V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Svätica, hodna pochvaly,
zdobia ťa toľké zásluhy!
Tu svietila si príkladom,
tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v srdci nosila,
modlitbu s prácou spájala,
myseľ ti s Kristom bedlila
a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,
mysľou si vozvýš letela,
bo dušu túžba povznáša,
jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,
vítala dennú úlohu,
Boh presadil ťa zo zeme
a teraz zdobíš oblohu.

Ó Trojjediný, sláva ti!
Po žití tebe oddanom,
na prosby svojej svätice
zaraď nás k rajským občanom! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča. 

Na Ježiša doľahla hrôza a úzkosť. (Mk 14, 33)

Čuj, Bože, moju modlitbu †
    a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
    pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
    zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím *
    a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
    a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
    a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
    aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
    a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
    pred búrkou a víchricou.“

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča. 

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa. 

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
    bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
    v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
    a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
    to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
    azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
    môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
    v sprievode sme kráčali Božím domom.

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa. 

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová. 

Lebo oni sa nezmenia *
    a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
    a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
    ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
    ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána †
    a on ťa zachová; *
    a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
    do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
    ale ja dúfam v teba, Pane.

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová. 

V. Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
R. Nakloň svoj sluch k mojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Malachiáša

     Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša.
     „Milujem vás, hovorí Pán, a vy sa pýtate: ,Ako nás miluješ?‘ Nebol Ezau Jakubov brat?, hovorí Pán. A Jakuba som miloval, kým Ezaua som nenávidel. Preto som z jeho vrchov urobil púšť a jeho dedičstvo som dal púštnym šakalom. Ak Edom povie: ,Sme zničení, ale vrátime sa a postavíme, čo bolo zbúrané,‘ Pán zástupov hovorí toto: Oni budú stavať a ja budem rúcať. A budú ich volať: ,Bezbožné územie‘ a: ,Ľud, na ktorý sa Pán hnevá naveky.‘ Vaše oči to uvidia a poviete: ,Pán je veľký aj za hranicami Izraela.‘
     Syn si ctí otca a sluha svojho pána. Ak som teda ja otec, kde je úcta ku mne? A ak som ja Pán, kde je bázeň predo mnou?, hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí znevažujete moje meno a hovoríte: ,Čím sme znevážili tvoje meno?‘ Obetujete na mojom oltári poškvrnený chlieb, a hovoríte: ,Čím sme ťa potupili?‘ Tým, že hovoríte: ,Pánovým stolom možno opovrhnúť.‘ Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď obetujete chromé a neduživé, to nie je zlo? Prines to svojmu vodcovi, či sa mu to bude páčiť a získaš si jeho priazeň, hovorí Pán zástupov. Ale teraz proste Boha, aby sa zmiloval nad vami. Lebo vaše ruky toto robili. Vari si získate jeho priazeň?, hovorí Pán zástupov. Kto z vás zavrie dvere, aby ste nezapaľovali oheň na mojom oltári nadarmo? Nemám vo vás zaľúbenie, hovorí Pán zástupov, a neprijmem dar z vašich rúk. Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov. Ale vy ho znesväcujete tým, že hovoríte: ,Pánov stôl je poškvrnený a pokrmom na ňom možno opovrhnúť.‘ Hovoríte: ,Aká námaha!‘ a znevažujete ho, hovorí Pán zástupov. A z lúpeže prinášate chromé a neduživé a prinášate to ako dar. Azda to mám prijať z vašej ruky?, hovorí Pán. Nech je prekliaty podvodník, ktorý má vo svojom stáde samca, a sľúbil ho, ale Pánovi obetuje dengľavé. Lebo ja som veľký kráľ, hovorí Pán zástupov, a moje meno je hrozné medzi národmi.
     A robíte aj toto: pokrývate Pánov oltár slzami, plačom a nárekom, že už nezhliadnem na obetu a neprijmem nič zmierne z vašich rúk, a hovoríte: ,Prečo?‘ Preto, že Pán je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa stal neverným, a ona je tvoja spoločnica a manželka tvojej zmluvy. Či nevytvoril jednotu tela a ducha? A čo iné hľadá jednota ako potomstvo od Boha? Chráňte si teda ducha; a nebuď neverný manželke svojej mladosti! Kto prepúšťa z nenávisti, hovorí Pán, Boh Izraela, pokrýva svoj odev neprávosťou, hovorí Pán zástupov. Chráňte si ducha a nebuďte neverní!“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Života svätej Hedvigy, ktorý napísal neznámy súveký autor

     Božia služobníčka vedela, že živé kamene, ktoré majú byť včlenené do budovy nebeského Jeruzalema, treba na tomto svete vyhladiť údermi a tlakom a že do nebeskej slávy a slávnej vlasti máme vojsť cez mnohé súženia, a preto sa celá vystavila vodám utrpenia a svoje telo stále bez ľútosti morila mnohými bičmi umŕtvovania. Každý deň sa vysilovala takými pôstmi a odriekaním, že sa mnohí divili, ako mohla taká slabá a jemná žena vydržať takéto trýznenie.
     Čím pozornejšie dbala, aby vytrvalou prísnosťou umŕtvovala svoje telo, ale po predchádzajúcom uvážení, tým väčšmi rástla v sile ducha a v milosti a tým silnejšie sa v nej rozhorieval oheň nábožnosti a božskej lásky. Lebo častejšie ju unášala hore taká vrúcna túžba a hnalo ju to k Bohu, že bola mimo zmyslov a nevnímala, čo sa okolo nej dialo.
     Ale ako nábožnou mysľou smerovala ustavične k Bohu, tak sa dobročinnou láskou skláňala k blížnemu a štedro rozdávala almužnu chudobným. Podporovala aj spoločenstvá a rehoľné osoby žijúce v kláštore i mimo neho, vdovy a siroty, chorých a slabých, malomocných a väzňov v okovách i v žalároch, pocestných i chudobné ženy, čo živili deti, a vôbec nikomu, kto prišiel za ňou o pomoc, nedovolila odísť bez potechy.
     A keďže táto Božia služobníčka nezanedbala nijaký dobrý čin, ktorý mohla urobiť, Boh jej udelil aj tú milosť, že tam, kde jej chýbala pri konaní ľudská schopnosť a nemala dostatok vlastných síl na skutky, mohla s Božou pomocou a silou Kristovho utrpenia urobiť, čo od nej vyžadovali túžby blížnych v núdzi. A tak tým, čo sa k nej utiekali o odstránenie tak telesného, ako aj duchovného nešťastia, bola schopná pomôcť podľa dobrotivého rozhodnutia Božej vôle.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, vo svätej Hedvige si dal kresťanskému ľudu žiarivý vzor evanjeliovej pokory; daj, prosíme, aby nám jej mocný príhovor zaistil tvoju pomoc. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.