V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z neba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý láska je
a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

V. Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R. Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

     Po Aodovej smrti synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči a Pán ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý panoval v Asore. Vodcom jeho vojska bol Sisara a býval v Harosete pohanov. Synovia Izraela volali k Pánovi, lebo Jabin mal deväťsto železných vozov a dvadsať rokov ich veľmi utláčal.
     V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka prorokyňa Debora. Sedávala pod Deborinou palmou medzi Ramou a Betelom v efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd. Ona poslala po Abinoemovho syna Baraka z Kedeša v Neftali a povedala mu: „Pán, Boh Izraela, ti rozkazuje: Choď, vyveď vojsko na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc bojovníkov zo synov Neftaliho a zo synov Zabulona. Ja ti privediem k potoku Kison vojvodcu Jabinovho vojska Sisaru i jeho vozy a celé vojsko a vydám ho do tvojej ruky.“ Barak jej povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem. Ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Ona mu odpovedala: „Dobre pôjdem s tebou, ale sláva na tejto ceste nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
     A tak Debora vstala a odišla s Barakom do Kedeša. On zvolal do Kedeša Zabulona a Neftaliho a vystúpil s desaťtisíc bojovníkmi a s Deborou vo svojom sprievode. Ale Kinejčan Haber sa oddelil od ostatných svojich bratov Kinejčanov, synov Mojžišovho príbuzenstva Hobaba, a postavil si stan až pri dube Saananime pri Kedeši.
     Sisarovi oznámili, že Abinoemov syn Barak vystúpil na vrch Tábor. Zhromaždil všetkých deväťsto železných vozov a všetko vojsko, čo bolo s ním, od Harosetu pohanov k potoku Kisonu. Vtedy Debora povedala Barakovi: „Vstaň! Toto je deň, v ktorý Pán vydal Sisaru do tvojich rúk. Lebo on je tvoj vodca.“ I zostúpil Barak z vrchu Tábor a desaťtisíc bojovníkov s ním. A Pán ostrím meča uviedol do zmätku Sisaru a všetky jeho vozy a celé vojsko pred Barakom, až tak, že Sisara zoskočil z voza a utekal pešo. A Barak prenasledoval utekajúce vozy a vojsko až po Haroset pohanov a nepriateľské vojsko celé, do jedného padlo.
     Sisara na úteku prišiel k stanu Jahely, manželky Kinejčana Habera, lebo medzi asorským kráľom Jabinom a domom Kinejčana Habera bol mier. Jahel vyšla Sisarovi naproti a povedala mu: „Vojdi ku mne, môj pane; vojdi, neboj sa!“ Vošiel do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou. I povedal jej: „Daj mi, prosím ťa, trochu vody, lebo som smädný.“ Ona otvorila mech s mliekom a dala mu napiť sa a prikryla ho. Sisara jej povedal: „Postav sa pred vchod do stanu a keby niekto prišiel a opýtal sa ťa: ,Je tu niekto?‘, odpovieš: ,Nie je!‘“ Tu vzala Haberova manželka Jahel stanový kolík a kladivo, nebadane potichu vošla dnu, priložila mu kolík na spánok hlavy, udrela naň kladivom a pribila ho cez mozog až do zeme. Na smrť unavený totiž upadol do hlbokého spánku a zomrel.
     Tu prichádzal Barak, ktorý prenasledoval Sisaru. Jahel mu vyšla naproti a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Keď vošiel k nej, uvidel Sisaru, ako leží mŕtvy s kolíkom vrazeným do spánku.
     Takto Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabina pred synmi Izraela, ktorí denne vzrastali a silnou rukou potláčali kanaánskeho kráľa Jabina, dokiaľ ho nezničili.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána

     Učiteľ pokoja a Majster jednoty predovšetkým nechcel, aby sme sa modlili jednotlivo a súkromne, aby sa niekto, kto sa modlí, modlil iba za seba. Nehovoríme: „Otče môj, ktorý si na nebesiach,“ ani: „Chlieb môj daj mi dnes,“ ani nik neprosí iba o odpustenie svojej viny, alebo aby nebol uvedený do pokušenia, ani neprosí iba za seba, aby bol oslobodený od zlého. Naša modlitba je verejná a všeobecná. Keď sa teda modlíme, nemodlíme sa za jedného, ale za celý ľud, lebo celý ľud sme jedno.
     Boh pokoja a Učiteľ svornosti, ktorý učil jednote, chcel, aby sa tak jeden modlil za všetkých, ako on v jednej osobe niesol všetkých. Tento zákon modlitby zachovali aj traja mladíci zatvorení v rozpálenej peci, keď sa jedným hlasom modlili, spojení jednotou ducha. Dosvedčuje to viera Svätého písma. Ukazuje sa, ako sa oni modlili, a tým nám dáva príklad, ktorý máme nasledovať v modlitbách, aby sme mohli byť aj my takí. Hovorí: „Vtedy tí traja akoby jednými ústami spievali chválospev a zvelebovali Boha.“ Hovorili akoby jednými ústami – a to ich ešte Kristus neučil modliť sa.
     Ich modlitba bola vypočutá a účinná, lebo pokojná, jednoduchá a vnútorná modlitba získava Pána. Aj apoštolov s učeníkmi nachádzame po Pánovom nanebovstúpení pri takejto modlitbe: „Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ Zotrvávali jednomyseľne na modlitbách. Svojou vytrvalosťou a svornosťou pri modlitba ukázali, že „Boh, čo jednomyseľne dáva prebývať“ v dome, nevpúšťa do Božieho a večného domova nikoho, iba tých, ktorých modlitba je jednomyseľná.
     Aké tajomstvá sú, milovaní bratia, v modlitbe Pána; koľké a aké veľké krátko zhrnuté vo formulácii, ale bohaté na duchovnú silu! Vôbec nič nie je vynechané. Všetko, o čo môžeme prosiť v modlitbe, je v tejto skratke nebeskej náuky. Hovorí: „Takto sa modlite: Otče náš, ktorý si na nebesiach.“
     Nový, znovuzrodený človek, vrátený svojmu Bohu prostredníctvom jeho milosti, povie na prvom mieste: „Otče,“ lebo už začal byť synom. Veď hovorí: „Prišiel do vlastného, a vlastní ho neprijali. Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno.“ Kto teda uveril v jeho meno a stal sa Božím synom, týmto má začínať: vzdávať vďaky a vyznávať, že je Božím synom, tým, že Boha nazýva otcom, ktorý je na nebesiach.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, naša sila a nádej, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nás posilňuj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.