V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)

Bože, na vlastné uši sme počuli, †
    naši otcovia nám rozprávali *
    o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
    zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
    nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
    lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
    ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
    a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *
    ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
    a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
    a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre. 

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
    už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
    a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
    a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *
    a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
    a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
    a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *
    a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
    keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu. 

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

Toto všetko nás postihlo, †
    hoci sme nezabudli na teba *
    a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
    ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
    a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
    a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
    On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
    pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
    Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
    Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
    naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
    a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy. 

V. Pane, vyjasni tvár nad svojim služobníkom.
R. A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

Ale potvrdí zmluvu s mnohými
na jeden týždeň;
a v polovici týždňa
prestane obeta aj žertva
a na krídlach ohavnosti príde pustošiteľ,
dokiaľ nenastane zavŕšenie
a nevyleje sa rozhodnutie na pustošiteľa.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z encykliky Ecclesiam Dei pápeža Pia Jedenásteho

     Vieme, že Cirkev je z Božieho obdivuhodného rozhodnutia zriadená tak, aby sa v plnosti čias javila ako nesmierna rodina, ktorá zahrnuje celé ľudské pokolenie, a popri ostatných význačných známkach vynikala aj ekumenickou jednotou.
     Lebo Kristus Pán nielenže iba apoštolom zveril úlohu, ktorú on sám dostal od Otca, veď povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi; choďte teda, učte všetky národy,“ ale aj chcel, aby apoštoli boli vrcholne jednotným zborom, dvojnásobne spojeným tým najtesnejším putom. Vnútorne tou istou vierou a láskou, „ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“. Navonok vládou jedného nad všetkými, lebo Petrovi odovzdal prvenstvo medzi apoštolmi ako trvalé východisko a viditeľný základ jednoty. Aby však táto jednota a zhoda vytrvala navždy, Boh ju vo svojej prozreteľnosti požehnal svätosťou i mučeníctvom ako znamením.
     Takejto cti sa dostalo práve polockému arcibiskupovi východného slovanského obradu Jozafátovi, ktorého právom považujeme za slávu, ozdobu či stĺp východných Slovanov. Veď sotvakto iný väčšmi preslávil ich meno alebo lepšie poslúžil ich spáse ako tento ich pastier a apoštol, najmä vtedy, keď vylial svoju krv za jednotu svätej Cirkvi. Ba cítil, že ho akési nebeské vnuknutie pobáda do obnovy svätej všeobecnej jednoty. A pochopil, že k tomu môže najlepšie prispieť tým, že udrží východný slovanský obrad a baziliánsku ustanovizeň rehoľného života v jednote všeobecnej Cirkvi.
     Medzitým sa však staral predovšetkým o spojenie svojich spoluobčanov s Petrovou Stolicou. Všade vyhľadával argumenty, ktoré by ho mohli podporiť a upevniť. Najmä študoval liturgické knihy, ktoré bežne podľa predpisov svätých Otcov používali sami oddelení východní kresťania. S takouto dôkladnou prípravou sa teda pustil do práce na obnove jednoty. A potom pôsobil tak silno, príťažlivo a úspešne, že ho aj protivníci nazývali „uchvatiteľom duší“.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Bože, otec všetkých veriacich, daj svojej Cirkvi Ducha lásky, ktorý svätému Jozafátovi dal silu položiť život za svoj ľud; na jeho príhovor naplň i nás duchom lásky a sily, aby sme sa nebáli obetovať aj život za svojich bratov. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.