12. september 2008

Piatok, cezročné obdobie, 23. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!

Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.

Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.

Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.

Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.

S hlbokou vierou pred tebou
Ježišu Kriste stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.

Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.

Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. 

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom

Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)

I

Zachráň ma, Bože, *
    lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
    dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
    Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
    je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
    musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *
    a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
    Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
    čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *
    a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
    a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
    padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
    no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *
    a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
    a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. 

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. 

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
    v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
    pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
    a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
    i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
    nech ma nepohltí hlbina *
    a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
    pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
    veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *
    so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
    moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
    Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
    čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
    a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. 

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. 

III

Som úbožiak, plný bolesti; *
    tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
    a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
    ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
    hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
    a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
    moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †
    a vybuduje mestá Júdove; *
    usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
    a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. 

V. Pán nás poučí o svojich cestách.
R. A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Náreky

3, 1-33
Nárek a nádej

Ja som muž, ktorý okúsil svoju biedu
pod prútom jeho hnevu.
Hnal ma a viedol
do tmy, a nie na svetlo.
Len na mňa dvíha a obracia
svoju ruku celý deň.

Strávil moju kožu i moje telo,
rozdrvil moje kosti.
Postavil múr okolo mňa,
obkľúčil ma žlčou a námahou.
Usadil ma v temnotách
ako tých, čo sú mŕtvi naveky.

Postavil múr okolo mňa, aby som nevyšiel,
zaťažil moje okovy.
Ale aj keď budem kričať a prosiť,
vylúčil moju modlitbu,
zahatal mi cestu kamennými kvádrami,
podvrátil moje chodníky.

Stal sa mi číhajúcim medveďom,
levom v úkryte.
Podvrátil moje chodníky a rozdrvil ma,
urobil zo mňa púšť.
Natiahol svoj luk a postavil si ma
ako terč pre šíp.

Vystrieľal do mojich obličiek
strely svojho tulca.
Som na posmech všetkému svojmu ľudu,
celý deň si pospevujú o mne.
Nasýtil ma horčinami,
opojil ma palinou.

Na kremeni mi zuby vylomil,
zrazil ma do popola.
Moja duša je zbavená pokoja,
zabudol som, čo je blaho.
Povedal som: „Zanikla moja sláva
aj to, čo som dúfal od Pána.“

Spomeň si na moju chudobu a na moje blúdenie,
na palinu a jed.
Stále na to myslí
a chradne moja duša vo mne.
O tomto budem uvažovať vo svojom srdci,
preto budem dúfať.

Je Pánovo milosrdenstvo, že sme nevyhynuli,
že neprestalo jeho zľutovanie.
Každé ráno je nové;
veľká je tvoja vernosť.
„Pán je môj podiel, hovorí moja duša,
preto ho budem očakávať.“

Pán je dobrý k tým, čo v neho dúfajú,
k človeku, ktorý ho hľadá.
Dobre je v tichosti očakávať
Pánovu záchranu.
Dobre je mužovi, ktorý nesie
jarmo od svojej mladosti.

Bude sedieť sám a bude mlčať,
keď mu ho vložia.
Skloní svoje ústa do prachu,
azda je ešte nádej.
Nastaví líce tomu, kto ho bije,
nasýti sa potupami.

Lebo Pán
nezavrhuje naveky.
Keď zarmúti, aj sa zľutuje
pre svoje veľké milosrdenstvo.
Lebo on nerád ponižuje
a zarmucuje synov človeka.

RESPONZÓRIUM

Nár 3, 52. 54b. 56a. 57b. 58; Sk 21, 13b

R. Moji nepriatelia ma kruto bez príčiny ulovili. Povedal som: Už je po mne; ty, Pane, si počul môj hlas. * Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.
V. Ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť pre meno Pána Ježiša. * Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v Stelle

(Sermo 11: PL 194, 1728-1729)

Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi

     Dve veci patria jedine Bohu: poklona vyznania a moc odpúšťania. My sa mu máme vyznávať, od neho máme očakávať odpustenie. Iba Boh môže odpúšťať hriechy, a preto sa jemu treba vyznávať. Ale keď sa všemohúci zasnúbil so slabou, najvyšší s nepatrnou, zo slúžky urobil kráľovnú; tú, čo bola vzadu pri nohách, postavil si po boku. Ona vyšla z jeho boku, kde sa s ňou zasnúbil. A ako všetko, čo má Otec, je Synovo, a čo má Syn, Otcovo, lebo sú prirodzenosťou jedno, tak ženích dal všetko, čo má, neveste a všetko, čo má nevesta, prijal ženích za svoje, čím urobil aj ju jedno so sebou i s Otcom. Syn sa prihovára za nevestu a hovorí Otcovi: „Chcem, aby tak, ako sme ja a ty jedno, boli aj oni jedno s nami.“
     Ženích je teda jedno s Otcom a jedno s nevestou. Čo našiel na neveste cudzie, to odstránil, pribil to na kríž, keď vyniesol jej hriechy na drevo a skrze drevo odstránil. Čo jej bolo prirodzené a vlastné, to si vzal a obliekol. Čo bolo vlastné jemu a božské, tým ju zahrnul. Odstránil totiž, čo bolo diabolské, vzal si ľudské a zahrnul ju božským, aby všetko, čo má nevesta, bolo aj ženíchovo. Preto hovorí ten, ktorý sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach: „Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,“ aby ten, kto je nevládny ako on, takisto nariekal, aby všetko, čo má ženích, bolo aj nevestino. Preto je tu poklona vyznania a moc odpúšťania. Preto bolo treba povedať: „Choď, ukáž sa kňazovi.“
     Teda Cirkev nemôže bez Krista nič odpustiť, Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi. Cirkev nemôže odpustiť nikomu, iba kajúcnikovi, čiže tomu, koho sa dotkol Kristus. Kristus nechce, aby mal odpustené ten, kto pohŕda Cirkvou. „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje. Ja hovorím, že toto tajomstvo je veľké v Kristovi a v Cirkvi.“
     Neoddeľuj teda hlavu od tela, lebo to by nikdy nebol celý Kristus. Ani bez Cirkvi by nebol Kristus celý, ani Cirkev celá bez Krista. Lebo celý a úplný Kristus je hlava a telo. Preto hovorí: „Nik nevystúpil do neba, iba Syn človeka, ktorý je v nebi.“ On je jediný človek, ktorý odpúšťa hriechy.

RESPONZÓRIUM

Jn 17, 30b. 21a. 22. 18

R. Prosím za nich, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, * Aby boli jedno, ako sme my jedno.
V. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta. * Aby boli jedno, ako sme my jedno.

MODLITBA

Láskavý Otče, ty si nás skrze svojho Syna vykúpil a prijal za svoje milované deti; s otcovskou láskou sprevádzaj všetkých, čo veria v Krista, aby dosiahli pravú slobodu a večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:41.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky