Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
    lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
    ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
    od východu i západu, *
    od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
    nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
    ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
    aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
    a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
    sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
    a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
    ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
    a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
    a rozlomil závory zo železa.

Na ceste neprávosti rozum stratili *
    a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
    a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
    a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
    o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *
    a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
    a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
    až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
    a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
    duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
    boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *
    a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
    a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
    a nech ho chvália v zbore starších.

Potoky na púšť premenil *
    a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
    pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
    z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *
    i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
    a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
    a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
    pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
    a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
    ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
    ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
    a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Zostúp a posaď sa do prachu,
panenská dcéra Babylonu;
sadni si na zem namiesto trónu,
dcéra Chaldejcov,
lebo už ťa nebudú volať
jemnou a nežnou.
Budem sa pomstiť,
nezľutujem sa nad nikým,
hovorí náš vykupiteľ,
    ktorého meno je Pán zástupov,
Svätý Izraela.

Seď ticho, zalez do tmy,
dcéra Chaldejcov,
lebo už sa nebudeš volať
vládkyňou kráľovstiev.
Nahneval som sa na svoj ľud,
potupil som svoje dedičstvo
a vydal som ich do tvojej moci.

No ty si s nimi nemala zľutovanie,
aj starca si zaťažila svojím ťažkým jarmom
a hovorila si: „Naveky budem paňou.“
Nepripustila si si to k srdcu
a nemyslela si na svoj koniec.

A teraz počuj, rozkošnica,
čo si bývaš v bezpečí
a vravíš si v srdci: „Ja a okrem mňa niet nikoho;
nebudem sedieť ako vdova
    a bezdetnosť nepoznám.“
Príde na teba oboje,
náhle, v jeden deň:
i bezdetnosť i vdovstvo;
znenazdania ťa zasiahnu
napriek množstvu tvojich čarov
a napriek sile tvojich zaklínaní.

Cítila si sa v svojej zlobe bezpečná
a hovorila si: „Nik ma nevidí.“
Tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa podviedli.

V srdci si si vravela:
    „Ja a okrem mňa niet nikoho.“
Príde na teba nešťastie
a nebudeš ho vedieť odvrátiť;
prikvačí ťa pohroma,
ktorú nebudeš môcť zažehnať;
náhle na teba príde bieda,
ani sa nenazdáš.

No postav sa so svojimi čarami
a so silou svojich zaklínaní,
ktorými si sa zaoberala od svojej mladosti:
možno ti pomôžu, hádam naženieš strach.
Unavila ťa kopa tvojich plánov;
nech prídu a nech ťa zachránia tí,
čo skúmajú nebesia a pozorujú hviezdy,
a nech ti na začiatku každého mesiaca oznámia,
čo má prísť na teba.