16. október 2008

Sv. Hedvigy, rehoľníčky, ľubovoľná spomienka


Narodila sa v Bavorsku okolo roku 1174. Vydala sa za sliezske knieža a narodilo sa im sedem detí. Viedla nábožný život, dobročinný voči chudobným a chorým, pre ktorých zakladala nemocnice. Po smrti manžela vstúpila do trebnického kláštora a tam roku 1243 zomrela.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.

Ó Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

V. Pane, vyjasni tvár nad svojim služobníkom.
R. A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Zachariáša

8, 1-17. 20-23
Prisľúbenia spásy na Sione

     Zaznelo slovo Pána zástupov:

„Toto hovorí Pán zástupov:
Veľmi som sa rozhorlil za Sion,
vášnivo zaň horlím.

     Toto hovorí Pán: Vrátil som sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Jeruzalem sa bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätá hora.
     Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú sedávať v uliciach Jeruzalema starci a starenky a všetci budú mať pre vysoký vek v ruke palicu. Námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, čo sa budú hrať na jeho uliciach.
     Toto hovorí Pán zástupov: A ak sa to v tých dňoch bude zdať ťažké zvyškom tohoto ľudu, vari to bude ťažké aj v mojich očiach?! – hovorí Pán zástupov.
     Toto hovorí Pán zástupov:

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny
i z krajiny, kde slnko zapadá;
privediem ich sem
a budú bývať v Jeruzaleme;
oni budú mojím ľudom
a ja budem ich Bohom
v pravde a spravodlivosti.

     Toto hovorí Pán zástupov: Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov, v deň, keď položili základy domu Pána zástupov, aby bol postavený chrám.

Lebo pred tými dňami
nebolo mzdy pre človeka
a nebolo ani mzdy pre dobytok,
ba ani ten, kto vchádzal a vychádzal,
nemal pokoj pre súženie;
lebo som pustil všetkých ľudí,
každého proti jeho blížnemu.
Ale teraz nie som k zvyškom tohto ľudu
ako za predošlých dní,
hovorí Pán zástupov.
Lebo semeno bude mať pokoj:
vinica vydá svoje plody
a zem vydá svoju úrodu
a toto všetko
dám do vlastníctva
zvyškom tohto ľudu.

     A ako ste boli, dom Júdu a dom Izraela, kliatbou medzi národmi, tak vás zachránim a budete požehnaním. Nebojte sa, nech vám spevnejú ruky. Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ako som si zaumienil trápiť vás, keď ma vaši otcovia dráždili k hnevu, hovorí Pán zástupov, a nezľutoval som sa, v tie dni som zmenil svoje rozhodnutie, že požehnám Jeruzalem a Júdov dom. Nebojte sa!
     Budete teda robiť toto: Hovorte každý so svojím blížnym pravdu a vo svojich bránach vynášajte súdy pokoja, nezamýšľajte zlo vo svojich srdciach voči svojmu priateľovi a nemilujte krivú prísahu; lebo toto všetko nenávidím,“ hovorí Pán.
     „Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest; a obyvatelia jedného mesta pôjdu k obyvateľom druhého a povedia: ,Poďte a budeme prosiť Pána o priazeň, vyhľadáme Pána zástupov; pôjdem aj ja!‘ A prídu mnohé národy a mocné kmene do Jeruzalema hľadať Pána zástupov a prosiť Pána o priazeň.
     Toto hovorí Pán zástupov: V tých dňoch desať ľudí zo všetkých národov rozličných jazykov chytí judejského muža za okraj rúcha a povie: ,Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.‘“

RESPONZÓRIUM

Zach 8, 7. 9a; Sk 3, 25a

R. Toto hovorí Pán: Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z východnej krajiny i z krajiny, kde slnko zapadá. * Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov.
V. Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami. * Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v týchto dňoch tieto slová z úst prorokov.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Života svätej Hedvigy, ktorý napísal neznámy súveký autor

(Acta Sanctorum Octobris 8 [1853], 201-202)

Vždy bola upriamená na Boha

     Božia služobníčka vedela, že živé kamene, ktoré majú byť včlenené do budovy nebeského Jeruzalema, treba na tomto svete vyhladiť údermi a tlakom a že do nebeskej slávy a slávnej vlasti máme vojsť cez mnohé súženia, a preto sa celá vystavila vodám utrpenia a svoje telo stále bez ľútosti morila mnohými bičmi umŕtvovania. Každý deň sa vysilovala takými pôstmi a odriekaním, že sa mnohí divili, ako mohla taká slabá a jemná žena vydržať takéto trýznenie.
     Čím pozornejšie dbala, aby vytrvalou prísnosťou umŕtvovala svoje telo, ale po predchádzajúcom uvážení, tým väčšmi rástla v sile ducha a v milosti a tým silnejšie sa v nej rozhorieval oheň nábožnosti a božskej lásky. Lebo častejšie ju unášala hore taká vrúcna túžba a hnalo ju to k Bohu, že bola mimo zmyslov a nevnímala, čo sa okolo nej dialo.
     Ale ako nábožnou mysľou smerovala ustavične k Bohu, tak sa dobročinnou láskou skláňala k blížnemu a štedro rozdávala almužnu chudobným. Podporovala aj spoločenstvá a rehoľné osoby žijúce v kláštore i mimo neho, vdovy a siroty, chorých a slabých, malomocných a väzňov v okovách i v žalároch, pocestných i chudobné ženy, čo živili deti, a vôbec nikomu, kto prišiel za ňou o pomoc, nedovolila odísť bez potechy.
     A keďže táto Božia služobníčka nezanedbala nijaký dobrý čin, ktorý mohla urobiť, Boh jej udelil aj tú milosť, že tam, kde jej chýbala pri konaní ľudská schopnosť a nemala dostatok vlastných síl na skutky, mohla s Božou pomocou a silou Kristovho utrpenia urobiť, čo od nej vyžadovali túžby blížnych v núdzi. A tak tým, čo sa k nej utiekali o odstránenie tak telesného, ako aj duchovného nešťastia, bola schopná pomôcť podľa dobrotivého rozhodnutia Božej vôle.

RESPONZÓRIUM

Porov. Prís. 31, 17. 18

R. Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená; * Preto jej lampa nikdy nezhasne.
V. Skusuje a vidí, že podnikanie Božej múdrosti je dobré. * Preto jej lampa nikdy nezhasne.

MODLITBA
Všemohúci Bože, vo svätej Hedvige si dal kresťanskému ľudu žiarivý vzor evanjeliovej pokory; daj, prosíme, aby nám jej mocný príhovor zaistil tvoju pomoc. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky