V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,

pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu,
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.

Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.

Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.

Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.

My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.

Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
    ty deň prvý!

Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
    v spásnej Krvi.

Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
    do záhuby,

Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
    on ťa ľúbi.

Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
    spopod hložia.

Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
    sláva Božia.

K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
    Božej vôli.

Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
    zahlaholí! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.

Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
    okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
    a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
    kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
    čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
    a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
    a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
    čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
    a vyvýšte sa, brány prastaré, *
    lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
    Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
    a vyvýšte sa, brány prastaré, *
    lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
    Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)

Jasaj Bohu, celá zem; †
    hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
    vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
    Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
    nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *
    úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
    rieku možno prejsť suchou nohou; *
    preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
    očami pozoruje národy; *
    aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *
    a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
    a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
    pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
    na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
    prešli sme cez oheň a cez vodu, *
    ale napokon si nám dal pookriať.

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
    splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
    a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
    obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †
    všetci ctitelia Boží, *
    vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
    a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
    Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
    všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
    a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.

V. Živé je Božie slovo a účinné.
R. Ostrejšie ako každý dvojsečný meč.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Daniela

     V treťom roku vlády judejského kráľa Joakima prišiel k Jeruzalemu babylonský kráľ Nabuchodonozor a obliehal ho. A Pán mu vydal do rúk judejského kráľa Joakima a časť nádob Božieho domu; odvliekol ich do krajiny Senaár do domu svojich bohov a nádoby zaniesol do klenotnice svojich bohov.
     Tu kráľ povedal Asfenezovi, náčelníkovi svojich dvoranov, aby priviedol zo synov Izraela mladíkov z kráľovského alebo šľachtického rodu, na ktorých niet chyby, majú peknú postavu, sú vnímaví pre všetku múdrosť, bohatí vo vedomostiach a učenliví, čo by boli schopní konať službu v kráľovskom paláci; a aby ich naučili chaldejskému písmu a reči. A kráľ im určil na každý deň prídel potravín zo svojho jedla a z vína, ktoré sám pil. Tri roky ich mali vychovávať a potom predviesť pred kráľa. Z Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. A náčelník dvoranov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Mizach a Azariášovi Abdenago.
     Ale Daniel si zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovským pokrmom ani vínom, ktoré pil kráľ. Preto prosil náčelníka dvoranov, aby sa nemusel poškvrniť. A Boh dal Danielovi milosť a priazeň u náčelníka dvoranov. Náčelník dvoranov povedal Danielovi: „Bojím sa môjho kráľovského pána, ktorý vám určil jedlo a nápoj. Ak zbadá, že máte chudšiu tvár ako ostatní chlapci, vaši vrstovníci, ja budem pre vás vinný pred kráľom a bude ma to stáť hlavu.“ Tu Daniel povedal dozorcovi, ktorého náčelník dvoranov ustanovil nad Danielom, Ananiášom, Mízaelom a Azariášom: „Skús to, prosím, so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dávajú jesť strukoviny a piť vodu; potom sa pozrieš na našu tvár a na tváre chlapcov, čo jedia z kráľovho pokrmu, a môžeš urobiť so svojimi sluhami podľa toho, čo budeš vidieť.“
     On ich po tejto reči podrobil skúške na desať dní. Po desiatich dňoch sa však ukázalo, že majú krajšiu tvár a tučnejšie telo ako všetci ostatní mladíci, ktorí jedli z kráľovského pokrmu. Dozorca im teda odňal pridelené jedlo a víno a dával im strukoviny.
     Týmto štyrom mladíkom dal Boh vedomosť, chápavosť pre každé písmo i múdrosť a Danielovi aj schopnosť vysvetliť každé videnie a sen. Po uplynutí dní, ktoré určil kráľ do ich predstavenia, priviedol ich náčelník dvoranov pred Nabuchodonozora. Kráľ sa s nimi zhováral a medzi všetkými nenašiel takých, ako boli Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Preto sa dostali do služby ku kráľovi. A keď sa s nimi kráľ radil o veciach, kde bolo treba múdre a rozumné slovo, zistil, že desať ráz prevyšujú všetkých veštcov a čarodejníkov, čo boli v celom kráľovstve. A Daniel tam bol až do prvého roku kráľa Kýra.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Začiatok Homílie autora z druhého storočia

     Bratia, o Ježišovi Kristovi musíme zmýšľať ako o Bohu, ako o sudcovi živých i mŕtvych; a nesmieme podceňovať svoju spásu. Lebo keď o ňom nízko zmýšľame, tak aj od neho čakáme iba malé veci. A tí, čo o tom počúvajú ako o niečom biednom, hrešia. A hrešíme aj my, ak nevieme, odkiaľ sme povolaní, kto a na aké miesto nás povolal a koľko sa podujal za nás vytrpieť Ježiš Kristus.
     Ako sa mu teda odvďačíme my alebo aké ovocie sa vyrovná tomu, čo nám on dal? A za aké veľké dobrodenia mu dlhujeme?! Veď nám daroval svetlo, ako Otec nás nazval svojimi deťmi, zachránil nás, keď sme hynuli. Akú mu teda vzdáme chválu alebo akou hodnotou vyrovnáme to, čo sme dostali?! My slabomyseľní, čo sme sa klaňali kameňu a drevu, zlatu, striebru a kovu, dielu ľudských rúk; a celý náš život nebol nič iné ako smrť. Obklopovala nás temnota a zrak nám zahaľoval veľký mrak; no otvorili sa nám oči a z jeho vôle sme sa dostali z hmly, ktorá nás obkľučovala.
     Lebo sa zmiloval nad nami a pohnutý súcitom nás zachránil, keď videl, že je v nás toľko omylov a zánik a že nemáme nijakú inú nádej na záchranu, iba tú, ktorú on dáva. Veď on nás povolal, keď sme neboli, a chcel, aby sme boli z ničoho.
     „Jasaj, neplodná, čo nerodíš, vzchop sa a volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má viac detí ako tá, čo má muža.“ Keď hovorí: „Jasaj, neplodná, čo nerodíš,“ myslí na nás; lebo neplodná bola naša Cirkev, kým nedostala deti. Keď hovorí: „Volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti,“ to znamená: Prednášajme svoje prosby Bohu zreteľne a neochabujem (ako ženy v pôrodných bolestiach). A keď hovorí: „Lebo opustená má viac detí ako tá, čo má muža,“ hovorí to preto, že náš ľud vyzeral opustený a Boha zbavený; teraz však, keď sme uverili, je nás viac ako tých, o ktorých sa myslelo, že majú Boha.
     Na inom mieste Písmo hovorí: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Hovorí to preto, že treba zachraňovať tých, čo hynú. Lebo to je veľké a obdivuhodné: podopierať nie to, čo stojí, ale čo padá. Tak aj Kristus chcel zachrániť to, čo hynulo, a zachránil mnohých, keď prišiel a povolal nás, čo sme už hynuli.

RESPONZÓRIUM

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Všemohúci a milosrdný Bože, láskavo odvráť od nás všetky protivenstvá, aby sme bez vnútorných a vonkajších prekážok mohli plniť tvoju vôľu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.