24. júl 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 16. týždeň
4. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

V. Pane, vyjasni tvár nad svojim služobníkom.
R. A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

4, 5-18
Apoštolova krehkosť a dôvera

     Bratia, nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
     No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.
     Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je dočasu, ale neviditeľné je naveky.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 4, 6; Dt 5, 24a

R. Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo, * Zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
V. Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal svoju velebu a veľkosť; počuli sme jeho hlas. * Zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 44, 89-90: CSEL 64, 324-326)

Ukázalo sa nám svetlo tvojej tváre ako znamenie

     „Prečo odvraciaš svoju tvár?“ Myslíme si, že Boh od nás odvracia svoju tvár, keď sa ocitneme v nejakom trápení. Vtedy akoby temnoty obostreli našu dušu a prekážajú nám, takže nie sme schopní svojimi očami vnímať jas pravdy. Ale keď Boh bdie nad naším duchom, keď sa zníži a navštívi našu myseľ, sme si istí, že nás nijaká vec nemôže obklopiť chmárami. Keď už tvár človeka žiari viac ako ostatné údy a keď sa na niekoho pozrieme, buď ho spoznáme, ak je neznámy, alebo sa na neho rozpamätáme, ak je známy, a náš pohľad mu nedovolí ukryť sa, o čo viac Božia tvár osvecuje toho, na koho hľadí?!
     O nej tak ako o všetkom ostatnom vynikajúco hovorí svätý Apoštol, ten ozajstný Kristov tlmočník, aby ju prístupným spôsobom a slovom vlial do našich myslí: „Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Pánovej slávy v tvári Krista Ježiša.“ Počuli sme teda, kde v nás má zažiariť Kristus. Je večným svetlom duší a Otec ho poslal na zem, aby sme mohli my, ktorých predtým držala v zajatí pozemská tma, v jeho ožiarenej tvári hľadieť na večné a nebeské veci.
     Čo mám povedať o Kristovi, keď už apoštol Peter mohol povedať tomu chromému od narodenia: „Pozri sa na nás!“? On sa pozrel na Petra a osvietila ho milosť viery. Ale nebol by ozdravel, keby nebol býval úprimne uveril.
     Preto keď boli apoštoli takí slávni, a Zachej počul, že tade prechádza Pán Ježiš, vyšiel na strom, lebo bol drobnej postavy a v zástupe ho vidieť nemohol. Uvidel Krista a našiel svetlo. Uvidel ho a ten, ktorý predtým bral cudzie, rozdával vlastné.
     „Prečo odvraciaš svoju tvár?“ Čiže: Aj keď, Pane, odvraciaš od nás svoju tvár, „ukázalo sa nám, Pane, svetlo tvojej tváre ako znamenie“. Držíme si ho v srdciach a žiari v hĺbke našej duše, lebo nik nemôže jestvovať, ak ty odvrátiš svoju tvár.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 8. 11a; Hebr 10, 32

R. Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. * Žite ako deti svetla a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy.
V. Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. * Žite ako deti svetla a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy.

MODLITBA
Bože, buď milostivý nám, svojim služobníkom, a obohacuj nás darmi svojej dobroty, aby sme so živou vierou, nádejou a láskou dôsledne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky