V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty
svet posväcoval, pokojom ho žehnal
a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,
     k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. Aleluja.

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. Aleluja.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.

V. Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
R. A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, som videl: Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: „Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.
     A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

     Okrem iných útech úbohým, ktoré Boh bez prestania poskytuje ľudskému pokoleniu, v plnosti času – keď on usúdil, že to treba urobiť – poslal svojho jednorodeného Syna, skrze ktorého stvoril všetko, aby ostal Bohom a stal sa človekom a bol „prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“.
     Aby tí, čo v neho uveria, boli kúpeľom znovuzrodenia zbavení viny všetkých hriechov a oslobodení od večného zatratenia; aby žili vo viere, nádeji a láske, a tak putovali v tomto veku a uprostred jeho ťažkých a nebezpečných pokušení; ale aby pod vplyvom Božích útech, telesných i duševných, kráčali pred Božou tvárou, a držali sa cesty, ktorou sa im stal Kristus.
     A pretože ani tí, čo kráčajú jeho cestou, nie sú bez hriechov, lebo ony sa vkradnú pre slabosť tohto života, dal im spásne prostriedky: almužny. Ony majú podporovať ich modlitbu, v ktorej ich naučil hovoriť: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
     Toto robí Cirkev blahoslavenou nádejou v tomto biednom živote. A túto Cirkev obrazne v jej celosti predstavoval apoštol Peter ako nositeľ prvenstva medzi apoštolmi.
     Čo sa jeho samého týka, podľa prirodzenosti bol jeden človek, podľa milosti jeden kresťan a podľa ďalšej bohatšej milosti jeden a ten istý prvý apoštol. Ale keď mu Pán povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi,“ predstavoval celú Cirkev, ktorou v tomto veku otriasajú všelijaké skúšky, akoby lejaky, záplavy a búrky, ale nepadá, lebo je založená na skale, po ktorej Peter dostal meno.
     Preto Pán hovorí: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev,“ lebo Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Teda na tejto skale, ktorú si vyznal, hovorí, postavím svoju Cirkev. „Tou skalou bol Kristus.“ Na tomto základe bol postavený aj sám Peter. „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.“
     Teda Cirkev založená na Kristovi v Petrovi od neho dostala kľúče od nebeského kráľovstva, čiže moc zväzovať a rozväzovať hriechy. A tak sa táto Cirkev láskou a nasledovaním Krista oslobodzuje od zla. Ale tým viac ho nasleduje v tých, čo bojujú za pravdu až na smrť.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, aby hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.