V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal. ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
V.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
R.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
Keď sa Demeter dopočul, že Nikanor padol so svojím vojskom v boji, rozhodol sa znova poslať do judejskej krajiny Bakchidesa
a Alkima a s nimi pravé krídlo vojska. Tiahli cestou, ktorá vedie do Galgaly, utáborili sa v Masalote v Arbelách, zmocnili sa ho
a pozabíjali mnoho ľudí. V prvom mesiaci stopäťdesiateho druhého roku sa utáborili pri Jeruzaleme. Potom sa však zdvihli a odišlo
dvadsaťtisíc mužov a dvetisíc jazdcov do Bereta. Júda sa utáboril v Elase a tritisíc vybraných mužov s ním. Ale keď uvideli veľké
množstvo vojska, veľmi sa zľakli a mnohí ušli z tábora, takže ich zostalo len osemsto mužov. Keď Júda videl, že sa mu vojsko
rozbehlo a boj naňho doliehal, zovrelo mu srdce, lebo už nemal čas zhromaždiť ich a bol bezradný. Tu povedal tým, čo zostali:
„Poďme, udrime na našich nepriateľov. Možno dokážeme bojovať proti nim.“ Ale oni ho odhovárali: „Nedokážeme, radšej si teraz
zachráňme život. Potom sa vrátime aj s našimi bratmi a budeme bojovať proti nim. Ale nás je málo!“ Júda však povedal: „To nech
je ďaleko, aby sme zutekali pred nimi. A ak prišiel náš čas, zomrime statočne za našich bratov a neuvaľme hanbu na svoju slávu.“
Tu sa vojsko pohlo z tábora a postavilo sa proti nim: Jazdci sa rozdelili na dve časti, prakovníci a lukostrelci išli pred vojskom
a v prvých radoch boli tí najmocnejší. Bakchides bol na pravom krídle. Bojový šík sa približoval z dvoch strán a trúbili na poľniciach.
Ale aj tí, čo boli na Júdovej strane, trúbili na poľniciach. Zem sa chvela od lomozu vojsk a strhol sa boj, ktorý trval od rána až do
večera.
Keď Júda videl, že Bakchides a silnejšia časť vojska je na pravom krídle, zoskupili sa okolo neho všetci odvážni, rozdrvili pravé krídlo
a prenasledoval ich až po vrch Azot. A keď tí, čo boli na ľavom krídle, videli, že pravé krídlo je rozdrvené, pustili sa od chrbta
za Júdom a za tými, čo boli s ním. I rozpútal sa zúrivý boj a padlo veľa ranených na oboch stranách. Padol aj Júda a ostatní utiekli.
Jonatan a Šimon vzali svojho brata Júdu a pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modine. Všetok izraelský ľud ho oplakával a veľmi
nariekal. Veľa dní žialili a hovorili: „Ako padol hrdina, ktorý zachraňoval izraelský ľud!“
Ostatné správy o Júdovi, o jeho bojoch, hrdinských činoch, ktoré vykonal, ani o jeho veľkosti nie sú zapísané,
lebo ich bolo veľmi veľa.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium
Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi
Blahoslavená Panna je pre dôstojnosť a úlohu Božieho materstva, ktoré ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje mimoriadne milosti
a dary veľmi úzko spojená aj s Cirkvou. Už svätý Ambróz učil, že Bohorodička je obrazom Cirkvi vo viere, láske a dokonalej jednote s Kristom.
V tajomstve Cirkvi, ktorá sa tiež právom nazýva pannou a matkou, je blahoslavená Panna Mária na prvom mieste a dáva vynikajúci
a jedinečný príklad panenstva a materstva. Veď ona s vierou a poslušne bez muža, Duchom Svätým zatônená, porodila Syna samého Otca
a ako nová Eva bez zaváhania uverila nie starému hadovi, ale Božiemu poslovi. Ona porodila Syna, ktorého Boh urobil „prvorodeným medzi
mnohými bratmi“, teda medzi veriacimi, a ona s materskou láskou spolupracuje na ich zrode a výchove.
Cirkev rozjíma o jej tajomnej svätosti, napodobňuje jej lásku, verne plní Otcovu vôľu a sama sa stáva matkou tým, že verne prijíma Božie
slovo: hlásaním a krstom rodí pre nový, nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a narodené z Boha. A Cirkev je aj panna, ktorá
neporušene a čisto zachováva vernosť Ženíchovi a podľa príkladu matky svojho Pána mocou Ducha Svätého panensky stráži neporušenú
vieru, pevnú nádej a úprimnú lásku.
Kým v blahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť a je „bez škvrny a vrásky“, veriaci sa ešte musia namáhať, aby zvíťazili nad hriechom
a rástli vo svätosti. Preto upierajú oči na Máriu, ktorá žiari celému spoločenstvu vyvolených ako vzor čností. Cirkev na ňu s láskou myslí,
rozjíma o nej vo svetle Slova, ktoré sa stalo človekom, a tak s posvätnou úctou preniká stále hlbšie do najväčšieho tajomstva vtelenia
a stále viac vrastá do podobnosti so svojím Ženíchom.
Mária prenikla hlboko do dejín spásy a istým spôsobom v sebe spája a vyžaruje najhlbšie pravdy viery. Preto keď o nej hovoríme a keď ju
uctievame, ona privádza veriacich k svojmu Synovi, k jeho obete a láske k Otcovi. A zasa keď Cirkev hľadá Kristovu slávu, je stále
podobnejšia svojmu vznešenému vzoru, nepretržite napreduje vo viere, nádeji a láske a vo všetkom hľadá a plní Božiu vôľu.
Preto Cirkev aj pri svojej apoštolskej činnosti právom hľadí na tú, ktorá porodila Krista. On sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Panny,
aby sa prostredníctvom Cirkvi narodil a rástol aj v srdciach veriacich. Táto Panna bola v svojom živote príkladom materskej lásky, ktorá má
oživovať všetkých, čo spolupracujú s Cirkvou na znovuzrodení ľudí.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne
a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste
spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky