8. júl 2008

Utorok, cezročné obdobie, 14. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hoc je noc, bdejme a ochotne vstaňme,
o svätých žalmoch pritom rozjímajme
a vrúcnym srdcom Bohu zaspievajme
    ľúbezné hymny.

Kráľovi nášmu vzdajme česť a chválu,
nech je náš život Bohu na oslavu,
aby sme všetci v nebi mali slávu
    s jeho svätými.

Daj nám to, Bože, veď sme tvoje deti,
Otec, Syn Boží, Tešiteľ Duch Svätý;
nech po celom svete zbožný spev letí
    na vašu slávu. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ku našim prosbám nakloň svoj sluch, Pane,
Bože, k nám schýľ sa v láskavosti svojej,
vypočuj prosby svojich služobníkov
    v modlitbe vrúcnej.

Láskavo zhliadni zo svätého trónu,
zjasnenou tvárou lampáše hneď zapáľ
oleja nášho a temnotu vyžeň
    zo srdca všetku.

Hriechy nám odplav v hojnej láskavosti,
nečisté škvrny umy, rozlám putá,
ušetri hriešnych, zdvihni tých, čo padli,
    pravicou svojou.

Sláva buď Bohu, večitému Otcu,
sláva i Synu, zrodenému z Otca,
sláva i Duchu Svätému, čo vládne
    po všetky veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará. 

Žalm 37
Údel zlých a údel spravodlivých

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. (Mt 5, 5)

I

Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi *
    a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
Veď oni uschnú rýchlo ako tráva *
    a zvädnú ako zelená bylina.

Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob *
    a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi *
    a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, *
    on sa už postará.
Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo *
    a tvoje právo ako poludňajší jas.

Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; †
    nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, *
    a s človekom, čo strojí úklady.
Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, *
    nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

Všetci ničomníci budú zničení, *
    lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.
Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; *
    budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
Tichí však zdedia zem *
    a budú žiť v šťastí a pokoji.

Ant. 1 Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará. 

Ant. 2 Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán. 

II

Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému *
    a škrípe proti nemu zubami.
Ale Pán sa mu smeje, *
    lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

Hriešnici tasia meč *
    a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka *
    a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.
Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca *
    a ten luk sa im doláme.

Lepšie to málo, čo má spravodlivý, *
    než veľké bohatstvá hriešnikov.
Veď ramená hriešnikov budú polámané, *
    no spravodlivých posilňuje Pán.

O život bezúhonných sa stará Pán *
    a ich dedičstvo trvá naveky.
V nešťastí zahanbení nebudú *
    a v čase hladu budú nasýtení.

Ale hriešnici, tí zahynú, †
    nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk *
    a stratia sa ako dym.
Hriešnik si požičiava, a nevracia, *
    lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme *
    a tí, ktorým zlorečí, zahynú.
Pán upevňuje kroky človeka *
    a sprevádza ho na ceste.
Ak padne, neostane ležať, *
    veď Pán ho drží za ruku.

Bol som mladík, teraz som starec, †
    a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, *
    ani jeho deti žobrať o chlieb.
Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, *
    na jeho potomstve požehnanie spočinie.

Vyhýbaj zlu a dobre rob *
    a budeš mať domov naveky.
Lebo Pán miluje spravodlivosť *
    a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú *
    a pokolenie bezbožných bude zničené.
Lež spravodliví zdedia zem, *
    budú ju obývať na veky vekov.

Ant. 2 Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán. 

Ant. 3 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj. 

III

Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť *
    a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
V jeho srdci je zákon Boží *
    a jeho kroky nezakolíšu.
Hriešnik striehne na spravodlivého *
    a usiluje sa ho usmrtiť;
lenže Pán mu ho v rukách nenechá, *
    nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; †
    on ťa povýši za dediča zeme *
    a dožiješ sa záhuby hriešnikov.
Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval *
    a vypínal sťa céder košatý;
no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, *
    aj som ho hľadal, ale nenašiel.

Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, *
    lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.
Ale nespravodlivci všetci vyhynú *
    a potomstvo bezbožných bude vyhubené.
Spása spravodlivých prichádza od Pána, *
    on je ich ochrancom v čase súženia.
Pán im pomôže a oslobodí ich, †
    vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, *
    lebo sa spoliehajú na neho.

Ant. 3 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj. 

V. Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu.
R. Veď verím tvojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

18, 6-17. 24 – 19, 5
Absolónova smrť a Dávidov žiaľ

     Ľud vytiahol do poľa proti Izraelu a strhol sa v efraimskom lese boj. Dávidovo vojsko tam porazilo izraelský ľud, a bola to tam veľká pohroma. V ten deň padlo dvadsaťtisíc ľudí. Boj sa tam rozšíril po celej krajine. A oveľa viac bolo tých, ktorých z ľudu pohltil les, ako tých, ktorých v ten deň pohltil meč.
     Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a ostal visieť medzi nebom a zemou; mulica, na ktorej sedel, prešla. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“
     Joab povedal mužovi, čo mu to oznámil: „Keď si ho videl, prečo si ho nepribodol k zemi? A ja by som ti bol dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ On odpovedal Joabovi: „Ani keby si mi dal na ruku tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Veď sme počuli, keď kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: „Dávajte mi všetci pozor na chlapca Absolóna!“ A keby som to aj bol neverne urobil proti svojej duši, pred kráľom sa to nedá utajiť a ty by si sa bol postavil proti mne.“ Joab povedal: „Nebudem sa tu s tebou takto baviť.“ Vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi do srdca, keď sa ešte metal zavesený na dube. Tu pribehlo desať mladíkov, Joabových zbrojnošov, a dobili ho.
     Potom Joab zatrúbil na poľnicu a ľud prestal prenasledovať utekajúcich Izraelitov, lebo Joab ľud zadržal. Absolóna vzali a hodili ho v lese do veľkej jamy a navŕšili na neho veľmi veľkú hromadu kameňov. A celý Izrael utiekol do svojich stanov.
     Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a videl, že beží osamelý človek; zakričal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: „Ak je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach.“ Kým sa ten rýchlo približoval, pozorovateľ videl bežať iného človeka a pozorovateľ zakričal strážcovi brány: „Vidím človeka a beží sám.“ Kráľ povedal: „Aj ten nesie dobrú zvesť.“ Pozorovateľ hovoril: „Zdá sa mi, že ten prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimaas.“ Kráľ vravel: „Je to dobrý muž a prichádza s dobrou zvesťou.“
     Vtom Achimaas zavolal na kráľa: „Pokoj!“ Poklonil sa kráľovi až tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý zovrel ľudí, čo zdvihli svoje ruky proti môjmu pánovi a kráľovi.“ Kráľ sa spýtal: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Achimaas odpovedal: „Videl som veľký zmätok, keď Joab poslal kráľovho sluhu a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo.“ Kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil a stál. Vtom sa zjavil Etiópčan a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk všetkých, čo povstali proti tebe.“ Ale kráľ sa opýtal Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Etiópčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo zločinne povstali proti nemu.“
     Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!“
     Joabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za svojím synom. A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v celom národe, lebo ľud počul v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím synom.“ V ten deň vošiel ľud do mesta kradmo. Tak, ako sa vracia zahanbený ľud, keď uteká z boja. A kráľ si zahalil tvár a kričal veľkým hlasom: „Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!“

RESPONZÓRIUM

Ž 55, 13a. 14a. 15a; porov. 41, 10b; 2 Sam 19, 1

R. Keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, s tebou ma spájal veľmi nežný zväzok, a zdvihol si proti mne pätu.
V. Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: Syn môj Absolón, syn môj! * Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, s tebou ma spájal veľmi nežný zväzok, a zdvihol si proti mne pätu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 33, 29: CCL 38, 272-273)

Tí, čo sú mimo, či chcú alebo nechcú, sú našimi bratmi

     Bratia, veľmi vás povzbudzujeme k láske, nielen medzi vami navzájom, ale aj k tým, čo sú mimo, či sú to pohania, čo ešte neveria v Krista, alebo tí, čo sú od nás odlúčení, a vyznávajú s nami Hlavu, ale od tela sa oddelili. Žiaľme za nimi, bratia, ako za svojimi bratmi. Či chcú, alebo nechcú, sú našimi bratmi. Až vtedy by prestali byť našimi bratmi, keby prestali hovoriť: „Otče náš.“
     O ktorýchsi povedal Prorok: „Tým, čo vám hovoria: Nie ste naši bratia, povedzte: Ste naši bratia.“ Uvažujte, o kom to mohol povedať. O pohanoch? Nie, lebo ich nenazývame našimi bratmi ani podľa Písma ani podľa toho, ako sa hovorí v Cirkvi. Alebo o Židoch, ktorí neuverili v Krista?
     Čítajte Apoštola a uvidíte, že keď Apoštol hovorí „bratia“ bez nejakého prídavku, rozumie iba kresťanov: „Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš?“ A na inom mieste hovorí: „Vy krivdíte a škodíte, a to bratom.“
     Teda tí, čo hovoria: „Nie ste naši bratia,“ nazývajú nás pohanmi. A preto nás chcú aj prekrstiť a hovoria, že my nemáme, čo dávajú oni. Preto je ich blud dôsledný, keď popierajú, že sme ich bratmi. Ale prečo nám hovorí Prorok: „Vy im povedzte: Ste naši bratia,“ ak nie iba preto, že v nich uznávame to, čo neopakujeme? Oni neuznávajú náš krst a tým popierajú, že sme ich bratmi. My neopakujeme ich krst, ale uznávame ho ako náš a hovoríme im: „Ste naši bratia.“
     Oni povedia: „Prečo nás vyhľadávate, čo s nami chcete?“ Odpovedzme: „Ste naši bratia.“ Povedia: „Choďte preč od nás, my nemáme s vami nič spoločné.“ Ale my s vami máme: vyznávame jedného Krista, musíme byť v jednom tele, pod jednou hlavou.
     Zaprisahávame vás teda, bratia, pre milosrdnú lásku, ktorej mliekom sa živíme, ktorej chlebom sa posilňujeme, pre Krista, nášho Pána, pre jeho miernosť, zaprisahávame vás (lebo je načase, aby sme ich zahrnuli veľkou láskou a prekypujúcim milosrdenstvom a prosili Boha za nich, aby im raz udelil zdravé zmýšľanie, aby sa spamätali a zbadali, že nemajú absolútne čo povedať proti pravde; lebo im nezostalo nič iné iba chorobná srdnatosť, ktorá je tým slabšia, čím viac si namýšľa, že má silu), zaprisahávame vás za slabých, za tých, čo zmýšľajú podľa tela, za živočíšnych a telesných, a predsa našich bratov, ktorí slávia tie isté tajomstvá, aj keď nie s nami, ale tie isté, ktorí odpovedajú to isté „Amen“, hoci nie s nami, ale to isté; modlite sa za nich k Bohu z hĺbky svojej lásky.

RESPONZÓRIUM

Ef 4, 1. 3. 4

R. Prosím vás v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo; * A usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
V. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. * A usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu, a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky