22. máj 2008

NAJSVÄTEJŠIEHO KRISTOVHO TELA A KRVI, slávnosť

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Pri tejto slávnosti nábožne plesajme
a plní radosti Pánovi spievajme;
časy prešli staré, nastala obnova:
nové srdcia, skutky, slová.

Večere poslednej pamiatku slávime;
v tej chvíli posvätnej Kristus, jak veríme,
baránka jesť dával aj chlieb učeníkom,
ako Boh otcom prikázal.

Krehkým dáva v tele prameň občerstvenia,
smutným krv ponúka, by zniesli súženia,
podáva im kalich a pritom hovorí:
„Vezmite a pite z neho.“

Tak túto obetu Kristus ustanovil
a na jej slávenie kňazom moc udelil,
aby prijímali sviatosť tela, krvi
a dávali aj veriacim.

Anjelský chlieb sa stal živým chlebom ľudí,
predobrazy zmizli, tu krv Krista prúdi;
úžasný div je to: Pána smie jesť sluha
chudobný a ponížený.

Trojjediný Bože, vrúcne ťa prosíme:
buď s nami, žehnaj nás, veď ťa s láskou ctíme,
sprevádzaj nás cestou, po ktorej túžime
prísť do svetla, kde prebývaš. Amen.

Alebo:

Sacris sollémniis iuncta sint gáudia,
et ex praecórdiis sonent praecónia;
recédant vétera, nova sint ómnia,
corda, voces et ópera.

Noctis recólitur cena novíssima,
qua Christus créditur agnum et ázyma
dedísse frátribus iuxta legítima
priscis indúlta pátribus.

Dedit fragílibus córporis férculum,
dedit et trístibussánguinis póculum,
dicens: „Accípite quod trado vásculum;
omnes ex eo bíbite.“

Sic sacrifícium istud instítuit,
cuius offícium commítti vóluit
solis presbýteris, quibus sic cóngruit,
ut sumant et dent céteris.

Panis angélicus fit panis hóminum;
dat panis áelicus figúris términum.
O res mirábilis: mandúcat Dóminum
servus pauper et húmilis.

Te, trina Déitas únaque, póscimus;
sic nos tu vísitas sicut te cólimus:
per tuas sémitas duc nos quo téndimus
ad lucem quam inhábitas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, poďte na svadbu. Aleluja.

Žalm 23
Dobrý pastier

Baránok... ich bude pásť a privedie ich k prameňom vôd života. (Zjv 7, 17)

Pán je môj pastier, nič mi nechýba, *
    pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, *
    dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, *
    verný svojmu menu.

I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, *
    lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, *
    tie sú mi útechou.

Prestieraš mi stôl *
    pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu *
    a kalich mi napĺňaš až po okraj.

Dobrota a milosť budú ma sprevádzať *
    po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom *
    mnoho a mnoho dní.

Ant. 1 Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, poďte na svadbu. Aleluja.

Ant. 2 Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije z večného prameňa.

Žalm 42
Túžba za Pánom *

Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie vody života. (Zjv 22, 17)

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *
    tak moja duša, Bože, túži za tebou.
Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
    kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, *
    keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
Duša sa mi rozplýva pri spomienke, *
    ako som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou *
    uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? *
    A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, *
    moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; †
    preto si spomínam na teba *
    pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; *
    všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. †
    V noci mu zasa ja spievam *
    a modlím sa k Bohu môjho života.
Hovorím Bohu: „Ty si moja opora; †
    prečo na mňa zabúdaš? *
    A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?“
Sťa by mi kosti drvili, †
    keď ma moji utláčatelia tupia, *
    keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“

Prečo si smutná, duša moja? *
    A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, *
    spásu mojej tváre a môjho Boha.

Ant. 2 Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije z večného prameňa.

Ant. 3 Pán nás kŕmil jadrom pšeničným a sýtil medom zo skaly.

Žalm 81
Slávnostné obnovenie zmluvy *

Dávajte si pozor, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce. (Hebr 3, 12)

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, *
    † jasajte Bohu Jakubovmu.
Vezmite harfy, udrite na bubon, *
    na ľúbu lýru a citaru.
Zatrúbte rohom pri nove mesiaca *
    i pri jeho splne v deň našej slávnosti.

Lebo také je nariadenie pre Izrael *
    a zákon Boha Jakubovho.
Taký príkaz dal Jozefovi, †
    keď vychádzal z krajiny egyptskej; *
    počul som reč mne neznámu:

„Z jeho pliec som sňal bremeno *
    a z jeho rúk ťažký kôš.
V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, †
    za clonou búrky som ťa vypočul, *
    vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.

Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe, *
    kiež by si ma poslúchol, Izrael.
Nebudeš mať iného boha, *
    ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
Veď ja som Pán, tvoj Boh, †
    ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; *
    otvor si ústa a ja ti ich naplním.

Ale môj ľud nepočúval na môj hlas *
    a Izrael nedbal o mňa.
Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: *
    nech si len idú za svojimi preludmi.

Keby ma môj ľud bol poslúchol, *
    keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril *
    a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.

Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi *
    a ich osud by trval naveky.
Kŕmil by som ho jadrom pšeničným *
    a sýtil medom zo skaly.“

Ant. 3 Pán nás kŕmil jadrom pšeničným a sýtil medom zo skaly.

V. Múdrosť si postavila dom. Aleluja.
R. Namiešala víno a prestrela stôl. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

24, 1-11

Uvideli Boha a jedli a pili

     Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp k Pánovi ty, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starších z Izraela a budete sa klaňať zďaleka. Len Mojžiš vystúpi k Pánovi. Ostatní sa nepriblížia, ani ľud nebude vystupovať s ním.“
     Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová a ustanovenia. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom: „Všetko, čo Pán povedal, splníme.“ A Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Ráno vstal a na úpätí vrchu postavil oltár a dvanásť kameňov pre dvanásť izraelských kmeňov Izraela. Potom poslal izraelských mládencov a oni priniesli zápalné obety a zabili teľatá na pokojnú obetu Pánovi. Mojžiš vzal polovicu krvi a nalial ju do obetných misiek. Druhú polovicu vykropil na oltár. Potom vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu; a oni vraveli: Splníme všetko, čo Pán povedal, a budeme poslúchať.“ Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Pán podľa všetkých týchto slov.“
     Mojžiš, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiati zo starších Izraela vystúpili a uvideli Boha Izraela a pod jeho nohami akoby dlažbu zo zafírových kameňov a ako samo nebo, keď je jasné. Ale ani na vyvolených zo synov Izraela nevztiahol svoju ruku; uvideli Boha a jedli a pili.

RESPONZÓRIUM

Jn 6, 48. 49. 50. 51ab

R. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. * Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
V. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. * Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Diela svätého kňaza Tomáša Akvinského

(Opusculum 57, in festo Corporis Christi, lect. 1-4)

Aká vzácna a obdivuhodná hostina!

     Keď nás chcel jednorodený Boží Syn urobiť účastnými na svojej božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.
     A okrem toho všetko, čo si vzal z nášho použil pre našu spásu. Lebo svoje telo priniesol na oltári kríža Bohu Otcovi na obetu za naše zmierenie a svoju krv vylial na výkupnú cenu a zároveň očistný kúpeľ, aby sme boli vykúpení z biedneho otroctva a očistili sa od všetkých hriechov.
     A aby nám zostala trvalá pamiatka tohoto veľkého dobrodenia, zanechal svoje telo za pokrm a svoju krv za nápoj, ktoré majú veriaci prijímať pod spôsobmi chleba a vína.
    
     Aká vzácna a obdivuhodná hostina, spásonosná a preplnená každou dobrotou! Čo môže byť ešte vzácnejšie ako táto hostina, na ktorej sa neje mäso teliat a capov, ako kedysi v zákone, ale predkladá sa nám za pokrm Kristus, pravý Boh?! Čo je obdivuhodnejšie ako táto sviatosť?!
     Nijaká iná sviatosť nie je spasiteľnejšia ako táto, ktorou sa očisťujú hriechy, zveľaďujú čnosti a myseľ sa napĺňa hojnosťou všetkých duchovných darov.
     V Cirkvi sa obetuje za živých i mŕtvych, aby osožila všetkým, lebo bola ustanovená na spásu všetkých.
     A nakoniec, nik nedokáže vyjadriť dobrotu tejto sviatosti, cez ktorú sa ochutnáva duchovná slasť v samom prameni a slávi sa pamiatka tej vynikajúcej lásky, ktorú vo svojom umučení ukázal Kristus.
     Ale aby sa čím hlbšie vryla nesmiernosť tejto lásky do sŕdc veriacich, pri Poslednej večeri, keď na odchode z tohto sveta k Otcovi slávil s učeníkmi veľkonočného baránka, ustanovil túto sviatosť ako trvalú pamiatku svojho umučenia, ktorá napĺňa staré predobrazy, ako najväčší zo zázrakov, ktoré urobil, a zanechal jedinečnú útechu zarmúteným pre jeho neprítomnosť.

RESPONZÓRIUM


R. V tomto chlebe poznajte telo, ktoré viselo na kríži, a v kalichu krv, ktorá vytiekla z prebodnutého boku. Vezmite teda a jedzte Kristovo telo, vezmite a pite Kristovu krv. * Veď ste už Kristovými údmi.
V. Aby ste sa nerozdeľovali, jedzte toto spojivo jednoty; aby ste sa necítili bezcenní, pite cenu svojho vykúpenia. * Veď ste už Kristovými údmi.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky