V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)

Milujem ťa, Pane, moja sila; *
    Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
    ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
    a budem zachránený pred nepriateľmi.

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
    a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
    zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
    a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
    a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil. 

Zem sa pohýbala a zachvela; †
    vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
    lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
    a spaľujúci oheň z jeho úst, *
    vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
    čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol, *
    vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
    a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
    ľadovec a žeravé uhlie.

Pán z neba zahrmel †
    a zaznel hlas Najvyššieho: *
    ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
    vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
    a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
    pred víchricou tvojho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
    a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
    z rúk tých, čo ma nenávideli *
    a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
    ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
    zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil. 

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty. 

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
    za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
    a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
    a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
    a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
    lebo videl, že moje ruky sú čisté.

Voči svätému si svätý, *
    voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
    voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
    a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
    môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
    a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty. 

V. Obráťte sa a robte pokánie.
R. Obnovte si srdce i ducha.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Hebrejom

     Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali — a ešte posluhujete — svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.
     Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

     Boh nemohol dať ľuďom nijaký väčší dar, ako keď im ustanovil za Hlavu svoje Slovo, skrze ktoré stvoril všetko, a keď ich k nemu pripojil ako údy, keď sa Boží Syn stal aj synom človeka, jediný Boh s Otcom, jedným človekom s ľuďmi. Preto keď sa modlíme k Bohu, Syna z toho nesmieme vylúčiť, a keď sa modlí Synovo telo, nesmie od seba oddeliť svoju Hlavu. A tak je náš Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, jediným Spasiteľom svojho tela: modlí sa za nás, modlí sa v nás a aj my sa modlíme k nemu.
     On sa modlí za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu.
     Poznávajme teda svoj hlas v ňom a jeho hlas v nás. A keď sa hovorí niečo, najmä v proroctvách, o Pánu Ježišovi Kristovi, čo by vyzeralo ako nejaké poníženie nehodné Boha, neváhajme to vzťahovať na toho, ktorý neváhal spojiť sa s nami. Veď jemu slúži celé stvorenie, lebo skrze neho bolo stvorené všetko.
     Preto keď hľadíme na jeho vznešenosť a božstvo, keď počúvame: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič,“ a vidíme nesmiernu velebu božskej prirodzenosti Božieho Syna, prevyšujúcu všetku vznešenosť stvorení, počúvajme v inej časti Písma, ako plače, ako sa modlí a prosí.
     Váhame vzťahovať na neho tieto slová, lebo naša myseľ nemá chuť zostúpiť k jeho poníženiu, keď sa už zabrala do rozjímania o jeho božstve. Akoby sme mu krivdili, keby sme pripustili, že sa hovorí ako o človeku o tom, ku ktorému sme sa modlili ako k Bohu. Obyčajne sa zarazíme a chceli by sme takú výpoveď zmeniť. Ale v Písme nie je nič, čo by sa nevzťahovalo na neho, a to nám nedovolí obísť ho.
     Precitnime teda, nech sa v nás prebudí viera. A pochopme, že ten, na ktorého sme len teraz hľadeli v jeho božskej prirodzenosti, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť. A keď visel na kríži, privlastnil si slová žalmu: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
     Modlíme sa k jeho božskej prirodzenosti, on sa modlí v prirodzenosti sluhu: tam je stvoriteľom, tu je stvorením; nemenný si vzal prirodzenosť tvora, ktorú treba zmeniť; zo seba a z nás urobil jedného človeka: Hlavu a telo. Modlíme sa teda k nemu, skrze neho a v ňom; my hovoríme s ním a on hovorí s nami.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Milosrdný Bože, posväť naše srdcia očistené pokáním a pomáhaj nám oddane ti slúžiť, aby sme dosiahli milosti, o ktoré ťa pokorne prosíme. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.