V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobré plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému,
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. Aleluja.

Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)

Aký dobrý je Boh voči statočným, *
    Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
    takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
    keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *
    sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
    ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
    a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
    a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
    povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *
    a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
    a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
    A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
    bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. Aleluja.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Aleluja.

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
    a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
    a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
    to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
    zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
    kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
    a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *
    Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
    tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Aleluja.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. Aleluja.

Moje srdce je plné trpkosti *
    a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
    a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
    a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
    a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *
    A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
    no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
    zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
    a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
    v bránach dcéry sionskej.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. Aleluja.

V. Moje srdce i moje telo. Aleluja.
R. Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.
     Celá zem obdivovala šelmu; klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?“
     A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. Kto má uši, nech počúva:
Kto má ísť do zajatia,
pôjde do zajatia.
Kto má byť zabitý mečom,
musí byť mečom zabitý.
     V tomto je trpezlivosť a viera svätých.
     Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Knihy svätého biskupa Bazila O Duchu Svätom

     Pán, ktorý riadi náš život, ustanovil nám krstnú zmluvu ako obraz smrti i života. Voda poskytuje obraz smrti, Duch ponúka záloh života. Z toho je nám teda jasné, čo sme hľadali, prečo sa voda spája s Duchom. Krstom sa totiž sledujú dva ciele: jednak umŕtviť hriešne telo, aby už potom neprinášalo ovocie smrti, jednak žiť v Duchu, aby sme z toho mali ovocie posvätenia. Voda je obrazom smrti, lebo prijíma telo ako hrob. No Duch vlieva oživujúcu silu a obnovuje naše duše zo smrti hriechu k pôvodnému životu. Toto teda znamená znova sa narodiť z vody a z Ducha. Vo vode sa uskutočňuje smrť, no Duch nám prináša život.
     Veľké tajomstvo krstu sa teda uskutočňuje trojnásobným ponorením a trojnásobným vzývaním, aby sa tak zobrazila aj smrť a aby sa odovzdaním božskej náuky osvietil duch krstencov. Preto ak je vo vode nejaká milosť, nepochádza z prirodzenosti samej vody, ale z prítomnosti Ducha. Veď krst neodstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie. Preto keď nás Pán pripravuje na život po zmŕtvychvstaní, oznamuje nám, že máme žiť celkom podľa evanjelia. Prikazuje, aby sme sa nehnevali, aby sme znášali zlo a boli čistí od túžby po rozkošiach, aby sme nelipli k peniazom. Takže už teraz anticipovane prijímame rozhodnutím svojho ducha, čo budúci vek vlastní podľa prirodzenosti.
     Skrze Ducha Svätého sa nám znova dáva raj, vystupujeme do nebeského kráľovstva a vraciame sa do stavu adoptovaných synov. On nám dáva odvahu volať Boha svojím Otcom, on nám umožňuje mať účasť na Kristovej milosti, nazývať sa synmi svetla a mať podiel na večnej sláve, slovom: mať neobmedzenú plnosť požehnania, a to aj v tomto, aj v budúcom veku. Veď na milosť dobier, ktoré sú pre nás uložené v prisľúbeniach – a s vierou očakávame, že ich budeme požívať –, hľadíme akoby v zrkadle tak, akoby tu už boli. A ak je záloh takýto, potom aká bude plnosť daru?! A keď sú už prvotiny také, aké bude celkové dovŕšenie?!

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu, a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.