V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
k prístavu mieril.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.
Na Ježiša doľahla hrôza a úzkosť. (Mk 14, 33)
I
Čuj, Bože, moju modlitbu †
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím *
a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
a zmocňuje sa ma des.
A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
pred búrkou a víchricou.“
Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.
Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.
Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
v sprievode sme kráčali Božím domom.
Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.
Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
Lebo oni sa nezmenia *
a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
ale sú to vytasené meče.
Zlož svoju starosť na Pána †
a on ťa zachová; *
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
ale ja dúfam v teba, Pane.
Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
V.
Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
R.
Nakloň svoj sluch k mojej náuke.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
„Beda vám, odbojní synovia, hovorí Pán,
lebo robíte plány, ale bezo mňa,
uzavriete zmluvu, no nie v mojom duchu,
aby ste hromadili hriech na hriech.
Dávate sa na cestu, zostupujete do Egypta,
ale mojich úst ste sa neopýtali;
dúfate v pomoc a silu faraóna,
skladáte dôveru do tône Egypta,
ale faraónova sila vám bude na hanbu
a dôvera v tôňu Egypta na potupu.
A keď budú tvoje kniežatá v Tanise
a tvoji poslovia prídu až do Hanesu,
všetci budú zmätení z ľudu,
ktorý im nemôže byť na osoh.
Nebude im na pomoc ani na úžitok,
ale na hanbu a potupu.“
Výrok o zvieratách Nagebu.
Po krajine súženia a úzkosti,
levice a revúceho leva,
zmije a lietajúceho draka,
nesú na chrbtoch zvierat svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
ľudu, ktorý im nemôže byť na osoh.
Lebo pomoc Egypta je zbytočná a márna,
preto som ho nazval: nehybný Rahab.
Teraz choď a napíš to pred nimi na tabuľku,
dôkladne to zaznač do knihy
a bude to pre budúcnosť
na svedectvo až naveky.
Lebo je to ľud odbojný,
synovia luhárski,
synovia, ktorí nechcú počuť Pánov zákon;
ktorí hovoria vidcom: „Neviďte“
a prorokom: „Nevyhľadávajte nám,
čo je správne;
hovorte nám, čo je príjemné,
vyhľadávajte nám klamné vidiny.
Vybočte z cesty, zíďte z chodníka,
odstráňte spred našej tváre Svätého Izraela.”
A tak toto hovorí Svätý Izraela:
„Preto, že ste zavrhli toto slovo
a spoliehate sa na prevrátenosť a úskoky
a opierate sa o ne,
bude vám táto neprávosť
ako trhlina hroziaca zrútením,
vyduté miesto na vysokom múre,
ktoré sa náhle, nečakane odtrhne,
keď to nik netuší;
a rozdrúzga sa, ako sa rozbije hrnčiarska nádoba,
keď sa ňou neľútostne tresne,
takže sa nenájde medzi jej úlomkami črep,
do ktorého by sa dalo nabrať trochu ohňa z ohniska
alebo načrieť z jamy vody.“
Lebo toto hovorí Pán, Boh, Svätý Izraela:
„Keď sa obrátite a upokojíte, budete spasení.
V mlčaní a v dôvere bude vaša sila.“
Ale nechceli ste, ba povedali ste:
„Nie, utečieme na koňoch,“
a preto budete utekať.
A: „Nasadneme na tie rýchle,“
a preto budú rýchli tí,
čo vás budú prenasledovať.
Tisíc sa zachveje, keď jeden zahrozí,
a pri hrozbe piatich budete utekať,
kým nezostanete
ako stožiar na temene vrchu
a ako zástava na kopci.
Preto Pán čaká, chce sa nad vami zmilovať.
Vyvýši sa a zľutuje sa nad vami.
Veď Pán je spravodlivý Boh;
blahoslavení, čo ho očakávajú.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z apoštolskej konštitúcie Divino afflatu svätého pápeža Pia Desiateho
Vieme, že žalmy napísané z Božieho vnuknutia a zozbierané vo Svätom písme nielenže obdivuhodne od počiatku Cirkvi podporovali
nábožnosť veriacich, keď „ustavične“ prinášali „Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno“, ale podľa zvyku
prijatého už v Starom zákone mali významný podiel aj na posvätnej liturgii a posvätnom ofíciu. Tak sa zrodil onen, ako hovorí Bazil,
„hlas Cirkvi“ a psalmódia je, ako ju nazýva náš predchodca Urban Ôsmy, „dcéra“ jeho „hymnódie, ktorá sa ustavične spieva pred
Božím a Baránkovým trónom“, a podľa Atanázovho výroku učí ľudí, najmä tých, čo sa venujú bohoslužbe, „ako treba chváliť Boha
a akými slovami ho dôstojne“ velebiť. Krásne o tom hovorí Augustín: „Aby človek správne chválil Boha, chválil Boh seba samého.
A pretože milostivo chválil seba samého, človek sa dozvedel, ako ho má chváliť.“
K tomu pristupuje skutočnosť, že v žalmoch sa skrýva akási obdivuhodná sila, ktorá vyvoláva v dušiach úsilie o všetky čnosti. Lebo
„hoci je celé naše Písmo, tak staré, ako aj nové, Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, ako je napísané, kniha žalmov skrýva
v sebe ako raj (ovocie) všetkých ostatných (kníh), prináša spevy a popri ich speve dáva aj svoje vlastné ovocie“. Takto hovorí
opäť Atanáz a správne tiež dodáva: „Mne sa zdá, že žalmy sú pre toho, kto ich spieva, ako zrkadlo, aby v nich objavoval seba
a hnutia svojej duše a aby ich v takomto rozpoložení recitoval.“ Preto Augustín vo Vyznaniach hovorí: „Koľko ráz som plakal pri
tvojich hymnoch a chválospevoch, hlboko zasiahnutý hlasmi tvojej Cirkvi, ktoré zneli tak lahodne! Tieto hlasy doliehali do mojich
uší a do môjho srdca sa vlievala pravda, čím sa rozpaľovali city nábožnosti a tiekli slzy; a bolo mi dobre s nimi.“
A naozaj, kým by nepohli tie mnohé miesta v žalmoch, kde sa tak vznešene ospevuje nesmierna Božia velebnosť a všemohúcnosť,
či nevýslovná spravodlivosť, dobrota, láskavosť a jeho ostatné nekonečne slávne činy?! V kom by nevyvolali podobné city tie
vďakyvzdávania za prijaté Božie dobrodenia, alebo pokorné a dôverujúce prosby o ďalšie, alebo výkriky duše, ktorá sa kajá
z hriechov?! Koho by nerozpálil láskou starostlivo načrtnutý obraz Krista Vykupiteľa, ktorého „hlas“ Augustín „počul vo všetkých
žalmoch, či už spievať alebo vzdychať, tešiť sa v nádeji alebo stonať v skutočnosti“?!
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Láskavý Bože, svätého pápeža Pia si obdaril nebeskou múdrosťou a
apoštolskou odvahou, aby chránil vieru Cirkvi a všetko obnovil v Kristovi;
daj, aby sme si z neho vzali príklad a osvojili si jeho zásady, a tak dosiahli
večnú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:04.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky