V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobré plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému,
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. Aleluja.
Všetci jeho známi stáli obďaleč. (Lk 23, 49)
I
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve. Aleluja.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. Aleluja.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi †
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu. Aleluja.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. Aleluja.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; †
a keď sa potknem, *
nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása. Aleluja.
V.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
R.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal:
„Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten, čo sedel,
vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch
sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom
horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu
boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek
a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci
bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“
A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim
na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:
„Hoden si, Pane a Bože náš,
prijať slávu, česť a moc,
lebo ty si stvoril všetky veci:
z tvojej vôle boli a sú stvorené.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z rečí svätého Teodora Studitu
Aký nesmierne vzácny dar je kríž! Aký úžasný zjav! Podoba tohto stromu nemá v sebe dobro i zlo ako onen v Edene. Celý je krásny a spanilý
na pohľad i na chuť.
Je to strom, ktorý dáva život, a nie smrť, osvetľuje, a nezatemňuje, vovádza do raja, a nevyháňa z neho. Tento strom, na ktorý vystúpil Kristus
ako kráľ na štvorzáprah, zahubil diabla, ktorý mal moc nad smrťou, a vyslobodil ľudstvo z otroctva tyrana.
Ten strom, na ktorom bol Pán ako najznamenitejší bojovník ranený v boji na rukách, nohách a božskom boku, uzdravil rany po hriechoch, totiž
našu prirodzenosť zranenú nebezpečným drakom.
Kedysi nás strom usmrtil, a teraz sme na strome našli život. Kedysi nás strom podviedol, a teraz sme stromom zahnali ľstivého hada. Nové
a vskutku nevídané zámeny! Namiesto smrti sa nám dáva život, namiesto porušenia neporušenosť, namiesto hanby sláva.
Preto oprávnene zvolal svätý Apoštol: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre
mňa a ja pre svet.“ Veď táto najvyššia múdrosť, ktorá akoby vykvitla z kríža, vyvrátila svetskú chvastavú múdrosť a namyslenú hlúposť.
A z kríža vzišli dobrá každého druhu a obmedzili výhonky zloby a neprávosti.
Už predobrazy tohto stromu od počiatku sveta naznačovali a poukazovali na veci neobyčajne obdivuhodné. Pozri sa každý, kto túžiš po poznaní:
Či neunikol Noe so synmi a ich manželkami a všetkými druhmi zvierat z Božieho nariadenia ničivej potope na obyčajnom dreve?!
A čo Mojžišova palica? Nebola predobrazom kríža? Raz premieňa vodu na krv, inokedy požiera nepravé hady čarodejníkov, alebo jediným úderom
rozdeľuje more a hneď zasa vracia morské vlny späť, čím topí nepriateľov a zachraňuje zákonitý ľud.
Takým predobrazom kríža bola aj palica Áronova: zakvitla za jediný deň a ukázala, kto je zákonitým kňazom.
Aj Abrahám naznačil kríž, keď položil zviazaného syna na hromadu dreva.
Krížom bola zničená smrť a obnovený Adamov život. Krížom sa chválil každý apoštol, krížom je korunovaný každý mučeník a posvätený každý svätec.
Krížom si obliekame Krista a vyzliekame starého človeka. Krížom sa my, Kristove ovce, zhromažďujeme do jedného ovčinca a pripravujeme
do nebeského košiara.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Svätý Bože, ty si poslal svojho Syna, aby za nás zomrel na kríži
a vyslobodil nás z moci odvekého nepriateľa; prosíme ťa, daj nám aj účasť
na jeho slávnom vzkriesení. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:01.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky