V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné miesto dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
V.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
R.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
Príjemné je svetlo,
a vidieť slnko očiam lahodí.
Ale keby človek žil mnoho rokov
a v nich vo všetkých sa radoval,
musí pamätať na temné dni,
lebo ich bude veľa:
všetko čo príde je márnosť.
Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,
nech je šťastné tvoje srdce
v dňoch tvojich mladých liet.
Kráčaj po cestách svojho srdca,
kam ťa tvoje oči povedú.
Ale vedz, že za to všetko
Boh ťa na súd predvolá.
Odstráň starosti zo svojho srdca
a svoje telo chráň pred chorobou,
lebo mladosť a bujarosť sú márne.
Mysli na svojho Stvoriteľa
v dňoch svojej mladosti,
prv, ako príde čas zármutku
a priblížia sa roky, o ktorých povieš:
„Tie nemám rád.“
Mysli na neho, kým sa ti nezatemní
slnko i svetlo, mesiac a hviezdy
a nevrátia sa mrákavy po daždi.
Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu
a sklátia sa muži udatní,
ženy čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,
a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,
keď sa ti zavrú dvere od ulice
a oslabne vrzgot žarnova,
keď sa vstáva na spev vtáčika
a utíchnu všetky dcéry spevavé;
budú sa báť výšok
a ľakať sa budú na cestách.
Mandľovník zakvitne,
kobylka sa bude plaziť
a kapara sa rozsype,
lebo človek pôjde do svojho večného domova
a po námestí budú chodiť oplakávači.
Mysli na neho,
kým sa nepretrhne strieborný povrazec
a nerozbije zlatá čaša,
kým nepraskne džbán pri prameni
a nezlomí sa koleso na studni,
kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,
a duch sa nevráti k Bohu, ktorý ho dal.
Márnosť nad márnosť,
hovorí Kazateľ,
všetko je márnosť.
Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z výkladu Knihy Kazateľ od svätého biskupa Gregora Agrigentského
„Toto svetlo je príjemné,“ hovorí kazateľ, a našim očiam veľmi lahodí hľadieť na toto viditeľné slnko. Veď nebyť svetla, svet by bol
bez podoby a život bez života. Preto Mojžiš, ten, čo prvý hľadel na Boha, povedal: „Boh videl svetlo a povedal, že je dobré.“ My by
sme však mali myslieť na to veľké, pravé a večné svetlo, ktoré „osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“, čiže
na Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa sveta, ktorý sa stal človekom a až do dna prežil ľudský údel a o ktorom prorok Dávid hovorí:
„Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo vystupuje k západu: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním.“
Svetlo nazval príjemným a predpovedal, aké je dobré vidieť na vlastné oči slnko slávy, totiž jeho, ktorý v čase Božieho vtelenia
hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života.“ A zasa: „Súd je v tomto:
Svetlo prišlo na svet.“ Takto teda slnečným svetlom, ktoré využívame telesnými očami, predpovedal duchovné Slnko spravodlivosti,
ktoré bolo naozaj najpríjemnejšie pre tých, čo boli uznaní za hodných stať sa jeho učeníkmi a vidieť ho na vlastné oči, keď žil
a pohyboval sa medzi ľuďmi ako ktorýkoľvek iný človek, hoci nebol iba ako jeden z ľudí. Veď bol aj pravý Boh, a preto dokázal,
že slepí videli, chromí chodili, hluchí počuli; preto očisťoval malomocných a mŕtvych prostým rozkazom vracal k životu.
Ešte aj teraz je naozaj najpríjemnejšie uprieť na neho duchovný zrak, vnímať jeho jednoduchú božskú krásu a v duchu o nej
premýšľať. V tejto účasti a spoločenstve dať sa osvietiť, okrášliť a zaplaviť duchovnou slasťou, a tak si obliecť svätosť, nadobudnúť
chápavosť a nakoniec naplniť sa božským plesaním, ktoré sa predĺži na všetky dni tohoto života. Toto ohlásil múdry Kazateľ, keď
povedal: „Veď aj keby človek žil mnoho rokov, bude sa v nich vo všetkom radovať.“ Lebo jediným pôvodcom všetkej radosti je
ono Slnko spravodlivosti pre tých, čo naň hľadia. Prorok Dávid o ňom hovorí: „Nech jasajú pred Božou tvárou, nech sa veselia
v radosti.“ A zasa: „Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa
naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky