V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú.
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)
IV
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
V.
Otvor mi, Pane, oči.
R.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Ester
Na tretí deň sa Ester obliekla do kráľovského rúcha a postavila sa na nádvorí kráľovského domu, ktoré bolo vnútri
oproti kráľovmu palácu. Kráľ sedel na svojom tróne v sále paláca naproti vchodu do domu. Keď tam videl stáť kráľovnú Ester,
zapáčila sa jeho očiam a vystrel k nej zlaté žezlo, ktoré držal v ruke. Ona pristúpila a dotkla sa konca jeho žezla.
Kráľ jej povedal: „Čo chceš, kráľovná Ester? Aké máš želanie? Aj keby si si žiadala polovicu kráľovstva, dostaneš ju.“
Ona odpovedala: „Ak to kráľ uzná za vhodné, prosím, aby si dnes prišiel ku mne a Aman s tebou na hostinu, ktorú som
pripravila.“ A kráľ vzápätí povedal: „Zavolajte rýchlo Amana, aby sa splnilo Esterino slovo.“
A tak prišli kráľ i Aman piť s kráľovnou. A kráľ jej aj na druhý deň povedal, keď ho rozohrialo víno: „Aké máš želanie,
Ester, aby si to dostala? Čo chceš, aby sa stalo? Aj keby si si žiadala polovicu kráľovstva, dostaneš ju.“ Ona mu povedala:
„Ak som našla milosť v tvojich očiach, kráľ, a ak uznáš za dobré, daruj mi môj život, za ktorý prosím, a môj národ,
za ktorý sa prihováram. Lebo sme predaní, ja i môj ľud, aby sme boli zničení, vyvraždení, aby sme zanikli. Keby nás
predali za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo takéto utrpenie by nebolo hodné toho, aby som rušila kráľa.“
Kráľ Asuer odpovedal: „Kto to je a kde je, že sa odvažuje robiť niečo také?“ Ester povedala: „Náš protivník
a nepriateľ je tento zloduch Aman.“ Keď to on počul, zmeravel tam pred kráľom a kráľovnou.
Tu kráľ vstal nahnevaný a šiel z miestnosti, kde bola hostina, do záhrady pri paláci. Aj Aman vstal, aby poprosil
kráľovnú Ester za svoj život, lebo vedel, že kráľ sa rozhodol urobiť mu to najhoršie. Keď sa ten vrátil zo záhrady
a vošiel do miestnosti, kde bola hostina, našiel Amana zvaleného na lôžku, na ktorom ležala Ester, a povedal:
„Ešte aj kráľovnú chce znásilniť v mojej prítomnosti v mojom dome?“ Ešte to kráľ ani nestihol vysloviť a už mu zahalili tvár.
A Harbona, jeden z eunuchov, čo slúžili kráľovi, povedal: „Aj šibenica, čo pripravil Mardochejovi, ktorý hovoril
v kráľovom záujme, stojí v Amanovom dome, vysoká päťdesiat lakťov.“ Kráľ mu povedal: „Obeste na ňu jeho!“
A tak Amana obesili na šibenici, ktorú pripravil Mardochejovi. A kráľov hnev sa utíšil.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu Zrkadlo klerikov od svätého kňaza Jána Kapistránskeho
Tí, čo sú povolaní k Pánovmu stolu, majú odstrániť akúkoľvek špinu či nečistotu chýb a žiariť plným príkladom chvályhodného mravného
života. Majú žiť v čestnom spoločenstve, aby boli ako soľ zeme pre seba i pre iných a jasným rozlišovaním osvecovali ako svetlo sveta
ostatných. Majú pochopiť, že ich vynikajúci učiteľ Kristus Ježiš nielen apoštolom a učeníkom, ale aj všetkým nástupcom, kňazom
a klerikom prízvukoval: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“
Ľudia naozaj pošliapu ako bezcenné blato nečistý a špinavý klérus, slizký od špiny nerestí a zapletený do pút hriechov, v presvedčení,
že už nie je na nič ani pre seba ani pre iných, lebo ako hovorí Gregor: „Ak sa opovrhuje životom niekoho, nechýba veľa, aby sa pohrdlo
aj jeho kázaním.“
„Ale starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.“ Áno, dobrí
kňazi požívajú dvojnásobnú úctu, vecnú totiž a osobnú, alebo časnú a zároveň duchovnú, alebo konečne prechodnú i večnú. Lebo aj
keď bývajú na zemi a sú zviazaní prirodzenými putami so smrteľnými tvormi, oni sa svedomite usilujú prebývať s anjelmi v nebi, aby boli
milí Kráľovi ako rozumní služobníci. Preto ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, „nech tak svieti svetlo“ kléru „pred ľuďmi, aby
videli“ ich „dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach“.
„Vy ste svetlo sveta.“ Lebo ako ani svetlo nesvieti samo sebe, ale rozlieva svoje lúče navôkol a prežaruje všetko, na čo dopadá, tak
vynikajúci život čistých a spravodlivých klerikov osvecuje a rozjasňuje žiarou svätosti tých, čo na nich hľadia. Preto ten, kto je
poverený starosťou o iných, musí na sebe ukázať, ako si majú iní počínať v Pánovom dome.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si povolal svätého Jána Kapistránskeho, aby v krušných časoch posmeľoval kresťanský ľud; prosíme ťa, aj nám poskytuj bezpečnú ochranu
a svoju Cirkev zachovaj v trvalom pokoji. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky