
a nesúdili ste spravodlivo,
nezachovávali ste zákon,
ani ste nekonali podľa Božej vôle.
S hrôzou a rýchle na vás príde,
lebo tých, čo vládnu, postihne prísny súd.
Veď malému človeku sa priznáva zľutovanie,
ale mocní budú neúprosne vypočúvaní.
Lebo Boh neustúpi pred nijakou osobou,
ani sa nezľakne ničej veľkosti;
veď on stvoril malého i veľkého
a rovnako sa stará o všetkých.
Ale na mocných čaká prísny súd.

Teda vám, králi, sú určené tieto moje slová,
aby ste sa naučili múdrosti a nepadli.
Lebo tí, čo sväto strážia sväté veci,
budú uznaní za svätých,
a tí, čo sa to naučia, nájdu obrancu.
Dychtite teda po mojich slovách,
milujte ich a poučíte sa.

Múdrosť žiari a nevädne;
ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú,
nájdu ju tí, čo ju hľadajú.
Vychádza v ústrety tým, čo po nej dychtia,
aby sa im ukázala prvá.
Kto ju vyhľadáva včasráno, nebude sa namáhať,
lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách.

Premýšľať o nej je vrchol rozumnosti
a kto kvôli nej bdie, rýchlo nadobudne istotu.
Lebo ona sama obchádza a hľadá tých,
čo sú jej hodni,
priateľsky sa im ukazuje na cestách
a pri každom premýšľaní sa stretá s nimi.

Veď jej začiatok je úprimná túžba poučiť sa,
starosť o poučenie je už láska k nej
a láska značí zachovávanie jej zákonov.
Zachovávanie zákonov
je zárukou neporušiteľnosti
a neporušiteľnosť nás robí blízkymi Bohu.
Túžba po múdrosti nás takto
vovádza do kráľovstva.
Ak teda, králi nad ľudom,
máte potešenie z trónov a žeziel,
vážte si múdrosť, aby ste kraľovali naveky.

Čo však je múdrosť a ako vznikla, rozpoviem
a nebudem pred vami skrývať Božie tajomstvá.
Sledovať ju budem od začiatku jej zrodenia,
vynesiem na svetlo, čo je o nej známe,
a neobídem pravdu.
Ani nepôjdem cestou bledej závisti,
lebo ona nie je spoločníčkou múdrosti.

Množstvo múdrych ľudí je záchranou sveta
a múdry kráľ je oporou ľudu.
Dajte sa teda mojou rečou poučiť
a bude vám to na osoh.

RESPONZÓRIUM

Múd 7, 13a. 14a; 3, 11a; 7, 28

R. Učil som sa múdrosti úprimne a bez závisti ju ďalej podávam, * Lebo múdrosť je nevyčerpateľným pokladom pre ľudí.
V. Nešťastný je, kto pohŕda múdrosťou a poriadkom; veď Boh miluje len toho, kto býva s múdrosťou. * Lebo múdrosť je nevyčerpateľným pokladom pre ľudí.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Cap. 30, 3-4; 34, 2-35, 5: Funk 1, 99. 103-105)

Kráčajme cestou pravdy

     Oblečme si svornosť, buďme pokorní a zdržanliví, vyhýbajme akémukoľvek ohováraniu a osočovaniu a svoju spravodlivosť dokazujme činmi, nie slovami. Veď povedal: „Kto veľa hovorí, mal by aj počúvať; alebo si mnohovravný muž myslí, že je spravodlivý?“
     Musíme teda mať ducha ochotného konať dobro, lebo všetko prichádza od Boha. „Hľa, Pán, a jeho odmena ide pred ním, aby odplatil každému podľa jeho skutkov.“ Preto povzbudzuje nás, čo v neho celým srdcom veríme, aby sme neboli leniví a záhaľčiví na nijaké dobré dielo. Naša chvála a dôvera nech spočíva v ňom. Podriaďujme sa jeho vôli a majme živo pred sebou ten ohromný zástup jeho anjelov, ako stoja pred ním, aby plnili jeho vôľu. Lebo Písmo hovorí: „Desaťtisíce desaťtisícov stáli okolo neho a tisíce tisícov mu slúžili a volali: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov; celé stvorenie je plné jeho slávy.“
     Aj my teda, vedení svedomím, svornosťou združení v jedno, vytrvalo volajme akoby jednými ústami k nemu, aby sme sa stali účastnými na jeho veľkých a slávnych prisľúbeniach. Lebo hovorí: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, aké veľké veci pripravil tým, ktorí ho očakávajú.“
     Milovaní, aké veľké a obdivuhodné sú Božie dary! Život v nesmrteľnosti, vážnosť v spravodlivosti, pravda v slobode, viera v dôvere, vyrovnanosť v svätosti. A toto všetko je v oblasti nášho poznania. Aké sú potom dary, ktoré pripravuje tým, čo ho očakávajú?! Iba najsvätejší Stvoriteľ a Otec vekov pozná ich veľkosť a krásu.
     Ak teda chceme mať účasť na prisľúbených daroch, usilujme sa urobiť všetko, aby sme patrili do počtu tých, čo ho očakávajú. Ale ako to dosiahnuť, milovaní? Tak, že bude naše zmýšľanie vierou zakotvené v Bohu, že budeme usilovne hľadať to, čo je milé a príjemné jemu, že budeme robiť to, čo zodpovedá jeho svätej vôli, že pôjdeme cestou pravdy a odhodíme od seba akúkoľvek nespravodlivosť.

RESPONZÓRIUM

Ž 25, 4-5. 16

R. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde, * Lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň.
V. Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, lebo som sám a úbohý. * Lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, rozmnož v nás vieru, nádej a lásku a pomáhaj nám milovať, čo prikazuješ, aby sme dosiahli, čo sľubuješ. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky