V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. 

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. 

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. 

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. 

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. 

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. 

V. Pane, u teba je zdroj života.
R. A v tvojom svetle uvidíme svetlo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Micheáša

A Jakubov zvyšok bude
uprostred mnohých národov
ako rosa od Pána
a ako dážď na rastlinu,
ktorá nečaká na človeka
a nespolieha sa na synov človeka.
A Jakubov zvyšok bude medzi národmi,
uprostred mnohých národov,
ako lev medzi lesnými zvieratami
a ako levíča v stádach oviec;
keď ono prejde, zašliapne a uchváti,
niet toho, kto by vytrhol.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána

     Akými chválami vás zahrnúť, statoční bratia?! Akým chválospevom zvelebiť pevnosť vášho srdca a vytrvalosť vo viere?! Vydržali ste to najtvrdšie mučenie až po dosiahnutie slávy a neustúpili ste pred mukami, ale muky ustúpili pred vami. Bolestiam neurobili koniec mučidlá, ale víťazné vence. Krvavé masakry trvali tak dlho nie preto, aby otriasli pevnou vierou, ale aby rýchlejšie poslali Božích ľudí k Pánovi.
     Množstvo prítomných hľadelo s úžasom na nebeský zápas za Boha a duchovný boj za Krista, ako pevne stoja jeho služobníci a hovoria slobodne, s nenarušenou mysľou a božskou silou, zbavení síce svetských zbraní, ale vo viere ozbrojení zbraňami viery. Pri mučení boli statočnejší ako ich mučitelia a dobité a dotrhané údy zvíťazili nad bijúcimi a trhajúcimi pazúrmi.
     Neochvejnú vieru nemohlo zlomiť ani dlhé a opakované zúrivé mučenie, hoci im vytŕhali vnútornosti a Božích služobníkov už nemučili údy, lež rany po nich. Tiekla krv, ktorá uhášala požiar prenasledovania a svojím slávnym prúdom udúšala pekelný plameň a oheň. Aké to bolo Pánovo divadlo, aké vznešené, aké veľkolepé, aká vzácna bola v Božích očiach prísaha a oddanosť jeho vojaka, ako sa píše v žalmoch, kde nám Duch Svätý hovorí a zároveň nás napomína: „V Božích očiach má veľkú cenu smrť jeho spravodlivých.“ Veľkú cenu má smrť, ktorá si za cenu svojej krvi kupuje nesmrteľnosť, ktorá dostáva za dokonalú čnosť Boží víťazný veniec.
     Akú radosť tam mal Kristus, ako rád aj bojoval aj zvíťazil v takých svojich služobníkoch. On, ochranca viery, ktorý dáva veriacim toľko, koľko sa kto odhodlá prijať. Bol pri svojom zápase a bojovníkov a obrancov svojho mena vzpružoval, posilňoval a nadchýnal. A ten, ktorý raz premohol smrť za nás, víťazí stále v nás.
     Aká blahoslavená je naša Cirkev, keď ju takto osvecuje sláva Božej velebnosti, keď ju v našich časoch ožaruje slávna krv mučeníkov. Predtým bola v skutkoch bratov snehobiela, teraz sčervenala v krvi mučeníkov. Medzi jej kvetmi nechýbajú ani ľalie ani ruže. Teraz nech všetci bojujú o najvyššiu hodnosť oboch vyznačení a prijmú buď bielu korunu za skutky, alebo purpurovú za utrpenie.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Pane a Bože náš, prosíme ťa, daj, aby obdivuhodná statočnosť svätých mučeníkov Ponciána a Hypolita ustavične v nás rozmnožovala lásku k tebe a upevňovala svätú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.