31. október 2008

Piatok, cezročné obdobie, 30. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bdelý kohút spevom pohltí
nočnú, hustú temnotu
a odháňa sivé mračno,
ktoré cez noc vládlo tu,
keď vzývame s vrúcnym srdcom,
Bože, tvoju dobrotu.

Keď zem celá tíško spala,
pohrúžená do šera,
a smrť nad ňou panovala
ako trúchla príšera,
prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,
sťa jas, čo tmu postiera.

Tys’ nás, Kriste vyburcoval
z hriešnosti a nevery
a dal si nám za sprievodcu
svetlo, keď sa zošerí,
vyslobodil si tých, čo v tmách
akoby už pomreli.

Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
ktorý život, pokoj, svetlo
dáva ľudstvu hriešnemu,
aby, chváliac Trojjedného,
došlo k blahu večnému. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Stoj pri nás, Tvorca láskavý,
ty sláva svetla Otcovho,
keď tvoja milosť chýba nám,
v srdci je úzkosť, striasa ho.

Keď nás Duch Svätý napĺňa
a v srdci Boha nosíme,
zlý duch nás na zlo nezvábi
a odpor k hriechu zosilnie

a v každodennom živote
uprostred sveta budeme
žiť podľa tvojich zákonov
a pokušeniu vyhneme.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve. 

Žalm 38
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve

Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)

I

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
    a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
    dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
    pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
    a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve. 

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. 

II

Rany mi zapáchajú a hnisajú *
    pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
    smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *
    a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
    v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
    ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
    i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi †
    odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
    aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
    a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
    a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. 

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. 

III

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
    ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
    a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *
    ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
    a keď sa potknem, *
    nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *
    a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
    a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
    ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
    že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *
    Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
    Pane, moja spása.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. 

V. Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.
R. A za tvojím spravodlivým výrokom.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Múdrosti

8, 1-21
Múdrosť si treba prosiť od Boha

Sila Múdrosti siaha od jedného konca k druhému
a všetko riadi lahodne.
Miloval som ju a vyhľadával od svojej mladosti
a usiloval som sa dostať ju za nevestu,
lebo som sa zamiloval do jej krásy.
Rozhlasuje svoju ušľachtilosť,
pretože má spoločenstvo s Bohom,
ale aj Pán všetkého ju miluje.
Veď je učiteľkou Božieho učenia
a vyberá jeho diela.
Ak je bohatstvo žiadúce dobro v živote,
čo je bohatšie ako múdrosť,
ktorá všetko tvorí?

Ale ak už rozumnosť tvorí,
kto z toho, čo je, je väčším umelcom ako ona?
A keď niekto miluje spravodlivosť,
výsledkom jej námah sú čnosti:
veď ona učí striedmosti a opatrnosti,
spravodlivosti a odvahe,
od ktorých nie je nič užitočnejšie v živote človeka.
A keď niekto túži mať bohaté znalosti,
ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť,
pozná slovné zvraty a riešenie hádaniek,
pozná znamenia a úkazy, skôr, ako sa stanú,
aj chvíle a časy priaznivé.

Preto som sa rozhodol
vziať si ju za spoločníčku života,
lebo viem, že mi bude dobrou radkyňou
a útechou v starostiach a v omrzenosti.
Pre ňu budem mať slávu pred zástupmi
a hoci mladý, úctu u starších;
uvidia môj dôvtip na súde
a obdivovať ma budú mocnári.
Keď budem mlčať, budú napäto vyčkávať,
keď prehovorím, budú ma pozorne sledovať,
a keď budem dlho rozprávať,
položia si ruku na ústa.

Skrze ňu získam nesmrteľnosť
a tým, čo prídu po mne,
zanechám večnú pamiatku.
Budem riadiť ľudí
a podrobia sa mi národy.
Obávaní králi sa ma budú báť, keď počujú o mne,
uprostred ľudu sa ukážem dobrý
a v boji udatný.
Keď prídem domov, odpočiniem si pri nej,
lebo jej spoločenstvo nespôsobuje trpkosť
ani život s ňou omrzenosť,
ale potešenie a radosť.

Keď som takto premýšľal
a uvažoval vo svojom srdci,
že v príbuzenstve s múdrosťou je nesmrteľnosť,
že v jej priateľstve je ušľachtilá rozkoš,
v práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo,
v rozhovore s ňou múdrosť
a v účasti na jej rečiach veľká sláva,
chodil som dookola
a hľadal som, ako by som si ju získal.

Bol som nadaný mladík
a dostal som dobrú dušu
alebo skôr, pretože som bol dobrý,
prišiel som do nepoškvrneného tela.
A pretože som spoznal,
že by som nemohol byť zdržanlivý,
keby mi to nedal Boh
– a už to je múdrosť, vedieť, čí je to dar –,
obrátil som sa na Pána a prosil som ho.

RESPONZÓRIUM

Múd 7, 7. 8a; Jak 1, 5

R. Modlil som sa a bol mi daný rozum, * Prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti a dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi.
V. Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. * Prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti a dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z diela biskupa Balduina Canterburského

(Tract. 6: PL 204, 451-543)

Živé je Božie slovo a účinné

     „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč.“ Tieto slová ukazujú, aká moc a aká múdrosť je v Božom slove tým, čo hľadajú Krista, ktorý je Božím slovom, Božou mocou i múdrosťou. Toto slovo bolo na počiatku u Otca rovnako večné ako on, vo svojom čase sa zjavilo apoštolom, oni ho hlásali a veriace národy s vierou pokorne prijali. Je to teda slovo v Otcovi, slovo v ústach, slovo v srdci.
     Toto Božie slovo je živé: Otec mu dal, aby mal život sám v sebe, ako on má život sám v sebe. A preto je nielen živý, ale aj život, ako sám hovorí o sebe: „Ja som cesta, pravda a život.“ A keď je život, je taký živý, že je oživujúci. Lebo „ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce“. A oživuje, keď volá z hrobu mŕtveho a hovorí: „Lazár, poď von!“
     Keď sa toto slovo ohlasuje, hlasom ohlasovania dáva svojmu hlasu, ktorý počuť navonok, silu hlasu, ktorý má vnútorné účinky, na ktorý ožívajú mŕtvi, a týmito chválami sa vzbudzujú Abrahámovi deti. Toto slovo je teda živé v Otcovom srdci, živé v ústach hlásateľa, živé v srdci veriaceho a milujúceho. A keď je toto slovo také živé, je bez pochyby aj účinné.
     Účinné je v stvorení vecí, účinné je v riadení sveta, účinné je vo vykúpení sveta. Lebo čo je účinnejšie, čo je mocnejšie? „Kto vyrozpráva jeho mocné skutky, kto všetku jeho chválu rozhlási?“ Je účinné, keď pôsobí, je účinné, keď sa hlása. Nevracia sa naprázdno, ale vydarí sa všetko, na čo je poslané.
     Je účinné „a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“, keď mu veríme a milujeme ho. Lebo čo je nemožné veriacemu alebo čo je ťažké pre milujúceho? Keď toto slovo hovorí, jeho slová prebodávajú srdce ako ostré šípy bojovníka, ako kliny, ktoré prenikajú do hĺbky prebodnutého a vnikajú tak hlboko, že zasahujú najhlbšie vnútro. Toto slovo je ostrejšie ako každý dvojsečný meč, lebo sa mocnejšie zarezáva ako ktorákoľvek iná moc a sila a je jemnejšie ako akékoľvek ostrie ľudského dôvtipu; a ostrejšie ako akákoľvek ľudská múdrosť a jemnosť školenej reči.

RESPONZÓRIUM

Sir 1, 5. 16a

R. Prameňom múdrosti je slovo Boha v nebesiach * A jej cesty sú večné zákony.
V. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom. * A jej cesty sú večné zákony.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, rozmnož v nás vieru, nádej a lásku a pomáhaj nám milovať, čo prikazuješ, aby sme dosiahli, čo sľubuješ. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky