V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Vyznavač Pána, Bohu zasvätený,
tvoj sviatok slávi ľud na celej zemi,
dnes vystúpil si ozaj natešený
    do Božích siení.

Oddaný Bohu, múdry, skromný, cudný,
triezvy a čistý, pokoj milujúci,
kým dýchal, žiaril ako anjel skvele
    v pozemskom tele.

Ľud k jeho hrobu putoval vždy s úctou,
chorí tu našli nádej, radosť, zdravie,
nevládne údy nadobudli silu
    za krátku chvíľu.

Preto mu teraz v zhromaždení našom
spievame hymnus, pieseň s vrúcnym hlasom,
aby nás krehkých jeho pomoc stála
    podporovala.

Trojjedinému Bohu na výsostiach
poklona, sláva, veleba a chvála,
že z trónu moci s láskou na nás hľadí
    a vesmír riadi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. 

Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)

Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
    on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
    on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
    preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *
    a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
    a synom Izraela svoje skutky.

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. 

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. 

Milostivý a milosrdný je Pán, *
    zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
    ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
    ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
    také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
    tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
    tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
    pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
    odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
    nezostane po ňom ani stopa.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. 

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. 

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
    voči tým, čo sa ho boja *
    a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
    čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
    kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
    udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
    a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
    jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
    všade, kde on panuje. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. 

V. Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
R. A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

     V tých dňoch kráľ Baltazár usporiadal veľkú hostinu pre tisíc svojich veľmožov a pred týmito tisícmi pil víno. Podnapitý Baltazár rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor odvliekol z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy i súložnice.
     Vtom sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na omietku steny kráľovského paláca; a kráľ hľadel na prsty ruky, čo písala. Tu sa kráľova tvár zmenila, myšlienky ho desili, bedrové kĺby sa mu uvoľnili a triasli sa mu kolená. Kráľ silne zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov. A kráľ prehovoril k babylonským mudrcom: „Kto prečíta tento nápis a vysvetlí mi jeho zmysel, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude nosiť na krku a bude ako tretí vládnuť v mojom kráľovstve.“ Vtedy prišli všetci kráľovskí mudrci, ale nemohli nápis ani prečítať ani vysvetliť jeho zmysel kráľovi. Preto sa kráľ Baltazár veľmi naľakal a výzor tváre sa mu zmenil. Ale aj jeho veľmoži boli zmätení.
     Potom priviedli pred kráľa Daniela a kráľ mu povedal: „Ty si Daniel, z judejských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judey? Počul som o tebe, že máš ducha bohov a že sa u teba prejavil mimoriadny dôvtip, rozumnosť a múdrosť. Práve teraz predstúpili predo mňa mudrci, veštci, aby prečítali tento nápis a vysvetlili mi jeho zmysel, no nevedeli mi povedať, čo tá reč znamená. Ale o tebe som počul, že vieš vykladať tajomstvá a riešiť záhady. Ak mi teda budeš vedieť prečítať tento nápis a vysvetlíš mi jeho zmysel, budeš sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz budeš nosiť na krku a budeš tretím kniežaťom v mojom kráľovstve.“
     Daniel odpovedal kráľovi: „Svoje dary si nechaj a odmenu daj inému; ale nápis ti prečítam, kráľ, a jeho význam ti vyložím.
     Toto bolo napísané: Mane, tekel, ufarsin. A toto je význam slov: Mane – Boh spočítal tvoje kraľovanie a urobil mu koniec; tekel – odvážili ťa na váhe a zistili, že si ľahký; ufarsin – tvoje kráľovstvo je rozdelené a vydané do rúk Médov a Peržanov.“ Vtedy na Baltazárov rozkaz obliekli Daniela do purpuru, okolo krku mu zavesili zlatú reťaz a vyhlasovali o ňom, že má moc ako tretí v jeho kráľovstve. A v tú noc chaldejského kráľa Baltazára zabili.
     V kráľovstve nastúpil šesťdesiatdvaročný Méd Dárius.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov Sulpícia Sevéra

     Martin vedel dlho vopred o svojej smrti a povedal bratom, že sa blíži smrť jeho tela. Medzitým sa ukázala potreba navštíviť farnosť v Candes. Klerici tejto cirkvi sa preli a on túžil obnoviť tam pokoj. Hoci vedel, že sa jeho dni chýlia ku koncu, neodmietol vydať sa v takej veci na cestu, lebo bol presvedčený, že dobre zavŕši svoje čnosti, keď po sebe zanechá obnovený pokoj v Cirkvi.
     Šiel tam teda a po obnovení pokoja medzi klerikmi sa nejaký čas zdržal v tej cirkevnej obci. Keď už pomýšľal vrátiť sa do kláštora, začali ho zrazu opúšťať telesné sily. I zvolal bratov a oznámil im, že zomiera. Tu začali všetci žalostne plakať a súhlasne bedákali: „Prečo nás, otče, opúšťaš? A komu nás, opustených, zanecháš? Na tvoje stádo sa vrhnú draví vlci. Kto nás uchráni pred ich zubami, keď udrú pastiera? Vieme, že túžiš po Kristovi, ale odmenu máš zabezpečenú a oddialením sa nezmenší. Radšej sa zľutuj nad nami, ktorých opúšťaš.“
     Tento plač ho dojal, lebo veď celý vždy oplýval hlbokým milosrdenstvom v Pánovi; a hovorí sa, že zaslzil. Obrátil sa k Pánovi a na ich plač povedal iba toto: „Pane, ak som ešte potrebný tvojmu ľudu, neodmietam pracovať. Nech sa stane tvoja vôľa.“
     Aký obdivuhodný muž! Ani práca ho nezlomila, ani smrť ho nemohla pokoriť! Neprikláňal sa ani na jednu stranu. Ani smrti sa nebál, ani žiť neodmietal. Oči i ruky mal ustavične pozdvihnuté k nebu a jeho nezlomný duch neustával v modlitbe. A keď ho kňazi, čo sa k nemu zišli, prosili, aby sa obrátil na bok, a tak uľahčil svojmu telu, povedal: „Nechajte, nechajte ma, bratia, hľadieť radšej do neba ako na zem, aby sa duch uberal svojou cestou k Pánovi.“ Keď to povedal, videl stáť neďaleko seba diabla. „Čo tu stojíš,“ hovorí, „ty krutá beštia?! Nič na mne nenájdeš, prekliaty ničomník. Mňa prijme Abrahámovo lono.“
     S týmito slovami odovzdal nebu ducha. Martina s radosťou prijímajú do Abrahámovho lona; chudobný a skromný Martin vstupuje bohatý do neba.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, svätý biskup Martin ťa oslávil svojím životom i svojou smrťou; aj v našich srdciach konaj divy svojej milosti, aby nás ani smrť ani život nemohli odlúčiť od tvojej lásky. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.