V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
     k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. 

Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
    a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
    dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
    pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
    a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. 

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. 

Rany mi zapáchajú a hnisajú *
    pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
    smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *
    a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
    v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
    ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
    i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi †
    odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
    aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
    a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
    a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. 

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. 

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
    ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
    a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *
    ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
    a keď sa potknem, *
    nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *
    a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
    a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
    ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
    že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *
    Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
    Pane, moja spása.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. 

V. Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie.
R. Tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

PRVÉ ČÍTANIE

Z knihy proroka Izaiáša

V ten deň budú trúbiť na veľkej poľnici
a prídu tí, čo sa stratili v Asýrskej krajine,
aj tí, čo boli vyhnaní do Egypta.
A budú sa klaňať Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátu svätého biskupa Augustína proti Faustovi

     Kresťanský ľud uctieva pamiatku mučeníkov posvätnou slávnosťou, aby sa povzbudil k ich nasledovaniu, aby mal účasť na ich zásluhách a podporu ich modlitby. Ale nijakému mučeníkovi nestaviame oltáre, iba na pamiatku mučeníkov.
     Kedy ktorý kňaz pri oltári, v ktorom sú telesné pozostatky svätých, povedal: Obetujem ti, Peter alebo Pavol alebo Cyprián? Čo sa obetuje, obetuje sa Bohu, ktorý korunoval mučeníkov, na miestach, kde sa koná spomienka na tých, ktorých korunoval. A tieto miesta nás napomínajú a povzbudzujú k vrúcnejšej láske aj k tým, ktorých môžeme nasledovať, aj k tomu, s pomocou ktorého ich môžeme nasledovať.
     Preto si mučeníkov uctievame takou láskou a spoločenstvom, akým uctievame za živa svätých Božích ľudí, u ktorých cítime, že majú srdce ochotné podstúpiť aj muky za pravdu evanjelia. Ale mučeníkov si ctíme o to vrúcnejšie, že majú všetky zápasy bezpečne a víťazne za sebou. Veď víťazom v blaženom živote môžeme oslavovať oveľa smelšie než tých, čo ešte zápasia v tomto živote.
     No neuctievame ich, ani ich neprikazujeme uctievať klaňaním (po grécky „latria“), lebo to je povinná služba vyhradená výlučne Božstvu, a takto si uctievame jedine Boha.
     A pretože k tejto úcte patrí prinášanie obety, hovoríme o idololatrii, ak niekto prináša obetu idolom. A my v nijakom prípade nič také neprinášame, ani prinášať neprikazujeme ani jednému mučeníkovi, ani jednej svätej duši, ani anjelovi. A keby niekto upadol do tohto bludu, podľa zdravej náuky ho pokarháme, buď aby sa napravil, alebo aby sa toho chránil.
     Veď ani sami svätí ako ľudia nechcú, aby im niekto prejavoval takú úctu, aká prináleží iba Bohu. Toto zjavne vidno na Pavlovi a Barnabášovi, keď im chceli Lykaončania obetovať ako bohom, pohnutí zázrakmi, ktoré u nich urobili. Roztrhli si šaty, pričom vyhlasovali a presviedčali ich, že nie sú bohmi, a zakazovali im to robiť.
     Lenže iné je, čo učíme, a iné, čo musíme strpieť. Iné je, čo sme povinní hlásať, a iné, čo treba napraviť, ale dokiaľ to nenapravíme, musíme to trpieť.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Pane a Bože náš, tvoj služobník svätý pápež Damaz bol veľkým ctiteľom mučeníkov a horlivo šíril ich úctu; daj, aby sme podľa jeho príkladu aj my obdivovali ich hrdinské skutky a neochvejne vyznávali svoju vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.