12. jún 2008

Štvrtok, cezročné obdobie, 10. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Žalm 44
Pohromy národa

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. 

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

III

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. 

V. Pane, ku komu by sme išli?
R. Ty máš slová večného života.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jozue

5, 13 – 6, 21
Spustošenie najsilnejšieho nepriateľského mesta

     Keď bol Jozue na poli mesta Jericha, zdvihol oči a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž a drží vytasený meč. Podišiel k nemu a povedal: „Nie. Som vodcom Pánovho vojska a teraz som prišiel.“ Jozue padol tvárou na zem, poklonil sa mu a povedal: „Čo odkazuje môj Pán svojmu služobníkovi?“ A vodca Pánovho vojska povedal Jozuovi: „Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“ A Jozue urobil, ako mu rozkázal.
     Ale Jericho bolo opevnené a zatvorené pred synmi Izraela a nik sa neodvážil ani vyjsť ani vojsť.
     Tu Pán povedal Jozuovi: „Pozri, dal som ti do ruky Jericho aj jeho kráľa a všetkých udatných mužov. Všetci bojovníci nech obídu raz za deň mesto a nech to robia šesť dní. Sedem kňazov bude niesť sedem poľníc z baraních rohov pred archou zmluvy. V siedmy deň obídete mesto sedem ráz a kňazi zatrúbia na poľniciach. A keď zaznie dlhší zvuk trúby a rozozvučí sa vám v ušiach, všetok ľud zvolá mohutným hlasom a mestské hradby sa od základov zrútia a každý vnikne na mieste, oproti ktorému stojí.“
     Nunov syn Jozue zvolal teda kňazov a povedal im: „Vezmite archu zmluvy a siedmi iní kňazi nech vezmú sedem poľníc a nech kráčajú pred Pánovou archou.“ A ľudu povedal: „Choďte a obíďte mesto a ozbrojení muži nech idú pred Pánovou archou.“
     Keď Jozue ukončil reč, sedem kňazov trúbilo na sedem poľníc pred Pánovou archou zmluvy. Ozbrojené vojsko išlo pred trúbiacimi kňazmi, ostatný ľud šiel za archou a všetko sa ozývalo zvukom poľníc. Jozue prikázal ľudu: „Nekričte, nech nepočuť váš hlas, nech ani slovo nevyjde z vašich úst, kým nepríde deň, keď vám poviem: Kričte a volajte!“ Pánova archa obišla teda cez deň mesto a vrátili sa do tábora, kde prenocovali.
     Jozue vstal ešte za noci, kňazi vzali Pánovu archu a siedmi z nich sedem poľníc z baraních rohov, išli pred Pánovou archou a trúbili a ozbrojený ľud šiel pred nimi. Ostatný ľud šiel za zvuku poľníc za archou. Na druhý deň obišli raz mesto a vrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní.
     V siedmy deň vstali zavčas rána a tak isto obišli mesto sedem ráz. V ten deň iba obišli mesto sedem ráz. Keď obchádzali siedmy raz, kňazi zatrúbili na poľniciach a Jozue povedal ľudu: „Volajte! Pán vám mesto vydal. Mesto nech je prekliate. Ono i všetko, čo je v ňom, patrí Pánovo. Iba neviestka Rachab zostane nažive so všetkými, čo sú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme poslali. Ale vy sa chráňte zobrať si čokoľvek z toho, čo je prekliate, aby ste sa nestali vinnými zo sprenevery a neprivolali na celý izraelský tábor kliatbu a nešťastie. Všetko zlato a striebro, čo tam bude, i medené a železné nádoby, bude zasvätené Pánovi a uloží sa do jeho pokladnice.“
     Keď teda začal všetok ľud volať, len čo zazneli trúby a do uší zástupov sa dostal mohutný krik, hradby sa zrútili. Každý vystúpil na mieste, ktoré bolo oproti nemu, a mesto zaujali. A pozabíjali všetko, čo v ňom bolo: od muža až po ženu a od dieťaťa až po starca; aj dobytok, ovce a oslov pobili ostrím meča.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 25, 1ab. 2ad; Hebr 11, 30

R. Pane, ty si môj Boh; budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno, * Lebo mesto si premenil na hŕbu rozvalín a nikdy nebude obnovené.
V. Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. * Lebo mesto si premenil na hŕbu rozvalín a nikdy nebude obnovené.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií kňaza Origena na Knihu Jozue

(Hom. 6, 4: PG 12, 855-856)

Dobytie Jericha

     Jericho je ohradené, treba ho dobýjať. Ale ako sa dobýja Jericho? Netasí sa proti nemu meč, použijú sa iba kňazské poľnice a ony zboria hradby Jericha.
     V Písme často nachádzame, že Jericho sa uvádza ako obraz sveta. Lebo aj v evanjeliu človek, o ktorom sa hovorí, že zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov, bol bezpochyby obrazom toho Adama, ktorý bol vykázaný z raja do vyhnanstva tohto sveta. Ale aj slepci, čo boli v Jerichu, a prišiel k nim Ježiš, aby im vrátil zrak, boli obrazom tých, na ktorých dolieha na tomto svete slepota nevedomosti, prišiel k nim Boží Syn. Teda toto Jericho, čiže tento svet, má padnúť. A koniec sveta bol vo svätých knihách už dávno ohlásený.
     Ako teda zanikne? Akými nástrojmi? Hovorí: „Zvukom poľníc.“ Akých poľníc? Pavol ti prezradí záhadu tohoto tajomstva. Počuj, čo hovorí: „Zaznie poľnica a tí, čo zomreli v Kristovi, vstanú neporušiteľní, lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba.“ A vtedy náš Pán Ježiš poľnicami porazí Jericho a pokorí ho, takže sa z neho zachráni iba neviestka a celý jej dom. Hovorí: „Príde“ náš Pán Ježiš a príde za zvuku poľníc.
     A zachráni iba tú, čo prijala jeho vyzvedačov. Tú, čo s vierou poslušne prijala a vysoko umiestnila apoštolov. Túto neviestku pripojí a zjednotí s domom Izraela. Ale už neopakujme, ani jej neprisudzujme starú vinu. V minulosti bola neviestkou, no teraz je spojená s jedným čistým mužom, Kristom, ako čistá panna. Počuj, čo o nej hovorí Apoštol: „Rozhodol som sa, že vás odovzdám jednému mužovi Kristovi ako čistú pannu.“ Nej bol aj ten, čo povedal: „Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme a slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam.“
     Chceš ešte lepšie vedieť, ako neviestka už neviestka nie je neviestkou? Počúvaj ešte Pavla, ako hovorí: „A niekedy ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ Aby sa zachránila a nezahynula s Jerichom, dostala od vyzvedačov veľmi spoľahlivé znamenie spásy, šarlátový povraz. Veď táto všeobecná Cirkev sa zachráni skrze Kristovu krv, v samom Ježišovi Kristovi, našom Pánovi: jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Iz 49, 22bc. 26cd; Jn 8, 28a

R. Hľa, ja zdvihnem svoju ruku k pohanom a nad národy vyvesím svoju zástavu. * Vtedy poznám každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.
V. Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som. * Vtedy poznám každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.

MODLITBA
Láskavý Bože, od teba pochádza každé dobro; prosíme ťa, osvecuj náš rozum, aby sme poznali, čo je správne, a posilňuj našu vôľu, aby sme podľa toho aj konali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky