V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
    rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
    rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
    nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, *
    hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
    na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
    synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; *
    jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
    na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
    na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, *
    Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
    ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
    iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
    z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
    i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
    neubližujte mojim prorokom.“

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

Hlad privolal na krajinu *
    a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
    Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
    a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
    Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, *
    prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
    a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
    a jeho starcov učil múdrosti.

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

I prišiel Izrael do Egypta *
    a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
    a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
    a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
    a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
    a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, *
    lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
    a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
    vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
    všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
    žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
    dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, *
    nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
    zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
    prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
    a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
    lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
    a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice *
    a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
    po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
    ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
    vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
    i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
    a jeho zákon plnili.

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

V. Kto koná pravdu, ide na svetlo,
R. Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Hebrejom

     Bratia, hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník Svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.
     Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: „Hľaď,“ povedal mu, „aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.“ Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. Lebo keď ich karhá, hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: ,Poznaj Pána‘, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem.“
     Keď povedal „novú“, vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z kníh Sentencií svätého biskupa Izidora

     Modlitba nás očisťuje, čítanie poučuje; obe sú dobré, ak možno robiť oboje. Ak nemožno, potom je lepšie modliť sa ako čítať.
     Kto chce byť stále s Bohom, má sa často modliť a často aj čítať. Lebo keď sa modlíme, hovoríme my s Bohom. Keď však čítame, hovorí Boh s nami.
     Každý pokrok vychádza z čítania a z rozjímania. Lebo čo nevieme, učíme sa čítaním, a čo sme sa naučili, rozjímaním si natrvalo osvojujeme.
     Čítanie Svätého písma prináša dvojaký osoh: obohacuje rozum a človeka odpútaného od svetských márností privádza k láske voči Bohu.
     Pri čítaní pôjde o dve veci: ponajprv ako rozumieť Písmu a potom ako ho s úžitkom a vážnosťou podávať. Lebo každý sa musí najprv usilovať pochopiť, čo číta, až potom bude schopný odovzdať, čo sa naučil.
     Horlivý čitateľ sa bude viac usilovať konať podľa toho, čo číta, ako iba poznať. Lebo nevedieť, po čom by si mal túžiť, je menšie zlo, ako nekonať podľa toho, čo si poznal. Teda ak čítame preto, že túžime poznať, tak potom, keď spoznáme, čo je správne, musíme zasa konať podľa toho, čo sme sa naučili.
     Nik nemôže pochopiť zmysel Svätého písma, ak sa ním dôverne nezaoberá, ako je napísané; „Miluj Božiu múdrosť a ona ťa vyvýši, preslávi ťa, ak ju objímeš.“
     Čím vytrvalejšie sa niekto zaoberá Svätým písmom, tým plnšie poznanie z neho čerpá. Je to tak ako so zemou: čím viac sa obrába, tým väčšiu úrodu prináša.
     Niektorí majú rozumové nadanie, ale zanedbávajú čítanie; a tak pre nedbalosť pohŕdajú tým, čo mohli čítaním poznať. Iní zasa majú lásku k poznaniu, prekáža im však ťarbavosť ducha. No oni vytrvalým čítaním poznávajú to, čo nadaní, ak sú leniví, nepoznajú.
     Ako ten, čo ťažko chápe, ale ak sa usiluje, dostane odmenu za dobrú vôľu, tak zasa ten, čo nevyužije rozumové nadanie, ktoré dostal od Boha, zaslúži si odsúdenie, lebo opovrhuje darom, ktorý dostal, a hreší lenivosťou.
     Učenie, aj keď vnikne do uší, bez pomáhajúcej milosti sa do srdca nikdy nedostane. Navonok síce ohromí, ale vnútru neosoží. Božie slovo, ktoré vniká do uší, zasiahne hlbiny srdca iba vtedy, keď sa Božia milosť dotkne vnútra mysle, aby chápala.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Bože, prameň všetkej múdrosti, v deň spomienky na svätého Izidora pokorne ťa prosíme: na jeho orodovanie napomáhaj svoju Cirkev, ktorú on obohatil svojou náukou a svätým životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.