V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
V.
Pane, u teba je zdroj života.
R.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kráľov
Prešli tri roky, čo nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku šiel judejský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ
povedal svojim sluhom: „Neviete, že Ramot v Galaáde je náš? A my otáľame vziať si ho z ruky sýrskeho kráľa.“ I opýtal sa Jozafata:
„Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?“
Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Ja som ako ty; môj ľud a tvoj ľud sú jedno a moje kone ako tvoje kone.“ Ale Jozafat povedal
izraelskému kráľovi: „Opýtaj sa dnes, prosím ťa, na Pánovo slovo.“ Izraelský kráľ zhromaždil teda asi štyristo mužov, prorokov,
a povedal im: „Mám ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ Oni odpovedali: „Choď! Pán ho dá do rúk kráľa.“ Jozafat
povedal: „Nie je tu nejaký iný, Pánov prorok, aby sme sa opýtali cez neho?“ Izraelský kráľ vravel Jozafatovi: „Zostal ešte jeden muž,
prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Pána. Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale zlo: je to Jemlov syn Micheáš.“
Jozafat mu vravel: „Nehovor tak, kráľ!“ Izraelský kráľ si teda zavolal jedného dvorana a povedal mu: „Rýchlo priveď Jemlovho syna
Micheáša.“
On prišiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Micheáš, máme ísť bojovať o Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?“ On mu odpovedal:
„Choď, budeš mať úspech a Pán ho vydá do rúk kráľa.“ Ale kráľ mu povedal: „Opäť a opäť ťa zaprisahávam, aby si mi nehovoril nič iné,
iba pravdu v Pánovom mene.“ On vravel:
„Videl som celý Izrael
rozptýlený po vrchoch
ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
A Pán povedal: ,Títo nemajú pána. Nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nehovoril som ti, že mi
neprorokuje dobro, ale vždy iba zlo?“
Ale on ešte dodal: „Preto počuj Pánovo slovo: Videl som Pána sedieť na jeho tróne a všetko nebeské vojsko stáť pri ňom sprava i zľava.
A Pán povedal: ,Kto oklame Achaba, aby šiel a padol v Ramote v Galaáde?‘ A keď jeden hovoril tak, druhý onak, vystúpil akýsi duch,
postavil sa pred Pána a povedal: ,Ja ho oklamem.‘ Pán sa ho spýtal: ,Ako?‘ On odpovedal: ,Vyjdem a budem lživým duchom v ústach
všetkých jeho prorokov.‘ Pán povedal: ,Oklameš ho a podarí sa ti to. Choď a urob to!‘ Tu Pán vložil lživého ducha do úst všetkých
tvojich prorokov, čo sú tu. Teda Pán vyslovil proti tebe zlo.“
Izraelský kráľ a judejský kráľ Jozafat šli teda do Ramotu v Galaáde.
Tu akýsi muž natiahol luk a len tak vystrelil šíp a zasiahol izraelského kráľa medzi spony brnenia. On povedal svojmu pohoničovi:
„Obráť a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“ No v ten deň sa boj stupňoval a izraelský kráľ stál na svojom voze oproti Sýrčanom.
Večer však zomrel. Krv z rany tiekla do voza. Pri západe slnka sa rozľahol po celom tábore krik: „Každý nech sa vráti do svojho mesta,
do svojej krajiny!“
Kráľ teda zomrel a preniesli ho do Samárie. Kráľa pochovali v Samárii. A keď v samarijskom rybníku umývali jeho voz, psy lízali jeho krv
a neviestky sa tam kúpali, podľa Pánovho slova, ktoré povedal.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby
sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa
protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:03.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky