V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Večný náš Kráľ a najvyšší,
Spasiteľ verných najdrahší,
pri tvojom slávnom víťazstve
smrť padla – milosť sa nám skvie.

Ty po Otcovej pravici
zasadáš na trón žiarivý,
dostalo sa ti moci, cti,
akú nik z ľudí nevlastní.

Trojitá ríša stvorenstva –
nebeská, potom pozemská
aj ríša mŕtvych zlomená –
pred tebou zhýba kolená.

Anjeli v bázni chvejú sa,
čo s ľudským rodom deje sa:
zhrešil človek, spasil človek,
vládne Slovo – Bohočlovek.

Buď Kriste, našou radosťou,
odmenou zostaň trvalou,
ty Vladár sveta a Kráľ náš,
čo klamstvá sveta premáhaš.

Prosíme, Kriste nevinný,
odpusť nám všetky zlé činy
a srdcia hore dvíhaj nám
milosťou svojou k nebesiam.

A keď raz prídeš súdiť svet
a hriešni budú hrôzou mrieť,
nás, svojich sluhov, netrestaj
a verným veniec slávy daj.

Ježišu, stúpaš do výšin,
Syn človeka a Boží syn;
sláva ti s Otcom naveky
v jednote s Duchom Presvätým. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. Aleluja.

Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
    a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
    dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
    pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
    a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. Aleluja.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. Aleluja.

Rany mi zapáchajú a hnisajú *
    pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
    smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *
    a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
    v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
    ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
    i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi †
    odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
    aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
    a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
    a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. Aleluja.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. Aleluja.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
    ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
    a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *
    ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
    a keď sa potknem, *
    nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *
    a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
    a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
    ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
    že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *
    Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
    Pane, moja spása.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. Aleluja.

V. Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
R. Raduje sa nebo i zem. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Jána

     Milovaní, pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.
     Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.
     Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal.
     Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.
     Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

     Ako sme sa na veľkonočnej slávnosti tešili z Pánovho zmŕtvychvstania, tak teraz je predmetom našej radosti jeho nanebovstúpenie. Veď slávime a pozdravujeme deň, keď bola naša nepatrná prirodzenosť v Kristovi povýšená do spoločenstva s Bohom Otcom nad všetky nebeské zástupy, nad všetky zbory anjelov a nad vznešenosť všetkých mocností. V tomto poriadku Božieho konania má svoj základ a rozvíja sa náš život, aby sa Božia milosť stala tým obdivuhodnejšou, že aj keď sa ľuďom vzalo spred očí to, čo v nich vzbudzovalo posvätnú úctu, ich viera neochabla, nádej nezakolísala a láska neochladla.
     Tu je sila veľkých duchov a veľké svetlo veriacich duší: neochvejne veriť v to, čo uniká telesnému zraku, a upierať túžby ta, kam nemožno dovidieť. Ale ako by sa mohla zrodiť v našich srdciach takáto nábožnosť, alebo ako by mohol byť niekto ospravedlnený skrze vieru, keby sa naša spása zakladala iba na tom, čo je prístupné nášmu zraku?!
     A tak to, čo bolo na našom Vykupiteľovi viditeľné, prešlo do sviatostí. A aby viera bola hodnotnejšia a pevnejšia, namiesto videnia nastúpilo učenie a srdcia veriacich osvietené lúčmi zhora, majú sa podriadiť jeho autorite.
     Túto vieru, Pánovým nanebovstúpením zveľadenú a darom Ducha Svätého posilnenú, nezastrašili ani putá ani väzenie ani vyhnanstvo ani hlad ani oheň ani zuby divej zveri ani neuveriteľné muky, vymyslené krutosťou prenasledovateľov. Za túto vieru bojovali po celom svete až po vyliatie svojej krvi nielen mužovia, ale aj ženy, nielen nedospelí chlapci, ale aj útle panny. Táto viera vyháňala zlých duchov, odvracala choroby, kriesila mŕtvych.
     Ešte aj svätí apoštoli, hoci boli posilnení toľkými zázrakmi a poučení toľkými slovami, zhrozili sa krutosti Pánovho umučenia a pravdu o jeho zmŕtvychvstaní prijali nie bez váhania. Až po Pánovom nanebovstúpení pokročili tak, že všetko, čo im predtým naháňalo strach, obrátilo sa na radosť. Celú pozornosť ducha totiž upriamili na božstvo toho, ktorý sedí po pravici Otca. Už im pohľad na jeho telo nebránil uprieť ostrie mysle na Slovo, ktoré sa ani pri zostúpení nevzdialilo od Otca, ani po vystúpení neodišlo od učeníkov.
     Milovaní, Syn človeka oveľa vznešenejším a svätejším spôsobom bol poznaný ako Boží Syn vtedy, keď sa odobral do slávy Otcovej velebnosti, a nevýslovným spôsobom nám začal byť božstvom bližší, keď sa stal ľudskou prirodzenosťou vzdialenejším.
     Vtedy sa ušľachtilejšia viera začala krokmi ducha blížiť k Synovi, ako rovnému s Otcom, a nepotrebovala dotýkať sa Kristovej telesnej podstaty, ktorou je menší od Otca. Lebo hoci oslávené telo si zachovalo prirodzenosť, viera veriacich bola pozvaná dotknúť sa nie telesnou rukou, ale duchovným poznaním, Jednorodeného, rovného Otcovi.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Večný Bože, zmŕtvychvstaním tvojho Syna Ježiša Krista otvoril si nám cestu do večného života; povznes naše srdcia k Pôvodcovi našej spásy, ktorý sedí po tvojej pravici, a keď príde vo svojej sláve, zaodej rúchom blaženej nesmrteľnosti všetkých, ktorých si znovuzrodil svätým krstom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.