10. november 2008

Sv. Leva Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi, spomienka


Narodil sa v Toskánsku. Keď bol roku 440 povýšený na Petrovu katedru, bol pravým pastierom a otcom duší. všemožne sa usiloval o upevnenie neporušenej viery, rázne bránil jednotu Cirkvi a podľa svojich síl odrážal alebo aspoň zmierňoval nájazdy barbarov, a preto si právom zaslúži názov Veľký. Zomrel roku 461.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
     k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý

Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)

I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *
    Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
    takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
    keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *
    sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
    ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
    a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
    a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
    povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *
    a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
    a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
    A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
    bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
    a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
    a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
    to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
    zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
    kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
    a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *
    Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
    tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

III

Moje srdce je plné trpkosti *
    a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
    a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
    a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
    a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *
    A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
    no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
    zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
    a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
    v bránach dcéry sionskej.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

V. Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
R. Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

2, 26-47
Videnie sochy a kameňa. Večné Božie kráľovstvo

     V tých dňoch povedal kráľ Nabuchodonozor Danielovi, ktorý mal meno Baltazár: „Naozaj si myslíš, že mi môžeš povedať sen, ktorý som videl, a vysvetliť mi ho?“ Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, nemôžu odhaliť kráľovi mudrci, čarodejníci, veštci ani hádači. Je však Boh na nebi, ktorý zjavuje tajomstvá, a on ti, kráľ Nabuchodonozor, ukázal, čo sa stane v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré ti na lôžku prebehlo hlavou, je toto:
     Ty, kráľ, začal si na svojom lôžku rozmýšľať o tom, čo bude ďalej. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ukázal ti, čo má prísť. Ani mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorej by som mal viac ako ostatné živé tvory, ale preto, aby kráľ dostal spoľahlivé vysvetlenie a aby si poznal myšlienky svojho srdca.
     Ty, kráľ, mal si videnie: Hľadel si na mohutnú sochu. Stála pred tebou veľká a nádherná socha; pohľad na ňu vzbudzoval hrôzu. Hlava sochy bola z najčistejšieho zlata, hruď a ramená zo striebra, brucho a bedrá z bronzu, stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z hliny. Díval si sa a tu sa bez prispenia ľudskej ruky odtrhol kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. A vtom sa rozdrvilo aj železo, hlina, bronz, striebro a zlato a boli ako plevy v lete na holohumnici; uchytil ich vietor a neostalo po nich ani stopy. A kameň, čo zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.
     Toto je sen. A poviem ti, kráľ, aj jeho význam. Ty si kráľ kráľov. Boh nebies ti dal kráľovstvo, silu, moc a slávu; do tvojich rúk dal všetky krajiny, kde bývajú ľudia, divé zvieratá i nebeské vtáctvo a teba ustanovil za pána všetkého: ty si hlava zo zlata. Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než tvoje; potom tretie kráľovstvo z bronzu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo; veď železo drúzga a pokoruje všetko. Aj ono ako drviace železo všetko rozbije a rozdrúzga. A že si videl časť nôh a prstov z hrnčiarskej hliny a časť zo železa, kráľovstvo bude rozdelené; bude mať niečo z pevnosti železa, ako si videl železo zmiešané s blatistou hlinou. A že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, to znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké. A že si videl železo zmiešané s blatistou hlinou, to znamená, že sa budú miešať v manželských zväzkoch, ale spolu držať nebudú, ako sa železo s hlinou nezmieša. V čase týchto kráľov vzbudí Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne, a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; ono rozdrúzga a zničí všetky tieto kráľovstvá a samo bude trvať naveky, tak, ako si videl, že sa z vrchu bez prispenia ruky odtrhol kameň a rozdrúzgal hlinu, železo, bronz, striebro a zlato. Veľký Boh ukázal kráľovi, čo príde neskôr. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.“
     Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. A kráľ povedal Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, lebo si dokázal rozriešiť toto tajomstvo.“

RESPONZÓRIUM

Dan 2, 44; porov. Lk 20, 17. 18

R. Boh nebies vzbudí kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne; ono rozdrúzga a zničí všetky kráľovstvá * A samo Božie kráľovstvo bude trvať naveky.
V. Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným; na koho ten kameň padne, toho rozdlávi. * A samo Božie kráľovstvo bude trvať naveky.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 4, 1-2: PL 54, 148-149)

Zvláštne poslanie našej služby

     Hoci je celá Božia Cirkev usporiadaná do rozličných stupňov, aby jednotlivé údy vytvárali celistvosť posvätného tela, predsa však, ako hovorí Apoštol, „všetci sme jedno v Kristovi“. A nik nie je úlohou tak oddelený od druhého, žeby jeho akokoľvek nepatrný podiel nemal súvis s hlavou. V jednote viery a krstu je teda naša spoločnosť, milovaní, nerozdelená a dôstojnosť všeobecná – podľa toho svätého výroku svätého apoštola Petra: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovných domov, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ A ďalej: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo.“
     Lebo všetkých, čo sa znovuzrodili v Kristovi, znak kríža robí kráľmi a pomazanie Svätého Ducha svätí za kňazov, aby všetci duchovní a rozumní kresťania spoznali, že popri tomto zvláštnom poslaní našej služby majú účasť na kráľovskom rode a kňazskom úrade. Veď čo je také kráľovské, ako keď je duch podriadený Bohu a vládne nad svojím telom? A čo je také kňazské, ako zasvätiť Pánovi čisté svedomie a na oltári srdca prinášať nepoškvrnené obety nábožnosti? A keďže sa toto z Božej milosti všetkým stalo spoločným, je pre vás nábožné a chvályhodné, keď sa radujete z dňa nášho povýšenia ako z vlastnej pocty; aby sa v celom tele Cirkvi slávila jedna sviatosť biskupskej vysviacky, ktorá sa s olejom požehnania hojnejšie vyliala na vyššie stupne, ale nezostúpila skúpo ani na nižšie.
     A tak nám je, milovaní, spoluúčasť na tomto úrade veľkým podnetom na spoločnú radosť. Ale pravdivejší a vznešenejší dôvod na radosť budeme mať vtedy, keď neupriamite svoju pozornosť na našu úbohú osobu. Oveľa užitočnejšie a oveľa dôstojnejšie je pozdvihnúť ostrie ducha a hľadieť na slávu svätého apoštola Petra: sláviť tento deň v prvom rade na počesť toho, ktorý bol zaplavený takými bohatými prúdmi zo samého prameňa všetkých darov. On jediný dostal toľko, že nič neprejde na nikoho bez jeho účasti. Slovo, ktoré sa telom stalo, už prebývalo medzi nami a Kristus sa celý vydal na obnovu ľudského pokolenia.

RESPONZÓRIUM

Mt 16, 18; Ž 48, 9d

R. Ježiš povedal Šimonovi: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev * A pekelné brány ju nepremôžu.
V. Boh ju založil naveky. * A pekelné brány ju nepremôžu.

MODLITBA
Vševládny Bože, svojej Cirkvi si dal pevný základ na skale, ktorou je Peter, a nikdy nedovolíš, aby ju premohli pekelné mocnosti; na príhovor svätého pápeža Leva Veľkého posilňuj ju v pravej viere a zachovaj v jednote a pokoji. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky