V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,
pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu,
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.
Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.
Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.
Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.
My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.
Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
ty deň prvý!
Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
v spásnej Krvi.
Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
do záhuby,
Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
on ťa ľúbi.
Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
spopod hložia.
Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
sláva Božia.
K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
Božej vôli.
Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
zahlaholí! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Kto je v Kristovi, je novým stvorením Staré sa pominulo a nastalo nové. (2 Kor 5, 17)
I
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, *
nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *
na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, *
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, *
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *
na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, *
ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver *
aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb *
i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár *
a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove *
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú *
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, *
v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si mesiac utvoril; *
slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc *
a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou *
a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *
za svojou prácou až do večera.
Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.
Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †
Všetko si múdro urobil. *
Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, †
v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *
živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode *
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †
odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; *
zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi *
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *
a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici †
a zločincov nech už niet. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.
V.
Blahoslavené sú vaše oči, že vidia.
R.
Aj vaše uši, že počujú.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Jeremiáša
Pane, ty si mi to zjavil a ja som pochopil; ukázal si mi ich výčiny.
Bol som ako krotký baránok, vedený na zabitie; nevedel som, že stroja proti mne úklady: „Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno!“
Ale ty, Pane zástupov,
súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie,
nech uvidím na nich tvoju pomstu,
veď tebe som postúpil svoj spor.
Pane, pravda je na tvojej strane,
keby som sa prel s tebou,
a predsa chcem s tebou hovoriť o práve.
Prečo je úspešná cesta bezbožných?
Dobre sa majú všetci,
čo konajú nepoctivo a falošne.
Zasadil si ich a zapustili korene,
rastú a prinášajú ovocie;
blízky si ich ústam,
ale ďaleký ich srdcu.
No, Pane, ty ma poznáš, vidíš ma
a skúmaš moje srdce, ako je s tebou;
oddeľ ich ako stádo na obetu
a zasväť ich na deň zabitia.
Dokedy bude trúchliť zem
a rastliny schnúť po celom kraji
pre zlobu jej obyvateľov?
Zver a vtáctvo hynú,
lebo hovoria: „Neuvidí náš koniec.“
„Ak si sa unavil, keď si bežal s pešiakmi,
ako sa budeš môcť pretekať s koňmi?
Ak sa cítiš istý len v pokojnej krajine,
čo budeš robiť v jordánskych húštinách?
Lebo aj tvoji bratia a dom tvojho otca
zachovali sa zradne voči tebe
a volajú z plného hrdla za tebou;
never im, keď sa budú pekne privrávať.“
„Opustil som svoj dom,
zanechal svoje dedičstvo;
vydal som miláčika svojej duše
do ruky jeho nepriateľov.
Moje dedičstvo sa mi stalo
akoby levom v lese;
vydalo proti mne hlas, preto ho nenávidím.
Azda je mi moje dedičstvo
pestrofarebným vtákom?
Alebo sú vtáky dookola proti nemu?
Poďte, zhromaždite sa, všetky poľné zvieratá,
ponáhľajte sa žrať.
Mnoho pastierov ničilo moju vinicu,
pošliapali môj podiel.
Môj žiadúci podiel
premenili na strašnú púšť.
Rozmetali ju;
trúchli predo mnou spustošená,
spustošená je celá krajina,
lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu.“
Na všetky hole na púšti prichádzajú plienitelia,
lebo Pánov meč požiera
od jedného konca krajiny až po jej druhý koniec
a nijaké telo nemá pokoja.
Siali pšenicu a žali tŕnie,
namáhali sa a nič z toho nemali.
Hanbite sa za svoje úrody
pre Pánov rozhorčený hnev.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Všemohúci Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku
k tebe a posilňuj našu synovskú oddanosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a
pod tvojou otcovskou opaterou bezpečne sa uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky