V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nad všetky Božie stvorenia
vysoko stojíš, Kráľovná.
Kto sa ti v kráse, nádhere,
Nepoškvrnená, vyrovná?!
Ty si spomedzi stvorení
Božiemu Slovu žiarila,
ty, čo od neho pochádzaš,
jeho si v čase zrodila.
Tak ako Kristus Kráľom je
pre purpur krvou planúci,
tak ty si pre bôľ pod krížom
vznešená matka žijúcich.
Nesmiernou slávou žiariaca
pozri na deti oddané
a prijmi od nás láskavo
úprimné blahoželanie.
Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa tri božské osoby
do rúcha slávy odiali. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony,
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
V.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
R.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz:
„Toto hovorí Pán, Boh Izraela, k tomu, o čo si
ma prosil vo veci asýrskeho kráľa Senacheriba;
toto slovo o ňom povedal Pán:
Opovrhuje tebou,
posmieva sa ti, panenská dcéra Siona,
hlavou posunkuje za tebou, dcéra Jeruzalema.
Koho si potupoval a komu si sa rúhal?
Proti komu si zvyšoval hlas
a dvíhal pyšne svoje oči?
Proti Svätému Izraela!
Prostredníctvom svojich sluhov si potupoval Pána
a povedal si: ,S množstvom svojich vozov
som vyšiel na hrebene vrchov,
na chrbty Libanonu.
Postínal som vrcholce jeho cédrov
a jeho jedle vyberané
a prenikol som do jeho najvyšších končín,
do hustého lesa.
Ja som kopal a pil cudziu vodu
a šľapami svojich nôh som vysušil
všetky toky Egypta.‘
Nepočul si to?
Od vekov som to robil. Od dávnych dní
som to pripravoval a teraz priviedol,
aby si vyvracal,
na hŕbu kamenia premieňal opevnené mestá.
Ich bezmocní obyvatelia
chvejú sa a hanbia.
Sú ako poľná bylina,
zelená rastlina a tráva na strechách,
čo uschla od južného vetra.
Poznám, či sedíš,
či vychádzaš alebo vchádzaš,
aj tvoju zúrivosť voči mne.
Pretože zúriš proti mne
a tvoja pýcha vystúpila do mojich uší,
vložím ti krúžok do nozdier
a uzdu do úst
a vrátim ťa na cestu,
ktorou si prišiel.
A tebe bude toto znamením:
Tento rok nech sa je, čo sa dá pozberať,
na druhý rok, čo samo narastie,
a na tretí rok sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.
A to, čo sa zachráni z Júdovho domu,
čo zostane, zapustí korene dolu
a hore prinesie ovocie.
Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a z vrchu Sion, čo sa zachráni.
To urobí horlivosť Pána zástupov.
Preto Pán hovorí o asýrskom kráľovi:
„Nevojde do tohto mesta,
ani šíp ta nevystrelí,
nezaútočí naň štítom,
ani násyp nenavŕši proti nemu.
Vráti sa tou cestou, ktorou prišiel,
a do tohto mesta nevkročí, hovorí Pán.
Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, môjmu služobníkovi.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého biskupa Amedea Lausannského
Pozri, ako správne ešte pred nanebovzatím zažiarilo obdivuhodné meno Márie po celej zemi a všade sa rozšírila slávna povesť
o nej prv, ako sa jej veleba vzniesla nad nebesia. A patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv
na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom v svätej plnosti prenikla do výšin.
Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve.
Keď bola v tele, zakusovala prvotiny budúceho kráľovstva a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti, teraz zostupuje
k blížnym v nevýslovnej láske. Tam ju obklopujú pocty anjelov, tu ju ľudia uctievajú službou. Posluhuje jej Gabriel s anjelmi.
Slúži jej Ján s apoštolmi v radosti, že ako panic dostal pod krížom do opatery panenskú Matku. Tamtí sa tešia, že vidia kráľovnú,
títo paniu a všetci ju zahrnujú nábožnou oddanosťou.
Ona sa usadila na najvyššom hrade čností, oplýva morom božských darov a priepasťou milostí, ktorými všetkých prevýšila,
a bohatým prúdom ich vylieva na veriaci a smädný ľud. Lebo telám prináša zdravie a dušiam liek a má moc vzkriesiť z mŕtvych
telo i dušu. Kto kedy od nej odišiel chorý, či smutný alebo bez poznania nebeských tajomstiev? Kto sa nevracal domov natešený
a s radosťou, že dosiahol od Márie, Pánovej Matky, čo chcel?
Nevesta oplývajúca toľkými dobrami, matka jediného Ženícha, ľúbezná a premilá v radosti, prameň duchovných záhrad, studňa
živých a oživujúcich vôd, ktoré tečú prúdom z Božieho Libanonu, z vrchu Sion až ku všetkým okolitým cudzím národom,
z neba privádza rieky pokoja a žriedla milostí. Keď si teda Boh a jeho Syn, kráľ kráľov, za jasotu anjelov, plesania archanjelov
a chválospevov celého neba privádzal Pannu panien, splnilo sa proroctvo žalmistu, ktorý vraví Pánovi: „Po tvojej pravici stojí kráľovná
v pestrom rúchu, ozdobená zlatom.“
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci Bože, Máriu, matku svojho Syna, dal si nám za Matku a Kráľovnú; pomôž nám na jej orodovanie dosiahnuť v nebeskom kráľovstve plnú
slávu tvojich synov a dcér. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:04.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky