Liturgia hodín

2. september 2009

Streda, cezročné obdobie, 22. týždeň
2. týždeň žaltára

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,
kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,
modlitby naše, chvály nášho srdca
láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,
kiež milé by ti boli, a tak mali
aj súhlas tvojej tváre neskonalý,
pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,
nech život nebojí sa smrti márnej,
nech naše skutky tvoju venčia zdarne
večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro
plameňom božským, nech je duša bdelá,
aby sťa panna privítať ťa smela
s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva
aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,
Svätému Duchu nech zaznieva sláva
po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,
ty radosť sveta, dobro nekonečné,
ty si nás svojou krvou oslobodil
z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,
zaplav nám myseľ svetlom živej viery,
daj, aby sme sa všetci mali radi
a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,
zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;
nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,
zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,
Synovi tvojmu chvály nekonečné;
aj spoločnému Duchu Presvätému
na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého

Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
    bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
    a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
    „Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
    nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
    a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
    každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
    poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
    Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
    a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
    lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *
    bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
    Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
    veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *
    nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
    veď u teba som iba hosť, *
    len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
    skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
    čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
    jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
    lož väčšmi ako pravdu. *
    Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †
    odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
    vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
    ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
    lež zakladal si na veľkom bohatstve *
    a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
    Úfam v Božie milosrdenstvo *
    navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
    a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
    na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

V. Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
R. Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

26, 1-15

Jeremiáš sa nachádza v nebezpečenstve smrti pre proroctvo o skaze chrámu

     Na začiatku panovania judejského kráľa Joziášovho syna Joakima zaznelo toto Pánovo slovo: „Toto hovorí Pán: Staň si na nádvorí Pánovho domu a všetkým čo sa z judejských miest prichádzajú pokloniť do Pánovho domu, hovor všetko, čo som ti rozkázal povedať; nevynechaj ani slovo. Azda počúvnu a vrátia sa všetci zo svojej zlej cesty a ja odvolám nešťastie, ktorým ich zamýšľam postihnúť pre zlobu ich skutkov. Povedz im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete žiť podľa môjho zákona, ktorý som vám dal, ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých vám neúnavne posielam, a vy ich neposlúchate, vydám tento dom ako Šílo a toto mesto vydám na potupenie všetkým národom zeme.“
     Kňazi, proroci a všetok ľud počúvali tieto Jeremiášove slová v Pánovom dome. A keď Jeremiáš skončil všetko, čo mu Pán prikázal povedať všetkému ľudu, kňazi, proroci i ľud ho chytili a kričali: Zomrieš! Prečo si prorokoval v Pánovom mene: ,Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, lebo v ňom nebude obyvateľov?‘“
     A všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi. Keď sa o týchto slovách dopočuli judejské kniežatá, vystúpili z kráľovského domu do Pánovho domu a sadli s pri vchode do Novej brány Pánovho domu. Kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: „Treba odsúdiť na smrť tohoto človeka, lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste na vlastné uši počuli.“ Jeremiáš povedal kniežatám a všetkému ľudu: „Pán ma poslal prorokovať tomuto domu a tomuto mestu všetko, čo ste počuli. Napravte teda svoje cesty a svoje skutky a počúvajte hlas Pána, svojho Boha; a Pán odvolá nešťastie, ktoré vám ohlásil. Ja som vo vašich rukách; urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne. Ale vedzte a uvedomte si, že keď ma zabijete, uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto i na jeho obyvateľov, lebo ma k vám naozaj Pán poslal, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová.“

RESPONZÓRIUM

Jer 26, 15a; Mt 27, 24b

R. Vedzte a uvedomte si, že keď ma zabijete, * Uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto.
V. Pilát si umyl pred zástupom ruky a vyhlásil: Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. * Uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Komentára kňaza Origena k Jánovi

(Tomus 10, 20: PG 14, 370-371)

Kristus hovoril o chráme svojho tela

     „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Už teraz sa mi zdá, že Židia predstavujú tých, čo majú radi telo a zmyslové veci. Veď sa nemôžu uspokojiť, keď Ježiš vyhnal tých, čo svojím počínaním robili z Otcovho domu tržnicu. Žiadajú znamenie, ktoré má potvrdiť, že to Boží Syn, ktorého oni neprijímajú, robí oprávnene. Ale Spasiteľ pripája slovo o svojom tele a keď na otázku: „Aké znamenie ukážeš, že môžeš toto robiť?“ odpovedá: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím,“ hovorí o ňom tak, akoby hovoril o tamtom chráme.
     Ale mne sa zdá, že oboje, aj chrám aj Ježišovo telo, sú podľa istého chápania obrazom Cirkvi. Veď ona je postavená zo živých kameňov, je „duchovným domom a svätým kňazstvom“, stojí „na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je Kristus Ježiš“, je teda naozaj chrámom. Ale ak sa pre to: „Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy“ aj zdá, že sa spojenie a zostava kameňov chrámu borí a ako je napísané v dvadsiatom prvom žalme, uvoľňujú sa všetky Kristove kosti v nástrahách prenasledovaní a súžení a v prenasledovaní od tých, čo bojujú proti jednote chrámu, chrám bude postavený a telo tretieho dňa vzkriesené: po dni zloby, ktorý naň doľahne, a po dni zavŕšenia, ktorý bude nasledovať po ňom.
     Lebo tretí deň už bude v novom nebi a na novej zemi, keď tieto kosti, totiž celý dom Izraela, budú po víťazstve nad smrťou vo veľký Pánov deň vzkriesené. Až natoľko, že Kristovo zmŕtvychvstanie po jeho utrpení na kríži skrýva v sebe tajomstvo zmŕtvychvstania celého Kristovho tela. Ale ako to Ježišovo telo, závislé od zmyslov, bolo pribité na kríž a pochované a potom vzkriesené, tak aj celé telo Kristových svätých je pribité na kríž spolu s Kristom a teraz už nežije. Veď ani jeden z nich, takisto ako Pavol, nechváli sa ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je on ukrižovaný pre svet a svet pre neho.
     Preto bol každý jeden nielen ukrižovaný s Kristom a ukrižovaný svetu, ale spolu s Kristom aj pochovaný: „Sme pochovaní s Kristom,“ hovorí Pavol a dodáva, akoby už bol dosiahol akýsi závdavok zmŕtvychvstania: „A vstali sme s ním z mŕtvych.“

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Kor 6, 19-20; Lv 11, 43a. 44b

R. Vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a nepatríte sebe. Draho ste boli kúpení. * Oslavujte Boha vo svojom tele.
V. Nepoškvrňte sa. Buďte svätí, lebo aj ja som svätý. * Oslavujte Boha vo svojom tele.

MODLITBA

Všemohúci Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tebe a posilňuj našu synovskú oddanosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou otcovskou opaterou bezpečne sa uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

2. september 2009

Streda, cezročné obdobie, 22. týždeň 2. týždeň žaltára

Streda, cezročné obdobie, 22. týždeň
2. týždeň žaltára