V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

V. Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
R. Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

On postaví moje mesto
a prepustí všetkých mojich zajatcov,
ale nie za peniaze ani za dary,“
hovorí Pán zástupov.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listov svätého pápeža Leva Veľkého

     Zbytočne by sme si hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek, keby sme neverili, že ako človek pochádza z rodu, o ktorom hovorí evanjelium. Matúš totiž hovorí: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“ a rad-radom pokračuje v jednotlivých generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená. Lukáš volí opačný postup v pokoleniach: vracia sa k praotcovi ľudského rodu, aby ukázal, že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť. Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom, keď s nimi zápasil, keď sa s nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm.
     No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme pravú prirodzenosť z koreňa predchádzajúcich praotcov.
     Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti, lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila; ešte si Múdrosť nepostavila dom v nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť sluhu sa ešte nestretli v jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v čase; ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia.
     A keby tento nový človek, čo prišiel „v tele podobnom hriešnemu“, nebol vzal na seba nášho starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty aj s matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by celé ľudské pokolenie zajaté v diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované mimo našej prirodzenosti, my by sme z neho neboli mali nič.
     Z tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v nej sa duchovne rodíme z toho istého Ducha, z ktorého sa počal a narodil Kristus. Preto hovorí evanjelista o veriacich, že „sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, tvoje večné Slovo sa v lone panenskej matky stalo telom; láskavo vypočuj naše prosby a dopraj, aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.