V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. 

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
    vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
    ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
    opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *
    pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
    lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
    ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
    ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
    lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
    a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
    moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. 

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. 

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
    od zármutku mi chabne oko, *
    duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
    a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
    a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
    susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
    Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
    som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
    hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
    ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
    a hovorím: „Ty si môj Boh, *
    v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
    a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
    a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. 

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. 

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
    a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
    pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *
    pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
    pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *
    že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
    „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
    keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
    Pán verných chráni, *
    ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
    vy všetci, čo dúfate v Pána.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. 

V. Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
R. Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Filipanom

     Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: moje okovy sa stali známymi v Kristovi v celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými a mnohí z bratov v Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo. Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti; títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám. Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť, lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom, alebo smrťou.
     Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. A s istotou viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a radosť z viery, aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Kristovi Ježišovi, keď zasa k vám prídem.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie pápeža Jána Pavla Druhého pri slávnostnej svätej omši, ktorú slúžil v Manile z príležitosti blahorečenia ctihodných Božích sluhov Vavrinca Ruiza a jeho spoločníkov

     Ako svedčia slová evanjelia, Kristus naozaj vyzná pred nebeským Otcom tých verných mučeníkov, ktorí vyznali jeho pred ľuďmi.
     Hymnus slávy, ktorý teraz spievali bezpečné hlasy, je ozvenou toho istého hymnu „Teba, Bože, chválime“, ktorý spievali večer dvadsiateho siedmeho decembra tisícšesťstotridsaťsedem v kostole svätého Dominika, keď prišla z mesta Nagasaki zvesť o spoločnom mučeníctve šiestich kresťanov, medzi ktorými bol predstavený misie páter Antonio Gonzáles, španielsky dominikán z mesta Daón, a otec rodiny Vavrinec Ruiz, ktorý pochádzal z predmestia Manily, zvaného Binondo, oddeleného od mesta. Aj títo svedkovia spievali žalmy milosrdnému a mocnému Pánovi, keď ich viedli do väzenia, aj keď zomierali počas troch dní svojho mučeníctva. Viera premáha svet. Ohlasovanie viery osvecuje ako slnko všetkých, čo túžia poznať pravdu. A hoci sú na svete rozličné jazyky, je len jedna a tá istá kresťanská tradícia.
     Pán Ježiš naozaj svojou krvou vykúpil svojich služobníkov, ktorí sa zoskupujú z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa, aby boli kráľovským kňazstvom nášmu Bohu.
     Šestnásť blahoslavených mučeníkov, ktorí vykonávali úrad krstného alebo sviatostného kňazstva, prelialo svoju krv a tým prejavili Bohu veľkú úctu a lásku. Pripojili sa ku Kristovej obete na oltári kríža, a tak najvyšším spôsobom, aký je možný ľudskému tvoru, napodobnili Krista kňaza a obetu. Zároveň to bol aj najväčší prejav lásky voči bratom, ktorý aj nás vyzýva, aby sme za nich obetovali samých seba, a tak nasledovali príklad Božieho Syna, ktorý obetoval za nás seba samého.
     A toto urobil Vavrinec Ruiz. Po ceste plnej nebezpečenstiev, ktorou ho viedol Duch Svätý k netušenému cieľu, vyznal pred sudcami, že je kresťanom a že je ochotný umrieť za Boha: „Tisíc ráz by som obetoval svoj život za neho. Nikdy od neho neodpadnem. Ak chcete, môžete ma zabiť. Mojou túžbou je zomrieť za Boha.“
     Tu máme vrcholný prejav jeho života a jeho viery a odôvodnenú jeho smrť. Týmto činom mladý otec rodiny preslávil a na vrchol priviedol kresťanskú katechézu, ktorú dostal v škole bratov rehole svätého Dominika v Binondo. Katechézu, ktorá má jediné ťažisko v Kristovi, lebo Kristus je jej predmetom a ústami hlásateľa učí sám Kristus.
     Príklad Vavrinca Ruiza, ktorého otec bol Číňan a matka Tagalčanka, nám pripomína, že každý z nás musí celý svoj život zamerať na Krista.
     Byť kresťanom, to znamená: každodenne sa obetovať ako odpoveď na Kristovu obetu, ktorý na to prišiel na svet, aby všetci mali život a aby ho mali hojnejšie.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Pane a Bože náš, prosíme ťa, udeľ nám takú vytrvalosť v službe tebe a blížnemu, akú mali tvoji svätí mučeníci Vavrinec a jeho spoločníci, lebo v tvojom kráľovstve sú blahoslavení tí, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.