V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Panenská Matka, dcérou si
blaženou Syna milého,
skromná vždy, no si vzácnejšia
nad tvory sveta celého.

Odveký náš vzor, poňatý
v tvorivom Božom zámere,
ozdoba sveta najkrajšia,
skveješ sa celá v nádhere.

Tak šľachtíš ľudskú prírodu,
že sám jej Tvorca vznešený
sa do nej včlenil skrz teba
k úžasu všetkých stvorení.

A v tvojom lone panenskom
oheň sa Božej lásky vzňal
a v jeho teple materskom
zem rajské kvety vyháňa.

Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa tri božské osoby
do rúcha slávy odiali. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom. 

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim. 

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí. 

V. Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
R. Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

     Dávid vstal a šiel na miesto, kde bol Saul. Keď uvidel miesto, kde spal Saul a veliteľ jeho vojska Nerov syn Abner – Saul spal vo vozovej hradbe a ostatný ľud okolo neho –, povedal Dávid Hetejčanovi Achimelechovi a Sarviinmu synovi, Joabovmu bratovi Abisaimu: „Kto zostúpi so mnou k Saulovi do tábora?“ Abisai odpovedal: „Ja s tebou zostúpim.“ Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemí pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho. Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ A Dávid dodal: „Ako žije Pán, sám Pán ho udrie buď tak, že príde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do boja a tam zahynie. Nech mi je Pán milostivý, aby som nezdvihol ruku na Pánovho pomazaného. Teraz vezmi kopiju, čo je pri jeho hlave, a krčah na vodu a odíďme.“ A tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána.
     Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, Dávid zavolal na ľud a na Nerovho syna Abnera: „Odpovieš mi, Abner?“ A Abner odpovedal: „Kto si, že kričíš na kráľa?“ Dávid hovoril Abnerovi: „Či nie si muž? A kto ti je podobný v Izraeli? Prečo si teda nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z ľudu prišiel zavraždiť kráľa, tvojho pána. Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nestrážili svojho pána, Pánovho pomazaného. A teraz sa pozri, kde je kráľova kopija a kde je krčah na vodu, čo bol pri jeho hlave!“
     Vtom Saul poznal Dávidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Dávid odpovedal: „Môj hlas, pane môj a kráľ.“ A pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čo som urobil? Alebo aké zlo lipne na mojej ruke? A teraz, prosím, nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudzuje proti mne, nech mu príjemne vonia obetný dar. Ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nebýval v Pánovom dedičstve, akoby hovorili: ,Choď a slúž cudzím bohom!‘ A teraz nech nevytečie moja krv na zem ďaleko od Pánovej tváre. Veď kráľ Izraela vyšiel hľadať jednu blchu, ako keď niekto naháňa jarabicu po horách.“
     Saul odpovedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti nikdy neurobím nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Ukázalo sa, že som hlúpo konal a veľmi som chybil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného. A aký veľký bol dnes tvoj život v mojich očiach, taký veľký nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti.“
     Saul odpovedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid. Čo budeš robiť, urobíš, a čo budeš chcieť, dokážeš.“ Dávid odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa

     „Nech sa tešia nebesia a z oblakov nech prší pravda, lebo Pán sa zmiloval nad svojím ľudom. Nech sa tešia nebesia“, lebo tak, ako boli ony na počiatku stvorené, Stvoriteľ urobil aj Adama z panenskej zeme a on sa stal Božím dôverným priateľom. „Nech sa tešia nebesia“, lebo teraz je zásluhou nášho Pána, ktorý prišiel v tele, zem posvätená a ľudské pokolenie oslobodené od modlárskych obetí. „Z oblakov nech prší pravda“, lebo dnes bol odstránený Evin hriech, vyrovnaný čistotou Panny Márie a Bohočlovekom, ktorý sa z nej narodil. Dnes bol Adam vyslobodený zo starej kliatby noci, do ktorej bol odsúdený.
     Kristus sa narodil z Panny. Vzal si z nej telo v tomto prirodzenom poriadku, ako sa mu páčilo: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Preto sa Panna stala matkou Božou. Matka je pannou, lebo bez semena porodila vtelené Slovo; zachovala si panenstvo, pretože to chcel ten, čo sa z nej zázračne narodil. Ona je matkou ľudskej prirodzenosti Božieho slova, ktoré sa v nej vtelilo, zjavilo a spojilo z múdrosti a vôle toho, ktorý robí zázraky. Svätý Pavol hovorí: „Z nich podľa tela pochádza Kristus.“
     On bol taký, aký je aj teraz, a taký bude a zostane. Kvôli nám sa však stal človekom. Miloval ľudí a stal sa človekom, tým, čím nebol. Stal sa človekom, ale zostal Bohom bez najmenšej premeny. Kvôli mne sa stal mne podobným. Stal sa tým, čím nebol, a pritom si zachoval to, čím bol. A konečne stal sa človekom, aby naše utrpenia urobil svojimi, aby sme sa mohli stať adoptovanými deťmi a aby nám pomohol do kráľovstva, ktorého hodnými nech nás urobí milosť a milosrdenstvo Pána Ježiša Krista. Jemu s Otcom i Duchom Svätým sláva, česť a moc teraz, v každom čase a po všetky veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Svätý Bože, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.