Cyprián sa narodil v Kartágu okolo roku 210 v pohanskej
rodine. Prijal vieru, stal sa kňazom a roku 249 ho vysvätili za biskupa
mesta. V búrlivých časoch vynikajúco riadil Cirkev činmi i písmom. Za Valeriánovho
prenasledovania musel ísť najprv do vyhnanstva a potom 14. septembra 258 zomrel ako mučeník.
V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I
Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, *
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb *
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
a ja schnem sťa tráva.
Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ale ty, Pane, trváš večne *
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
neber ma v polovici mojich dní; *
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
rozpadnú sa sťa odev, *
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý *
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
V.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
R.
Nakloň sluch k slovám mojich úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Možno vziať hociktoré z nasledujúcich čítaní:
Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána
Cyprián svojmu bratovi Kornéliovi. Dozvedeli sme sa, milovaný brat, o slávnych svedectvách vašej viery a statočnosti. A my sme prijali
vaše slávne vyznanie s takou radosťou, že sa aj my počítame za účastníkov a spoločníkov vašich zásluh a chvál. Lebo keď máme aj
jednu Cirkev a aj nás spája jednota ducha a nerozdielna svornosť, ktorý kňaz by si neblahoželal za pochvaly svojho spolukňaza, akoby
boli jeho vlastné? Alebo ktoré bratstvo by sa kdekoľvek netešilo z radosti svojich bratov?
Nedá sa dostatočne vyjadriť, aké tu bolo plesanie a aká radosť, keď sme sa dozvedeli o vašom úspechu a statočnosti. Ty si tam bol
vodcom bratov pri vyznávaní, ale aj vyznanie vodcu naberalo silu z vyznania bratov. Tým, že kráčaš prvý do slávy, získavaš si mnoho
spoločníkov na ceste do slávy, a tým, že si pripravený vyznať prvý za všetkých, strhuješ za sebou vyznavačský ľud. A tak nevieme,
čo máme na vás prv velebiť – či tvoju odhodlanú a silnú vieru, alebo nerozlučnú lásku bratov. Verejne sa tam osvedčila odvaha biskupa,
ktorý ide popredu, a ukázala sa jednota bratov, ktorí ho nasledovali. Keď ste jeden duch a jeden hlas, to je vyznanie celej Rímskej cirkvi.
Milovaný brat, zažiarila viera, ktorú o vás hlásal svätý Apoštol. Už vtedy v duchu predvídal túto slávu čnosti a statočnú pevnosť
a ohlasovaním budúcich vecí dosvedčoval vaše zásluhy, a tým, že chválil rodičov, podnecoval synov. Keď ste takíto jednomyseľní,
keď ste silní, dávate aj ostatným bratom veľký príklad jednomyseľnosti a sily.
Pre vzájomnú lásku, ktorou k sebe navzájom patríme, povzbudzujeme sa, milovaný brat, koľko môžeme, veď aj Pánova prozreteľnosť
nás napomína a pripravuje a aj blahodarné rozhodnutia Božieho milosrdenstva nám pripomínajú, že sa už blíži deň nášho zápasu
a posledného boja, aby sme neprestávali zotrvávať na pôstoch, bdení a modlitbách so všetkým ľudom. Lebo toto sú naše nebeské
zbrane, ktoré nám dávajú silu stáť a vytrvať. Toto sú duchovné hradby a Božie šípy, ktoré nás chránia.
Pamätajme navzájom na seba, buďme svorní a jednomyseľní, ustavične sa jeden za druhého modlime, vzájomnou láskou si zmierňujme
tiesne a úzkosti.
Z prokonzulárnych zápisov o mučeníctve svätého biskupa Cypriána
Ráno štrnásteho septembra zišiel sa podľa rozkazu prokonzula Galéria Maxima veľký zástup na Sextovom poli. A tak si v ten deň
prokonzul Galérius Maximus sadol na sauciolskom nádvorí a rozkázal, aby mu priviedli Cypriána. Keď ho priviedli, prokonzul Galérius
Maximus povedal biskupovi Cypriánovi: „Ty si Tascius Cyprianus?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, som.“
Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Ty sa vydávaš za hlavu tých bezbožných ľudí?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, ja.“
Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Najsvätejší cisári ti nariadili, aby si obetoval.“ Biskup Cyprián odpovedal: „To ja nerobím.“
Galérius Maximus vravel: „Rozmysli si to.“ Biskup Cyprián odvetil: „Rob, čo ti prikázali; v takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať.“
Galérius Maximus sa poradil s porotou a ťažko s nevôľou vyniesol rozsudok týmito slovami: „Dlho si žil bezbožne a veľa ľudí si zhromaždil
pre svoje zločinné sprisahanie, lebo si nepriateľsky vystúpil proti rímskym bohom a posvätným obradom a ani nábožní a presvätí vladári,
božský Valerián a Gallién, ani najvznešenejší cisár Valerián ťa nemohli priviesť späť na cestu svojich náboženských obradov. A tak, keďže
si bol odhalený ako pôvodca a podnecovateľ najničomnejších zločinov, sám budeš výstrahou pre tých, ktorých si svojím zločinom združil
okolo seba: tvojou krvou sa napraví poriadok.“ Ako to povedal, prečítal z tabuľky rozhodnutie: „Tascia Cypriána treba sťať mečom.“
Biskup Cyprián povedal: „Bohu vďaka.“
Po tomto výroku zástup bratov volal: „Chceme, aby s ním sťali aj nás.“ Preto nastal medzi bratmi hlasný rozruch
a veľký zástup šiel za ním. A tak Cypriána odviedli na Sextovo pole, kde si vyzliekol plášť s kapucňou, kľakol na zem a pohrúžil sa
do modlitby pred Pánom. A keď si zobliekol dalmatiku a odovzdal ju diakonom, stál iba vo vlnenom šate a čakal na kata.
Keď kat prišiel, rozkázal svojim, aby dali katovi dvadsaťpäť zlatých. Bratia pred neho prestierali plachty a šatky. Potom si blahoslavený
Cyprián vlastnoručne zaväzoval oči. Ale keď si nemohol uviazať konce šatky, zaviazali mu ich kňaz Julián a subdiakon Julián.
Tak bol blahoslavený Cyprián umučený a jeho telo pre zvedavosť pohanov uložili neďaleko odtiaľ. V noci ho potom vzali a so sviecami
a fakľami s modlitbou a veľkým triumfom preniesli na pozemok prokurátora Makróbia Kandidiána, ktorý je pri rybníku na Mappalienskej
ceste. O niekoľko dní prokonzul Galérius Maximus zomrel.
Blahoslavený Cyprián zomrel mučeníckou smrťou štrnásteho septembra za cisárov Valeriána a Galliéna, ale za vlády nášho
Pána Ježiša Krista; jemu česť a sláva na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Večný Bože, vo svätom pápežovi Kornéliovi a vo svätom biskupovi
Cypriánovi dal si svojej Cirkvi horlivých duchovných pastierov a neohrozených mučeníkov; na ich orodovanie upevni našu vieru a povzbuď nás k modlitbe
a práci za jednotu Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:42.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky