13. august 2008

Sv. Ponciána, pápeža, a sv. Hypolita, kňaza, mučeníkov, ľubovoľná spomienka


Ponciána vysvätili roku 231 za rímskeho biskupa. Cisár Maximín ho roku 235 poslal spolu s kňazom Hypolitom na Sardíniu do vyhnanstva. Tam sa zriekol svojho úradu a zomrel. Jeho telo je pochované na Kalixtovom cintoríne, Hypolitovo telo zase na cintoríne pri Tiburtínskej ceste. Oboch mučeníkov rímska cirkev uctievala už na začiatku 4. storočia.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida

Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)

I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
    po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
    „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
    Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
    svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
    a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
    a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
    Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
    je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
    Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
    a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
    svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
    svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
    Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
    pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
    milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
    Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
    a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
    a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
    a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
    „Bohatierovi som pomoc poskytol *
    a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
    pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
    a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *
    ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
    a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
    a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
    a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
    môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
    za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
    a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
    a jeho trón bude ako dni nebies.“

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
    a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
    a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
    a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *
    a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
    a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
    nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
    a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
    verný svedok na oblohe.“

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

V. Výklad tvojich slov osvecuje.
R. Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Micheáša

4, 1-7
Národy vystupujú na Pánov vrch

Toto hovorí Pán:
„Stane sa v ostatných dňoch:
Vrch s Pánovým domom
bude stáť pevne na temene hôr
a bude vyčnievať nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť ľudia,
budú sa k nemu ponáhľať
mnohé národy a povedia:
,Poďme, vystúpme na Pánov vrch
a do domu Jakubovho Boha.
On nás poučí o svojich cestách
a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.‘
Lebo zo Siona vzíde zákon
a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude rozsudzovať početné kmene
a rozhodovať o mocných národoch naďaleko;
takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice
a zo svojich kopijí kosáky.
Národ proti národu nevezme meč
a nebudú sa priúčať boju.
Každý bude sedieť pod svojím viničom
a pod svojím figovníkom
a nebude toho, kto by ho vystrašil,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.
Lebo všetky národy budú kráčať,
každý v mene svojho boha,
ale my budeme kráčať v mene Pána, nášho Boha,
na večné veky.
,V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavú,
pozbieram tú, čo som vyhnal
a zle s ňou zaobchodil.
Z kuľhavej urobím zvyšky
a z tej, ktorá trpela, mocný národ.‘
A Pán bude nad nimi kraľovať na vrchu Sion
odteraz až naveky.“

RESPONZÓRIUM

Mich 4, 2b; Jn 4, 25

R. Poďme, vystúpme na Pánov vrch a do domu Jakubovho Boha. * Poučí nás o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
V. Príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. * Poučí nás o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána

(Epist. 10, 2-3, 491-492. 494-495)

Neochvejná viera

     Akými chválami vás zahrnúť, statoční bratia?! Akým chválospevom zvelebiť pevnosť vášho srdca a vytrvalosť vo viere?! Vydržali ste to najtvrdšie mučenie až po dosiahnutie slávy a neustúpili ste pred mukami, ale muky ustúpili pred vami. Bolestiam neurobili koniec mučidlá, ale víťazné vence. Krvavé masakry trvali tak dlho nie preto, aby otriasli pevnou vierou, ale aby rýchlejšie poslali Božích ľudí k Pánovi.
     Množstvo prítomných hľadelo s úžasom na nebeský zápas za Boha a duchovný boj za Krista, ako pevne stoja jeho služobníci a hovoria slobodne, s nenarušenou mysľou a božskou silou, zbavení síce svetských zbraní, ale vo viere ozbrojení zbraňami viery. Pri mučení boli statočnejší ako ich mučitelia a dobité a dotrhané údy zvíťazili nad bijúcimi a trhajúcimi pazúrmi.
     Neochvejnú vieru nemohlo zlomiť ani dlhé a opakované zúrivé mučenie, hoci im vytŕhali vnútornosti a Božích služobníkov už nemučili údy, lež rany po nich. Tiekla krv, ktorá uhášala požiar prenasledovania a svojím slávnym prúdom udúšala pekelný plameň a oheň. Aké to bolo Pánovo divadlo, aké vznešené, aké veľkolepé, aká vzácna bola v Božích očiach prísaha a oddanosť jeho vojaka, ako sa píše v žalmoch, kde nám Duch Svätý hovorí a zároveň nás napomína: „V Božích očiach má veľkú cenu smrť jeho spravodlivých.“ Veľkú cenu má smrť, ktorá si za cenu svojej krvi kupuje nesmrteľnosť, ktorá dostáva za dokonalú čnosť Boží víťazný veniec.
     Akú radosť tam mal Kristus, ako rád aj bojoval aj zvíťazil v takých svojich služobníkoch. On, ochranca viery, ktorý dáva veriacim toľko, koľko sa kto odhodlá prijať. Bol pri svojom zápase a bojovníkov a obrancov svojho mena vzpružoval, posilňoval a nadchýnal. A ten, ktorý raz premohol smrť za nás, víťazí stále v nás.
     Aká blahoslavená je naša Cirkev, keď ju takto osvecuje sláva Božej velebnosti, keď ju v našich časoch ožaruje slávna krv mučeníkov. Predtým bola v skutkoch bratov snehobiela, teraz sčervenala v krvi mučeníkov. Medzi jej kvetmi nechýbajú ani ľalie ani ruže. Teraz nech všetci bojujú o najvyššiu hodnosť oboch vyznačení a prijmú buď bielu korunu za skutky, alebo purpurovú za utrpenie.

RESPONZÓRIUM


R. Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.
V. Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

MODLITBA
Pane a Bože náš, prosíme ťa, daj, aby obdivuhodná statočnosť svätých mučeníkov Ponciána a Hypolita ustavične v nás rozmnožovala lásku k tebe a upevňovala svätú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky