V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným.
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
V.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
R.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Samuelovej
Filištínci zhromaždili svoje vojská do boja a zoskupili sa v Sochu v Judei. Utáborili sa medzi
Sochom a Azekou v Efesdommime. Saul a izraelskí muži sa zhromaždili v údolí Terebinty
a zoradili sa do bojového Šíku proti Filištíncom. Filištínci stáli na vrchu z jednej strany,
Izrael stál na vrchu z druhej strany; medzi nimi bolo údolie.
Tu vystúpil z filištínskeho tábora bojovník menom Goliáš z Getu, vysoký šesť lakťov a piaď.
Na hlave mal bronzovú prilbu, oblečený bol v šupinatom pancieri. Jeho pancier vážil päťtisíc
šeklov bronzu. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový meč. Rukoväť jeho
kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa; a pred ním kráčal
jeho zbrojnoš. Postavil sa a volal na izraelské šíky: „Načo ste prišli pripravení do boja?
Či ja nie som Filištínec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte spomedzi seba muža a ten nech
zostúpi na súboj. Ak ma v boji premôže a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak ja
premôžem jeho a zabijem ho, budete vy sluhami a budete nám slúžiť.“ A Filištínec hovoril:
„Dnes som potupil izraelské šíky: Dajte mi muža, nech ide so mnou na súboj.“
K Saulovi priviedli Dávida a ten mu povedal: „Nech nik nestráca odvahu pre neho. Ja, tvoj
sluha, pôjdem a budem bojovať s týmto Filištíncom.“
Vtedy Saul obliekol Dávida do svojho odevu, na hlavu mu založil bronzovú prilbu a obliekol
mu pancier. Dávid si pripásal jeho meč na svoj odev a začal skúšať, či takto ozbrojený
bude môcť kráčať. Ale nebol na to zvyknutý, preto Dávid povedal Saulovi: „Nemôžem takto
ísť, veď nie som na to zvyknutý.“ Zložil to zo seba a vzal si do ruky svoju palicu, v potoku
si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec,
do ruky si vzal prak a vykročil proti Filíštíncovi.
Filištínec sa krokom blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel
a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru. Filištínec povedal
Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi
a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“
Ale Dávid Filištíncovi odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja
idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa
Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly filištínskeho
vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá zem, že v Izraeli je Boh.
A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán nezachraňuje ani mečom ani kopijou.
Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do našich rúk.“
Keď sa Filištínec pohol a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja
s Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a Filištínca
zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem. Tak Dávid prakom
a kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil. Dávid nemal v ruke meč, preto pribehol,
stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho; odťal mu hlavu.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Gregora Nyssenského
O kresťanskej dokonalosti
Pavol aj najlepšie vedel, kto je Kristus, aj svojím životom ukázal, aký by mal byť ten, kto dostal
po ňom meno. Tak presne ho napodobnil, že na sebe zreteľne predstavil samého Pána.
Dôkladným napodobňovaním tak preformoval svoju dušu podľa tohoto vzoru, že sa zdalo,
že už nehovorí z neho Pavol, ale Kristus. Ako sám v krásnom vedomí svojich predností hovorí:
„Žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus.“ A: „Žijem ja, a už nie ja, ale vo mne žije Kristus.“
On nám tiež ukázal, akú silu má toto meno Kristus, keď povedal, že Kristus je Božia moc
a Božia múdrosť, keď ho nazval aj pokojom aj neprístupným svetlom, v ktorom Boh prebýva,
aj očistením, vykúpením, veľkňazom, veľkonočným Baránkom a zmiernou obetou za duše,
odbleskom slávy, obrazom podstaty a stvoriteľom svetov, duchovným pokrmom a nápojom,
skalou a vodou, základom viery, uholným kameňom, obrazom neviditeľného Boha, veľkým Bohom,
hlavou tela-Cirkvi, prvorodeným z nového stvorenia a prvotinou tých, čo zosnuli, prvorodeným
z mŕtvych, prvorodeným medzi mnohými bratmi a prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi,
jednorodeným Synom, ovenčeným slávou a cťou, a Pánom slávy, počiatkom vecí, kráľom
spravodlivosti a okrem toho kráľom pokoja a kráľom vesmíru, ktorý dostal ničím neobmedzenú
kráľovskú moc nad všetkým.
Takýmito a podobnými menami ho nazýva. Je ich tak veľa, že ich pre množstvo ťažko spočítať.
No keď ich všetky navzájom pospájame a zhrnieme ich jednotlivé významy, odhalia nám obdivuhodnú
silu tohoto mena Kristus a ukážu nám natoľko jeho velebu, ktorú slovami vyjadriť nemožno,
nakoľko ju dokážeme duchom a mysľou obsiahnuť.
Preto keď nám dobrota nášho Pána dala účasť na najväčšom, najbožskejšom a prvom mene,
že sa smieme volať podľa Krista „kresťanmi“, treba, aby bolo na nás aj vidieť všetky prívlastky,
ktoré toto meno vysvetľujú, aby sme sa nenazývali „kresťanmi“ neprávom, ale aby nám
život vydával svedectvo.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Svätý Bože, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno;
veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze
nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky