V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve.
Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)
I
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi †
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
a keď sa potknem, *
nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
V.
Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.
R.
A za tvojím spravodlivým výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ozeáša
Toto hovorí Pán:
„Žalujte na svoju matku, žalujte,
lebo ona nie je mojou ženou
a ja nie som jej muž.
Nech odstránim svoje smilstvá zo svojej tváre.
Pre toto oboženiem
tvoju cestu tŕním
a ohradím ju plotom
a nenájde svoje chodníky.
Pôjde za svojimi milencami,
ale nedostihne ich.
Bude ich hľadať, ale nenájde,
a povie: ,Pôjdem a vrátim sa
k môjmu prvému mužovi,
lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.‘
A ona nezbadala,
že ja som jej dával obilie, víno a olej
a rozmnožoval jej striebro a zlato,
z ktorého urobili Bála.
Preto sa obrátim a vezmem si
svoje obilie v jeho čase
aj svoje víno v jeho čase;
odnesiem si svoju vlnu i svoj ľan,
ktoré zakrývali jej nahotu.
Teraz odkryjem jej hanbu
pred očami jej milencov
a ani jeden ju nevytrhne z mojej ruky.
Urobím koniec všetkej jej radosti,
jej sviatku, jej novmesiacu,
jej sobote i všetkým jej slávnostiam.
Spustoším jej vinicu i jej figovník,
o ktorých hovorí: ,Ony sú moja mzda,
ktorú mi dali moji milenci.‘
Premením ich na les
a požerie ich poľná zver.
A potrescem ju za dni bálov,
keď zapaľovala kadidlo,
ozdobovala sa svojimi náušnicami
a svojimi náhrdelníkmi,
chodievala za svojimi milencami
a na mňa zabúdala,
hovorí Pán.
Preto ju ja prehovorím,
zavediem ju na púšť
a prihovorím sa jej srdcu.
Z toho istého miesta jej dám jej vinice
aj údolie Achor, bránu nádeje.
Tam bude poslúchať
ako v dňoch svojej mladosti,
ako v dňoch, keď vychádzala z egyptskej krajiny.
A v ten deň,
hovorí Pán,
budeš ma volať: ,Môj manžel;‘
už ma viac nebudeš volať: ,Môj Bál.‘
Tu odstránim z jej úst mená bálov
a už nikdy si na ich mená nespomenie.
V ten deň uzavriem pre nich zmluvu
s poľnou zverou,
s nebeským vtáctvom i plazmi zeme.
Odstránim z krajiny
luk, meč a vojnu
a dám im odpočívať v bezpečí.
Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
zasnúbim si ťa v spravodlivosti a práve,
v láske a milosrdenstve,
zasnúbim si ťa vo vernosti
a ty spoznáš Pána.
V ten deň vyslyším,
hovorí Pán,
vyslyším nebesia
a ony vyslyšia zem.
Zem vyslyší
pšenicu, víno a olej
a ony vyslyšia Jezrahel.
Zasejem si ju do zeme
a zmilujem sa nad tou ,Bez milosrdenstva‘,
,Nie môjmu ľudu‘ poviem: ,Ty si môj ľud,‘
a on odpovie: ,Ty si môj Boh.‘“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Dejín dominikánskej rehole
Dominik žil tak dôstojne a pobádala ho taká sila svätého nadšenia, že bolo nad všetku pochybnosť jasné, že je nádobou úcty
a milosti. Duševne bol veľmi vyrovnaný a rozrušiť ho dokázal jedine súcit a milosrdenstvo. A keďže radosť v srdci žiari na tvári,
pokojnú vyrovnanosť vnútorného človeka viditeľne prejavoval navonok láskavosťou a veselým výzorom.
Slovom i skutkom všade pôsobil ako muž evanjelia. Keď bol cez deň so svojimi bratmi a spoločníkmi, nik nebol spoločenskejší,
nik nebol prívetivejší. V nočných hodinách zasa nik nedokázal vytrvalejšie bdieť a modliť sa. Hovoril málo a keď, tak iba s Bohom,
čiže modlil sa, alebo o Bohu, a k tomuto viedol aj svojich bratov.
Veľmi často a vrúcne prosil Boha, aby mu milostivo daroval pravú lásku, aby sa účinne staral a pomáhal ľuďom k spáse
v presvedčení, že až vtedy bude pravým Kristovým údom, keď sa vydá celý podľa svojich síl za získanie duší, ako sa Spasiteľ
všetkých, Pán Ježiš, celý obetoval za našu spásu. A na toto dielo, na ktoré ho už dávno pripravovala Božia prozreteľnosť,
založil rehoľu bratov dominikánov.
Slovami i listami často povzbudzoval bratov tejto rehole, aby stále študovali Nový i Starý zákon. On vždy nosil so sebou
Matúšovo evanjelium a Pavlove listy a horlivo ich študoval, takže ich vedel skoro naspamäť.
Dva či tri razy ho vyvolili za biskupa, ale on to vždy odmietol. Radšej chcel žiť so svojimi bratmi v chudobe, ako mať nejaké
biskupstvo. Ozdobu panenstva si zachoval neporušenú až do konca. Túžil, aby ho bičovali, bez príčiny napádali a zabili pre
vieru v Krista. Gregor Deviaty o ňom povedal: „Poznám muža, ktorý žil celkom podľa apoštolského pravidla a niet pochybností,
že bol v nebi pripojený k sláve samých apoštolov.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie
svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na
jeho orodovanie vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho
slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou
žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky