Liturgia hodín

22. júl 2009

Sv. Márie Magdalény, spomienka

Patrila medzi Kristových učeníkov. Bola pri jeho smrti a zaslúžila si prvá vidieť skoro ráno na Veľkú noc zmŕtvychvstalého Vykupiteľa (Mk 16, 9). Jej úcta sa rozšírila hlavne v 12. storočí v západnej Cirkvi.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Hviezda z Magdaly, vzácna žena svätá,
všetci ťa spevom, srdcom uctievame,
veď ty si bola s Kristom láskou spätá
vrúcne, oddane.

Keď si spoznala jeho moc a slávu,
pred ktorou miznú duchovia zla v temne,
kajúca dvíhaš k nemu srdce, hlavu
v dôvere pevnej.

A tak ťa sila tejto svätej lásky
núti bdieť stále v tôni Učiteľa,
sprevádzaš Pána i boj jeho ťažký
vždy verná, smelá.

Pod krížom stojíš, oplakávaš Pána
a mŕtve telo voňavkami mažeš,
Milovaného s úctou, milovaná,
do hrobu kladieš.

Nám Kristus z lásky dáva život nový;
pros za nás, by sme účasť večnú mali
na jeho sláve, by sme Miláčkovi
spievali chvály. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva

Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)

Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
    on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
    on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
    preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
a synom Izraela svoje skutky.

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Milostivý a milosrdný je Pán, *
    zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
    ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
    ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
    také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
    tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
    tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
    pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
    odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
    nezostane po ňom ani stopa.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
    voči tým, čo sa ho boja *
    a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
    čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
    kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
    udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
    a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
    jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
    všade, kde on panuje. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

V. Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.
R. A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

3, 7 – 4, 4

Sláva služby Novej zmluvy

     Bratia, keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
     Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.
     Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.
     A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 3, 18; Flp 3, 3b

R. My všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu * A premieňame sa na taký istý čoraz slávnejší obraz.
V. Slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi. * A premieňame sa na taký istý čoraz slávnejší obraz.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá

(Hom. 25, 1-2. 4-5: PL 76, 1189-1193)

Horela túžbou za Kristom, o ktorom si myslela, že ho odniesli

     Keď prišla Mária Magdaléna k hrobu a Pánovo telo tam nenašla, myslela si, že ho odniesli, a oznámila to učeníkom. Oni šli, videli a uverili, že je to tak, ako povedala žena. O nich sa ďalej píše: „Potom sa učeníci vrátili domov.“ A hneď sa dodáva: „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“
     Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho, ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“
     Najprv teda hľadala, a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosť, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo dosiahnuť pravdu. Preto aj Dávid hovorí: „Po Bohu živom žízni moja duša, kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A zasa Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Ranená som láskou.“ A opäť: „Moja duša sa rozžialila.“
     „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Zisťuje sa príčina bolesti, aby sa zväčšila túžba, lebo keď vysloví meno toho, ktorého hľadá, zahorí ešte väčšou láskou k nemu.
     „Ježiš ju oslovil: Mária!“ Keď ju nazval všeobecným menom podľa pohlavia a nepoznala ho, oslovuje ju po mene. Akoby jej otvorene chcel povedať: „Spoznaj toho, ktorý ťa pozná. Nepoznám ťa všeobecne ako jednu z mnohých, ale zvláštnym spôsobom.“
     Mária oslovená po mene spoznáva Stvoriteľa a hneď ho nazýva „Rabbuni“, čo znamená „Učiteľ“. Lebo to bol ten, ktorého hľadala navonok, a on ju učil hľadať vo vnútri.

RESPONZÓRIUM

R. Keď sa Mária Magdaléna vrátila od Pánovho hrobu, zvestovala učeníkom: Videla som Pána. * Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnú niesť prvú správu o zmŕtvychvstaní života.
V. Dlho s plačom hľadala milého, až ho našla a keď ho našla, zvestovala to. * Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnú niesť prvú správu o zmŕtvychvstaní života.

MODLITBA
Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.