V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
V.
Syn môj, chráň si moje slová.
R.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela
V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, v desiatom mesiaci štrnásteho roku po dobytí mesta,
práve v ten deň spočinula na mne Pánova ruka a zaviedla ma ta. V Božích videniach ma zaviedol do izraelskej krajiny
a postavil ma na veľmi vysoký vrch, na ktorom akoby bola stavba mesta od juhu. Voviedol ma ta a hľa, muž, ktorý
vyzeral, akoby bol z bronzu. V ruke mal ľanový povrázok a meraciu trstinu. Stál v bráne. A tento muž ma oslovil:
„Syn človeka, svojimi očami pozeraj a ušami počúvaj a pozorne sleduj všetko, čo ti ukážem, lebo si bol sem privedený
na to, aby som ti to ukázal. A všetko, čo uvidíš, oznám domu Izraela.“
I zaviedol ma k bráne obrátenej na východ. A hľa, od východu prichádzala veleba Izraelovho Boha; jej šum bol ako
šum veľkých vôd a zem žiarila od jeho vznešenosti. Zjav, ktorý som videl, bol ten istý, čo som videl, keď prišiel
spustošiť mesto; bol podobný zjavu pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar; a padol som na tvár.
Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ. Tu ma duch zdvihol a voviedol do vnútorného nádvoria;
a hľa, dom bol plný Pánovej veleby. A počul som, ako ktosi ku mne z domu hovorí — pri mne stál muž a hovoril mi:
„Syn človeka, tu je môj trón a miesto, kde stoja moje nohy, tu budem bývať uprostred synov Izraela naveky.
A dom Izraela už nebude zneucťovať moje sväté meno, ani oni ani ich králi, ani svojím smilstvom, ani mŕtvolami
svojich kráľov, keď zomrú tí, čo si urobili svoj prah vedľa môjho prahu a svoje veraje vedľa mojich verají, a stena
bola medzi mnou a nimi, a zneuctili moje sväté meno ohavnosťami, ktoré popáchali. Preto som ich v svojom hneve zahubil.
Teraz teda nech ďaleko zaženú svoje smilstvo a mŕtvoly svojich kráľov odo mňa a budem bývať uprostred nich stále.
A ty, syn človeka, ukáž domu Izraela chrám, nech sa hanbia za svoje neprávosti a nech premerajú stavbu.
A ak sa budú hanbiť za všetko, čo popáchali, opíš dom a jeho zariadenie, východ i vchod, celú jeho podobu
a všetky prikázania o ňom i všetky jeho zákony im ukáž a napíš pred ich očami, aby zachovali celú jeho podobu
a všetky prikázania o ňom a plnili ich. Toto je zákon domu na temene vrchu: Celé jeho územie dookola je veľmi sväté.
Takýto je teda zákon domu.
A povieš spurnému domu Izraela: Toto hovorí Pán, Boh: Nech vám už stačia všetky vaše ohavnosti, dom Izraela.
Lebo ste voviedli cudzincov neobrezaných srdcom a neobrezaných na tele, aby boli v mojej svätyni a poškvrnili
môj dom, keď prinášate na obetu môj chlieb, tuk a krv. Porušili ste moju zmluvu všetkými svojimi ohavnosťami,
neplnili ste službu cez mojich posvätených, ale ich ste mi ustanovili za služobníkov v mojej svätyni. Preto toto
hovorí Pán, Boh: Nijaký cudzinec neobrezaný srdcom a neobrezaný na tele nevojde do mojej svätyne, nijaký cudzinec,
ktorý je uprostred synov Izraela.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Svätí konali také slávne činy, ktoré ctia Cirkev na celom svete, a my na vlastné oči poznávame, aké je pravdivé, čo spievame:
„V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Keď má veľkú cenu v našich očiach, má ju aj v očiach toho, pre meno ktorého
ju podstúpili.
Ale výkupným týchto smrtí je smrť jedného. Koľko smrtí vykúpil tento zomierajúci?! Veď keby nebol zomrel, obilné zrnko by sa nebolo
rozmnožilo. Počuli ste jeho slová, keď sa blížilo jeho umučenie, teda keď sa blížilo naše vykúpenie: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme
a neodumrie, ostane samo; ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“
On na kríži urobil veľký obchod, tam za nás zaplatil mešec výkupného: keď mu vojak kopijou otvoril bok, vytieklo z neho výkupné za celý
svet.
Vykúpení sú veriaci aj mučeníci: ale viera mučeníkov je dokázaná; ich krv je svedkom. Oni vrátili, čo sa na nich vynaložilo, a splnili,
čo hovorí svätý Ján: „Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“
A inde sa hovorí: „Sadol si si k bohatému stolu. Dávaj dobrý pozor, čo ti predkladajú, lebo aj ty musíš také pripraviť.“ Je to bohatý
stôl, pri ktorom je pokrmom sám hostiteľ. Nik nekŕmi hosťov sebou samým: toto urobil iba Kristus Pán. On je hostiteľ, on je jedlo
i nápoj. Mučeníci vedeli, čo jedli a pili, aby mohli také isté vrátiť.
Ale skade mohli vrátiť niečo také, keby im nebol dal ten, ktorý vždy prvý investuje, aby bolo čo vrátiť?
„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy.“
Čo je to za kalich? Horký, ale liečivý kalich utrpenia: a keby z neho nebol pil najprv lekár, chorý by sa ho bál dotknúť. Je to kalich,
ktorý poznáme z Kristových úst, keď hovorí: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“
O tomto kalichu povedali mučeníci: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.“ A nebojíš sa, že pri tom padneš? Hovorí,
že nie. Prečo? Lebo „budem vzývať meno Pánovo“. Ako by boli mohli mučeníci zvíťaziť, keby v nich nebol zvíťazil ten, ktorý povedal:
„Radujte sa, veď ja som premohol svet?“ Ich myseľ a jazyk riadil nebeský vládca, skrze nich porazil na zemi diabla; a v nebi korunoval
mučeníkov. Blažení, ktorí takto pili z tohto kalicha! Bolesť sa skončila a oni získali slávu.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, oslavujeme ťa spomienkou na svätých mučeníkov Kozmu
a Damiána, ktorých si voviedol do večnej slávy; prosíme ťa, sprevádzaj
aj nás svojou prozreteľnosťou na ceste k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky