V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. Aleluja.

Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
    a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
    dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
    pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
    a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. Aleluja.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. Aleluja.

Rany mi zapáchajú a hnisajú *
    pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
    smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka *
    a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
    v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
    ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
    i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi †
    odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
    aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
    a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
    a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. Aleluja.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. Aleluja.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
    ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
    a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, *
    ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
    a keď sa potknem, *
    nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám *
    a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
    a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
    ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
    že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; *
    Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
    Pane, moja spása.

Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. Aleluja.

V. Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
R. Raduje sa nebo i zem. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

     Ja, Ján, som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“
     A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:
„Hoden si, Pane a Bože náš,
prijať slávu, česť a moc,
lebo ty si stvoril všetky veci:
z tvojej vôle boli a sú stvorené.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Petra Damianiho

     Milovaní, dnešný sviatok zdvojnásobuje radosť veľkonočnej slávnosti a je ako vzácny drahokam, čo svojím žiarivým jasom obohacuje zlato, do ktorého je vsadený.
     Svätý Juraj bol priam prenesený z jednej vojenskej služby do druhej, lebo zamenil pozemskú službu tribúna, ktorú konal, za službu v kresťanskom vojsku, do ktorej sa prihlásil. A ako naozaj rázny vojak najprv rozdal všetko, čo mal, chudobným, zhodil zo seba bremeno pozemského majetku a takto slobodný a voľný, oblečený do panciera viery, zaútočil zapálený Kristov bojovník na najhustejší bojový šík.
     Tento príklad nás celkom jasne poúča, že pri obrane viery nie sú schopní statočne a náležite bojovať tí, čo sa ešte boja zbaviť sa pozemských prostriedkov.
     Svätý Juraj, zapálený ohňom Svätého Ducha a pod zástavou kríža nepremožiteľný, tak zaútočil na ničomného kráľa, že v stúpencovi porazil aj knieža všetkých ničomníkov a burcoval ducha Kristových vojakov, aby sa držali statočne.
     Pravda, bol pri ňom najvyšší a neviditeľný Pán, ktorý potom podľa rozhodnutia svojej prozreteľnosti dovolil, aby ruky bezbožných ukázali svoju zbesilosť. Ale aj keď vydal údy svojho mučeníka do rúk katov, dušu opretú o nedobytný hrad viery obránil neprekonateľným štítom svojej ochrany.
     Milovaní bratia, neostaňme iba pri obdive tohoto bojovníka nebeského vojska, ale ho aj nasledujme. Nech sa duch už teraz upriami na odmenu nebeskej slávy, lebo keď si v rozjímaní pevne zameriame srdce na ňu, nič nepohne nami, či sa bude svet na nás zvodne usmievať, a či bude zúriť a hroziť prenasledovaním.
     Preto sa podľa Pavlovho príkazu očisťme od každej poškvrny tela i ducha, aby sme raz smeli aj vojsť do toho chrámu blaženosti, na ktorý už teraz upierame duchovný zrak.
     Každý, kto chce obetovať seba samého Bohu v Kristovom stánku, ktorým je Cirkev, musí sa okúpať v posvätnom prameni a potom si obliecť nové šaty čností, ako je napísané: „Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti.“ Veď kto sa i krstom znovuzrodí v Kristovi ako nový človek, už si nemá obliekať znaky smrteľnosti, ale odložiť starého človeka a obliecť si nového a v ňom obnovený usilovať sa o čistý život.
     Takto očistení od špiny starého hriechu a žiariaci jasom nového života môžeme dôstojne sláviť veľkonočné tajomstvo a verne napodobňovať príklad svätých mučeníkov.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, velebíme tvoju moc vo svätom Jurajovi, ktorý svojím utrpením nasledoval tvojho Syna; prosíme ťa, daj nám na jeho orodovanie silu, aby sme vždy zvíťazili nad zlom a každodenný kríž niesli v spojení s Ježišom Kristom, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.