V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Toto je v týždni prvý deň,
keď Boh jas a tmu rozhranil,
keď Spasiteľ smrť premohol,
vstal z hrobu a nás zachránil.
Zažeňme preto ospalosť,
rezko sa majme k životu
a – ako prorok – aj za tmy
vzývajme Božiu dobrotu,
by prosby náš Pán vyslyšal,
na pomoc podal ruku nám
a očistených od hriechov
pozdvihol k neba výšinám.
Šťastná je táto hodina
a posvätný je tento čas:
Boh za nábožný chválospev
milosťou obdaruje nás.
Sláva buď večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Najsvätejší je tento deň
zo všetkých, ktoré nám Boh dal.
Posväcuješ ho, Ježišu,
tým, že si prvý z mŕtvych vstal.
Aj naše duše z hriechu vzkries
a so sebou ich navždy spoj;
aj telá zobuď k životu,
veď nad smrťou si vyhral boj.
Daj, Kriste, nech sa v oblakoch
v ústrety tebe vznesieme,
nech v tebe večne žijeme,
život náš, naše vzkriesenie.
Keď uvidíme tvoju tvár,
ku sebe pripodobni nás,
nech poznáme ťa, aký si,
svetlo a krása všetkých čias.
Keď nás Otcovi odovzdáš
už plných darov sedmorých,
v kráľovstve svätej Trojice
šťastie nám večné otvoríš. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.
Blažení tí, ktorí dúfajú v kríž a zostúpili do krstnej vody. (Barnabášov list, od autora z 2. stor.)
Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †
a nechodí cestou hriešnikov, *
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu *
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
Je ako strom zasadený pri vode, *
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne; *
darí sa mu všetko, čo podniká.
No nie tak bezbožní, veru nie; *
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Preto bezbožní neobstoja na súde, *
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.
Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.
Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Sk 4, 27)
Prečo sa búria pohania? *
Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi †
a vladári sa spolčujú *
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy *
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *
Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá *
a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *
na svojom svätom vrchu Sione!“
Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †
Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *
Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *
a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným *
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
A teraz, králi, pochopte; *
dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi *
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: †
žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, *
čo sa spoliehajú na neho.
Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.
Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.
Ježiš si ľahol a zaspal; a znova vstal, lebo mu pomohol Pán. (Sv. Irenej)
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! *
Mnohí povstávajú proti mne.
Mnohí o mne hovoria: *
„Boh mu nepomáha.“
Ale ty, Pane, si môj ochranca, *
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
Hlasne som volal k Pánovi *
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, *
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. *
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.
Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári *
a hriešnikom si zuby vylámal.
Pane, ty si naša spása. *
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.
Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.
V.
Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva.
R.
Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
Jób povedal:
„Striebro má žilové náleziská
a zlato miesto, kde ho ryžujú.
Železo sa zo zeme doluje
a kameň roztavený teplom mení sa na meď.
Hranicu položil temnotám
a sám skúma všetko až po okraj, aj tmavý a temný kameň.
Otvoril šachty cudzí národ,
ktorý zabudol používať nohy,
a zavesení sa kývajú viac ako muž, čo sa hojdá,
Zem, z ktorej sa rodil chlieb,
je v hĺbke spustošená akoby ohňom.
Jej kamene sú ložiskom zafíru
a v jej hrudách je zlato.
Dravý vták tam chodník nepozná,
ani oko supa ho nezazrie.
Nešliapali po ňom pyšné šelmy,
ani levica po ňom neprešla.
Vystrel svoju ruku po kremeni,
vrchy od koreňa vyvrátil.
V skalách vysekal kanály
a jeho oko videlo všetky cennosti.
Preskúmal aj hlbiny riek
a skryté veci vyniesol na svetlo.
Kde sa však nachádza múdrosť?
A kde je miesto rozumnosti?
Človek nepozná vrstvu, v ktorej leží,
ani ju nemožno nájsť v krajine žijúcich.
Priepasť volá: „Nie je vo mne“
a more hovorí: „U mňa nie je.“
Za rýdze zlato ju získať nemožno,
ani sa nedá vyvážiť striebrom na protihodnotu.
Nedá sa vyvážiť ofírskym zlatom
ani drahými kameňom sardonychom či zafírom.
Nevyrovná sa jej zlato ani sklo
a nemožno ju vymeniť ani za zlaté nádoby.
V porovnaní s ňou koraly a krištáľ ani nespomenú;
a vlastniť múdrosť je nad perly.
Nevyrovná sa jej topás z Etiópie,
ani ju nemožno primerať k najčistejšiemu zlatu.
Odkiaľ teda pochádza múdrosť
a kde je miesto rozumnosti?
Je skrytá pred očami všetkých žijúcich,
utajená je aj pred nebeským vtáctvom.
Záhuba a smrť hovoria:
„Na vlastné uši sme iba zvesť o nej počuli.“
Boh vie o ceste k nej
a on pozná jej miesto.
Lebo on dovidí na okraj sveta
A hľadí na všetko, čo je pod nebom.
On dal vetrom silu
a vodám určil mieru.
Keď uložil dažďom poriadok
a cestu duniacim búrkam,
vtedy ju uvidel a vyslovil,
pripravil a preskúmal.
A povedal človeku:
„Hľa, bázeň pred Pánom, to je múdrosť a chrániť sa zlého rozumnosť.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Vyznaní svätého biskupa Augustína
„Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden; si veľmi mocný a tvoja múdrosť je nesmierna.“ Chce ťa chváliť človek, čiastočka tvojho stvorenia;
človek poznačený svojou smrteľnosťou a nesúci svedectvo o svojom hriechu a svedectvo, že pyšným odporuješ; a predsa ťa chce chváliť
človek, čiastočka tvojho stvorenia. Ty spôsobuješ, že teba chváliť je potešením, lebo si nás pre seba stvoril a naše srdce je nespokojné,
kým nespočinie v tebe.
Daj mi, Pane, poznať a pochopiť, či ťa skôr vzývať, alebo chváliť, a či ťa skôr poznať, alebo chváliť. Ale kto ťa môže vzývať, ak ťa
nepozná? Veď ak ťa nepozná, môže omylom vzývať iného. Alebo ťa treba najprv vzývať, aby sme ťa mohli poznať? „Ale ako budú vzývať
toho, v ktorého neuverili,“ alebo ako uveria bez kazateľa“?
„Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú.“ Lebo tí, čo ho hľadajú, aj ho nájdu, a tí, čo ho nájdu, budú ho chváliť. Nech ťa hľadám, Pane, tak,
že ťa vzývam, a nech ťa vzývam tak, že v teba verím: veď si nám ohlasovaný. Vzýva ťa, Pane, moja viera, ktorú si mi dal, ktorú si mi
vnukol prostredníctvom ľudskej prirodzenosti svojho Syna cez službu svojho kazateľa.
Ale ako mám vzývať svojho Boha, svojho Boha a Pána? Lebo keď ho budem vzývať, budem ho volať dnu do seba. A ktoré je to miesto
vo mne, kde príde vo mne môj Boh? Kde príde vo mne Boh, ten Boh, ktorý stvoril nebo i zem? Či naozaj je, Pane, môj Bože, vo mne niečo,
čo môže pojať teba? Či ťa pojalo nebo a zem, ktoré si stvoril a v ktorých si stvoril mňa? Či preto, že bez teba by nebolo nič z toho,
čo jestvuje, musí ťa všetko, čo jestvuje, pojať?
A keď aj ja tak jestvujem, prečo ťa prosím, aby si prišiel do mňa, keď by ma nebolo, keby si nebol vo mne? Ešte som nebol v podsvetí,
a predsa aj tam si. Lebo „ak zostúpim do podsvetia, aj tam si“. Nebolo by ma teda, môj Bože, vôbec by ma nebolo, keby si nebol vo mne.
Či lepšie: nebolo by ma, keby si nebol v tebe, „od ktorého je všetko, skrze ktorého je všetko a pre ktorého je všetko“? Veru tak, Pane,
veru tak. Kam ťa volám, keď som v tebe? Alebo odkiaľ prídeš ku mne? Lebo kde môžem odísť mimo neba a zeme, aby odtiaľ prišiel ku mne
môj Boh, ktorý povedal: „Nebo a zem ja napĺňam“?
Kto mi umožní spočinúť v tebe? Kto mi umožní, aby si prišiel do môjho srdca a opojil ho, aby som zabudol na svoju zlobu a objal teba,
moje jediné dobro? Čím si mi? Zmiluj sa, aby som mohol hovoriť. Čím som ja tebe, že mi kážeš, aby som ťa miloval, a ak to neurobím,
hneváš sa na mňa a hrozíš mi nesmiernym nešťastím? Vari je malé nešťastie, že ťa nemilujem?
Beda mi! Povedz mi pre svoje milosrdenstvo, Pane, môj Bože, čím si mi? „Povedz mojej duši: Ja som tvoja spása.“ Povedz to tak,
aby som to počul. Pozri, uši môjho srdca sú pred tebou, Pane, otvor ich a „povedz mojej duši: Ja som tvoja spása“. Budem bežať
za týmto hlasom a chytím ťa. Neskrývaj predo mnou svoju tvár: nech zomriem, aby som nezomrel a videl ju.
RESPONZÓRIUM
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Všemohúci Bože, tvoja prozreteľnosť je neomylná vo všetkých rozhodnutiach;
preto ťa prosíme, odvráť od nás, čo je škodlivé, a daj, aby nám všetko
slúžilo na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je
Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky