30. október 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 30. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

V. Pane, ku komu by sme išli?
R. Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Múdrosti

7, 15-30
Múdrosť je Božím obrazom

Nech mi dá Boh hovoriť podľa presvedčenia a myslieť tak,
aby to bolo hodné darov, čo som dostal,
lebo on sám je vodcom múdrosti
a usmerňovateľom mudrcov.
Veď sme v jeho ruke, my aj naše reči,
múdrosť i zručnosť v konaní.

Lebo on mi dal pravé poznanie toho, čo je,
aby som poznal usporiadanie vesmíru
a moc živlov,
začiatok, koniec i stred časov,
striedanie slnovratov a zmenu ročných období,
beh roka a polohy hviezd,
povahy živočíchov a pudy šeliem,
silu duchov a ľudské myšlienky,
rozmanitosť rastlín a liečivú moc koreňov.
I spoznal som všetko, skryté aj zjavné,
lebo ma vyučila múdrosť, pôvodkyňa všetkého.

V nej je duch chápavý a svätý,
jediný a mnohonásobný, jemný,
bystrý, prenikavý, nepoškvrnený,
jasný, nevinný, milujúci dobro, ostrý,
nezadržateľný, dobročinný, ľudský, dobrotivý,
pevný, istý, pokojný,
všemohúci, vševidiaci,
prenikajúci všetkých duchov,
rozumných, čistých, najjemnejších.
Veď múdrosť je pohyblivejšia
než akýkoľvek pohyb;
je taká, že svojou čistotou
prechádza a preniká všetko.

Ona je dychom Božej sily
a čistý výron slávy Všemohúceho,
preto nič nečisté sa jej dotknúť nemôže.
Ona je odblesk večného svetla,
zrkadlo Božej moci bez škvrny
a obraz jeho dobroty.

A hoci je len jedna, môže všetko;
zostáva sama v sebe a všetko obnovuje.
V každom pokolení prechádza do svätých duší
a robí z nich Božích priateľov a prorokov.
Veď Boh miluje len toho,
kto býva s múdrosťou.
Ona je krajšia než slnko
a prevyšuje všetky súhvezdia;
v porovnaní so svetlom žiari jasnejšie,
lebo po svetle nasleduje noc,
ale múdrosť zloba nezmôže.

RESPONZÓRIUM

Kol 1, 15-16a; Múd 7, 26

R. Kristus Ježiš je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, * Lebo v ňom bolo stvorené všetko.
V. On je odblesk večného svetla a obraz Božej dobroty. * Lebo v ňom bolo stvorené všetko.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého biskupa Atanáza Proti Ariánom

(Oratio 2, 78. 79: PG 26, 311. 314)

Podoba a obraz múdrosti sú stvorené v dielach

     Keďže je v nás a vo všetkom stvorená podoba Múdrosti, pravá a stvoriteľská Múdrosť si plným právom prisvojuje to, čo je vlastné jej podobe, a hovorí: „Pán ma stvoril vo svojich dielach.“ Totiž to, čo hovorí múdrosť, ktorá je v nás, to si sám Pán prisvojuje ako vlastné.
     Teda Stvoriteľ nie je stvorený, ale pre svoj obraz stvorený vo svojich dielach hovorí to akoby o sebe samom. Preto ako keď sám Pán povedal: „Kto vás prijíma, mňa prijíma,“ pretože je v nás jeho podoba, tak hoci ho neslobodno započítať medzi stvorené veci, jeho podoba a obraz sú stvorené v dielach, akoby to bol on sám, a preto hovorí: „Pán ma stvoril už na začiatku svojich ciest vo svojich dielach.“
     A potom podoba múdrosti je vytvorená v dielach preto, aby v nej svet spoznal Slovo, svojho stvoriteľa, a skrze Slovo Otca. Lebo práve toto učí Pavol: „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať z jeho diel.“ A tak Slovo svojou prirodzenosťou nie je nijako stvorené, ale to miesto o múdrosti treba chápať o tej, ktorá v nás aj naozaj je, a aj sa hovorí, že je.
     Ale ak tomu nechcú veriť, nech nám oni sami povedia, či je v stvorených veciach nejaká múdrosť alebo nie. Ak nie je nijaká, prečo sa Apoštol sťažuje týmito slovami: „Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha“? Alebo ak nie je v nich nijaká múdrosť, prečo sa v Písme spomína množstvo múdrych ľudí? Lebo „múdry sa s hrôzou varuje zlého a múdrosťou sa buduje dom“.
     Aj Kazateľ hovorí: „Múdrosť človeka prežiari jeho tvár.“ A ten istý karhá opovážlivcov slovami: „Nehovor: V čom to je, že minulé časy boli lepšie, ako sú terajšie? Lebo sa to nepýtaš z múdrosti.“
     Veď ak je v stvorených veciach múdrosť, ako svedčí Sirachov syn slovami: „Vylial ju na všetky svoje diela, na každého človeka vo svojej štedrosti, lebo ju dáva tým, čo ho milujú;“ – pričom toto vyliatie sa vonkoncom netýka prirodzenosti tej Múdrosti, ktorá je sama zo seba a jednorodená, ale tej, ktorá je vyobrazená vo svete –; čo sa teda zdá neuveriteľné na tom, že sama stvoriteľská a pravá Múdrosť, ktorej podobou alebo obrazom je múdrosť a rozumnosť, vyliata na svet, hovorí akoby o sebe samej: „Pán ma stvoril do svojich diel“? Lebo ani múdrosť, ktorá je vo svete, nie je stvoriteľka, ale je stvorená v dielach a podľa nej „nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“.

RESPONZÓRIUM

Múd 7, 22. 23ab; 1 Kor 2, 10b

R. V múdrosti je duch chápavý a svätý, jediný a mnohonásobný, jemný, bystrý, prenikavý, jasný, milujúci dobro, nezadržateľný, * Všemohúci, vševidiaci, prenikajúci všetkých duchov.
V. Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. * Všemohúci, vševidiaci, prenikajúci všetkých duchov.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, rozmnož v nás vieru, nádej a lásku a pomáhaj nám milovať, čo prikazuješ, aby sme dosiahli, čo sľubuješ. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky