V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
V.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: že v mnohých
skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti.
Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba nás naliehavo prosili,
aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým. Ba nad naše očakávanie samých
seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; takže sme poprosili Títa,
aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.
A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti
a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky.
Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.
Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás
chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.
A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku
začali nielen konať, ale aj chcieť. Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol
duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte. Lebo ak je
ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. Veď nejde o to,
aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. Teraz váš prebytok
im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám;
a tak sa to vyrovná, ako je napísané: „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“
Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. Lebo nielenže
výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám. Poslali sme
s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. A nielen to,
ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu
a na prejavenie našej ochoty; pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať
pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme. Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom,
ale aj pred ľuďmi. Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili,
že je horlivý v mnohých veciach – a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.
Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú
apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami
im ukážte, prečo sa vami chválime.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z rečí svätého biskupa Cézara Arleského
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Milovaní bratia, aké milé je slovo milosrdenstvo.
A ak už slovo, o čo viac vec sama!? A hoci by ju všetci ľudia radi mali, horšie je, že nekonajú všetci tak,
aby si zaslúžili dostať ju. Hoci všetci chcú milosrdenstvo dosiahnuť, málo je tých, čo chcú
milosrdenstvo preukazovať.
Človeče, na akom základe chceš pýtať, čo odmietaš preukázať? Kto si praje milosrdenstvo
v nebi, musí preukazovať milosrdenstvo na tomto svete. A preto, milovaní bratia, že všetci
chceme milosrdenstvo, urobme si z neho patróna v tomto veku, aby nás ono zachránilo v budúcom.
Lebo v nebi je milosrdenstvo, ku ktorému sa dostávame cez pozemské milosrdenstvá.
Tak to hovorí Písmo: „Pane, tvoje milosrdenstvo je v nebi.“
Milosrdenstvo je teda pozemské a nebeské, čiže ľudské a božské. Aké je ľudské milosrdenstvo?
Také, že si všímaš biedu chudákov. A aké je milosrdenstvo božské? Bezpochyby to, ktoré udeľuje
odpustenie hriechov. Všetko, čo ľudské milosrdenstvo uštedruje na ceste, božské milosrdenstvo
vo vlasti vracia. Boh totiž na tomto svete mrzne a hladuje vo všetkých chudobných, ako sám hovorí:
„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste to urobili.“
Teda Boh, ktorý vo svojej dobrote z neba dáva, chce na zemi dostávať.
Akí sme my? Keď Boh dáva, chceme prijímať, ale keď pýta, nechceme dať!
Lebo keď chudobný hladuje, to Kristus trpí núdzu, ako sám hovorí:
„Bol som hladný a nedali ste mi jesť.“ Nepohŕdaj teda biedou chudobných, ak chceš bez
obáv dúfať v odpustenie hriechov. Kristus teraz hladuje, bratia, vo všetkých chudobných,
on trpí hladom a smädom a čo dostane na zemi, to v nebi vráti.
Prosím vás, bratia, čo chcete alebo čo hľadáte, keď prichádzate do kostola?
Čo iné ako milosrdenstvo? Preukazujte teda pozemské a dosiahnete nebeské.
Od teba pýta chudobný, ty pýtaš od Boha. On krajec chleba, ty večný život.
Daruj žobrákovi, čo si chceš zaslúžiť od Krista. Počúvaj, ako sám hovorí:
„Dávajte a dajú vám.“ Neviem, na akom základe chceš prijať, čo nechceš preukázať.
A preto keď prichádzate do kostola, dávajte chudobným akékoľvek almužny podľa svojich možností.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Bože, ochranca všetkých, čo v teba dúfajú, bez teba nič nie je hodnotné,
nič nie je sväté; zahrňuj nás svojím milosrdenstvom a pomáhaj nám tak užívať
pominuteľné veci, aby nás privádzali k hodnotám trvácim. Skrze nášho Pána
Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote
s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky