V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc. 

Zhromaždili sa... a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. (Mt 26, 3. 4)

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
    napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
    a vstaň mi na pomoc. *
    Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
    a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
    „Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
    chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

Vystúpili kriví svedkovia *
    a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
    som celkom opustený.

Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc. 

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný. 

Keď oni boli chorí, *
    ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
    a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
    zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
    zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
    dráždili ma, posmievali sa mi *
    a zubami škrípali proti mne.

Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný. 

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti. 

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
    Zachráň ma pred ich zlobou *
    a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
    a chváliť uprostred zástupov.

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
    čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
    Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
    Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
    a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
    a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti. 

V. Syn môj, chráň si moje slová.
R. Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

Pozrel som sa, a hľa, záhrada spustnutá
a všetky jej mestá sú zbúrané
pred Pánom a pred jeho rozhorčeným hnevom.
Lebo toto hovorí Pán:
„Celá zem bude spustošená,
a predsa ju úplne nezničím.
Zem bude nad tým trúchliť
a nebesia budú žialiť zhora,
lebo som prehovoril,
rozhodol som sa a neľutujem to,
ani neodstúpim od toho.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

     Napomenutý, aby som sa vrátil k sebe samému, vstúpil som pod tvojím vedením do svojho najhlbšieho vnútra; a mohol som to urobiť, „lebo ty si mi bol na pomoci“. Vstúpil som a uvidel som slabým okom svojej duše nad tým istým okom mojej duše, nad mojím duchom, nezmeniteľné svetlo. Nie to obyčajné, viditeľné telesným okom, ani nijaké väčšie, ale pritom toho istého druhu, čo by len zažiarilo oveľa jasnejšie a všetko ovládlo svojou veľkosťou. To nebolo takéto svetlo, ale inakšie, celkom odlišné od všetkých ostatných. Nebolo nad mojím duchom ako olej na vode alebo ako nebo nad zemou. Ono bolo oveľa vyššie, lebo ma stvorilo, a ja oveľa nižšie, lebo som ním stvorený. Kto pozná pravdu, pozná ono svetlo.
     Ty, večná pravda, pravá láska, drahá večnosť! Ty si môj Boh, za tebou vzdychám dňom i nocou. Len čo som ťa poznal, pritiahol si ma k sebe, aby som videl, že je niečo, čo mám vidieť, ale ešte to vidieť nemôžem. Oslepil si môj slabý zrak, lebo si ma veľmi silno ožiaril, až tak, že som sa chvel od lásky a od hrôzy. A zbadal som, že som ďaleko od teba ako v odlišnej krajine; akoby som počul z výšin tvoj hlas: „Som pokrmom silných. Narasť a budeš ma jesť. Ale ty ma nepremeníš na seba ako telesný pokrm, lež ty sa premeníš na mňa.“
     I hľadal som cestu, ako nadobudnúť dostatočnú silu, aby som sa mohol tešiť z teba. Ale nenašiel som, kým som neobjal „prostredníka medzi Bohom a ľuďmi – človeka Krista Ježiša. On je nad všetkým Boh, zvelebený naveky“. On volá a hovorí: „Ja som cesta, pravda a život.“ On bol pokrm, ktorý som nevládal prijať. Spojil sa však s telom, lebo „Slovo sa telom stalo“, aby pre nás, slabé deti, premenil na mlieko tvoju múdrosť, skrze ktorú si stvoril všetko.
     Neskoro som ťa začal milovať. Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou a ja som nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Prosíme ťa, milosrdný Bože, obnov vo svojej Cirkvi ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Augustína, aby sme aj my túžili po tebe, prameni pravej múdrosti, a neúnavne hľadali teba, pôvodcu večnej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.