V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.
Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví,
bedlite, lebo prichádzam.
Keď povievaním osvieži,
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.
Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.
Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.
Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.
Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.
Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.
Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.
To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
V.
Pane, ku komu by sme išli?
R.
Ty máš slová večného života.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kroník
Dávid povedal: „Môj syn Šalamún je ešte mladý a útly chlapec a dom, ktorý treba postaviť Pánovi, musí byť taký, aby ho spomínali
a oslavovali vo všetkých krajinách. Pripravím mu teda, čo bude potrebovať.“ A preto pred svojou smrťou pripravil všetky prostriedky.
Potom zavolal svojho syna Šalamúna a prikázal mu, aby postavil dom Pánovi, Bohu Izraela. Dávid povedal Šalamúnovi: „Syn môj, ja som
zamýšľal postaviť dom menu Pána, môjho Boha. Ale Pán mi povedal: ,Prelial si veľa krvi a viedol veľké vojny. Nebudeš môcť postaviť dom
môjmu menu, keď si vylial toľko krvi predo mnou. Syn, ktorý sa ti narodí, bude mužom pokoja. Zaistím mu pokoj od všetkých jeho nepriateľov
zo všetkých strán, a preto sa bude volať Šalamún. Pokoj a mier darujem v Izraeli po všetky jeho dni. On postaví dom môjmu menu. On mi
bude synom a ja mu budem otcom. A upevním jeho kráľovský trón nad Izraelom naveky.‘ A teraz nech je s tebou Pán, syn môj. Nech sa ti
darí postaviť dom Pánovi, svojmu Bohu, ako to o tebe povedal. Nech ti Pán dá múdrosť a rozvahu, aby si vedel spravovať Izrael
a zachovávať zákon Pána, svojho Boha. Iba vtedy budeš mať úspech, keď budeš zachovávať prikázania a ustanovenia, ktoré dal Pán
Mojžišovi pre Izrael. Buď statočný a vzmuž sa! Neboj sa, ani sa nechvej! Pozri, ja som popri svojich strastiach pripravil prostriedky na Pánov
dom: stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, meď a železo nemožno ani odvážiť, lebo je ich tak veľa. Pripravil som drevo i kameň;
a ty k tomu pridáš. Máš aj veľa remeselníkov – kamenárov, murárov, tesárov a rôznych odborníkov schopných vytvoriť diela zo zlata
a striebra, medi a železa, čoho je bez počtu. Vstaň teda a rob a Pán bude s tebou.“
Dávid prikázal aj všetkým izraelským kniežatám, aby pomáhali jeho synovi Šalamúnovi: „Vidíte, že Pán, váš Boh, je s vami a daroval vám
pokoj zo všetkých strán, obyvateľov krajiny vydal do vašej ruky a krajina sa podrobila Pánovi a jeho ľudu. Oddajte teda svoje srdcia
a svoje duše hľadaniu Pána, svojho Boha. Vstaňte a stavajte svätyňu Pánovi, Bohu, aby sa mohla zaniesť archa Pánovej zmluvy i nádoby
zasvätené Bohu do domu, ktorý sa postaví Pánovmu menu.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Traktátov biskupa Balduina Canterburského
„Ja a Otec prídeme a urobíme si uňho príbytok.“ Nech je tvoja brána otvorená tomu, ktorý prichádza. Otvor svoju dušu, otvor vnútro
svojej mysle, aby videl bohatstvo prostoty, poklady pokoja, ľúbeznosť milosti. Rozšír svoje srdce, vyjdi v ústrety slnku večného svetla,
„ktoré osvecuje každého človeka“. Veď to pravé svetlo svieti pre všetkých. Ale ak niekto zatvorí svoje okná, sám sa pripraví o večné svetlo.
Ak ty zatvoríš bránu svojej mysle, vyvieraš aj Krista. A hoci by mohol vojsť, nechce vtrhnúť nevhod, nechce sa vnútiť proti vôli.
Narodil sa z Panny, vyšiel z lona, ožaruje všetko na celom svete, aby svietil všetkým. Vnímajú ho tí, čo túžia po jase trvalého svetla,
ktoré nijaká noc nepreruší. Po slnku, ktoré vidíme každý deň, nasleduje tmavá noc. Ale slnko spravodlivosti nikdy nezapadá, lebo po múdrosti
nenasleduje zloba.
Blažený je teda ten, komu Kristus klope na bránu. Našou bránou je viera, ktorá zaisťuje celý dom, ak je pevná. Cez túto bránu vchádza
Kristus. Preto aj Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Hlas môjho brata klope na bránu.“ Počúvaj toho, čo klope, počúvaj toho, čo túži vojsť:
„Otvor mi, sestra moja, nevesta, holubica moja, moja dokonalá, veď mám hlavu plnú rosy a svoje vlasy nočných kropají.“
Uvedom si to, keď veľmi klope na tvoju bránu Božie Slovo, keď má hlavu plnú nočnej rosy. Ono rado navštevuje tých, čo sú v súžení a
v skúškach, aby nik nepodľahol pod náporom strastí. Keď trpí jeho telo, jeho hlava je plná rosy a kropají. Vtedy treba teda bdieť, aby
ženích nebol vyvretý a neodišiel, keď príde. Lebo ak spíš a tvoje srdce nebdie, odíde skôr, ako zaklope. Ak tvoje srdce bdie, klope
a domáha sa, aby mu otvorili bránu.
Máme teda bránu duše, máme aj brány, o ktorých sa hovorí: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo
má vstúpiť kráľ slávy.“ Ak budeš ochotný zdvihnúť tieto brány svojej viery, vstúpi k tebe kráľ slávy, ktorý prináša víťazstvo vlastného
umučenia. Aj spravodlivosť má brány. Lebo aj o nich čítame v Písme, kde hovorí Pán Ježiš skrze svojho proroka: „Otvorte mi brány
spravodlivosti.“
Je teda duša, ktorá má bránu, a je taká, ktorá má brány. K tejto bráne prichádza Kristus a klope, klope na brány. Otvor mu teda:
chce vojsť, chce nevestu nájsť bdejúcu.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho
Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu,
a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky