V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznavač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Machabejcov

     V tých dňoch povstal Matatiáš, syn Jána, syna Simeona, kňaz z Joaribových synov z Jeruzalema, a usadil sa v Modine.
     Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k odpadu a k modloslužbe. Zhromaždilo sa k nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia. Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i bratia. Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
     Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo ani naľavo.“ Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v Modine podľa kráľovho rozkazu. Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral. Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi. Potom Matatiáš volal silným hlasom v meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v meste.
     Vtedy sa k nim pripojila skupina Assidejcov, udatných mužov z Izraela, napospol oddaných zákonu. A pridali sa k nim aj všetci, čo utekali pred útrapami a boli pre nich posilou. Postavili vojsko a vo svojom hneve bili hriešnikov a vo svojom rozhorčení ničomných mužov. Ostatní ušli medzi pohanov, aby sa zachránili. Matatiáš a jeho priatelia chodili a rúcali oltáre a násilím obrezávali neobrezaných chlapcov, ktorých našli na území Izraela. Prenasledovali pyšných namyslencov a darilo sa dielu v ich rukách. Vytrhli zákon z rúk pohanov a kráľov a nedopustili, aby hriešnik získal prevahu.
     Keď sa Matatiášove dni chýlili k smrti, povedal svojim synom: „Teraz sa upevnila pýcha a násilie, čas rozvratu a rozhorčený hnev. Teraz, deti moje, horlite za zákon a dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov.
     Viem, že váš brat Šimon je rozvážny muž, preto ho vždy poslúchajte; on bude vaším otcom. A Júda Machabejský je udatný muž od svojej mladosti, preto bude vodcom vášho vojska a bude viesť boj ľudu. Pritiahnite k sebe všetkých, čo plnia zákon a pomstite svoj ľud. Prísne odplaťte pohanom a dbajte na predpis zákona.“
     Potom ich požehnal a pripojil sa k svojim otcom. Zomrel v stoštyridsiatom šiestom roku a pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modine. A celý Izrael ho veľmi oplakával.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie bl. pápeža Jána Dvadsiateho tretieho pri svätorečení svätého Martina de Porres

     Martin príkladom svojho života dokazuje, že spásu a svätosť môžeme dosiahnuť tou cestou, ktorú ukázal Ježiš Kristus: ak totiž budeme ponajprv milovať Boha „z celého svojho srdca, celou svojou dušou a celou svojou mysľou; a potom ak budeme milovať svojich blížnych ako seba samých“.
     Keď pochopil, že Kristus Ježiš „trpel za nás a sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo“, zahorel mimoriadnou láskou k Ukrižovanému, a keď rozjímal o jeho nepredstaviteľných mukách, nemohol zadržať nával sĺz. Jedinečnou láskou miloval aj najsvätejšiu sviatosť Eucharistie. Veľa ráz sa utiahol vo svätyni kostola a mnoho hodín sa jej klaňal a túžil živiť sa ňou tak často, ako len mohol.
     Ďalej svätý Martin, poslušný povzbudeniam Božského Učiteľa, zahrnoval bratov tou najväčšou láskou, vyvierajúcou z neporušenej viery a poníženého ducha. A ľudí miloval preto, že v nich úprimne videl Božie deti a svojich bratov. A miloval ich aj viac ako seba samého, lebo v svojej poníženosti pokladal všetkých za spravodlivejších a lepších od seba.
     Chyby iných ospravedlňoval a odpúšťal aj tie najhrubšie krivdy, lebo bol presvedčený, že on si za spáchané hriechy zasluhuje oveľa ťažšie tresty. Hriešnikov sa všemožne usiloval priviesť k správnemu životu, láskavo sa staral o chorých, chudobnejším obstarával jedlo, odev a lieky. Koľko bolo v jeho moci, pomáhal a staral sa o roľníkov, černochov a miešancov, ktorí v tom čase konali iba nízke služby, takže ho ľud právom nazýval „láskavým Martinom“.
     Tento svätý muž, ktorý svojím slovom, príkladom a čnosťou tak mocne pomáhal iným k nábožnosti, dokáže ešte aj teraz obdivuhodným spôsobom dvíhať naše mysle k nebeským veciam. Bohužiaľ, nie všetci chápu tieto nebeské dobrá, ako treba, nemajú ich všetci v úcte. Ba mnohí si ich v zajatí hriešnych radostí nevážia alebo nimi pohŕdajú alebo o ne vonkoncom nestoja. Kiežby Martinov príklad mnohých spasiteľne poučil, aké príjemné a aké blažené je kráčať po stopách Ježiša Krista a poslúchať jeho božské prikázania!

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe, a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.