Liturgia hodín

9. september 2009

Sv. Petra Clavera, kňaza, ľubovoľná spomienka


Peter Claver sa narodil vo Verdú v Španielsku roku 1580. Na Barcelonskej univerzite študoval literatúru a umenie a potom vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Misionárske povolanie vybadal v sebe najmä zásluhou svätého Alfonza Rodrigueza, vrátnika v kolégiu na Mallorke. Za kňaza bol vysvätený, keď bol na misiách v Kolumbii, a tam až do smrti konal apoštolát medzi černošskými otrokmi. Na základe sľubu sa stal „navždy služobníkom Etiópčanov“. Celkom vyčerpaný zomrel v Cartagene v Kolumbii 8. septembra 1654.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
     a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida

Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa Ježiša. (Sk 13, 22. 23)

I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
    po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
    „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
    Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
    svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
    a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
    a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
    Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
    je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
    Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
    a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
    svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
    svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
    Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
    pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
    milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
    Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
    a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
    a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
    a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane. 

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
    „Bohatierovi som pomoc poskytol *
    a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
    pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
    a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *
    ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
    a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
    a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
    a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
    môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
    za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
    a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
    a jeho trón bude ako dni nebies.“

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho. 

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
    a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
    a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
    a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *
    a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
    a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
    nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
    a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
    verný svedok na oblohe.“

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky. 

V. Výklad tvojich slov osvecuje.
R. Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Habakuka

2, 5-20
Beda utláčateľom

Bohatstvo oklame pyšného človeka
a nedostane sa do cieľa.
Otvára svoj hrtan ako podsvetie
a je nenásytný ako smrť:
zhromažďuje k sebe všetky národy
a hromadí k sebe všetkých ľudí.
A neurobia si títo všetci z neho príslovie
a porekadlo a nepovedia:

„Beda tomu, kto hromadí to,
čo nie je jeho — dokedy? —
a zaťažuje sa zálohmi!“?
Či náhle nepovstanú tí, čo do teba zahryznú,
a neprebudia sa tí, čo tebou otrasú
a staneš sa ich korisťou?
Za to, že si vyplienil mnohé národy,
olúpia ťa všetci, čo zostali z národov;
pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,
na mestách a na všetkých obyvateľoch v nich.

Beda tomu, kto hromadí nespravodlivý zisk
na škodu svojho domu,
aby si vysoko postavil svoje hniezdo
a zachránil sa pred trestajúcou rukou.
Na hanbu svojho domu si sa rozhodol
poraziť mnohé národy
a zhrešil si sám proti sebe.
Lebo kameň bude kričať zo steny
a trám z krovu mu odpovie.

Beda tomu, kto buduje mesto na krvi
a opevnenie zakladá na neprávosti.
Nie je to od Pána zástupov,
že sa ľudia namáhajú pre oheň
a národy sa pre nič unujú?
Lebo zem sa naplní poznaním Pánovej slávy,
ako vody pokrývajú moria.

Beda tomu, kto dáva svojmu priateľovi nápoj
a naleje doň jedu, aby ho opojil
a videl jeho nahotu!
Nasýtiš sa hanbou namiesto slávy;
pi aj ty a obnaž sa!
Kalich z Pánovej pravice sa obráti na teba
a na tvoju slávu príde potupa.
Lebo spustošenie Libanonu ťa prikryje
a trápenie zvierat ťa vydesí
pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,
na mestách a na všetkých obyvateľoch v nich.
Čo pomôže socha,
keď ju vykresal jej tvorca,
alebo modla a falošné proroctvo?
Lebo tvorca dúfa vo svoj výtvor,
keď robí nemých bôžikov.

Beda tomu, kto hovorí drevu: „Prebuď sa!“
a nemému kameňu: „Vstaň!“
Môže azda niečo také poučiť?
Je síce potiahnutý zlatom a striebrom,
ale niet nijakého ducha v jeho útrobách.
No Pán je vo svojom svätom chráme.
Nech pred ním zmĺkne celá zem!

RESPONZÓRIUM

Rim 2, 12; 3, 23; 11, 32

R. Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. * Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.
V. Boh všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. * Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listov svätého kňaza Petra Clavera

(Epist. die 31 maii 1627: A. Valtierra, S. I., San Pedro Claver, Cartagena, 1964, pp. 140-141)

Hlásať evanjelium chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým milosť

     Včera, 30. mája tohoto roku 1627, na sviatok Najsvätejšej Trojice, vystúpilo z veľkej lode množstvo černochov, ktorých vylákali z afrických riek. Bežali sme s dvoma košmi krásnych jabĺk, citrónov, zákuskov a neviem ešte čoho iného. Vošli sme do ich chatrče a zdalo sa nám, že sme vošli do druhej Guiney. Bolo si treba prekliesniť cestu cez húfy ľudí, kým sme sa dostali k chorým, ktorých bolo ohromné množstvo, a ležali na vlhkej alebo skôr rozmočenej zemi; aby nebola príliš rozmočená, vymysleli urobiť vyvýšeninu s primiešaním škridlí a tehlových úlomkov – toto bolo teda ich lôžko vonkoncom nevhodné nielen z tohto dôvodu, ale najmä preto, že boli nahí, bez akejkoľvek ochrany odevu.
     Odložili sme teda plášť, zo skladu na tovar poznášali sme, čo bolo potrebné na zhotovenie lešenia, a tak sme pripravili miesto, kde sme potom, raziac si cestu pomedzi ozbrojené oddiely, chorých napokon priniesli. Potom sme ich rozdelili na dve skupiny: k jedným išiel môj spoločník s tlmočníkom, k druhým som išiel sám. Druhí boli černosi, ktorí boli bližšie k smrti ako k životu, už studení a sotva bolo možné nahmatať pulz v ich žilách. Pomocou škridlice sme zhŕňali žeravé uhlie a umiestnili sme ho doprostred, blízko umierajúcich. Potom sme do ohňa hodili vonné látky, mali sme ich dve plné vrecká, a všetky sme ich spotrebovali pri tejto príležitosti. Keď sme ich zakryli svojimi plášťami, lebo nič také nemajú, a od ich pánov by sme darmo iné žiadali, a keď sme im poskytli kadidlo, bolo vidno, že sa rozohriali a vrátil sa im duch života. Bolo možno vidieť, ako na nás pozerali veselými očami.
     Takto sme sa im prihovorili, nie slovami, ale rukami a činmi: Veď presvedčeným, že ich sem odvliekli, aby ich zmárnili, bola by akákoľvek iná reč celkom zbytočná. Potom sme si k nim sadli alebo kľakli pri nich, vínom sme im umyli tu tváre, tu telá, milotou sme sa snažili rozveseliť ich a predkladali sme im prirodzené motívy, ktoré môžu chorých nejakým spôsobom priviesť k radosti.
     Potom sme začali vysvetľovať katechizmus o krste; aké obdivuhodné sú totiž jeho účinky na telo i na dušu. Keď nám odpovedali na otázky, videli sme, že to dostatočne pochopili, a prešli sme na rozsiahlejšiu náuku, totiž o jedinom Bohu, ktorý odmieňa a tresce každého podľa zásluh, a ďalšie. Poprosili sme ich, aby si vzbudili úkon dokonalej ľútosti a dali najavo, že sa odvrátili od spáchaných hriechov. Napokon, keď sme videli, že sú dostatočne pripravení, hovorili sme im o tajomstve Trojice, Vtelenia a Umučenia a ukázali sme im Krista pribitého na kríži, ako je nakreslený nad krstným prameňom, do ktorého stekajú z Kristových rán prúdy krvi, a predriekali sme im v ich reči úkon dokonalej ľútosti.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Jn 15, 12

R. Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
V. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si urobil svätého Petra sluhom otrokov a obdaril si ho obdivuhodnou láskou a trpezlivosťou v jeho úsilí pomôcť im; na jeho orodovanie daj, aby sme hľadali záujmy Ježiša Krista a blížnych milovali skutkom a pravdou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 18. december 2008, 20:05.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky