V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
osudy ľudu.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)
Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu *
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána *
odteraz až naveky.
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
V.
Poďte a pozrite na diela Pánove.
R.
On vykonal úžasné veci na zemi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
Bratia, toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich
veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. A ja veľmi rád
vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?
Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák – dostal som vás úskokom.
Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal?
Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu?
A v tých istých šľapajach?
Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi;
a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem,
nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete.
Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje.
Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých,
čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.
Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.
Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým,
čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý,
veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc.
Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí,
ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.
Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých,
že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodní. A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodní.
Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé – nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodni,
ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodni. Veď nič nemôžeme proti pravde,
iba za pravdu. Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní.
Aj sa modlíme za to – za vaše zdokonalenie. A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem,
nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.
Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom,
rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami.
Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.
Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého biskupa Euzébia Vercellského
Milovaní bratia, teraz viem, že ste bez úhony, ako som si prial. A pripadá mi to, že som prišiel k vám akoby náhle uchvátený
z veľmi ďalekej krajiny, ako sa to stalo Habakukovi, keď ho anjel priniesol k Danielovi. Keď som od mnohých z vás dostal listy
a keď som z riadkov vyčítal vaše sväté zmýšľanie a vašu lásku, miešala sa vo mne radosť so slzami a slzy prekážali duchu
v dychtivom čítaní. A oboje bolo potrebné, aby sa obidva city dopĺňali v túžbe a usilovne predbiehali v službách lásky.
Keď som sa tým zaoberal viac dní, bolo mi, akoby som sa rozprával s vami, a zabúdal som na predošlé strasti. A tak ma zo
všetkých strán obklopovali radosti, ktoré z jedného miesta zväčšovala pevná viera, z druhého láska, z iného ich ovocie,
takže uprostred toľkých a takých veľkých dobier sa mi naraz zdalo, že nie som vo vyhnanstve, ale s vami.
A tak sa radujem, milovaní bratia, z vašej viery, radujem sa zo spásy, ktorá vyplýva z viery, radujem sa z ovocia, ktoré
poskytujete nielen tým, čo sú u vás, ale aj tým, čo sú ďaleko. Lebo ako roľník ošetruje dobrý strom a pre jeho ovocie
nedovolí ho vyťať a spáliť, tak aj my chceme a túžime slúžiť vašej svätosti nielen podľa tela, ale aj svoje životy položiť
za vašu spásu.
Ostatne, ledva sme nejako napísali tento list, pričom sme neprestajne prosili Boha, aby na nejakú hodinu zadržal stráže
a dovolil, aby vám diakon nemusel priniesť iba správu o našich útrapách, ale radšej náš pozdravný list, nech je už akýkoľvek.
Preto vás veľmi prosím, aby ste si bedlivo chránili vieru, zachovali svornosť, konali modlitby a stále pamätali na nás,
aby Pán dobrotivo oslobodil svoju Cirkev, ktorá trpí po celom svete, a aby sme sa aj my, utláčaní, mohli na slobode radovať
s vami.
A ešte vás žiadam a pre Božie milosrdenstvo prosím, aby každý považoval pozdrav v tomto liste za svoj, lebo pod
tlakom okolností nemohol som – ako inokedy – napísať každému osobitne. A tak vás všetkých, bratia i sväté sestry,
synovia a dcéry, každého pohlavia a každého veku týmto listom vyzývam a prosím, aby ste sa uspokojili
s týmto pozdravom a aby ste z nášho poverenia láskavo pozdravili aj tých, čo sú mimo a majú nás radi.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Nekonečný a večný Bože, daj nám silu vyznávať božstvo tvojho Syna
s vytrvalosťou svätého biskupa Euzébia, aby sme si zachovali vieru, ktorú
on učil, a vo večnosti mali účasť na sláve tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý
je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky