V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Panenská Matka, dcérou si
blaženou Syna milého,
skromná vždy, no si vzácnejšia
nad tvory sveta celého.
Odveký náš vzor, poňatý
v tvorivom Božom zámere,
ozdoba sveta najkrajšia,
skveješ sa celá v nádhere.
Tak šľachtíš ľudskú prírodu,
že sám jej Tvorca vznešený
sa do nej včlenil skrz teba
k úžasu všetkých stvorení.
A v tvojom lone panenskom
oheň sa Božej lásky vzňal
a v jeho teple materskom
zem rajské kvety vyháňa.
Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa tri božské osoby
do rúcha slávy odiali. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)
Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu *
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána *
odteraz až naveky.
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
V.
Poďte a pozrite na diela Pánove.
R.
On vykonal úžasné veci na zemi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. V istý večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Zo strechy videl ženu, ako sa kúpe. Žena bola veľmi pekná. Kráľ poslal zistiť, kto je tá žena; a oznámili mu, že je to Betsabe, Eliamova dcéra, žena Hetejčana Uriáša. Dávid poslal poslov a dal si ju priviesť. Keď prišla k nemu, spal s ňou; práve sa očistila od svojej nečistoty. Potom sa vrátila domov a pretože počala, poslala Dávidovi odkaz: „Počala som.“ Dávid odkázal Joabovi: „Pošli ku mne Hetejčana Uriáša!“ A Joab poslal Uriáša k Dávidovi. Keď k nemu Uriáš došiel, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab a mužstvo a ako pokračuje vojna. Potom Dávid povedal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy si nohy.“ Uriáš vyšiel z kráľovského domu a poslali za ním kráľovské jedlo. Ale Uriáš spal pri bráne kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána a nešiel do svojho domu.
Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do svojho domu.“ Dávid povedal Uriášovi: „Či si neprišiel z cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?“ Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa, Izrael a Júda bývajú v stanoch, môj pán Joab a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja mám vojsť do svojho domu jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako žiješ a ako žije tvoja duša, takú vec neurobím.“ Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím.“ Uriáš zostal v ten deň aj na druhý deň v Jeruzaleme. Dávid ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Ale on večer šiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána, a do svojho domu nešiel.
Ráno Dávid napísal Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. V liste písal: „Postavte Uriáša do prvého šíku, kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite, nech ho zasiahnu a nech zomrie.“ A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam najsilnejší chlapi. Muži z mesta vyrazili a bojovali s Joabom. A niektorí z ľudu, z Dávidových sluhov, padli a zomrel aj Hetejčan Uriáš. Keď Uriášova manželka počula, že jej muž Uriáš zomrel, oplakávala ho. Keď prešiel čas smútku, Dávid poslal po ňu a voviedol ju do svojho domu. Stala sa jeho ženou a porodila mu syna. Ale Pánovi sa nepáčilo, čo urobil Dávid.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí blahoslaveného opáta Guerika
Mária porodila jedného; tak, ako je jediným Synom Otca na nebesiach, je jediným dieťaťom matky na zemi. A ona je jediná panna matka;
len ona sa môže pochváliť, že porodila jediného Otcovho Syna, a objímať tohto svojho jediného vo všetkých jeho údoch; a neštíti sa volať
matkou všetkých, v ktorých pozná hotovú alebo tvoriacu sa podobu svojho Krista.
Prvá Eva bola viac macocha ako matka, lebo svoje deti poznačila skôr smrťou ako počiatkom svetla. Voláme ju „matkou všetkých žijúcich“,
ale vysvitlo, že je skôr vrahyňou žijúcich alebo rodičkou zomierajúcich, lebo narodiť sa z nej nie je nič iné ako narodiť sa pre smrť.
A pretože nebola schopná správne naplniť svoje meno, tajomstvo naplnila tá, ktorá je ako Cirkev, pretože sa jej podobá, matkou všetkých,
čo sa znovu rodia pre život. Ak je totiž matkou života, z ktorého žijú všetci, keď ho porodila, tak istým spôsobom znovuzrodila všetkých,
čo majú žiť týmto životom.
Kristova blahoslavená matka chce byť tajomným spôsobom matkou kresťanov. Preto sa o nich matersky stará a úprimne ich miluje.
Nezatvrdne voči deťom, akoby neboli jej, lebo jej vnútro, len raz oplodnené, sa nikdy nevysilí, nikdy neprestane rodiť plody lásky.
Ak už Kristov služobník starostlivo a s láskou vždy znovu rodí svoje deti, „kým v nich nebude stvárnený Kristus“, o koľko viac Kristova
matka? Aj Pavol splodil tých, ktorí sa pre jeho hlásanie znovuzrodili slovom pravdy, ale Mária to urobila oveľa vznešenejšie a svätejšie,
keď porodila samo Slovo. Uznávam Pavlovu službu hlásania, ale viac obdivujem a uctievam tajomstvo Máriinej plodnosti.
Všimni si, ako sa deti priznávajú k matke: hnané akousi prirodzenou dôverou, založenou na láske, najprv a najčastejšie volajú meno matky
a vo všetkých ťažkostiach a nebezpečenstvách utekajú ako maličkí do matkinho náručia. Preto si myslím, že nie je nerozumné vzťahovať
na tieto deti to, čo jej prisľúbil prorok: „Budú v tebe bývať tvoje deti;“ pritom nepochybujeme, že sa toto proroctvo vzťahuje v prvom rade
na Cirkev.
A tak ak teraz žijeme s pomocou matky Najvyššieho, prebývame pod jej ochranou akoby v tôni jej perutí; a aj potom, keď budeme mať
účasť na jej sláve, bude nás tešiť akoby v svojom lone. Vtedy sa budú všetci jedným hlasom tešiť a blahoželať matke: „V tebe prebývame
všetci, čo sa radujeme,“ svätá Božia Rodička.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Bože, láskavý Otče, vo sviatosti krstu prijal si nás za svojich
a urobil si nás synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy
bludu, ale pomôž nám stále vyžarovať svetlo tvojej pravdy. Skrze nášho
Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:03.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky