V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Ctihodný otec Jozef, remeselník,
ukrytý šťastne v nazaretskej tôni,
radostne, hlasne ti vo svätom plese
    spievame pieseň.

Kráľovský pôvod a chudobný život
s rovnakou mysľou nesieš mlčanlivo,
keď živíš prácou rúk a plný vzletu
    rodinu svätú.

Ty slávny vzor si robotníkov, svätý,
žiarivý príklad žitia dávaš všetkým,
ako posvätiť prácu, biedu dielne
    a slúžiť verne.

Podporuj biednych, ktorým chýba pokrm,
utíš hnev davov, urovnávaj spory;
nech Kristus v srdciach ľudí v tichu rastie
    vlasti na šťastie.

Predobrý Bože, Trojica a Jeden,
Stvoriteľ sveta, Otec svojich detí,
Jozefa otca daj nám nasledovať
    v skutkoch a slovách. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.

Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)

Zachráň ma, Bože, *
    lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
    dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
    Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
    je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
    musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *
    a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
    Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
    čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *
    a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
    a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
    padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
    no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *
    a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
    a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. Aleluja.

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
    v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
    pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
    a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
    i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
    nech ma nepohltí hlbina *
    a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
    pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
    veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *
    so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
    moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
    Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
    čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
    a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. Aleluja.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.

Som úbožiak, plný bolesti; *
    tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
    a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
    ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
    hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
    a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
    moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †
    a vybuduje mestá Júdove; *
    usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
    a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.

V. Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
R. Raduje sa nebo i zem. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“
     Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.
     A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu O Cirkvi v dnešnom svete

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Bože, stvoriteľ vesmíru, ty si nám dal prácu ako životný údel; prosíme ťa, pomáhaj nám nasledovať príklad svätého Jozefa a pod jeho ochranou svedomite vykonávať všetky svoje povinnosti, aby sme dosiahli prisľúbenú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.