16. máj 2008

Sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka, spomienka
(v Rožňavskej diecéze sviatok hlavného patróna)


Narodil sa v Čechách v Nepomuku okolo polovice 14. storočia. Bol verejným notárom a sudcom pražského arcibiskupa a od roku 1389 jeho generálnym vikárom. Statočne bránil práva Cirkvi proti kráľovi Václavovi IV. Na kráľov príkaz a za jeho prítomnosti Jána mučili a dňa 20. marca 1393 vo večerných hodinách ho hodili do rieky Vltavy. Už v nasledujúcich desaťročiach vládlo presvedčenie, že hlavným dôvodom jeho zavraždenia bolo spovedné tajomstvo, ktoré Ján dôsledne chránil pred neústupčivou kráľovou žiadosťou. Jeho telo je uložené v pražskom metropolitnom chráme a je vo veľkej úcte.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc,
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve. 

Žalm 38
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve

Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)

I

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
    a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
    dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
    pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
    a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve. 

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. 

II

Rany mi zapáchajú a hnisajú *
    pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
    smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *
    a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
    v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
    ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
    i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi †
    odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
    aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
    a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
    a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. 

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. 

III

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
    ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
    a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *
    ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
    a keď sa potknem, *
    nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *
    a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
    a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
    ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
    že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *
    Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
    Pane, moja spása.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. 

V. Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať. Aleluja.
R. Ale Božie skutky je čestné zjavovať. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Petra

4, 12 – 5, 11

Nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli

     Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.
     Lebo je čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?!
     „A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“
     Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle, nech dobrými skutkami odporúčajú svoje duše vernému Stvoriteľovi.
     Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.
     Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo
     Boh pyšným odporuje,
     ale pokorným dáva milosť.
     Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.
     A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Jak 1, 12; Zjv 2, 10

R. Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života. * Ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Aleluja.
V. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. * Ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

O mučení a smrti Jána z Pomuku od arcibiskupa Jána z Jenštejna

(27. článok Sťažností Bonifácovi IX. z roku 1393)

Dal ho mučiť pred očami všetkých a sám priložil ruku

     Na nasledujúci deň mi určili termín, keď sa malo prostredníctvom kráľovskej rady rokovať o urovnaní a zmierení s kráľom, moravským markgrófom a kráľovským komorníkom. S mojimi radcami ma predviedli pred kráľa na uzavretie konečného mieru. Ako som tam bol so svojimi vikármi a s inými, kráľ zrušil dohodu, ktorej uzavretie zveril svojej rade, a povedal, že s onou pokonávkou a zmierením nie je spokojný. A vravel toto: „Ty, arcibiskup, vylučuješ z Cirkvi mojich úradníkov bez môjho vedomia a potvrdil si kladrubského opáta!“ A mnoho iných vyhrážok povedal majstrovi mojej kúrie: „Odstúp odo mňa, lebo ti zaraz dám zraziť hlavu!“ Potom sa pozrel na tých, čo ma sprevádzali, a povedal: „Týchto štyroch zatknite“ – totiž môjho oficiála Mikuláša Puchníka, doktora cirkevného práva môjho vikára Jána, míšenského prepošta môjho kanonika Václava a mňa – „a obozretne odveďte!“ A iným pohrozil: „Teba a teba utopím!“ Keď som pred ním niekoľko ráz pokľakol, usilujúc sa zmierniť jeho hnev, aj on posmešne kľakol predo mňa na obe kolená.
     A keď bol v kapitule, hneď udrel rukoväťou svojho meča po hlave doktora práv dekana môjho pražského kostola Bohuslava, už vetchého starca, tak silno, že mu vytryskol prúd krvi, a s rukami zviazanými za chrbtom rozkázal ho odviesť do domu pražského kastelána.
     Navečer ich dal – zviazaných na rukách i nohách – pred očami všetkých svojmu katovi mučiť a on sám priložil ruku i fakľu k bokom vikára a oficiála i na iné miesta. A kázal ich utopiť. A boli by už bývali všetci utopení, keby neboli – ako vravia ľudia – v prítomnosti verejného notára sľúbili a odprisahali, že nikdy nepovedia, že boli zajatí alebo mučení; a ako som sa dozvedel, chcel tiež, aby mu prisahali, že sa postavia proti mne, biskupovi. Oni však, celí prestrašení, radšej žiadali vyhotovenie verejnej listiny, ako by sa mali dať utopiť, a – ako hovoria ľudia – potvrdili ju svojimi prísahami. Potom ich prepustili.
     Iba ctihodného Jána, doktora a môjho vikára, po strašnom mučení a prepálení boku, takže už ani nemohol zostať nažive, viedli verejne ulicami a námestiami mesta utopiť. Asi o tretej hodine v noci ho z pražského mosta so zviazanými rukami a s hlavou priviazanou k nohám v podobe kolesa hodili do rieky a utopili.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mk 6, 20

R. Kráľ sa Jána bál. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.
V. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.

MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si vyvolil kňaza a mučeníka Jána za obrancu práv Cirkvi a za strážcu spovedného tajomstva; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme si vzali príklad z jeho statočnosti a verne konali službu, do ktorej si nás povolal. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 10. apríl 2008, 14:39.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky