Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
    lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
    ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
    od východu i západu, *
    od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
    nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
    ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
    aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
    a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
    sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
    a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
    ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
    a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
    a rozlomil závory zo železa.

Na ceste neprávosti rozum stratili *
    a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
    a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
    a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
    o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *
    a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
    a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
    až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
    a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
    duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
    boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *
    a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
    a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
    a nech ho chvália v zbore starších.

Potoky na púšť premenil *
    a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
    pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
    z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *
    i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
    a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
    a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
    pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
    a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
    ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
    ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
    a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

     Potom sa Samson zaľúbil do ženy, ktorá bývala v údolí Sorek a volala sa Dalila. Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali: „Oklam ho a vyzveď od neho, v čom má takú silu a ako by sme ho mohli premôcť a spútaného pokoriť. Ak to urobíš, dáme ti každý tisícsto šeklov striebra.“
     Dalila teda povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a pokoriť?“
     A keď ho len unúvala a stále naň mnoho dní naliehala, ochabol na duchu a bol unavený až na smrť. Vtedy jej otvoril celé svoje srdce a povedal jej: „Nikdy sa britva nedotkla mojej hlavy, lebo som nazarej zasvätený Bohu od lona svojej matky. Ak bude moja hlava oholená, opustí ma moja sila, oslabnem a budem ako ostatní ľudia.“
     Keď videla, že jej vyznal celú svoju dušu, poslala filištínskym kniežatám odkaz: „Príďte sem ešte raz, lebo teraz mi otvoril celé svoje srdce.“ Oni vzali peniaze, ktoré sľúbili, a išli. Ona ho uspala na svojich kolenách, zavolala holiča, dala mu oholiť jeho sedem vrkočov a začala ho pokorovať, lebo hneď ho opustila jeho sila. Zvolala: „Filištínci idú na teba, Samson!“ On sa prebral zo spánku a povedal si v duchu: „Vyviaznem z toho ako doteraz a strasiem ich zo seba.“ Nevedel, že Pán od neho odstúpil. Keď sa ho Filištínci zmocnili, hneď mu vylúpili oči, spútaného dvoma kovovými reťazami odviedli ho do Gazy a zatvoreného vo väzení donútili mlieť.
     Ale vlasy mu po oholení začali znovu rásť. A filištínske kniežatá sa zišli, aby priniesli veľkolepé obety svojmu bohu Dagonovi a hodovali, lebo hovorili:

„Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa Samsona.“

     Aj ľud, keď to videl, vychvaľoval svojho boha a hovoril to isté:

„Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa,
čo pustošil našu krajinu
a mnoho našich zahubil.“