V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
k prístavu mieril.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
V.
Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R.
Moja duša očakáva Pána.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Jeremiáša
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na Ezechiela
„Syn človeka, urobil som ťa strážcom domu Izraela.“ Je pozoruhodné, že Pán toho, koho posiela kázať, nazýva strážcom. Strážca
totiž stojí vždy na vyvýšenom mieste, aby zďaleka videl, čo sa pripravuje. A každý, kto je ustanovený za strážcu ľudu, musí stáť
vysoko svojím životom, aby mohol poslúžiť svojou prezieravosťou.
Ale ako mi znie tvrdo, čo tu hovorím! Lebo keď takto hovorím, zasahujem seba samého, veď ani môj jazyk nehlása tak, ako by
sa patrilo, ani môj život nenasleduje jazyk, ako by bolo treba.
Nenahováram si, že som nevinný, vidím svoju ťarbavosť a nedbalosť. Možno, že priznanie viny mi vymôže odpustenie u milosrdného
sudcu. Keď som bol v kláštore, dokázal som aj jazyk zdŕžať od zbytočných rečí, aj takmer stále udržiavať myseľ pri sústredenej
modlitbe. Ale odvtedy, ako som vzal na plecia svojho srdca bremeno pastierskeho úradu, duch sa už nedokáže poriadne sústrediť
sám na seba, lebo sa rozdeľuje na mnoho vecí.
Lebo hneď musím riešiť záležitosti cirkví, hneď zasa kláštorov a často zvažovať život a skutky jednotlivcov. Hneď sa musím ujať
nejakých potrieb občanov, hneď kvíliť nad prepadmi vraždiacich barbarov a obávať sa vlkov, ktorí mi číhajú na zverené stádo.
Raz sa musím ujať správy vecí, aby nechýbali prostriedky tým, čo sú viazaní rehoľnými pravidlami, inokedy pokojne znášať lúpežníkov,
alebo im aj vyjsť v ústrety v úsilí o zachovanie lásky.
A keď je myseľ takto rozorvaná a rozbitá a musí sa zaoberať toľkými a takými vecami, kedy sa má vrátiť k sebe samej, aby
sa celkom sústredila na hlásanie a nezanedbávala službu slova? Keďže sa donútený postavením často stýkam so svetskými ľuďmi,
niekedy popustím uzdu svojmu jazyku. Lebo viem, že keď sa veľmi prísne držím svojich zásad, slabší predo mnou utekajú a nikdy
ich nedostanem na to, čo chcem dosiahnuť. Preto sa často stáva, že trpezlivo počúvam aj ich prázdne reči. Ale aj ja som slabý,
trochu sa dám zatiahnuť do prázdnych rečí a už začnem s radosťou rozprávať o tom, čo som začal počúvať proti svojej vôli.
A do čoho sa mi bridilo padnúť, v tom teraz spokojne ležím.
Kto som teda alebo aký som to strážca, keď nestojím na vrchu svojej úlohy, ale ešte ležím v údolí slabosti? No Stvoriteľ
a Vykupiteľ ľudského pokolenia má moc darovať mne nehodnému aj výšku života aj účinnosť jazyka a ja z lásky k nemu hlásam
jeho slovo a nešetrím sa.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty odpúšťaš svojmu ľudu a s láskou nad ním vládneš;
na príhovor svätého pápeža Gregora udeľ ducha múdrosti všetkým, čo majú
účasť na vedení tvojho ľudu, aby z čnostného života veriacich mali večnú
radosť duchovní pastieri. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky