V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
     a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

Možno brať aj nasledovný hymnus:

V ten deň hnevu, v ten deň práva
v prach sa zvráti sveta sláva,
Sibyla a Dávid vravia.

Aký strach nás schváti dravý,
keď sa pred očami zjaví
všetkých skutkov sudca pravý.

Hlasy trúby, plné čudu,
ponad hroby krajín budú
znieť a volať všetkých k súdu.

Príroda, smrť v žase stíchne,
keď sa každý mŕtvy zdvihne,
k súdu príde, jak len stihne.

Napísaná kniha tu je,
všetky deje obsahuje,
z nej svet ortieľ vypočuje.

Keď si sudca teda sadne,
vyjaví sa všetko riadne,
nenechá tak viny žiadne.

Bože mocný, Bože silný,
Bože svätý, trojjediný,
medzi blažených nás prijmi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. 

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
    vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
    ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
    opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *
    pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
    lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
    ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
    ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
    lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
    a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
    moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. 

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. 

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
    od zármutku mi chabne oko, *
    duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
    a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
    a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
    susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
    Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
    som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
    hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
    ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
    a hovorím: „Ty si môj Boh, *
    v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
    a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
    a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. 

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. 

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
    a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
    pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *
    pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
    pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *
    že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
    „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
    keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
    Pán verných chráni, *
    ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
    vy všetci, čo dúfate v Pána.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. 

V. Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
R. Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Petra

     Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.
     Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Poučení svätého opáta Kolumbána

     Mojžiš v Zákone napísal: „Boh urobil človeka na svoj obraz a na svoju podobu.“ Všimnite si, prosím, dosah tohoto výroku. Všemohúci, neviditeľný, nepochopiteľný, nevýslovný, neoceniteľný Boh vytvoril z hliny človeka a poctil ho hodnosťou svojho obrazu. Čože má človek spoločné s Bohom? Čo má zem s duchom? Veď „Boh je duch“. Je veľké vyznačenie, že Boh vložil do človeka obraz svojej večnosti a podobu svojho života. V podobnosti s Bohom je veľká dôstojnosť človeka, ak si ju zachová.
     Ak bude správne používať schopnosti vložené do duše, bude podobný Bohu. Boh nás teda prikázaniami poučuje, že mu musíme vrátiť všetky schopnosti, ktoré do nás zasial na samom začiatku nášho života. Toto je prvé: „Milovať nášho Pána z celého srdca, lebo on prvý“ od počiatku, prv, ako sme boli, „miloval nás“. Veď láska k Bohu je obnovenie jeho obrazu. A Boha miluje ten, kto zachováva jeho prikázania. Povedal totiž: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.“ A jeho prikázanie je vzájomná láska, podľa toho: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“
     Lenže pravá láska „nemiluje len slovom, ale skutkom a pravdou“. Vráťme teda nášmu Bohu, nášmu Otcovi, jeho obraz neporušený, v svätosti, lebo on je svätý podľa toho: „Buďte svätí, lebo ja som svätý;“ v láske, lebo je láskou podľa toho Jánovho: „Boh je láska;“ v dobrote a pravde, lebo on je dobrý a pravdivý. Nemaľujme obraz nepriateľa. Kto je surový, kto je hnevlivý, kto je pyšný, maľuje obraz tyrana.
     Aby sa teda v nás neformoval tyranský obraz, nech v nás Kristus maľuje svoj obraz, lebo on hovorí: „Svoj pokoj vám dávam, svoj pokoj vám zanechávam.“ Ale čo nám pomôže, keď budeme vedieť, že pokoj je dobrý, ak ho dobre nezachováme? Veď to najlepšie býva najkrehkejšie a čím je niečo cennejšie, tým väčšiu pozornosť a bedlivejšiu opateru si vyžaduje. A je veľmi krehké to, čo sa stráca ľahkomyseľnou rečou a zaniká aj najmenšou urážkou brata. Lebo ľudom nepôsobí nič taký pôžitok, ako hovoriť o cudzích veciach a miešať sa do cudzích vecí, kdekade viesť plané reči a ohovárať neprítomných. A preto tí, čo nemôžu povedať: „Pán mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného,“ nech mlčia, a ak niečo povedia, nech to šíri pokoj.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Dobrotivý Bože, vo svätom Kolumbánovi si obdivuhodne spojil horlivosť v šírení evanjelia s láskou k rehoľnému životu; na jeho orodovanie nám pomáhaj, aby sme podľa jeho príkladu vo všetkom hľadali iba teba a horlivo sa pričiňovali o rozvoj tvojej Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.