V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
    netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
    uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
    Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
    Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
    A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
    lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
    slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
    a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
    lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
    Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
    a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
    a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
    ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
    pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
    zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
    ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
    zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *
    už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
    podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *
    príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
    veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
    ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
    nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
    pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
    vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
    a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
    a v tom osídle, čo nastrojili, *
    chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
    Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *
    všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
    ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
    a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
    nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

V. Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R. A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Joela

V ten deň
bude z vrchov kvapkať mušt
a z pahorkov bude vytekať mlieko;
vo všetkých judejských potokoch
bude prúdiť voda
a z Pánovho domu vyrazí prameň
a zavlaží Údolie agátov.
Egypt bude pustinou
a Idumea púšťou vyschnutou,
pretože páchali násilie na synoch Júdu
a prelievali nevinnú krv v ich krajine.
Júda ostane naveky
a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.
Ja pomstím ich krv,
nenechám ju nepomstenú,
lebo Pán býva na Sione.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského O odpustení

     „Razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie poľnica, mŕtvi vstanú neporušiteľní a my sa premeníme.“ Keď Pavol hovorí „my“, vyhlasuje, že s ním získajú dar budúcej premeny aj tí, ktorí s ním a s jeho spoločníkmi vytvárajú v tomto čase spoločenstvo Cirkvi a správneho života. Aby naznačil povahu tejto premeny, hovorí: „Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“ Aby teda v takých ľuďoch potom mohla nastať premena zo spravodlivej odmeny, teraz predchádza premena z nezištnej štedrosti.
     Teda tí, čo sa v tomto živote premieňajú zo zlého na dobré, majú prisľúbenú odmenu budúcej premeny.
     A toto sa v nich deje skrze milosť, že sa v nich najprv tu cez ospravedlnenie, v ktorom sa duchovne vstáva z mŕtvych, začne premena ako Boží dar a potom v zmŕtvychvstaní tela, ktorým sa dovŕši premena ospravedlnených, zostáva naveky dokonalé oslávenie a už sa nemení. Veď sa to ich mení najprv milosť ospravedlnenia a potom oslávenia, aby v nich toto oslávenie zostalo nemenné a večné.
     Lebo tu sa menia prostredníctvom prvého zmŕtvychvstania, ktoré ich osvecuje, aby sa obrátili. V ňom totiž prechádzajú zo smrti do života, z neprávosti do spravodlivosti, od nevery k viere, od zlých skutkov k svätému životu. Preto nad nimi druhá smrť nemá moc. O nich sa hovorí v Zjavení: „Blahoslavený, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc.“ A v tej istej knihe sa opäť hovorí: „Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“ Ako teda v obrátení srdca spočíva prvé vzkriesenie, tak druhá smrť vo večných mukách.
     Preto nech sa tu ponáhľa mať účasť na prvom vzkriesení každý, kto nechce byť odsúdený na večný trest druhej smrti. Lebo tí, ktorí sa dajú v tomto živote v bázni pred Bohom premeniť a prechádzajú od zlého života k životu dobrému, tí prechádzajú zo smrti do života a tí sa potom aj premenia z potupenia na slávu.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Pane a Bože náš, pomáhaj nám, aby sme ťa radostne a oddane uctievali, lebo trvalé a dokonalé šťastie dosiahneme iba vtedy, keď budeme vždy slúžiť tebe, pôvodcovi všetkého dobra. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.