V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bdelý kohút spevom pohltí
nočnú, hustú temnotu
a odháňa sivé mračno,
ktoré cez noc vládlo tu,
keď vzývame s vrúcnym srdcom,
Bože, tvoju dobrotu.
Keď zem celá tíško spala,
pohrúžená do šera,
a smrť nad ňou panovala
ako trúchla príšera,
prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,
sťa jas, čo tmu postiera.
Tys’ nás, Kriste vyburcoval
z hriešnosti a nevery
a dal si nám za sprievodcu
svetlo, keď sa zošerí,
vyslobodil si tých, čo v tmách
akoby už pomreli.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
ktorý život, pokoj, svetlo
dáva ľudstvu hriešnemu,
aby, chváliac Trojjedného,
došlo k blahu večnému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Stoj pri nás, Tvorca láskavý,
ty sláva svetla Otcovho,
keď tvoja milosť chýba nám,
v srdci je úzkosť, striasa ho.
Keď nás Duch Svätý napĺňa
a v srdci Boha nosíme,
zlý duch nás na zlo nezvábi
a odpor k hriechu zosilnie
a v každodennom živote
uprostred sveta budeme
žiť podľa tvojich zákonov
a pokušeniu vyhneme.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
Možno brať aj nasledovný hymnus:
V ten deň hnevu, v ten deň práva
v prach sa zvráti sveta sláva,
Sibyla a Dávid vravia.
Aký strach nás schváti dravý,
keď sa pred očami zjaví
všetkých skutkov sudca pravý.
Hlasy trúby, plné čudu,
ponad hroby krajín budú
znieť a volať všetkých k súdu.
Príroda, smrť v žase stíchne,
keď sa každý mŕtvy zdvihne,
k súdu príde, jak len stihne.
Napísaná kniha tu je,
všetky deje obsahuje,
z nej svet ortieľ vypočuje.
Keď si sudca teda sadne,
vyjaví sa všetko riadne,
nenechá tak viny žiadne.
Bože mocný, Bože silný,
Bože svätý, trojjediný,
medzi blažených nás prijmi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve.
Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)
I
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, vo svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi †
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
a keď sa potknem, *
nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
V.
Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.
R.
A za tvojím spravodlivým výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu svätého apoštola Petra
Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v obidvoch vás napomínam, lebo chcem prebudiť vašu čistú myseľ, aby ste pamätali
na to, čo predpovedali svätí proroci, i na to, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli. Predovšetkým vedzte, že
v posledných dňoch prídu s posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, a budú hovoriť: „Kde je ten jeho prisľúbený príchod?“
Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia. Skryté je im totiž – a oni to chcú –, že nebo
je oddávna a že zem povstal Božím slovom z vody a skrze vodu a že skrze ne zahynul aj vtedajší svet, zatopený vodou.
A to isté slovo udržiava terajšie nebo i zem a zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.
Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká
s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali
na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i diela, ktoré sú
na nej.
A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý
sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva
spravodlivosť.
Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. A zhovievavosť nášho
Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak, ako vo všetkých
listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú,
ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.
Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho
pevného základu. Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O smrteľnosti
Nesmieme zabudnúť, že máme plniť nie svoju, ale Božiu vôľu, podľa toho, ako nám Pán prikázal denne sa modliť. Aké je nesprávne,
aké zvrátené, keď prosíme, aby bola Božia vôľa, a keď nás Boh odvoláva a povoláva z tohto sveta, nie sme ochotní hneď poslúchnuť
rozkaz jeho vôle. Odporujeme a vzpierame sa a ako zanovití otroci smutní a užialení sa dávame predvádzať pred Pána.
Odchádzame odtiaľto v putách neodvratnej nevyhnutnosti, a nie v ochotnej poslušnosti. A chceme, aby nás vyznamenal nebeskými
poctami ten, ku ktorému prichádzame proti svojej vôli. Načo sa teda modlíme a prosíme, aby prišlo nebeské kráľovstvo, keď sa
tešíme pozemskej porobe?! Prečo sa tak často modlíme a prosíme, aby čím skôr prišiel deň kráľovstva, keď väčšmi túžime a silnejšie
si prajeme tu slúžiť diablovi, ako kraľovať s Kristom?!
Keď svet nenávidí kresťana, prečo máš rád toho, ktorý ťa nenávidí, a nejdeš radšej za Kristom, ktorý ťa aj vykúpil aj miluje?
Ján vo svojom liste volá a hovorí, aby sme nemilovali svet nasledovaním telesných žiadostí, povzbudzuje: „Nemilujte svet, ani to,
čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo všetko, čo je vo svete, je žiadostivosť tela, žiadostivosť
očí a svetská ctižiadosť. A svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“ Radšej buďme, milovaní
bratia, neporušenou mysľou, pevnou vierou a silnou čnosťou pripravení na všetko, čo chce Boh. Nepoddajme sa strachu zo smrti
a myslime na nesmrteľnosť, ktorá po nej nasleduje. Tak ukážeme, že sme tým, v čo veríme.
Treba si uvedomiť, milovaní bratia, a opätovne myslieť na to, že sme sa zriekli sveta a nateraz tu žijeme ako cudzinci a pútnici.
Objímme deň, ktorý každému pridelí jeho príbytok, ktorý nás odtiaľto vyslobodí, zbaví nás nástrah sveta a vráti nás do raja a
do kráľovstva. Kto by sa z cudziny neponáhľal späť do vlasti? My považujeme za svoju vlasť raj. Tam nás očakáva veľký počet
našich drahých, tam za nami túži početný a bohatý zástup rodičov, bratov, detí, ktorí sú si istí svojou neporušenosťou, ale ešte
ustarostení o našu spásu. Stretnúť sa s nimi a objať ich, aká je to ich i naša spoločná radosť! Aká je to tam rozkoš nebeského
kráľovstva bez strachu zo smrti a aké zvrchované a trvalé šťastie žiť vo večnosti!
Tam je slávny zbor apoštolov, tam je veľký počet plesajúcich prorokov, tam je nespočítateľný zástup mučeníkov, ovenčených
slávou za víťazstvo v boji a v utrpení; triumfujúce panny, ktorí si silou zdržanlivosti podrobili žiadostivosť mäsa a tela; odmenení
milosrdní, ktorí kŕmili a obdarúvali chudobných, čím konali skutky spravodlivosti, ktorí zachovávali Pánove prikázania a prevádzali
pozemské majetky do nebeských pokladníc. Za nimi, milovaní bratia, s nedočkavou dychtivosťou túžme. Nech Boh vidí toto naše
zmýšľanie, nech Kristus zhliadne na toto predsavzatie mysle a viery a nech dá väčšiu odmenu svojej lásky tým, čo väčšmi
po ňom túžili.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, ustavične povzbudzuj našu vôľu, aby sme
horlivo spolupracovali na diele našej spásy a v bohatej miere dosiahli
dary tvojej otcovskej dobroty. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:43.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky