V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným.
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
V.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
R.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
A zasa v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; medzi nimi prišiel aj satan a postavil sa pred neho. Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i tam po celej zemi.“
A Pán vravel satanovi: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to muž jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého a doteraz si zachoval nevinnosť. Ale ty si ma proti nemu popudil, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan mu odvetil: „Kožu za kožu. Človek dá za svoj život všetko, čo má. Vystri však svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a tela. Potom uvidíš, či ti bude do tváre dobrorečiť.“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, ale jeho život zachovaj!“
Nato satan odišiel spred Pánovej tváre a ranil Jóba zhubným vredom od šľapy nohy až po temeno hlavy. I sedel na smetisku a črepinou si vyškraboval hnis. Jeho žena mu však povedala:
„Ešte stále sa držíš svojej jednoduchosti?
Dobroreč Bohu a zomri!“
On jej povedal:
„Hovoríš
ako hlúpa žena.
Keď sme prijali dobré z Božej ruky,
prečo by sme nemali prijať zlé?“
Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.
Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré naň doľahlo, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz z Témanu, Baldad zo Suhitu a Sofar z Naamatu. Dohovorili sa, že ho spoločne pôjdu navštíviť a potešiť. A keď už zdiaľky pozdvihli oči, nepoznali ho. Vykríkli a začali plakať. Roztrhli si rúcho a vyhadzovali si popol k nebu nad hlavu. Sedeli s ním sedem dní a sedem nocí na zemi a nik mu nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Láskavý Bože, svojich verných služobníkov korunuješ slávou svätosti a dávaš ich za vzor svojim veriacim; prosíme ťa, zapáľ nám srdcia ohňom
Ducha Svätého a zachovaj v nás lásku a veselosť, akú nosil v srdci svätý kňaz Filip Neri, aby sme boli poslami tvojej radosti. Skrze nášho Pána
Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky