V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)
I
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
V.
Syn môj, chráň si moje slová.
R.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Barucha
Čítajte túto knihu, ktorú sme vám poslali, aby ste ju čítali vo sviatočný deň a v určené dni v Pánovom dome, a povedzte:
„Pánovi, nášmu Bohu, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár, akú majú dnes mužovia Judey
a obyvatelia Jeruzalema, naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia; lebo sme zhrešili
pred Pánom, neverili sme mu a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, a nekráčali sme podľa nariadení Pána,
ktoré nám predložil. Odo dňa, čo Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, až po tento deň sme sa vzpierali Pánovi,
svojmu Bohu, konali sme neuvážene a nechceli sme počuť jeho hlas. Preto nás, ako to dnes vidíme, prenasleduje
nešťastie a kliatba, ktorou Pán pohrozil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša v deň, keď vyviedol našich otcov
z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha,
nepočúvali sme slová prorokov, ktorých nám posielal; všetci sme išli za hlasom svojho zlého srdca, slúžili sme
cudzím bohom a páchali sme zlo pred očami nášho Boha.
A Pán splnil svoje slovo, ktoré vyriekol nad nami a nad našimi sudcami, čo súdili Izrael, aj nad našimi kráľmi,
nad našimi kniežatami a nad každým človekom v Izraeli a v Judei, že na nás privedie veľké nešťastie.
Lebo sa nestalo pod šírym nebom, čo urobil v Jeruzaleme, ako je napísané v Mojžišovom zákone, že budeme jesť
každý mäso svojho syna a každý mäso svojej dcéry. A vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, čo sú okolo nás,
na hanbu a napospas medzi všetkými národmi, čo sú okolo nás, medzi ktoré ich Pán rozptýlil. Dostali sa dolu,
a nie hore, lebo sme zhrešili proti nášmu Bohu, keď sme nepočúvali jeho hlas.
Všemohúci Pane, Bože Izraela, k tebe volá duša stiesnená a duch v úzkosti. Počuj, Pane, a zmiluj sa,
lebo sme zhrešili pred tebou; veď ty vládneš naveky a my večne hynieme. Všemohúci Pane, Bože Izraela,
teraz vypočuj modlitbu mŕtvych z Izraela a synov tých, čo zhrešili pred tebou, ktorí nepočúvali hlas Pána, svojho Boha,
preto sa na nás lepí nešťastie. Nespomínaj si na neprávosti našich otcov, ale rozpamätaj sa na svoju ruku
a na svoje meno v tomto čase, lebo ty si Pán, náš Boh. A budeme ťa chváliť, Pane, veď preto si vložil do nášho srdca
bázeň pred tebou, aby sme vzývali tvoje meno. Budeme ťa chváliť vo svojom zajatí, lebo odvraciame svoje srdce
od každej neprávosti našich otcov, ktorí zhrešili pred tebou. Pozri, my sme dnes vo svojom zajatí, kam si nás rozptýlil
na hanbu, na kliatbu a na očistenie, za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, nášho Boha.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu Zrkadlo klerikov od svätého kňaza Jána Kapistránskeho
Tí, čo sú povolaní k Pánovmu stolu, majú odstrániť akúkoľvek špinu či nečistotu chýb a žiariť plným príkladom chvályhodného mravného
života. Majú žiť v čestnom spoločenstve, aby boli ako soľ zeme pre seba i pre iných a jasným rozlišovaním osvecovali ako svetlo sveta
ostatných. Majú pochopiť, že ich vynikajúci učiteľ Kristus Ježiš nielen apoštolom a učeníkom, ale aj všetkým nástupcom, kňazom
a klerikom prízvukoval: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“
Ľudia naozaj pošliapu ako bezcenné blato nečistý a špinavý klérus, slizký od špiny nerestí a zapletený do pút hriechov, v presvedčení,
že už nie je na nič ani pre seba ani pre iných, lebo ako hovorí Gregor: „Ak sa opovrhuje životom niekoho, nechýba veľa, aby sa pohrdlo
aj jeho kázaním.“
„Ale starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.“ Áno, dobrí
kňazi požívajú dvojnásobnú úctu, vecnú totiž a osobnú, alebo časnú a zároveň duchovnú, alebo konečne prechodnú i večnú. Lebo aj
keď bývajú na zemi a sú zviazaní prirodzenými putami so smrteľnými tvormi, oni sa svedomite usilujú prebývať s anjelmi v nebi, aby boli
milí Kráľovi ako rozumní služobníci. Preto ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, „nech tak svieti svetlo“ kléru „pred ľuďmi, aby
videli“ ich „dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach“.
„Vy ste svetlo sveta.“ Lebo ako ani svetlo nesvieti samo sebe, ale rozlieva svoje lúče navôkol a prežaruje všetko, na čo dopadá, tak
vynikajúci život čistých a spravodlivých klerikov osvecuje a rozjasňuje žiarou svätosti tých, čo na nich hľadia. Preto ten, kto je
poverený starosťou o iných, musí na sebe ukázať, ako si majú iní počínať v Pánovom dome.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si povolal svätého Jána Kapistránskeho, aby v krušných časoch posmeľoval kresťanský ľud; prosíme ťa, aj nám poskytuj bezpečnú ochranu
a svoju Cirkev zachovaj v trvalom pokoji. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:06.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky