Liturgia hodín

18. máj 2009

Sv. Jána I., pápeža a mučeníka, ľubovoľná spomienka


Narodil sa v Toskánsku. Roku 523 ho zvolili za rímskeho biskupa. Vybral sa do Carihradu k cisárovi Justínovi ako vyslanec kráľa Teodorika. Po návrate ho kráľ, nespokojný s výsledkom vyjednávania, zajal a uvrhol do väzenia v Ravenne, kde roku 526 zomrel.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. Aleluja.

Žalm 31, 1-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)

I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
    vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
    ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
    opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *
    pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
    lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
    ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
    ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
    lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
    a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
    moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma. Aleluja.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
    od zármutku mi chabne oko, *
    duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
    a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
    a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
    susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
    Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
    som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
    hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
    ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
    a hovorím: „Ty si môj Boh, *
    v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
    a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
    a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
    a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
    pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *
    pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
    pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *
    že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
    „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
    keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
    Pán verných chráni, *
    ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
    vy všetci, čo dúfate v Pána.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.

V. Moje srdce i moje telo. Aleluja.
R. Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu svätého apoštola Jána

2, 1-11
Nové prikázanie

     Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
     Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.
     Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.

RESPONZÓRIUM

Jn 13, 34; 1 Jn 2, 10. 3

R. Nové prikázanie vám dávam, aby ste milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle. Aleluja.
V. Podľa toho vieme, že sme Krista poznali, ak zachovávame jeho prikázania. * Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého kňaza Jána z Avily

(Ep. Ad amicos, 58: Opera omnia, edit. B.A.C. 1, 533-534)

Nech sa Ježišov život zjaví na nás

     „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.“
     Sú to slová svätého apoštola Pavla. Tri razy ho bičovali, päť ráz palicovali, raz kameňovali, nechali ho už ako mŕtveho, všelijakí ľudia ho prenasledovali, mučili ho všetky trápenia a námahy, a to nie raz alebo dva razy, ale ako on sám na inom mieste hovorí: „Ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na nás.“
     A vo všetkých týchto strastiach nielenže nešomre, ale ani sa nevypytuje Boha, ako to robia slabosi. Ani nesmúti, ako to robia milovníci svojej slávy a rozkoše. Ani nenalieha na Boha, aby ho od nich oslobodil, ako tí, čo nepoznajú ich hodnotu, a preto nechcú mať s nimi nič spoločné. Ani ich nepodceňuje ako tí, čo ich znevažujú. Ale povznáša sa nad všetku nevedomosť a slabosť a práve v strastiach zvelebuje Boha a vzdáva vďaky Darcovi ako za mimoriadne dobrodenie a pokladá sa za šťastného, že môže trpieť niečo pre česť toho, ktorý obdivuhodne strpel toľké potupy, aby nás vyslobodil z potupy, do ktorej sme sa hriechom zaplietli, a aby nás vyznačil a poctil svojím duchom a Božím adoptívnym synovstvom. V sebe a skrze seba dal závdavok a pečať nebeskej radosti.
     Bratia moji milovaní! Nech vám Boh otvorí oči, aby ste videli, koľko dobrodení nám udeľuje v tom, čo svet pokladá za potupné, akou cťou nás vyznačuje v zneuctení, keď hľadáme Božiu slávu, akú slávu natrvalo získavame z terajších súžení a akú mäkkú, akú priateľskú a akú slastnú náruč nám Boh otvára, aby v nej zovrel ranených v jeho bojoch! A to nám bezpochyby poskytne väčšiu slasť ako med; a ona prevyšuje všetky tunajšie námahy. Ak to pochopíme, veľmi zatúžime za touto náručou. Veď kto by netúžil za tým, ktorý je celý hoden lásky a túžby, iba ak ten, kto vôbec nevie túžiť?!
     Ak vás teda lákajú tieto radosti a žiada sa vám vidieť ich a prežívať, vedzte, že niet inej, lepšej cesty ako trpieť. To je tá cesta, po ktorej šiel Kristus a všetci, čo sú jeho. Nazýva ju úzkou, ale ona vedie priamo do života. A učí, že ak sme sa rozhodli prísť k nemu, musíme ísť cestou, ktorou aj on kráčal. Nesluší sa predsa, aby ľudskí synovia hľadali cestu slávy, keď Boží Syn kráčal po ceste potupy, lebo „žiak nie je nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána“.
     Kiež dá Boh, aby náš duch na tomto svete nikde inde nenašiel pokoja, ani nehľadal iný spôsob života ako v námahách, ktoré smerujú k Pánovmu krížu.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 4, 11-16

R. Kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša. * Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Aleluja.
V. Hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. * Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Aleluja.

MODLITBA
Večný Bože, odmena verných duší, tento deň si posvätil mučeníctvom svätého pápeža Jána; obdivujeme jeho záslužné činy a vrúcne ťa prosíme, pomáhaj nám, aby sme vždy nasledovali jeho stálosť vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Generované: 18. december 2008, 20:02.
www.breviar.sk © 1999-2008 Juraj Vidéky