V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.

Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.

Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.

Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.

Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Micheáša

Počúvajte toto, kniežatá Jakubovho domu
a sudcovia domu Izraelovho,
vy, ktorým sa prieči právo
a prevraciate všetko, čo je priame,
ktorí budujete Sion na krvi
a Jeruzalem na neprávosti.
Jeho kniežatá súdia za dary,
jeho kňazi učia za odmenu
a jeho proroci veštia za peniaze.
Pritom sa spoliehajú na Pána a hovoria:
„Či nie je medzi nami Pán?
Nepríde na nás nešťastie.“
Preto vašou vinou
rozorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude ako hromada kamenia
a chrámový vrch ako zalesnená výšina.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu svätej panny Kláry svätej Anežke Pražskej

     Nepochybne šťastný je ten, kto dostáva možnosť zúčastniť sa na posvätnej hostine a celým srdcom sa primknúť k tomu, ktorého krásu bez prestania obdivujú všetky blahoslavené nebeské zástupy. Veď jeho náklonnosť dojíma, uvažovanie o ňom posilňuje, jeho dobrota nasycuje, jeho lahodnosť napĺňa, spomienka na neho je ako príjemné brieždenie, na jeho vôňu ožijú mŕtvi a videnie jeho slávy bude oblažovať všetkých obyvateľov nebeského Jeruzalema. Tento Jeruzalem je odblesk večnej slávy, „odblesk večného svetla a zrkadlo bez škvrny“; preto sa denne dívaj do tohoto zrkadla, kráľovná, nevesta Ježiša Krista, a stále v ňom skúmaj svoju tvár, aby si sa celá znútra i navonok obliekla do pestrého rúcha, prikrášlila sa kvetmi a oblekmi všetkých čností, ako sa patrí na dcéru a celkom čistú nevestu najvyššieho Kráľa. V tomto zrkadle sa skveje blahoslavená chudoba, svätá poníženosť a nevýslovná láska, ako to môžeš s Božou milosťou vidieť po celom zrkadle.
     Pozorne sleduj začiatok tohoto zrkadla, totiž chudobu uloženého v jasliach a zavinutého do plienok. Obdivuhodná poníženosť, úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba i zeme leží v jasliach. Uprostred zrkadla si všimni poníženosť alebo aspoň blahoslavenú chudobu, nespočitateľné námahy a bolesti, ktoré znášal pre vykúpenie ľudského pokolenia. A na konci toho istého zrkadla pozoruj nevýslovnú lásku, pre ktorú sa rozhodol trpieť na dreve kríža a zomrieť na ňom tou najpotupnejšou smrťou. Preto samo zrkadlo, pribité na dreve kríža, pripomínalo okoloidúcim, čo by im nemalo uniknúť: „Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite sa a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja.“ On volá a kvíli a my mu odpovedzme jednohlasne a jednomyseľne: „Moja duša na to stále myslí a chradne vo mne.“ Tu sa teda čoraz viac rozpaľuj žiarom lásky, kráľovná nebeského kráľa.
     Keď okrem toho hľadíš na jeho neopísateľný pôvab, bohatstvo a večnú úctu a zavzdycháš od nesmiernej túžby a lásky srdca, zvolaj: „Tiahni ma a pobežíme za tebou, za vôňou tvojich olejov,“ nebeský ženích. Budem bežať a nezastanem, kým ma nevovedieš do vínnej komôrky, dokiaľ nebude tvoja ľavica pod mojou hlavou a tvoja pravica ma nebude šťastne objímať a nepobozkáš ma najslastnejším bozkom svojich úst. Keď budeš o tom uvažovať, spomeň si na svoju úbohú matku a vedz, že som si milú spomienku na teba nezmazateľne vpísala do tabúľ svojho srdca a že si mi zo všetkých najdrahšia.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si vložil do srdca svätej Kláry veľkú lásku k evanjeliovej chudobe; na jej príhovor nám pomáhaj nasledovať Ježiša Krista v duchu chudoby, aby sme si zaslúžili naveky žiť s tebou v nebeskom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.