V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom;
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
V.
Pane, u teba je zdroj života.
R.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kráľov
Prešli tri roky, čo nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku šiel judejský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ
povedal svojim sluhom: „Neviete, že Ramot v Galaáde je náš? A my otáľame vziať si ho z ruky sýrskeho kráľa.“ I opýtal sa Jozafata:
„Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?“
Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Ja som ako ty; môj ľud a tvoj ľud sú jedno a moje kone ako tvoje kone.“ Ale Jozafat povedal
izraelskému kráľovi: „Opýtaj sa dnes, prosím ťa, na Pánovo slovo.“ Izraelský kráľ zhromaždil teda asi štyristo mužov, prorokov,
a povedal im: „Mám ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ Oni odpovedali: „Choď! Pán ho dá do rúk kráľa.“ Jozafat
povedal: „Nie je tu nejaký iný, Pánov prorok, aby sme sa opýtali cez neho?“ Izraelský kráľ vravel Jozafatovi: „Zostal ešte jeden muž,
prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Pána. Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale zlo: je to Jemlov syn Micheáš.“
Jozafat mu vravel: „Nehovor tak, kráľ!“ Izraelský kráľ si teda zavolal jedného dvorana a povedal mu: „Rýchlo priveď Jemlovho syna
Micheáša.“
On prišiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Micheáš, máme ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ On mu odpovedal:
„Choď, budeš mať úspech a Pán ho vydá do rúk kráľa.“ Ale kráľ mu povedal: „Opäť a opäť ťa zaprisahávam, aby si mi nehovoril nič iné,
iba pravdu v Pánovom mene.“ On vravel:
„Videl som celý Izrael
rozptýlený po vrchoch
ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
A Pán povedal: ,Títo nemajú pána. Nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nehovoril som ti, že mi
neprorokuje dobro, ale vždy iba zlo?“
Ale on ešte dodal: „Preto počuj Pánovo slovo: Videl som Pána sedieť na jeho tróne a všetko nebeské vojsko stáť pri ňom sprava i zľava.
A Pán povedal: ,Kto oklame Achaba, aby šiel a padol v Ramote v Galaáde?‘ A keď jeden hovoril tak, druhý onak, vystúpil akýsi duch,
postavil sa pred Pána a povedal: ,Ja ho oklamem.‘ Pán sa ho spýtal: ,Ako?‘ On odpovedal: ,Vyjdem a budem lživým duchom v ústach
všetkých jeho prorokov.‘ Pán povedal: ,Oklameš ho a podarí sa ti to. Choď a urob to!‘ Tu Pán vložil lživého ducha do úst všetkých
tvojich prorokov, čo sú tu. Teda Pán vyslovil proti tebe zlo.“
Izraelský kráľ a judejský kráľ Jozafat šli teda do Ramotu v Galaáde.
Tu akýsi muž natiahol luk a len tak vystrelil šíp a zasiahol izraelského kráľa medzi spony brnenia. On povedal svojmu pohoničovi:
„Obráť a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“ No v ten deň sa boj stupňoval a izraelský kráľ stál na svojom voze oproti Sýrčanom.
Večer však zomrel. Krv z rany tiekla do voza. Pri západe slnka sa rozľahol po celom tábore krik: „Každý nech sa vráti do svojho mesta,
do svojej krajiny!“
Kráľ teda zomrel a preniesli ho do Samárie. Kráľa pochovali v Samárii. A keď v samarijskom rybníku umývali jeho voz, psy lízali jeho krv
a neviestky sa tam kúpali, podľa Pánovho slova, ktoré povedal.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
Z Dávidovho kráľovského rodu bola vyvolená Panna, ktorá mala nosiť svätý plod a počať božské i ľudské dieťa najprv v mysli,
až potom v tele. Ale aby sa nenaľakala neobyčajných následkov, lebo nepoznala Boží plán, v rozhovore s anjelom sa dozvedá,
čo má v nej spôsobiť Duch Svätý. A nebojí sa, že stratí čistotu, keď sa čoskoro stane Bohorodičkou. Veď prečo by aj pochybovala
o zvláštnosti počatia, keď má sľúbené, že sa uskutoční z moci Najvyššieho?! A viera tej, čo uverila, sa posilňuje aj svedectvom
predchádzajúceho zázraku: Alžbeta dostáva nečakane plodnosť, aby nebolo pochybnosti, že ten, ktorý dal počať neplodnej,
môže to dať aj panne.
Teda Božie Slovo, Boh, Boží Syn, ktorý „bol na počiatku u Boha, skrze ktorého povstalo všetko a bez ktorého nepovstalo nič“,
stal sa človekom, aby oslobodil človeka od večnej smrti. Tak sa sklonil na prijatie našej nepatrnosti bez umenšenia svojej vznešenosti,
že zostal tým, čím bol, a vzal si, čím nebol, pravú prirodzenosť sluhu spojil s tou prirodzenosťou, v ktorej bol rovný Bohu Otcovi,
a obe prirodzenosti zviazal tak, že nižšiu nepohltilo oslávenie a vyššiu neumenšilo prijatie nižšej.
Tak pri zachovaní osobitosti oboch podstát a pri ich spojení v jednej osobe vznešenosť berie na seba nepatrnosť, sila slabosť,
večnosť smrteľnosť a na zaplatenie nášho dlhu spojila sa neporušiteľná prirodzenosť so zraniteľnou prirodzenosťou, pravý Boh
a pravý človek sa zlučuje do jednoty Pána, aby mohol „jeden“ a ten istý „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ v jednej prirodzenosti
zomrieť a skrze druhú vstať z mŕtvych, ako to vyžadovala naša spása. Právom teda porodenie spásy nijako nepoškodilo panenskú
neporušenosť, lebo narodenie pravdy ochránilo čistotu.
Bolo teda dobré, milovaní, že sa Kristus; Božia moc a Božia múdrosť, takto narodil. Tým sa nám v ľudskej prirodzenosti priblížil
a božskou prirodzenosťou nad nami vynikol. Veď keby nebol býval pravým Bohom, nebol by nám mohol priniesť spásu, a keby nebol
býval pravým človekom, nebol by nám mohol byť vzorom.
Pri Pánovom narodení jasajúci anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi“ zvestujú „pokoj ľudom dobrej vôle“, lebo vidia,
že sa ide zo všetkých národov sveta budovať nebeský Jeruzalem. Ako sa potom musia nad takým nevýslovným dielom Božej dobroty
tešiť úbohí ľudia, keď sa tak z neho radujú vznešení anjeli!
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Veľký a svätý Bože, nech nám pomáha na životnej púti mocné orodovanie
slávnej Panny Márie, aby sme pod jej ochranou bezpečne došli k vrcholu
dokonalosti, k Ježišovi Kristovi, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:03.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky