V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila.
V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)
I
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil
z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
V.
Všetci sa divili milým slovám.
R.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Jeremiáša
Pán prehovoril ku mne takto:
„Choď a krič do uší Jeruzalema:
Toto hovorí Pán:
Rozpomínam sa na teba,
na lásku tvojej mladosti,
na tvoju ľúbosť, keď si bola mojou snúbenicou,
keď si ma nasledovala na púšti,
v krajine, ktorú neosievajú.
Izrael bol Pánovým svätým majetkom,
prvotinou jeho úrody;
previnili sa všetci, čo z nej jedli,
prišla na nich pohroma,
hovorí Pán.
Čujte Pánovo slovo, Jakubov dom
i všetky rody domu Izraelovho.
Toto hovorí Pán:
Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,
že sa vzdialili odo mňa,
išli za márnosťou
a stali sa prázdnymi?
Už nepovedali: ,Kde je Pán,
ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,
ktorý nás viedol po púšti,
po neobývanej a neschodnej krajine,
po krajine vyprahnutej a chmúrnej,
po krajine, ktorou nik nechodí,
ani v nej nebýva človek?‘
A voviedol som vás do krajiny sadov,
aby ste požívali jej ovocie a všetky jej dobrá.
No keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem
a zohavili moje dedičstvo.
Kňazi sa nepýtali:
,Kde je Pán?‘
Učitelia zákona ma nepoznali,
pastieri sa mi spreneverili,
proroci veštili v mene Bála
a chodili za tými, ktorí nie sú na nič.
Preto sa ešte budem s vami súdiť,
hovorí Pán,
a so synmi vašich synov pravotiť.
Len choďte na ostrovy Kittejcov a pozrite,
pošlite do Kedaru a dobre pozorujte;
pozrite, či sa tam stalo niečo také,
či zamenil národ bohov,
a pritom to nie sú bohovia.
A môj národ zamenil svoju slávu
za to, čo nie je na nič.
Stŕpnite nad tým, nebesia,
zhrozte sa preveľmi,
hovorí Pán.
Lebo môj ľud urobil dve chyby:
opustili mňa, prameň živej vody,
a vykopali si cisterny.
Už dávno si zlomila svoje jarmo,
roztrhla svoje putá
a povedala si: ,Nebudem slúžiť.‘
A na každom vyvýšenom pahorku
a pod každým zeleným stromom
si sa rozvaľovala ako neviestka.
Ale ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu,
samé pravé semeno.
Ako to, že si sa zmenila
na ratolesti cudzieho viniča?
Aj keby si sa sódou umyla
a minula množstvo lúhu,
vo svojej neprávosti si poškvrnená predo mnou,
hovorí Pán, Boh.
Ako môžeš hovoriť: ,Nie som poškvrnená,
za bálmi som nechodila?‘
Pozri na svoju cestu v údolí,
poznaj, čo si urobila:
ľahká ťava na svojich kľukatých cestách.
Divá oslica zvyknutá na púšti,
keď zahorí žiadostivosťou, vetrí vo vzduchu;
kto skrotí jej zmyselnosť?
Neunaví sa ani jeden z tých, čo ju hľadajú,
nájdu ju v jej mesiaci.
Chráň svoju nohu, aby nezostala bosá,
a hrdlo, aby ti nevyschlo.
Povedala si: ,Nie, je to zbytočné.
Aj tak milujem cudzincov
a pôjdem za nimi.‘“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Poučení svätého opáta Kolumbána
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Nebeský Otče, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o
dobro; pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo sľubuješ, aby
uprostred pominuteľných vecí tohto sveta naše srdcia boli upriamené na
nebo, kde nájdeme opravdivú radosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:05.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky