27. máj 2008

Sv. Augustína z Canterbury, biskupa, ľubovoľná spomienka


Bol mníchom v kláštore svätého Ondreja v Ríme. Roku 597 ho svätý Gregor Veľký poslal hlásať evanjelium do Anglicka. Kráľ Etelbert ho podporoval. Augustín sa stal canterburským biskupom; mnohých získal pre vieru a zriadil aj niekoľko diecéz, najmä v Kentskom kráľovstve. Zomrel 26. mája okolo roku 605.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby

Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)

I

Pane, vyslyš moju modlitbu *
    a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
    v deň môjho súženia *
    nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
    čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
    a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
    takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
    som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *
    ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
    a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
    preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *
    a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
    lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
    a ja schnem sťa tráva.

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

II

Ale ty, Pane, trváš večne *
    a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
    lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
    lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
    a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
    a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
    a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
    a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
    a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
    a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
    a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
    a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
    a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

III

Cestou mi sily podlomil *
    a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
    neber ma v polovici mojich dní; *
    tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
    aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
    rozpadnú sa sťa odev, *
    vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *
    a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
    a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

V. Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
R. Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

3, 1-26
Jóbov nárek

     Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň:
„Nech zhynie deň, v ktorý som sa narodil,
aj noc, keď povedali: ,Počal sa človek.‘
Nech sa ten deň na tmu obráti,
nech ho Boh zhora nehľadá
a nech nad ním nezažiari svetlo.
Nech ho zahalí tma a tôňa smrti,
nech naň doľahne mrákava
a nech ho zavalí horkosť.
Tej noci nech sa zmocní temný víchor,
nech sa nezaráta do dní roka,
ani nezapočíta medzi mesiace.
Nech je to noc osamelá a bez chvály.
Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň,
tí, čo sú hotoví zobudiť Leviatana.
Nech sa zatmia hviezdy ešte pred brieždením,
nech očakáva svetlo, ale nadarmo,
nech neuvidí viečka zornice,
lebo nezavrela bránu lona, ktoré ma nosilo,
a neodstránila zlo spred mojich očí.
Prečo som v lone nezomrel
alebo nezahynul hneď,
     ako som vyšiel z matkinho života?
Načo ma vzali na kolená,
prečo ma na prsiach dojčili?
Teraz by som už ticho spal
a v spánku odpočíval
s kráľmi a radcami krajiny,
ktorí si stavali náhrobky;
alebo s kniežatami, čo mali zlato
a svoje domy striebrom plnili.
Prečo nie som ako zahrabané nedochôdča,
ako počatí, čo neuzreli svetlo?
Tam bezbožní prestávajú zúriť,
tam si vyčerpaní odpočinú.
Tam sú aj väzni na pokoji
a nepočujú hlas dozorcu.
Je tam malý i veľký
a otrok oslobodený od svojho pána.

Načože je úbohému svetlo
a život tým, čo majú horkosť v duši,
čo čakajú smrť, ale neprichádza,
hoci ju hľadajú viac ako skrytý poklad
a veľmi sa radujú
a tešia na hrob?
Načo je život človeku,
     ktorému je skrytá jeho cesta
a ktorého Boh obkľúčil temnotami?

Skôr, ako by som jedol, vzdychám
a môj rev je ako vody záplavy.
Lebo prišiel na mňa strach, ktorého som sa bál,
a stalo sa to, čoho som sa obával.
Nemal som pokoja, nemal som odpočinku,
     nemal som oddychu
a ešte prichádza na mňa hnev.“

RESPONZÓRIUM

Jób 3, 24-26; 6, 13

R. Skôr, ako by som jedol, vzdychám a môj rev je ako vody záplavy. Lebo prišiel na mňa strach, ktorého som sa bál, a stalo sa to, čoho som sa obával. * A ešte prichádza na mňa tvoj hnev, Pane.
V. Vari niet vo mne pomoci pre mňa a vzdialila sa aj sila odo mňa? * A ešte prichádza na mňa tvoj hnev, Pane.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého pápeža Gregora Veľkého

(Lib. 9, 36: MGH, Epistolae, 2, 305-306)

Anglický národ zaplavilo svetlo svätej viery

     „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle,“ lebo pšeničné zrno padlo do zeme a odumrelo, aby nekraľovalo v nebi samo. Jeho smrť nám dáva život, jeho slabosť nás posilňuje, jeho utrpenie nás vyslobodzuje z utrpenia, z lásky k nemu hľadáme v Británii bratov, ktorých nepoznáme, a z jeho milosti sme našli tých, ktorých sme hľadali, hoci sme ich nepoznali.
     Kto by bol schopný opísať, akú radosť vyvolalo v srdciach všetkých veriacich to, že pôsobením milosti všemohúceho Boha a tvojím úsilím, milý brat, boli rozohnané temnoty bludov a anglický národ zaplavilo svetlo svätej viery, že tento ľud už s pokojnou mysľou šliape po modlách, ktorým sa predtým v bezhlavom strachu koril, že sa s čistým srdcom klania všemohúcemu Bohu, že sa dá zväzovať pravidlami svätej blahozvesti, aby neupadal do zla, že sa z duše podriaďuje Božím prikázaniam a že rastie jeho poznanie, že sa v modlitbe pokoruje až po zem, aby jeho duch neležal na zemi. Čie je to dielo, ak nie toho, ktorý hovorí: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“?!
     A aby ukázal, že svet neobráti ľudská múdrosť, ale jeho sila, vyvolil si za kazateľov neučených ľudí a tých poslal do sveta. A robí to aj teraz: veď v anglickom národe láskavo vykonal veľké veci prostredníctvom slabých. Ale v tomto nebeskom dare je, milý brat, čosi, čo nás popri veľkej radosti musí plniť ešte väčšou bázňou.
     Veď dobre viem, že všemohúci Boh cez tvoju lásku vykonal v národe, ktorý si vyvolil, veľké zázraky. Preto treba, aby si sa z tohoto nebeského daru s obavou radoval a v radosti sa obával. Raduj sa, že vonkajšie znamenia vedú duše Angličanov k vnútornej milosti. Ale obávaj sa, aby sa slabý duch uprostred znamení, ktoré sa dejú, v svojej domýšľavosti nevyvyšoval, aby mu to, čo navonok zväčšuje úctu, nespôsobilo v márnej sláve vnútorný pád.
     Lebo nesmieme zabudnúť, že keď sa učeníci natešení vracali z apoštolskej cesty a hovorili nebeskému Učiteľovi: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene,“ ihneď počuli: „Neradujte sa z toho, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“

RESPONZÓRIUM

Flp 3, 17; 4, 9; 1 Kor 1, 10a

R. Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás. * Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. Aleluja.
V. Prosím vás pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté. * Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. Aleluja.

MODLITBA
Bože, vládca národov, slovom a príkladom svätého biskupa Augustína priviedol si národy Anglicka k svetlu evanjelia; vrúcne ťa prosíme, daj, aby jeho misionárske námahy prinášali v tvojej Cirkvi vždy novú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky