V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. Aleluja.

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. Aleluja.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. Aleluja.

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. Aleluja.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. Aleluja.

Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
    stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
    hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
    a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
    ústa sú nám zbraňou; *
    ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
    povstanem teda,“ hovorí Pán, *
    „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
    jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
    pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
    a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. Aleluja.

V. Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
R. Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, videl som z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.
     Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.
     Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho; čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

     Ježiš Kristus je jeden človek s Hlavou a s telom. Spasiteľ tela a údy tela sú dvaja v jednom tele, v jednom hlase a v jednom utrpení, a keď sa pominie neprávosť, aj v jednom odpočinku. A tak Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi, a pritom sú Kristove utrpenia iba v Kristovi.
     Lebo ak chápeš Krista ako Hlavu a telo, sú Kristove utrpenia iba v Kristovi. Ale ak chápeš Krista iba ako Hlavu, Kristove utrpenia nie sú iba v Kristovi. Veď keby boli Kristove utrpenia iba v Kristovi, čiže iba v Hlave, ako by mohol jeden jeho úd, apoštol Pavol, povedať: „Aby som na vlastnom tele dopĺňal to, čo chýba Kristovmu utrpeniu?“
     Ak teda patríš ku Kristovým údom, nech si ktokoľvek, človeče, čo toto počúvaš, aj ty, čo to teraz nepočúvaš (a predsa počúvaš, ak patríš ku Kristovým údom), všetko, čo trpíš od tých, ktorí nepatria ku Kristovým údom, to chýbalo Kristovmu utrpeniu.
     Pridáva sa preto, že chýbalo. Dopĺňaš mieru, neprelievaš. Trpíš toľko, koľko bolo treba dodať z tvojich utrpení k celému Kristovmu utrpeniu, lebo on trpel ako naša Hlava a trpí vo svojich údoch, totiž v nás samých.
     Do tohoto nášho, v istom zmysle spoločného majetku splácame každý podľa svojej miery to, čo sme povinní, a podľa svojich síl prinášame doň akoby daň svojich utrpení. Celá úhrada všetkých utrpení sa nenaplní, kým sa neskončí svet.
     Preto si, bratia, nemyslite, že ku Kristovým údom nepatrili všetci spravodliví, ktorých nespravodlivo trápili, alebo že by tí, čo prišli pred Pánovým príchodom zvestovať Pánov príchod, nepatrili ku Kristovým údom. Nie je možné, aby nepatril ku Kristovým údom ten, kto patrí do obce, ktorej kráľom je Kristus.
     Teda celá táto obec hovorí, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša. A potom od krvi Jána Krstiteľa cez krv apoštolov, cez krv mučeníkov, cez krv veriacich v Krista je to jedna obec, čo hovorí.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si dal svätým mučeníkom Nereovi a Achilovi odvahu a stálosť vo vyznávaní viery; pomôž aj nám na ich orodovanie, aby sme neohrozene vyznávali vieru až do smrti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.