V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ráznosť i vľúdnosť biskupa
nábožne všetci oslávme;
toho, čo zahnal z krajiny
temnotu, búrky náramné.

Hľa, pred žezlom sa netrasie,
hnev kňažnej kňaza nezdolá,
aj ukrutného cisára
zaženie od brán kostola.

Hlboké pravdy Biblie
vysvetlí múdro, s radosťou,
odkrýva božské tajomstvá
s obdivuhodnou múdrosťou.

Z tej duše, vierou živenej,
vytrysknú piesne prekrásne
a jeho túžba po kríži,
po mučeníctve nehasne.

Zasiahni šípom svojich úst
vlka, čo ničí ovečky,
a svetlom pravej múdrosti
riaď vždy náš život pozemský.

Pros za nás Svätú Trojicu,
nech zmiluje sa nad nami
a nech nám dá, by sme ju raz
chválili v nebi hymnami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kedyže už prídem k Pánovi a uzriem jeho tvár?

Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie vody života. (Zjv 22, 17)

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *
    tak moja duša, Bože, túži za tebou.
† Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
    kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, *
    keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
Duša sa mi rozplýva pri spomienke, *
    ako som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou *
    uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? *
    A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, *
    moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; †
    preto si spomínam na teba *
    pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; *
    všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. †
    V noci mu zasa ja spievam *
    a modlím sa k Bohu môjho života.
Hovorím Bohu: „Ty si moja opora; †
    prečo na mňa zabúdaš? *
    A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?“
Sťa by mi kosti drvili, †
    keď ma moji utláčatelia tupia, *
    keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“

Prečo si smutná, duša moja? *
    A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, *
    spásu mojej tváre a môjho Boha.

Ant. 1 Kedyže už prídem k Pánovi a uzriem jeho tvár?

Ant. 2 Ukáž nám, Pane, svetlo svojho milosrdenstva.

Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru, a pohliadni na nás, *
    ukáž nám svetlo svojho milosrdenstva
a naplň bázňou voči sebe všetky národy, *
    ktoré ťa nehľadajú,
aby poznali, že okrem teba niet Boha, *
    a ohlasovali tvoje veľké skutky.

Zdvihni svoju ruku na cudzie národy, *
    nech vidia tvoju moc.
Ako si pred ich očami na nás ukázal, že si svätý, *
    tak pred našimi očami ukáž na nich, že si veľký.
Nech poznajú, ako sme my poznali, *
    že niet Boha okrem teba, Pane.
Obnov znamenia a zopakuj zázraky, *
    presláv svoju ruku a ukáž svoje pravé rameno.

Zhromaždi všetky Jakubove kmene *
    a budú tvojím dedičstvom ako na počiatku.

Zmiluj sa nad svojím ľudom, ktorý nosí tvoje meno, *
    nad Izraelom, s ktorým si zaobchádzal ako s prvorodeným.
Zmiluj sa nad svojím svätým mestom, *
    nad Jeruzalemom, miestom tvojho spočinutia.
Naplň Sion svojou velebou *
    a svojou slávou tvoj chrám.

Ant. 2 Ukáž nám, Pane, svetlo svojho milosrdenstva.

Ant. 3 Zvelebený si, Pane, na nebeskej oblohe.

Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti..., aby upriamil naše kroky na cestu pokoja. (Porov. Lk 1, 78. 79)

Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
    a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
    a noc noci to dáva na známosť.

Nie sú to slová, nie je to reč, *
    ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
    a ich slová až po končiny sveta.

Tam hore vybudoval stan pre slnko †
    a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
    a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.

Na jednom kraji neba sa vynára †
    a uberá sa k druhému; *
    pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

Ant. 3 Zvelebený si, Pane, na nebeskej oblohe.

KRÁTKE ČÍTANIE

KRÁTKE RESPONZÓRIUM
R. Nad tebou, Jeruzalem, * Vzíde Pán. Nad tebou.
V. A jeho veleba sa zjaví na tebe. * Vzíde Pán. Sláva Otcu. Nad tebou.

Ant. na Benediktus: Nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. 

PROSBY
Milovaní bratia (a sestry), prosme Krista, Vykupiteľa, ktorý príde vyslobodiť z moci smrti tých, čo sa obracajú k nemu, a pokorne volajme:
     Príď, Pane Ježišu.

Pane, keď zvestujeme tvoj príchod,
— očisť nám srdce od márnych myšlienok.
Pane, nech ťa tvoja Cirkev, ktorú si založil,
— oslavuje vo všetkých národoch.
Tvoj zákon, Pane, ktorý osvecuje mysle,
— nech ochraňuje ľud od každého poblúdenia.
Ty si poveril Cirkev, aby nám ohlasovala radostnú zvesť o tvojom príchode;
— daj, aby sme ťa prijali s ochotnou oddanosťou.

Otče náš.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, vo svätom biskupovi Ambrózovi dal si nám vynikajúceho učiteľa katolíckej viery a vzor apoštolskej odvahy; vrúcne ťa prosíme, aj v našich dňoch pošli svojej Cirkvi duchovných pastierov podľa tvojho srdca, aby ju spravovali múdro a neohrozene. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.