V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznavač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Kráľov

     Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš a ako pobil všetkých prorokov mečom. Jezabel poslala k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a nech mi toto pridajú, ak zajtra o tejto hodine neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich.“ Eliáš sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do judejskej Bersaby, nechal tam svojho sluhu a išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
     Keď ta prišiel, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy, a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov; lebo synovia Izraela porušili tvoju zmluvu: zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom. Len ja som ostal. Ale aj po mojom živote sliedia a chcú ma zabiť.“
     A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa tou istou cestou po púšti do Damasku. Keď ta dôjdeš, pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua, syna Namsiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, Safatovho syna z Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba. A kto ujde pred Hazaelovým mečom, toho zabije Jehu, a kto ujde pred mečom Jehuovým, zabije ho Elizeus. A ponechám si v Izraeli sedemtisíc tých, ktorí nezohli kolená pred Bálom a ktorých ústa ho nepobozkali.“
     Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k nemu a hodil naň svoj plášť. On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem za tebou.“ On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“
     Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Kamila, ktorý napísal jeho spoločník

     Aby som začal svätou láskou ako koreňom a darom všetkých čností, ktorá bola Kamilovi bližšia než všetky ostatné, musím povedať, že bol taký rozpálený ohňom tejto svätej čnosti, a nielen voči Bohu, ale aj voči blížnym a najmä voči chorým, že mu stačilo iba sa pozrieť na nich, aby zaplavila jeho srdce neha a súcit a aby dokonale zabudol na všetky rozkoše a pozemské radosti a náklonnosti. Keď posluhoval niektorému z chorých, zdalo sa, akoby sa mal z veľkej lásky a súcitu takmer celkom vyčerpať a stráviť. Lebo najradšej by bol vzal na seba akýkoľvek ich neduh či akékoľvek iné zlo, keby tým mohol zmierniť ich bolesti alebo odstrániť choroby.
     Tak živo v nich videl Kristovu osobu, že často pri podávaní jedla bol presvedčený, že oni sú jeho Kristami, až natoľko, že si od nich vyprosoval milosť a odpustenie hriechov. Preto stál pred nimi tak úctivo, akoby bol naozaj a doslova v prítomnosti svojho Pána. O ničom nehovoril častejšie a nadšenejšie ako o svätej láske a túžil ju priam vložiť do sŕdc všetkých smrteľníkov.
     Aby svojich rehoľných bratov zapálil touto hlavnou čnosťou, pripomínal im tie najlahodnejšie slová Ježiša Krista: „Bol som chorý a navštívili ste ma.“ Bolo vidno, že on sám má tieto slová naozaj vryté vo svojom srdci; tak často ich hovorieval, tak často ich opakoval!
     Kamilova láska bola taká veľká a taká široká, že do svojej neobyčajnej náklonnosti a priazne nezahrnoval len chorých a zomierajúcich, ale všeobecne všetkých chudobných a úbohých. Jeho srdce bolo také preniknuté láskou voči núdznym, že hovorieval: „Keby na svete nebolo chudobných, ľudia by si ich museli nájsť, aj spod zeme by ich museli vyhrabať, aby im mohli robiť dobre a preukazovať milosrdenstvo.“

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si svätému kňazovi Kamilovi udelil dar hrdinskej lásky k chorým; pre jeho zásluhy naplň nás duchom svojej lásky, aby sme ti slúžili vo svojich blížnych a v hodine našej smrti mohli bez strachu predstúpiť pred tvoju tvár. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.