V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.
Dnes vyznavač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.
Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.
Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.
A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony,
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
V.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
V tých dňoch kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v jeden národ, každý musí opustiť
svojrázne zvyky. Rozkazu kráľa Antiocha sa podrobili všetky národy; aj mnohým Izraelitom sa zapáčila jeho bohoslužba: obetovali
modlám a znesväcovali sobotu. Kráľ poslal po posloch listy do Jeruzalema a do judejských miest, aby sa riadili pohanskými zákonmi.
Zakázal prinášať v Božom chráme celopaly, žertvy a zmierne obety a nariadil znesväcovať soboty a sviatky, poškvrniť svätyňu
a svätý ľud, stavať oltáre, chrámy a modly a obetovať bravčové mäso a nečisté zvieratá, nechať svojich synov neobrezaných a przniť
ich duše všelijakou nečistotu a ohavnosťou, aby tak zabudli na zákon a zmenili všetky poriadky. A každý, kto by nerobil podľa rozkazu
kráľa Antiocha, mal zomrieť. Podľa všetkého, čo sa tu povedalo, napísal do každého svojho kráľovstva a ustanovil dozorcov nad
všetkým ľudom a nariadil judejským mestám, aby obetovali v jednom meste po druhom. I pridali sa k nim mnohí z ľudu, všetci, čo
opustili Pánov zákon, a páchali zlo v krajine a Izrael zahnali do skrýš a do úkrytov pre utečencov.
Pätnásteho dňa v mesiaci Kasleu roku stoštyridsiateho piateho kráľ postavil na oltár ohavnú modlu. Aj po judejských mestách
nastavali oltárov; pred bránami domov a po námestiach pálili kadidlo. Ak našli knihy zákona, trhali ich a pálili. U koho sa našla kniha
zmluvy a kto sa riadil zákonom, toho podľa kráľovho nariadenia zabili. Takto násilne sa správali voči Izraelu, voči všetkým, ktorých
mesiac čo mesiac prichytili v mestách. A v dvadsiaty piaty deň mesiaca obetovali na oltári, ktorý bol na oltári pre zápalné obety.
A ženy, ktoré dávali obrezať svojich synov, zabíjali podľa rozkazu – a deti zavesili na ich krk – aj ich príbuzných a tých, čo ich
obrezali. Ale mnohí v Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami
a potupiť svätú zmluvu. Tak zomierali. A veľmi veľký hnev doľahol na Izrael.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z homílie bl. pápeža Jána Dvadsiateho tretieho pri svätorečení svätého Martina de Porres
Martin príkladom svojho života dokazuje, že spásu a svätosť môžeme dosiahnuť tou cestou, ktorú ukázal Ježiš Kristus: ak totiž budeme
ponajprv milovať Boha „z celého svojho srdca, celou svojou dušou a celou svojou mysľou; a potom ak budeme milovať svojich blížnych
ako seba samých“.
Keď pochopil, že Kristus Ježiš „trpel za nás a sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo“, zahorel mimoriadnou láskou
k Ukrižovanému, a keď rozjímal o jeho nepredstaviteľných mukách, nemohol zadržať nával sĺz. Jedinečnou láskou miloval aj najsvätejšiu
sviatosť Eucharistie. Veľa ráz sa utiahol vo svätyni kostola a mnoho hodín sa jej klaňal a túžil živiť sa ňou tak často, ako len mohol.
Ďalej svätý Martin, poslušný povzbudeniam Božského Učiteľa, zahrnoval bratov tou najväčšou láskou, vyvierajúcou z neporušenej viery
a poníženého ducha. A ľudí miloval preto, že v nich úprimne videl Božie deti a svojich bratov. A miloval ich aj viac ako seba samého,
lebo v svojej poníženosti pokladal všetkých za spravodlivejších a lepších od seba.
Chyby iných ospravedlňoval a odpúšťal aj tie najhrubšie krivdy, lebo bol presvedčený, že on si za spáchané hriechy zasluhuje oveľa
ťažšie tresty. Hriešnikov sa všemožne usiloval priviesť k správnemu životu, láskavo sa staral o chorých, chudobnejším obstarával jedlo,
odev a lieky. Koľko bolo v jeho moci, pomáhal a staral sa o roľníkov, černochov a miešancov, ktorí v tom čase konali iba nízke služby,
takže ho ľud právom nazýval „láskavým Martinom“.
Tento svätý muž, ktorý svojím slovom, príkladom a čnosťou tak mocne pomáhal iným k nábožnosti, dokáže ešte aj teraz obdivuhodným
spôsobom dvíhať naše mysle k nebeským veciam. Bohužiaľ, nie všetci chápu tieto nebeské dobrá, ako treba, nemajú ich všetci v úcte.
Ba mnohí si ich v zajatí hriešnych radostí nevážia alebo nimi pohŕdajú alebo o ne vonkoncom nestoja. Kiežby Martinov príklad mnohých
spasiteľne poučil, aké príjemné a aké blažené je kráčať po stopách Ježiša Krista a poslúchať jeho božské prikázania!
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym
v núdzi a chorobe, a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky