V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
V.
Pán nás poučí o svojich cestách.
R.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu Timotejovi
Milovaný, všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov
za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu.
A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi,
ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť
na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj!
Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia,
ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi
a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania,
trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku.
A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Veď nič sme si na svet
nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť
a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých
nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia.
Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili,
a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého biskupa Ambróza k stodevätnástemu žalmu
Ako je veľa prenasledovaní, tak veľa je aj mučeníctiev. Denne si Kristovým svedkom. Pokúša ťa duch smilstva, ale ty sa z obavy pred
budúcim Kristovým súdom neodvážiš porušiť čistotu mysle a tela: si Kristov mučeník. Pokúša ťa duch chamtivosti, aby si sa zmocnil
majetku slabšieho, znesvätil práva bezbrannej vdovy, ale ty si uvažovaním nad Božími prikázaniami pochopil, že treba pomáhať,
a nie škodiť: si Kristov svedok. Veď Kristus chce mať pri sebe takých svedkov, ako je napísané: „Vymôžte právo sirote, obhajujte
vdovu a príďte, budeme sa prieť, hovorí Pán.“ Pokúša ťa duch pýchy, ale keď vidíš bedára a chudáka, v duchu nábožnosti máš s ním
súcit a miluješ viac pokoru ako spupnosť: si Kristov svedok. A čo viac, vydal si svedectvo nielen slovami, ale aj skutkom.
Veď kto je hodnovernejší svedok ako ten, čo „vyznáva, že Pán Ježiš prišiel v tele“, tým, že zachováva prikázania evanjelia?! Lebo ten,
čo počúva a nekoná, zapiera Krista. Hoci slovom vyznáva, skutkami popiera. Koľkým, čo budú hovoriť: „Pane, Pane, či sme neprorokovali
v tvojom mene? Nevyháňali sme zlých duchov a neurobili sme veľa zázrakov?“, odpovie v onen deň: „Odíďte odo mňa všetci, čo
páchate neprávosť!“ Svedkom je teda ten, kto súhlasnými skutkami dosvedčuje prikázania Pána Ježiša.
Koľko skrytých mučeníkov má teda každý deň Kristus, ktorí vyznávajú, že Ježiš je Pán! Toto mučeníctvo a verné svedectvo o Kristovi
pozná aj Apoštol. Hovorí: „Toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia.“ Koľkí navonok vyznávali, a vnútri zapreli! „Neverte každému
duchu,“ hovorí Písmo, „ale po ich ovocí“ poznávajte tých, ktorým máte veriť. Teda vo vnútorných prenasledovaniach buď verný
a statočný, aby si sa osvedčil aj v tých vonkajších prenasledovaniach. Aj v najvnútornejších prenasledovaniach sú králi a vladári,
sudcovia hrozní svojou mocou. Príklad máš v pokušení, ktoré podstúpil náš Pán.
A na inom mieste čítame: „Nech nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele.“ Vidíš, človeče, pred akými kráľmi stojíš, pred akými
vladármi hriechov, ak vládne hriech?! Koľko je hriechov, koľko nerestí, toľko je kráľov. A pred nich nás vláčia, pred nimi stojíme.
Aj títo králi majú súdnu stolicu v mysliach mnohých ľudí. Ale kto vyzná Krista, hneď urobí tamtoho kráľa zajatcom a zvrhne ho
z trónu svojej mysle. Veď ako by ešte mohla zostať diablova súdna stolica v tom, v kom sa týči Kristov tribunál?!
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Dobrotivý Bože, svätého biskupa Dionýza a jeho spoločníkov si poslal ohlasovať evanjelium pohanom a dal si im silu podstúpiť mučeníctvo; prosíme
ťa, na ich príhovor nám pomáhaj, aby sme sa nedali zvábiť klamnými dobrami tohto sveta a nebáli sa jeho protivenstiev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:06.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky