20. máj 2008

Utorok, cezročné obdobie, 7. týždeň
3. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

II

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Kazateľ

3, 1-22
Rozdielnosť časov

Všetko má svoj čas
a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu:
je čas narodiť sa a čas zomrieť,
čas sadiť a čas vytŕhať, čo bude zasadené,
čas zabíjať a čas liečiť,
čas búrať a čas stavať,
čas plakať a čas smiať sa,
čas nariekať a čas tancovať,
čas rozhadzovať kamene a čas zbierať ich,
čas objímať a čas zdržať sa objatia,
čas hľadať a čas strácať,
čas opatrovať a čas odhodiť,
čas trhať a čas zošívať,
čas mlčať a čas hovoriť,
čas milovať a čas nenávidieť.
Je čas vojny a čas pokoja.

     Aký osoh má zo svojej námahy ten, kto pracuje?

     Všímal som si zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka, aby sa ním zaoberali. On urobil všetko dobre na svoj čas; vydal im svet, aby ho skúmali, ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré Boh vytvoril od počiatku až do konca. Poznal som, že pre nich nie je nič lepšie ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote. Lebo aj to, že každý človek je a pije a vidí úžitok zo svojej námahy, je Boží dar. Zvedel som, že všetky diela, ktoré urobil Boh, budú trvať naveky. Nemôžeme k nim nič pridať ani z nich ubrať. Boh to tak urobil, aby sa ho ľudia báli. Teraz je, čo už bolo, a čo bude, už bolo, a Boh vyhľadáva, čo pominulo.
     A ešte som videl pod slnkom: Kde malo byť právo, tam bola bezbožnosť, a kde mala byť spravodlivosť, tam bola neprávosť. A povedal som si v srdci: „Boh bude súdiť spravodlivého i bezbožného, lebo každá vec a každý čin má svoj čas.“
     Povedal som si v srdci o synoch človeka: Nech ich Boh preskúša a ukáže, že sa sami v sebe podobajú zvieratám. Lebo údel synov človeka a zvierat je jeden a ten istý. Ako zomiera človek tak zomierajú aj ony. A ten istý dych je vo všetkých: človek nemá nič viac ako zviera, lebo všetko je márnosť. A všetko sa uberá na jedno miesto:

všetko povstalo zo zeme
a všetko sa rovnako do zeme vracia.

     Kto vie, či dych synov človeka vystupuje hore a dych zvierat zostupuje dolu do zeme? A zistil som, že nie je nič lepšie, ako keď sa človek raduje zo svojho diela, lebo to je jeho podiel. Veď kto ho privedie späť, aby videl, čo bude po ňom?

RESPONZÓRIUM

1 Kor 7, 29b. 31; Kaz 3, 1

R. Čas je krátky, aby napokon tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali. * Lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.
V. Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu. * Lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského na Knihu Kazateľ

(Hom. 6: PG 44, 702-703)

Je čas rodiť a čas zomrieť

     Hovorí: „Je čas rodiť a čas zomrieť.“ Krásne na začiatku slovami vyjadril túto nezvratnú súvzťažnosť, keď k rodeniu pridružil smrť. Veď po pôrode nevyhnutne nasleduje smrť a všetko splodené sa rozpadá v zániku.
     Hovorí: „Je čas rodiť a čas zomrieť.“ Kiež by bolo aj mne dané, aby som sa načas narodil a v pravom čase zomrel. Nech nik nehovorí, že Kazateľ teraz poukazuje na toto nedobrovoľné narodenie a samovoľnú smrť, akoby to bol podľa neho priamo čnostný čin. Veď ani pôrod nenastáva podľa vôle ženy, ani smrť podľa nie je zo slobodného rozhodnutia zomierajúcich. Ale čo nie je v našej moci, nemôže nik nazvať ani čnosťou ani chybou. Treba teda poznať správny čas pôrodu i smrť v pravom čase.
     Myslím si, že pôrod je zrelý, a nie predčasný, keď ako hovorí Izaiáš, niekto počal z bázne pred Pánom a v pôrodných bolestiach duše porodil svoju spásu. Lebo sme v istom zmysle sami sebe otcami, keď sme s dobrým úmyslom ducha a zo slobodnej vôle seba samých stvárnili, porodili a priniesli na svetlo.
     Robíme to tak, že dovolíme vojsť Bohu do nás, čím sa stávame Božími deťmi, deťmi čnosti a synmi Najvyššieho. Predčasne rodíme seba samých a robíme sa nedokonalými a odkázanými na pomoc vtedy, keď v nás nebola stvárnená, ako hovorí Apoštol, „Kristova podoba“. Lebo Boží človek má byť bezúhonný a dokonalý.
     Ak je zrejmé, ako sa rodíme v čase, je aj všetkým zrejmé, ako zomierame v čase a ako bol svätému Pavlovi vhodný na dobrú smrť každý čas. Volá totiž vo svojich spisoch a akoby zaprisahával, keď hovorí: „Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou“ a to: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň.“ A sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti.
     A vonkoncom nie je neznáme, ako Pavol denne zomiera, nikdy nežije hriechu, stále umŕtvuje telesné údy a nosí na sebe umieranie Kristovho tela, stále je križovaný s Kristom, nikdy nežije pre seba, ale má v sebe živého Krista. Toto bola podľa môjho názoru smrť v pravom čase, ktorá bola sprostredkovateľkou pravého života.
     Lebo ja „usmrcujem a oživujem“, hovorí Pán, aby nás presvedčil, že byť mŕtvy hriechu a oživený duchom je naozaj Boží dar. Preto Boží hlas sľubuje, že aj oživí, čo usmrtil.

RESPONZÓRIUM

Dt 32, 39b; Zjv 1, 18c

R. Ja usmrcujem a ja oživujem, zraňujem i uzdravujem. * A niet toho, kto by mohol z mojej ruky vytrhnúť.
V. Ja mám kľúče od smrti a podsvetia. * A niet toho, kto by mohol z mojej ruky vytrhnúť.

MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, nauč nás vždy správne zmýšľať, aby sa naše slová i skutky zhodovali s tvojou vôľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky