V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. Aleluja.
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno. Aleluja.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. Aleluja.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo. Aleluja.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. Aleluja.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný. Aleluja.
V.
Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
R.
A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: „Anjelovi sardskej cirkvi napíš:
Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy.
Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň,
ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba.
Ale máš v Sardách zopár ľudí ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodni. Kto zvíťazí, ten takto bude
oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí:
Poznám tvoje skutky – hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť –, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo
a nezaprel si moje meno. Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu
a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky,
ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. Toho, kto zvíťazí,
urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema,
ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: Poznám tvoje skutky,
že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.
Lebo hovoríš: ,Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič‘ – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý.
Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty,
i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie.
Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.
Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z legendy Quattuor Immensi, ktorú napísal pravdepodobne svätý Radim roku 999
Veriacim v Krista všetkým
v ňom veľké svietilo svetlo,
nie skryté pod mericou,
lež žiariace naplno zjavne.
Nespočetný zástup úbohých chudákov
sám živil zo svojho,
viac než dosť,
až hojnosť ich potrebám poskytol vecí.
Jeho však samého zriedka len
- mimo dní sviatočných -
sýteho zastihlo slnko a spať ho nevídala noc.
Nikdy sa nenaspal nadostač,
cestou i necestou chodil,
tu žalmy prednášal,
tam almužnu dával chudobným,
chorých navštevoval,
alebo v putách kvíliacich vinníkov.
Starosť o jedlo, o spánok nikdy mu nebránila
v modlitbách stráviť aj celé hodiny dlhé.
Keď skončil večernú modlitbu,
bol ticho až do prvej rannej;
mlčanie nočné u mníchov zvyčajné
zachovával vždycky.
Po rannej modlitbe išiel prehliadnuť zástupy ľudu;
pýtal sa, kto si čo praje a prečo prišiel k nemu.
Všetkých uzmieroval, nikoho neodsúdil nikdy.
A keď už konečne voľný bol,
zbavený takýchto vecí,
ľúbezné hymny horlivo spieval
v Ježišovi Kristovi,
až ho k slúženiu omše odviedla
príslušná chvíľa.
A omšu keď skončil, nesýtil telo potravou,
lež s milými duchovnými
a znalcami svätého Zákona
prečítal mnohé knihy,
v ktorých je obsiahnutý Zákon,
rozprával o nich a radil,
čo robiť kážu.
Taký mal životný cieľ, tak pracoval, o to sa staral.
Zatiaľ však z perí mu neprestávala
plynúť reč k národu,
keď učil, čo robiť a čoho sa chrániť;
nespravodlivým trest, odmenu riadnym sľuboval,
že Krista naveky z tváre do tváre vidieť budú.
V slovách bol šetrný, v nábožnosti vážny a prísny.
Vľúdny k poddaným všetkým,
lež k pyšným občas aj tvrdý.
Opatrný sťa had,
však skvel sa i prostotou holubíc bielych.
Ale zmyselné stádo sa vzpiera konať, čo pastier
duchovný na srdce kladie, a kráča stále a stále
ta, kde k obžerstvu láska a jalové vášne ho vábia.
O Božom zákone mu on a o večnom živote káže,
ľud sa však rúti do smrti a na nijaký zákon nedbá.
Videl tu svätý biskup, že nikto chápať nechce
to, čo príkazy velia, a to, čím jeho slová znejú,
nevidel nijaký úspech,
len zmar únavnej svojej práce.
A vtedy plakal nad skazou národa,
nad množstvom hriechov.
Napokon presmutný a horko si ťažkajúc na všetko,
rozhodol sa, že radšej pery zavrie,
než by mal márniť prácu
v národe zaslepenom,
čo zlom sa akoby dobrom riadil.
Pluhom spásneho slova je odhodlaný stále a stále zorávať
v Ježišovi Kristovi
neplodný úhor všetkých duší;
a hneď nastúpil svoju pút a uznal
za výhodnejšie
rozsievať medzi Prusmi
semeno života večného.
A bol to deviaty deň, ako je známe,
pred prvým májom,
čo náš biskup Vojtech bol umučený
pre Krista Pána.
Kiež nás na jeho ustavičný príhovor
presvätý Kristus chráni
po všetky veky a nad to i po smrti ďalej!
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha, muža plného viery a Ducha Svätého, poslal šíriť evanjelium medzi slovanské kmene; prosíme
ťa, pomáhaj nám, aby sme aj my slovom a dobrým príkladom zveľaďovali vieru, ktorú on tak horlivo ohlasoval. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho
Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 20:01.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky