V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobré plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému,
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Aleluja.

Boh sa zmiloval a navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)

Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
    a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
    on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
    on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
    preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *
    a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
    a synom Izraela svoje skutky.

Ant. 1 Dobroreč, duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Aleluja.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Aleluja.

Milostivý a milosrdný je Pán, *
    zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
    ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
    ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
    také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
    tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
    tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
    pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
    odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
    nezostane po ňom ani stopa.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Aleluja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. Aleluja.

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
    voči tým, čo sa ho boja *
    a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
    čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
    kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
    udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
    a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
    jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
    všade, kde on panuje. *
    Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. Aleluja.

V. Boh vzkriesil Krista z mŕtvych. Aleluja.
R. Aby sa naša viera a nádej upínali na Boha. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, som videl: Hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“ A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.
     Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: „Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!“ A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.
     Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev. Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:
„Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky,
Pane Bože všemohúci;
spravodlivé a správne sú tvoje cesty,
Kráľ národov.
Kto by sa nebál, Pane,
a neoslavoval tvoje meno?!
Veď ty jediný si Svätý;
prídu všetky národy
a budú sa ti klaňať,
lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici

     Ak sa naozaj „Slovo telom stalo“ a v Pánovom pokrme naozaj prijímame vtelené Slovo, ako by sme si potom mohli myslieť, že v nás nie je svojou prirodzenosťou?! Veď Pán sa narodil ako človek a vzal si už neodlučiteľne prirodzenosť nášho tela. A vo sviatosti svojho tela, ktoré máme prijímať, spojil prirodzenosť svojho tela s večnou prirodzenosťou. A tak sme všetci jedno, lebo Otec je v Kristovi a Kristus je v nás. On je teda v nás prostredníctvom tela a my sme v ňom; a to, čo sme my, je spolu s ním v Bohu.
     A ako sme v ňom prostredníctvom prijatej sviatosti tela a krvi, potvrdzuje on sám slovami: „Tento svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. Veď ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.“ Keby bol chcel, aby sa to chápalo iba ako jednota vôle, prečo by bol učil o akomsi stupni a poriadku pri uskutočňovaní tejto jednoty? Vari nie preto, aby sme verili, že on je v Otcovi skrze božskú prirodzenosť, my sme v ňom skrze jeho telesné narodenie a on zasa v nás prostredníctvom sviatostného tajomstva? A takto sa učí o dokonalej jednote skrze Prostredníka, že ako my ostávame v ňom, tak on ostáva v Otcovi, a v nás ostáva tak, ako ostáva v Otcovi. A tak sa dostávame do jednoty s Otcom: on je v ňom prirodzene podľa zrodenia a my sme prirodzene v ňom, lebo on v nás prirodzene ostáva.
     A aká prirodzená je v nás táto jednota, on sám dosvedčuje takto: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ Nik nebude v ňom, iba ten, v kom bude on sám; on prijme do seba iba telo toho, kto prijme jeho telo.
     O tajomstve tejto dokonalej jednoty učil už skôr, keď povedal: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, kto bude jesť moje telo, bude žiť zo mňa.“ On teda žije z Otca a tak, ako on žije z Otca, my žijeme z jeho tela.
     Každé prirovnanie sa totiž používa na priblíženie tajomstva, aby sme predloženým príkladom vystihli to, o čo ide. Základom nášho života je teda to, že my, telesní, máme v sebe Krista, ktorý v nás ostáva prostredníctvom tela; a bude z neho žiť, ako on žije z Otca.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Nekonečný Bože, ty si život veriacich, sláva ponížených a blaženosť spravodlivých; vypočuj naše pokorné prosby a vyplň našu vrúcnu túžbu po tvojich daroch, ktoré si nám vo svojej štedrosti prisľúbil. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.