V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobré plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému,
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. Aleluja.

Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
    nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
    do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
    a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
    a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
    všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
    a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
    a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
    zahrnul si ho hanbou.

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu. Aleluja.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
    Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
    akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
    kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
    ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
    ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
    ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *
    Staň sa. Amen.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.

U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *
    z pokolenia na pokolenie.
Prv, než sa vrchy zrodili †
    a povstali zem i svet, *
    ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *
    a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
    a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
    sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
    večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
    a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
    a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
    a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
    a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
    ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
    a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *
    aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
    Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
    a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
    za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
    a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
    upevňuj dielo našich rúk, *
    dielo našich rúk upevňuj!

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.

V. Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
R. A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, som videl: Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: „Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.
     A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

     Ak by telo nemohlo byť spasené, potom nás ani Pán svojou krvou nevykúpil, ani eucharistický kalich nie je účasťou na jeho krvi, ani chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na jeho tele. Veď krv je iba zo žíl, z tela a z ostatného, čo patrí k podstate človeka. A tu si Božie slovo naozaj vzalo a vykúpilo nás svojou krvou, ako to hovorí aj jeho Apoštol: „V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov.“
     Pretože sme jeho údy a živíme sa stvorenými vecami, on sám nám ich dáva tým, že dáva slnku vychádzať a posiela dážď ako chce. Tento kalich, ktorý je zo stvorených vecí, a ňou podporuje našu krv. A o chlebe, ktorý je zo stvorených vecí uisťuje, že je jeho telom, a posilňuje ním naše telá.
     Keď teda namiešaný kalich a hotový chlieb pojmú Božie slovo a stávajú sa Eucharistiou Kristovej krvi a tela, ktoré podporujú a posilňujú podstatu nášho tela, ako môžu niektorí tvrdiť, že telo nie je schopné prijať Boží dar, čiže večný život, keď sa živí Kristovou krvou a telom a je jeho údom?!
     Aj svätý Apoštol hovorí v liste Efezanom: „Lebo sme údmi jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí,“ a nehovorí to o nejakom duchovnom a neviditeľnom človekovi – „veď duch nemá ani kosti ani mäso“ –, ale o opravdivom človekovi, čo pozostáva z mäsa, šliach a kostí, živí sa z kalicha, ktorý je jeho krvou, a posilňuje sa chlebom, ktorý je jeho telom.
     A ako vinič zasadený do zeme prináša ovocie v pravý čas a pšeničné zrno, čo padlo do zeme a odumrelo, vyrastá rozmnožené Božím Duchom, ktorý udržuje všetko, čo potom z jeho múdrosti slúži na úžitok človeka a po prijatí Božieho slova stáva sa Eucharistiou, čiže Kristovým telom a krvou, tak aj naše telá, čo sa ňou živia, keď ich uložia do zeme a rozpadnú sa v nej, vstanú v pravý čas. Božie slovo ich vzkriesi z mŕtvych na slávu Boha Otca, ktorý toto smrteľné oblečie do nesmrteľnosti a porušiteľnému zadarmo daruje neporušiteľnosť, lebo Božia sila sa dokonale prejavuje v slabosti.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, v tomto veľkonočnom období vrúcnejšie prežívame a lepšie poznávame tvoju otcovskú dobrotu, lebo si nás vyslobodil z temnoty bludov; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme sa vždy verne pridržiavali tvojej pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.