Tomáš Morus sa narodil roku 1477. Študoval v Oxforde. Oženil sa a mal jedného syna a tri dcéry. Na kráľovskom dvore zastával úlohu kancelára. Napísal diela o správnom riadení štátu a na obranu náboženstva.

Oboch roku 1535 na rozkaz kráľa Henricha VIII., ktorému sa postavili na odpor v otázke zrušenia jeho manželstva, sťali. Jána Fišera 22. júna, Tomáša Morusa 6. júla. Keď bol biskup Ján Fišer vo väzení, Pavol III. ho prijal medzi kardinálov svätej rímskej Cirkvi.

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)

Aký dobrý je Boh voči statočným, *
    Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
    takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
    keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *
    sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
    ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
    a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
    a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
    povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *
    a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
    a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
    A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
    bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
    a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
    a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
    to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
    zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
    kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
    a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *
    Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
    tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

Moje srdce je plné trpkosti *
    a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
    a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
    a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
    a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *
    A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
    no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
    zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
    a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
    v bránach dcéry sionskej.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

V. Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
R. Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

     Filištínci zhromaždili svoje vojská do boja a zoskupili sa v Sochu v Judei. Utáborili sa medzi Sochom a Azekou v Efesdommime. Saul a izraelskí muži sa zhromaždili v údolí Terebinty a zoradili sa do bojového Šíku proti Filištíncom. Filištínci stáli na vrchu z jednej strany, Izrael stál na vrchu z druhej strany; medzi nimi bolo údolie.
     Tu vystúpil z filištínskeho tábora bojovník menom Goliáš z Getu, vysoký šesť lakťov a piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu, oblečený bol v šupinatom pancieri. Jeho pancier vážil päťtisíc šeklov bronzu. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový meč. Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa; a pred ním kráčal jeho zbrojnoš. Postavil sa a volal na izraelské šíky: „Načo ste prišli pripravení do boja? Či ja nie som Filištínec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte spomedzi seba muža a ten nech zostúpi na súboj. Ak ma v boji premôže a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, budete vy sluhami a budete nám slúžiť.“ A Filištínec hovoril: „Dnes som potupil izraelské šíky: Dajte mi muža, nech ide so mnou na súboj.“
     K Saulovi priviedli Dávida a ten mu povedal: „Nech nik nestráca odvahu pre neho. Ja, tvoj sluha, pôjdem a budem bojovať s týmto Filištíncom.“
     Vtedy Saul obliekol Dávida do svojho odevu, na hlavu mu založil bronzovú prilbu a obliekol mu pancier. Dávid si pripásal jeho meč na svoj odev a začal skúšať, či takto ozbrojený bude môcť kráčať. Ale nebol na to zvyknutý, preto Dávid povedal Saulovi: „Nemôžem takto ísť, veď nie som na to zvyknutý.“ Zložil to zo seba a vzal si do ruky svoju palicu, v potoku si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, do ruky si vzal prak a vykročil proti Filíštíncovi.
     Filištínec sa krokom blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru. Filištínec povedal Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“ Ale Dávid Filištíncovi odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly filištínskeho vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá zem, že v Izraeli je Boh. A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán nezachraňuje ani mečom ani kopijou. Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do našich rúk.“
     Keď sa Filištínec pohol a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja s Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a Filištínca zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem. Tak Dávid prakom a kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil. Dávid nemal v ruke meč, preto pribehol, stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho; odťal mu hlavu.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu svätého Tomáša Morusa, ktorý napísal vo väzení dcére Margite

     Hoci som si dobre vedomý, Margita moja, že v mojom doterajšom živote bolo toho toľko zlého, že si plne zasluhujem, aby ma Boh opustil, nikdy neprestanem dôverovať v jeho nesmiernu dobrotu a pevne dúfať. Veď jeho najsvätejšia milosť mi doteraz dala silu radšej opovrhnúť všetkým, bohatstvom, darmi, ba aj životom, ako prisahať proti svedomiu. Aj samému kráľovi dobrotivo vnukla, aby ma až doteraz ukrátil iba o slobodu (a touto jedinou vecou mi určite jeho veličenstvo preukázalo väčšie dobrodenie pre môj duchovný pokrok, ktorý dúfam z toho vyťažiť, ako všetkými tými poctami a majetkami, ktorými ma predtým zahŕňalo). A tá istá milosť buď tak usmerní kráľovho ducha, že nepodnikne nič horšie proti mne, alebo mi bude stále dávať takú silu, že budem všetko, čo ako ťažké, trpezlivo (statočne a s radosťou) znášať.
     Keď sa táto moja trpezlivosť spojí so zásluhami Pánovho prehorkého utrpenia (ktoré aj zásluhami aj spôsobom nekonečne prevyšuje všetko moje utrpenie), zmierni mi v očistci zaslúžené tresty a z Božej štedrej dobroty zväčší trochu aj moju odmenu v nebi.
     Nikdy nechcem, Margita moja, zapochybovať o Božej dobrote, ani keď cítim, že som slabý a krehký. A keby sa ma zmocnil taký strach a úzkosť, že sa bude zdať, akoby som už-už padal, spomeniem si na svätého Petra, ktorý sa pre slabú vieru pri jedinom závane vetra začal topiť, a urobím to, čo urobil on. Zavolám na Krista: „Pane, zachráň ma!“ v nádeji, že vystrie svoju ruku, zachytí ma a nenechá ma utopiť sa.
     A keby dopustil, aby som hral Petrovu úlohu ešte ďalej, aby som padol úplne, prisahal a zaprel (čo nech Boh pre svoje milosrdenstvo ďaleko odvráti, lebo taký pád by mi viac poškodil, ako pomohol), aj vtedy by som dúfal, že sa na mňa pozrie okom plným milosrdenstva, ako sa pozrel na Petra, a opäť ma zdvihne, aby som znova vyznal pravdu a uľahčil svojmu svedomiu a statočne znášal trest a hanbu za predošlé zaprenie.
     A nakoniec, Margita moja, som si úplne istý, že Boh ma bez mojej viny neopustí. A tak sa mu so všetkou nádejou a dôverou celý zverujem. Ak ma pre moje hriechy nechá zahynúť, aspoň sa na mne preslávi jeho spravodlivosť. Dúfam však a s veľkou istotou dúfam, že jeho najláskavejšia dobrota verne ochráni moju dušu a dá, aby na mne viac vyniklo jeho milosrdenstvo ako spravodlivosť.
     Buď teda pokojná, dcéra moja, a nemaj o mňa prílišnú starosť, nech sa so mnou na tomto svete deje čokoľvek. Nemôže sa stať nič, čo by nechcel Boh. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Láskavý Bože, mučenícka smrť je pred tebou najdokonalejším svedectvom pravej viery; pomáhaj nám na orodovanie svätého Jána Fišera a Tomáša Morusa, aby sme v životných skúškach skutkami dokazovali vieru, ktorú vyznávame slovami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.