30. jún 2008

Prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme, ľubovoľná spomienka


Pri prvom prenasledovaní Cirkvi, ktoré podnietil cisár Nero po požiari Ríma roku 64, bolo krutým spôsobom umučených veľa kresťanov. Svedectvo o tom podáva pohanský spisovateľ Tacitus (Annales, 15, 44) a rímsky biskup Klement vo svojom liste Korinťanom (kap. 5–6).

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť

Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
    netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
    uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
    Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
    Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
    A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
    lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
    slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
    a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
    lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
    Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
    a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo

Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.

I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
    a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
    ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
    pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
    zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
    ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
    zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *
    už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
    podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *
    príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
    veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
    ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
    nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
    pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
    vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
    a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
    a v tom osídle, čo nastrojili, *
    chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
    Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *
    všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
    ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
    a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
    nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

V. Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R. A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Kníh Samuelových

1 Sam 31, 1-4; 2 Sam 1, 1-16
Saulova smrť

     Filištínci bojovali proti Izraelu a izraelskí muži utekali pred Filištíncami a popadali pobití na vrchu Gelboe. Filištínci sa pustili za Saulom a za jeho synmi a zabili Saulových synov Jonatana, Abinadaba a Melchisuu.

     Potom sa celá váha boja sústredila na Saula. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho ranili šípom. Vtedy Saul povedal svojmu zbrojnošovi: „Vytas svoj meč a prebodni ma, aby neprišli tamtí neobrezanci, neprebodli ma oni a neurobili si zo mňa posmech.“ Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. A tak Saul uchopil meč a vrhol sa naň.

     Po Saulovej smrti, keď sa Dávid vrátil z víťazného boja nad Amalekitmi, ostal dva dni v Sikelegu. Na tretí deň prišiel človek zo Saulovho tábora; šaty mal roztrhnuté a hlavu posypanú popolom. Keď prišiel k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ On mu vravel: „Ušiel som z izraelského tábora.“ Dávid sa ho opýtal: „Čože sa stalo? Porozprávaj mi.“ On povedal: „Ľud utiekol z boja; mnoho z ľudu padlo a zomrelo. A zahynul aj Saul a jeho syn Jonatan.“

     Dávid sa spýtal mladíka, čo mu to oznamoval: „Ako vieš, že zomrel Saul a jeho syn Jonatan?“ A mladík, čo mu to oznamoval, hovoril: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a Saul sa opieral o svoju kopiju, ale blížili sa k nemu vozy a jazdci. Keď sa obzrel za seba a zbadal ma, zavolal na mňa. Ja som sa mu ohlásil: Tu som a on mi vravel: ,Ty si kto?‘ Povedal som mu: Som Amalekita. A on mi povedal: ,Staň si ku mne a zabi ma, lebo ma zviera smrteľná úzkosť a ešte je vo mne život celý.‘ A tak som si stal k nemu a zabil som ho, lebo som vedel, že nemôže žiť po svojom páde. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, i náramok z jeho ramena a priniesol som ich sem tebe, svojmu pánovi.“

     Dávid chytil svoje rúcho a roztrhol si ho; podobne aj všetci mužovia, čo boli s ním. Smútili a plakali a postili sa až do večera za Saulom a za jeho synom Jonatanom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

     Potom sa Dávid opýtal mladíka, čo mu to oznámil: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn cudzinca Amalekitu.“ Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vystrieť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?!“ A Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: „Choď a vrhni sa naňho.“ Ten ho udrel a on zomrel. A Dávid mu povedal: „Tvoja krv na tvoju hlavu, veď tvoje ústa svedčili proti tebe, keď si povedal: ,Ja som zabil Pánovho pomazaného.‘“

RESPONZÓRIUM

2 Sam 1, 21. 19

R. Vrchy Gelboe, nech na vás nepadá ani rosa ani dážď; * Kde padli hrdinovia Izraela.
V. Nech Pán navštívi všetky vrchy okolo neho, ale Gelboe nech obíde. * Kde padli hrdinovia Izraela.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Cap. 5, 1 – 7, 4: Funk 1, 67-71)

Boli obeťou nenávisti a dali nám vynikajúci príklad

     Necháme staré príklady a prejdeme k atlétom nám najbližším. Predložíme skvelé príklady z našich čias. Najväčšie a najspravodlivejšie stĺpy boli obetou hnevu a nenávisti a zápasili až po smrť.
     Pozrime sa na dobrých apoštolov. Na Petra, ktorý z nespravodlivého hnevu podstúpil nie jednu či dve, ale veľa útrap a ako mučeník odišiel na miesto slávy, ktoré si zaslúžil. Uprostred hnevu a sporov Pavol ukázal, aká odmena čaká trpezlivosť. Sedem ráz bol v putách, musel utekať, kameňovali ho, hlásal Božie slovo na východe i na západe, a tak získal veľkú slávu svojej viere. A keď naučil celý svet spravodlivosti, dostal sa až do končín západu a pred úradmi vydal svedectvo. Tak odišiel zo sveta, odobral sa na sväté miesto a dal slávny príklad trpezlivosti.
     K týmto sväto žijúcim mužom sa pridružilo veľké množstvo vyvolených, ktorí boli obetou hnevu, podstúpili veľké útrapy a muky, a dali nám vynikajúci príklad. Ženy sa stali obeťou hnevu ako Danaidy a Dirka. Ale vydržali ťažké zločinné mučenie, dostali sa na pevnú cestu viery a hoci telom slabé, dosiahli víťaznú cenu. Hnev odcudzil mužom manželky a prevrátil výrok nášho otca Adama: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Hnev a spory rozvrátili veľké mestá a úplne zničili početné národy.
     Milovaní, toto nepíšeme len preto, aby sme vám pripomenuli vašu povinnosť, ale aby sme ju pripomenuli aj sami sebe, veď sme na tej istej aréne a musíme takisto bojovať. Preto zanechajme malicherné a márne starosti a riaďme sa slávnymi a vznešenými pravidlami našej tradície a hľaďme na to, čo je krásne, príjemné a milé očiam nášho Stvoriteľa. Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna jeho krv Bohu, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.

RESPONZÓRIUM


R. Obetovali za Boha svoj život a trpeli, * A tak si zaslúžili veniec slávy.
V. To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha v Baránkovej krvi. * A tak si zaslúžili veniec slávy.

MODLITBA
Všemohúci Bože, sľubné začiatky Cirkvi v Ríme si posvätil krvou mnohých mučeníkov; prosíme ťa, daj, aby nás ich hrdinský zápas povzbudzoval k statočnosti a ich sväté víťazstvo napĺňalo radosťou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky