V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
V.
Výklad tvojich slov osvecuje.
R.
Maličkým dáva chápavosť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí, a kto má rád bohatstvo, nedostane z neho ovocie. A to je teda márnosť. Kde je veľa majetku, je veľa aj tých, čo ho míňajú. A čo má z neho majiteľ okrem toho, že hľadí svojimi očami na bohatstvo?
Spánok pracujúceho je sladký,
či sa naje málo či veľa;
ale nasýtenosť boháča
nedá mu spať.
Je aj hrozný neduh, ktorý som videl pod slnkom: bohatstvo uchovávané na škodu svojmu pánovi. Vyšlo navnivoč zlým hospodárením;
ak splodil syna, bude v najväčšej biede. Ako vyšiel z lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel a nič si neodnesie
zo svojej námahy, ani čo by vzal do ruky. Je to veľmi biedny neduh: ako prišiel tak sa aj vráti. Čo má teda z toho, že pracoval
do vetra? A po všetky dni svojho života jedol vo tme, v mnohých starostiach, v biede a smútku. Hľa čo ja pokladám za dobré
a krásne: Aby každý jedol a pil a požíval radosť zo svojej práce, v ktorej sa ustával pod slnkom, podľa počtu dní svojho života,
ktoré mu dal Boh. Lebo to je jeho podiel. Veď ak Boh dal niektorému človekovi bohatstvo a majetok a dal mu právo jesť z nich,
vziať si svoj podiel a tešiť sa zo svojej námahy, to je Boží dar. A nebude veľmi myslieť na dni svojho života, lebo Boh zamestná
jeho srdce radosťou.
A je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a ťažko dolieha na ľudí. Ak Boh dal mužovi majetok a úctu a nič nechýba jeho duši
zo všetkého, po čom túži, ale Boh mu nedal možnosť jesť z toho, a cudzí človek to poje, to je márnosť a biedne zlo.
Keby niekto splodil sto detí a žil mnoho rokov a mal vek mnohých dní, ale jeho duša by sa nenasýtila dobrom z jeho majetku a keby
nemal ani pohreb, tak o ňom vyhlasujem, že potratené dieťa je na tom lepšie ako on. Prišlo nadarmo a odchádza do tmy a jeho meno
zahaľuje tma. Ale hoci nevidelo a nepoznalo slnko, ono má väčší pokoj než on. A keby žil aj dvetisíc rokov, ale neužil by dobro, či
nejdú všetci na jedno miesto?
„Všetka námaha človeka je pre jeho ústa,
ale jeho duša sa nenasýti.“
Čo má viac múdry oproti hlupákovi? A čo chudobný, ktorý vie kráčať pred živými?
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého kňaza Hieronyma ku knihe Kazateľ
„Ak Boh dal niektorému človekovi bohatstvo a majetok, dal mu právo užívať ich, vziať si svoj podiel a tešiť sa zo svojej námahy,
to je Boží dar. A nebude veľmi myslieť na dni svojho života, lebo Boh zamestnáva jeho srdce radosťou.“ V porovnaní s tým, kto užíva
svoj majetok v temných starostiach a s veľkým odporom k životu znáša pominuteľné veci, hovorí, že je na tom lepšie ten, kto
sa teší z prítomných vecí. Lebo tu je aspoň malá slasť z užívania, tam však iba hromada starostí. A uvádza príčiny, prečo je
možnosť užívať bohatstvo Božím darom: lebo „nebude veľmi myslieť na dni svojho života“.
Boh ho totiž priťahuje v radosti jeho srdca: nebude v smútku, nebude sa trápiť premýšľaním, lebo ho zaujme radosť a prítomná
rozkoš. No podľa apoštola je lepšie myslieť na duchovný pokrm a duchovný nápoj, ktorý dáva Boh, a vidieť dobrotu v každej svojej
námahe, lebo iba s veľkou námahou a úsilím môžeme nazerať na pravé dobrá. A to je náš podiel: tešiť sa v svojom úsilí a námahe.
Veď aj keď je niečo dobré, „kým sa nezjaví Kristus, náš život“, ešte to nie je dobré úplne.
„Všetka námaha človeka pre jeho ústa, ale duša sa nenasýti. Čo má viac duša oproti hlupákovi? A čo má chudobný okrem vedomia,
že ide v ústrety životu?“ Všetko, o čo sa ľudia na tomto svete namáhajú, prechádza ústami a po rozžutí zubami odvádza sa
do žalúdka na strávenie. A keď trochu potešilo chuť, zdá sa, že iba dotiaľ poskytuje pôžitok, kým neprejde hltanom.
Ale po tomto všetkom sa duša toho, kto je, nenasýti. Aj preto, že znova túži po tom, čo jedol, a tak ani múdry ani hlupák nemôže
žiť bez jedla a chudobného nezaujíma nič iné, iba ako udržať mechanizmus svojho tela a nezahynúť hladom. Aj preto, že duša
nemá nijaký úžitok z telesného občerstvenia a múdry potrebuje takisto pokrm ako hlupák, a chudobný ide tam, kde vybadal dostatok.
A ešte lepšie je, keď sa tým rozumie kresťan, ktorý je vzdelaný v nebeských Písmach a všetku námahu má „vo svojich ústach,
ale jeho duša sa nesýti“, lebo stále túži učiť sa. A v tomto má múdry viac ako nemúdry. Lebo keď cíti, že je chudobný
(ale taký chudobný, aký sa v evanjeliu nazýva blahoslaveným), ponáhľa sa zmocniť sa toho, v čom je život, a kráča úzkou
a tesnou cestou, čo vedie do života; je chudobný na zlé skutky a vie, kde sa zdržiava Kristus, ktorý je život.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa
naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky