V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
     a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.

V. Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
R. Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc. Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha. Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.
     A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.
     Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.
     Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori a tretina lodí utonula.
     Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.
     Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.
     Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: „Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu O pravej úcte k blahoslavenej Panne od svätého Ľudovíta M. Grigniona de Montfort, presbytera

     Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, že pripodobnení Ježišovi Kristovi sme s ním spojení a jemu zasvätení, najväčšia zbožnosť je nesporne tá, ktorá nás čoraz dokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi a s ním sa spája a jemu zasväcuje. A keďže Mária sa zo všetkých stvorení svojmu Synovi podobá najviac, prednosť pred všetkými pobožnosťami má úcta k najsvätejšej Panne, jeho matke, lebo ona najviac zasväcuje a robí dušu podobnou nášmu Pánovi, a čím viac je duša zasvätená Márii, tým viac bude zasvätená Ježišovi Kristovi.
     Teda dokonalé zasvätenie sa Ježišovi Kristovi nie je nič iné ako vrcholné a plné zasvätenie seba samého najsvätejšej Panne, a to je úcta, ktorej učím. Táto forma nábožnosti sa veľmi dobre môže nazvať dokonalé obnovenie sľubov a záväzkov svätého krstu. V nej sa totiž veriaci darúva celý preblahoslavenej Panne, aby tak skrze Máriu celý patril Kristovi.
     Z toho vyplýva, že sa každý má súčasne zasvätiť preblahoslavenej Panne a Ježišovi Kristovi: Panne Márii preto, lebo je najvhodnejšou cestou, ktorú si sám Ježiš vyvolil, aby sa s nami zjednotil a nás zjednotil so sebou, Pánu Ježišovi zasa preto, lebo je naším posledným cieľom, ktorému musíme dať všetko, čo sme, lebo on je náš Vykupiteľ a Boh. Okrem toho si treba uvedomiť, že každý človek sa pri krste vlastnými ústami alebo ústami krstného otca a krstnej matky slávnostne zrieka satana, jeho pokušení a skutkov a volí si Ježiša Krista za svojho Učiteľa a najvyššieho Pána a z lásky ho poslúcha ako služobník. A toto sa naozaj stáva aj v tejto úcte: kresťan sa zrieka zlého ducha, sveta, hriechu a seba samého a celý sa daruje Ježišovi Kristovi skrze Máriu.
     V krste sa nikto nedáva Ježišovi skrze Máriu, aspoň nie vyslovene, ani nedáva Pánovi zásluhy svojich dobrých skutkov. Aj po krste je kresťan celkom slobodný v tom, či má privlastniť zásluhy dobrých skutkov iným alebo či si ich má ponechať pre seba. V tejto úcte sa však veriaci kresťan výslovne darúva nášmu Pánovi skrze Máriu a jemu zasväcuje celú svoju činnosť.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Bože večnej múdrosti, ty si svätého kňaza Ľudovíta Máriu urobil vynikajúcim svedkom a učiteľom úplného zasvätenia tvojmu Synovi, Kristovi, prostredníctvom jeho blahoslavenej Matky; daj, aby sme kráčali po tej istej duchovnej ceste a tak mohli šíriť tvoje kráľovstvo vo svete. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.