V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú.
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)
IV
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkým, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
V.
Otvor mi, Pane, oči.
R.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
Pán povedal Jóbovi z víchrice:
„Ktože to zatemňuje úmysel
neznalými rečami?
Prepáš si bedrá ako muž;
budem sa ťa pýtať a pouč ma.
Kde si bol, keď som kládol základy zeme?
Povedz mi, ak si rozumný.
Kto určil jej rozmery, ak vieš?
Alebo kto nad ňou natiahol meraciu šnúru?
Na čom sú upevnené jej piliere?
Alebo kto položil jej uholný kameň,
keď zborom plesali ranné hviezdy
a jasali všetci Boží synovia?
Kto uzavrel bránami more,
keď vytrysklo, akoby vyšlo z materského lona,
keď som ho zaodel oblakom
a temnotou ho ovinul ako plienkami?
Obohnal som ho svojou hranicou,
umiestnil bránu a závoru
povedal som: Potiaľto smieš ísť, ďalej nie,
tu sa rozbije pýcha tvojich vĺn.
Vari si niekedy v živote rozkazoval ránu
a zornici určil jej polohu?
A keby si mohol chytiť zem za okraj,
striasol by si z nej bezbožných?
Mení sa ako hlina pod pečaťou
a zafarbená bude ako rúcho.
Bezbožným sa odoprie svetlo
a zdvihnuté rameno sa zlomí.
Vari si prenikol až k prameňom mora
a po dne hlbočiny si sa prechádzal?
Otvorili sa ti dvere smrti
alebo si videl brány temnosti?
A po šíravách zeme si sa rozhliadol?
Ak všetko poznáš, tak mi rozpovedz:
Kadiaľ vedie cesta k príbytku svetla
a kde majú miesto temnoty,
aby si ich mohol zaviesť na ich územie
a poznal chodník do ich domova?
Pravdaže, ty to vieš, lebo si sa vtedy narodil,
a veľký je počet tvojich dní!
Vari si prenikol k zásobárňam snehu,
alebo si videl komory ľadovca,
ktoré som pripravil na čas súženia,
na deň boja a vojny?
Akou cestou sa rozlieva svetlo
a veje východný vietor po zemi?
Kto určil smer prudkým lejakom
a cestu hromovému blesku,
aby pršalo na nezaľudnenú zem,
na púšť, kde nebýva nijaký smrteľník,
aby napojil neschodnú pustú krajinu
a dal vyhnať zeleni na stepi?
Kto je otcom dažďa
alebo kto splodil kvapôčky rosy?
Z čieho lona vyšiel ľad
a kto splodil srieň z neba?
Vody tvrdnú na kameň
a povrch hlbiny sa zaviera.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého biskupa a mučeníka Bonifáca
Cirkev, ktorá sa plaví ako veľká loď po mori tohoto sveta a dorážajú na ňu v tomto živote vlny rozličných protivenstiev,
neslobodno opustiť, ale ju treba riadiť.
Príklad máme u prvých Otcov, ako sú Klement a Kornélius a mnohí iní v Ríme, Cyprián v Kartágu, Atanáz v Alexandrii.
Oni riadili Kristovu loď, jeho milovanú nevestu Cirkev, za pohanských vladárov: učili, bránili, pracovali a trpeli až po vyliatie krvi.
Keď som o nich a im podobných uvažoval, popadal ma strach. „Úzkosť a triaška idú na mňa a takmer sa ma zmocňujú temnoty“
mojich hriechov. A najradšej by som bol opustil kormidlo Cirkvi, ktoré som prevzal, keby som bol mohol nájsť na to príklad
u Otcov alebo vo Svätom písme.
A pretože je to všetko tak a pravdu možno prenasledovať, ale nemožno ju zničiť ani oklamať, nech sa naša unavená myseľ
utieka k tomu, ktorý prostredníctvom Šalamúna hovorí: „Z celého svojho srdca dôveruj Pánovi a nespoliehaj sa na svoju
rozumnosť. Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on bude riadiť tvoje kroky.“ A inde: „Pánovo meno je pevná veža,
spravodlivý sa k nej utieka a bude zachránený.“
Stojme pevne v spravodlivosti a pripravujme si dušu na pokušenie, aby sme využili Božiu pomoc a povedali mu:
„Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.“
Dôverujme tomu, ktorý na nás položil bremeno. Čo nemôžeme uniesť vlastnými silami, nesme s pomocou toho, ktorý
je všemohúci a hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Stojme pevne v boji pre Pánov deň, lebo prišli na nás „dni úzkosti a súženia“. „Zomrime“, ak to bude Boh chcieť,
„za sväté zákony našich otcov“, aby sme si zaslúžili dosiahnuť s nimi večné dedičstvo.
Nebuďme nemí psi, nebuďme mlčiaci strážcovia, nebuďme nájomníci, ktorí utekajú pred vlkom, ale starostliví pastieri,
ktorí bdejú nad Kristovým stádom a ohlasujú veľkému i malému, bohatému i chudobnému Božiu vôľu celú, ľuďom každého
postavenia a veku podľa toho, koľko nám Boh dá sily, vhod i nevhod, tak, ako o tom píše svätý Gregor v Knihe o pastorácii.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Láskavý Bože, pomáhaj nám na orodovanie svätého mučeníka Bonifáca,
aby sme pevne vyznávali a životom dosvedčovali vieru, ktorú on neohrozene
hlásal a spečatil svojou krvou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky