V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Hviezda z Magdaly, vzácna žena svätá,
všetci ťa spevom, srdcom uctievame,
veď ty si bola s Kristom láskou spätá
vrúcne, oddane.
Keď si spoznala jeho moc a slávu,
pred ktorou miznú duchovia zla v temne,
kajúca dvíhaš k nemu srdce, hlavu
v dôvere pevnej.
A tak ťa sila tejto svätej lásky
núti bdieť stále v tôni Učiteľa,
sprevádzaš Pána i boj jeho ťažký
vždy verná, smelá.
Pod krížom stojíš, oplakávaš Pána
a mŕtve telo voňavkami mažeš,
Milovaného s úctou, milovaná,
do hrobu kladieš.
Nám Kristus z lásky dáva život nový;
pros za nás, by sme účasť večnú mali
na jeho sláve, by sme Miláčkovi
spievali chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I
Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, *
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb *
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
a ja schnem sťa tráva.
Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ale ty, Pane, trváš večne *
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
neber ma v polovici mojich dní; *
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
rozpadnú sa sťa odev, *
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý *
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
V.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
R.
Nakloň sluch k slovám mojich úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá
Keď prišla Mária Magdaléna k hrobu a Pánovo telo tam nenašla, myslela si, že ho odniesli, a oznámila to učeníkom. Oni šli, videli
a uverili, že je to tak, ako povedala žena. O nich sa ďalej píše: „Potom sa učeníci vrátili domov.“ A hneď sa dodáva:
„Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“
Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho,
ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli.
A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas
Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“
Najprv teda hľadala, a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosť, že našli.
Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo
dosiahnuť pravdu. Preto aj Dávid hovorí: „Po Bohu živom žízni moja duša, kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“
A zasa Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Ranená som láskou.“ A opäť: „Moja duša sa rozžialila.“
„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Zisťuje sa príčina bolesti, aby sa zväčšila túžba, lebo keď vysloví meno toho, ktorého hľadá,
zahorí ešte väčšou láskou k nemu.
„Ježiš ju oslovil: Mária!“ Keď ju nazval všeobecným menom podľa pohlavia a nepoznala ho, oslovuje ju po mene. Akoby jej otvorene
chcel povedať: „Spoznaj toho, ktorý ťa pozná. Nepoznám ťa všeobecne ako jednu z mnohých, ale zvláštnym spôsobom.“
Mária oslovená po mene spoznáva Stvoriteľa a hneď ho nazýva „Rabbuni“, čo znamená „Učiteľ“. Lebo to bol ten, ktorého hľadala
navonok, a on ju učil hľadať vo vnútri.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby
prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor
nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného
Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Lebo on
je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
10. apríl 2008, 14:40.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky