V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Pozdravme dobrých služobníkov Krista,
ktorých zem s nebom dneska oslavuje!
Z ich viery ako večné nezábudky
    vykvitli skutky.

Dar života si uchránili od škvŕn,
pokorní žili, dobrotiví, čistí,
kým slobodný duch v nadpozemské sídla
    nerozpäl krídla.

S radosťou zhora pomáhajú biednym,
stierajú slzy, liečia rany srdca
a chorým údom na ich zásah milý
    vrátia sa sily.

Nuž týmto Božím spoľahlivým poslom
patrí česť, vďaka za ich pozornosti,
nech nám ich ruka cestu k raju kliesni
    z dočasných tiesní.

Buď poklona, buď Bohu najvyššiemu
úcta a chvála nado všetky chvály,
že všetko riadi k cieľu dňom i nocou
    s láskou a mocou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
    netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
    uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
    Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
    Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
    A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
    lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
    slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
    a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
    lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
    Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
    a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný. 

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
    a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
    ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
    pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
    zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
    ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; *
    zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *
    už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
    podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *
    príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
    veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení. 

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
    ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
    nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
    pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
    vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
    a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
    a v tom osídle, čo nastrojili, *
    chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
    Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *
    všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
    ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
    a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
    nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne. 

V. Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
R. A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

     Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým. Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.
     A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky. Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.
     A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť. Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte. Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“
     Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám. Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme. Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach – a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.
     Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo slovienskeho Života Konštantína a Života Metoda

     Keď pápež prijal slovienske knihy, vykonal nad nimi svätý obrad. Položil ich v chráme svätej Márie, ktorá sa volá Fatné, a slávili nad nimi svätú liturgiu.
     Potom pápež prikázal dvom biskupom, Formózovi a Gauderichovi, aby vysvätili slovienskych učeníkov za kňazov.
     Keď ich vysvätili, hneď spievali svätú liturgiu slovienskym jazykom v bazilike svätého Petra, na druhý deň v chráme svätej Petronely a na tretí deň u svätého Ondreja a potom zas v chráme apoštola Pavla, veľkého učiteľa národov; celú noc spievali chvály slovienskym jazykom a ráno konali liturgiu na jeho hrobe v prítomnosti biskupa Arzénia, jedného zo siedmich biskupov, a Anastáza, bibliotekára.
     Filozof Konštantín neprestával so svojimi učeníkmi vzdávať vďaky Bohu za to, čo sa dialo. Metoda sa pred jeho smrťou, keď už očakával veniec spravodlivosti, opýtali učeníci: „Koho zo svojich učeníkov určuješ, otče a učiteľ ctihodný, aby v učiteľstve bol tvojím nástupcom?“
     I ukázal im jedného zo svojich najbližších učeníkov, nazývaného Gorazdom, a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, najzbehlejší v latinských knihách a pravoverný. Toto nech je Božia vôľa a vaša láska, ako i moja.“

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, ty si povzbudzoval Metodovho učeníka Gorazda a jeho spoločníkov, aby pokračovali v apoštolskom diele našich vierozvestov; na ich orodovanie nám pomôž, aby sme aj my dnešnému svetu ohlasovali blahozvesť tvojho Syna a upevňovali jednotu Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.