21. júl 2008

Sv. Vavrinca z Brindisi, kňaza a učiteľa Cirkvi, ľubovoľná spomienka


Narodil sa roku 1559. Vstúpil ku kapucínom, kde spolubratov vyučoval teológiu a zastával rôzne úrady. Ako neúnavný a úspešný kazateľ precestoval Európu. Napísal veľa diel na objasnenie viery. Zomrel v Lisabone roku 1619.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
     a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý

Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)

I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *
    Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
    takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
    keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *
    sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
    ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
    a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
    a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
    povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *
    a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
    a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
    A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
    bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
    a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
    a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
    to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
    zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
    kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
    a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *
    Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
    tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

III

Moje srdce je plné trpkosti *
    a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
    a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
    a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
    a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *
    A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
    no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
    zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
    a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
    v bránach dcéry sionskej.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

V. Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
R. Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

1, 15 – 2, 11
Prečo Apoštol zmenil svoju cestu

     Bratia, v tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
     Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
     Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zarmútil. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
     Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 1, 21-22; porov. Dt 5, 2. 4

R. Boh nás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou * A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
V. Pán, náš Boh, uzavrel s nami zmluvu; z tváre do tváre s nami hovoril. * A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého kňaza Vavrinca z Brindisi

(Sermo Quadragesimalis 2: Opera omnia 5, 1, nn. 48, 50. 52)

Hlásanie je apoštolská úloha

     Na udržanie duchovného života, ktorý máme spoločný s nebeskými anjelmi a Božími duchmi, lebo sme ako oni stvorení na Boží obraz a podobu, je nevyhnutne potrebný chlieb milosti Ducha Svätého a Božej lásky. Ale milosti a lásky bez viery niet, lebo bez viery je nemožné páčiť sa Bohu. A viera sa ani nezačne bez hlásania Božieho slova: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Hlásanie Božieho slova je teda nevyhnutne potrebné pre duchovný život, tak ako siatie pre udržanie telesného života.
     Preto hovorí Kristus: „Rozsievač vyšiel rozsievať svoje semeno.“ Rozsievač vyšiel ako hlásateľ spravodlivosti. Čítame, že jej hlásateľom bol kedysi Boh, napríklad keď dal všetkému ľudu na púšti živým hlasom z neba zákon spravodlivosti. Inokedy Pánov anjel, ktorý na mieste plaču vytýkal ľudu prestúpenie Božieho zákona; a keď synovia Izraela počuli anjelovu reč, bolesť im prenikla srdce, všetci pozdvihli hlas a veľmi plakali. Aj Mojžiš ohlasoval Pánov zákon všetkému ľudu na moabských stepiach, ako vidno z Deuteronómia. Nakoniec prišiel Kristus, Boh a človek, hlásať Pánovo slovo a na to isté poslal apoštolov, ako predtým posielal prorokov.
     Hlásanie je teda apoštolská, anjelská, kresťanská, božská úloha. Božie slovo je tak naplnené rozmanitými dobrami, že je akoby pokladnicou všetkých dobier. Veď z neho pochádza viera, nádej, láska a všetky čnosti, všetky dary Ducha Svätého, všetky evanjeliové blahoslavenstvá, všetky dobré skutky, všetky zásluhy života, celá nebeská sláva: „Prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“
     Lebo Pánovo slovo je svetlom pre rozum a ohňom pre vôľu, aby človek mohol poznať a milovať Boha. Pre vnútorného človeka, ktorý skrze milosť žije z Božieho Ducha, je chlebom a vodou, ale chlebom sladším než med, než medové kvapky z plástu, vodou lepšou než víno a mlieko. Pre nesmrteľnú dušu je pokladnicou zásluh, preto sa nazýva zlatom a veľkým drahokamom. Pre srdce, ktoré zatvrdlo v chybách, je kladivom. Pre telo, svet a diabla je mečom, ktorý zabíja každý hriech.

RESPONZÓRIUM

Iz 40, 9ac; Lk 9, 59c. 60b

R. Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu; * Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!
V. Poď za mnou; choď a zvestuj Božie kráľovstvo. * Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!

MODLITBA
Všemohúci Bože, svätému Vavrincovi z Brindisi si udelil ducha rady a sily, aby ako kňaz a učiteľ svätej náuky šíril slávu tvojho mena a zachraňoval duše; na jeho príhovor aj nás osvieť svojím Duchom, aby sme poznali svoje poslanie a s tvojou pomocou ho aj spĺňali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky