Liturgia hodín

24. júl 2009

Sv. Charbela Makhlufa, kňaza, spomienka

Sv. Šarbel sa narodil v dedinke Biga Kafra v Libanone v roku 1828. Vstúpil do rehole Libanonských maronitov a prijal meno Šarbel. Keď bol vysvätený za kňaza, v úsilí o hlbšiu samotu a o vyššiu dokonalosť sa vzdialil z kláštora Annaia a uchýlil na na púšť, kde slúžil Bohu v najväčšej životnej prísnosti, v ustavičných pôstoch a modlitbách. Usnul v Pánovi 24. decembra 1898.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.

Žalm 55, 2-15. 17-24
Neverný priateľ

Na Ježiša doľahla hrôza a úzkosť. (Mk 14, 33)

Čuj, Bože, moju modlitbu †
    a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
    pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
    zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím *
    a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
    a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
    a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
    aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
    a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
    pred búrkou a víchricou.“

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
    bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
    v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
    a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
    to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
    azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
    môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
    v sprievode sme kráčali Božím domom.

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.

III Ja však budem volať k Bohu *
    a Pán ma zachráni.
Večer i ráno i napoludnie budem rozjímať a vzdychať *
    a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, *
    lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, *
    on, ktorý je spred vekov.

Lebo oni sa nezmenia *
    a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
    a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
    ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
    ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána †
    a on ťa zachová; *
    a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
    do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
    ale ja dúfam v teba, Pane.

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.

V. Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
R. Nakloň svoj sluch k mojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

5, 1-21

Nádej nebeského domu. Služba zmierenia

     Bratia, vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme, hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
     Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma, alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
     Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.
     Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
     Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 5, 18b; Rim 8, 32a

R. Boh nás skrze Krista zmieril so sebou * A zveril nám službu zmierenia.
V. Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých * A zveril nám službu zmierenia.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z dekrétu Presbyterorum ordinis Druhého vatikánskeho koncilu o kňazskej službe a živote

(Kap. 3, č. 12)

Povolanie kňazov k dokonalosti

     Sviatostnou vysviackou sa kňazi stávajú účastnými na Kristovom kňazstve, služobníkmi Hlavy pri stvárňovaní a budovaní celého jej tela, ktorým je Cirkev, spolupracovníkmi biskupov. Už v krstnom zasvätení prijali ako všetci kresťania znak a dar takého povolania a milosti, že aj napriek ľudskej slabosti môžu a majú kráčať k dokonalosti podľa Pánovho slova: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
     Ale ako kňazi sú osobitným spôsobom povinní usilovať sa o takúto dokonalosť, veď prijatím sviatosti kňazstva sa zasvätili Bohu novým spôsobom a stali sa živými nástrojmi Krista, večného kňaza, aby mohli v čase pokračovať v jeho obdivuhodnom diele, ktoré nadprirodzenou účinnosťou obnovilo celé ľudské spoločenstvo.
     Každý kňaz teda istým spôsobom zastupuje osobu samého Krista. Preto dostáva aj zvláštnu milosť slúžiť zvereným ľuďom a všetkému Božiemu ľudu, ľahšie nasledovať dokonalosť toho, ktorého zastupuje, a ľudskú slabosť podoprieť svätosťou toho, ktorý sa stal naším „svätým, nevinným, nepoškvrneným“ veľkňazom, „oddeleným od hriešnikov“.
     Kristus, ktorého Otec posvätil alebo skôr zasvätil a poslal na svet, „obetoval sa za nás, aby nás vykúpil zo všetkých neprávostí, a očistil si nás, aby sme boli jeho vyvoleným ľudom, horlivým v dobrých skutkoch“, a tak cez umučenie vošiel do svojej slávy. Aj kňazi zasvätení pomazaním Ducha Svätého a poslaní Kristom umŕtvujú v sebe skutky tela a úplne sa venujú službe ľuďom, a tak sa rozvíjajú na dokonalého človeka vo svätosti, ktorou ich obdaroval Kristus.
     V službe Ducha a spravodlivosti sa upevňuje ich duchovný život, ak pozorne počúvajú Kristovho Ducha, lebo on ich oživuje a vedie. K dokonalosti života ich vedú samy každodenné posvätné úkony a celá ich služba, konaná v spojení s biskupom a ostatnými kňazmi.
     A svätosť kňazov má zasa veľký vplyv na úspešnosť ich služby; lebo hoci Božia milosť môže uskutočniť dielo spásy aj prostredníctvom nehodných služobníkov, Boh spravidla radšej zjavuje svoje obdivuhodné činy cez tých, ktorí sú pozornejší na podnety a vedenie Ducha Svätého, ktorí pre svoje intímne spojenie s Kristom a svätosť života môžu povedať s Apoštolom: „Nežijem už ja, ale vo mne žije Kristus.“

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 8; Gal 4, 19

R. Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život. * Takými drahými ste sa nám stali.
V. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. * Takými drahými ste sa nám stali.

MODLITBA
Bože, svetlo veriacich a pastier duší, ty si dal Cirkvi svätého Šarbela, aby živil Tvoj ľud Božím slovom a poučoval ho vlastným príkladom; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme si zachovali vieru, ktorú hlásal slovom a kráčali cestou, ktorú ukazoval skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.