V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov. 

Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)

Koľko ráz ho na púšti popudzovali *
    a k hnevu na stepi podnecovali.
Znova a znova pokúšali Boha *
    a roztrpčovali Svätého Izraela.
Už nepamätali na jeho činy, *
    ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

V Egypte urobil svoje znamenia, *
    svoje zázraky na pláni taniskej.
Na krv premenil ich rieky a potoky, *
    že už nemali čo piť.
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, *
    žaby, aby ich trápili.

Ich úrodu vydal húseniciam napospas *
    a kobylkám plody ich námahy.
Vinice im zbil ľadovcom *
    a moruše mrazom.
Ľadovcu vydal ich dobytok, *
    ich čriedy bleskom ohnivým.

Zoslal na nich oheň svojho hnevu, †
    rozhorčenie, hrôzu a strach *
    ako poslov skazy.
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, †
    neušetril ich od smrti, *
    ich život vydal moru napospas.
Pobil všetko prvorodené v Egypte, *
    prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov. 

Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch. 

Svoj ľud však ako ovce vyviedol *
    a viedol ako stádo po púšti.
Viedol ich bezpečne a nemali strach, *
    ich nepriateľov však more pokrylo.
A priviedol ich do svojej svätej zeme, *
    na vrch, čo získala jeho pravica.
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, †
    meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu *
    a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *
    a nezachovávali jeho príkazy.
Odpadávali a boli neverní †
    ako ich otcovia, *
    sklamali ako pokazený luk.
Rozhnevali ho obradmi na výšinách *
    a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

Počul to Boh a rozhneval sa *
    a na Izraela veľmi zanevrel.
Opustil príbytok v Silo, *
    stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
Vydal svoju silu do zajatia, *
    do rúk nepriateľa svoju nádheru.
Svoj ľud vydal meču napospas *
    a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
Ich mládencov pohltil oheň, *
    ich panny sa nemohli zasnúbiť.
Kňazi padli pod mečom *
    a ich vdovy nemal kto oplakať.

Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch. 

Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo. 

Pán sa však prebral ako zo spánku, *
    ako hrdina vínom zmorený.
Porazil utekajúcich nepriateľov, *
    pokryl ich večnou potupou.
Zavrhol stánok Jozefov, *
    ani Efraimov kmeň si nezvolil,
lež vyvolil si kmeň Júdov, *
    vrch Sion, ten si obľúbil.
A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, *
    ako zem, ktorú upevnil naveky.

A vyvolil si svojho sluhu Dávida, †
    od čriedy oviec ho vyzdvihol, *
    vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,
aby pásol Jakuba, jeho ľud, *
    a Izraela, jeho dedičstvo.
A on ich pásol so srdcom bez úhony *
    a viedol ich rukou skúsenou.

Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo. 

V. Kto koná pravdu, ide na svetlo,
R. Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Numeri

     V prvom mesiaci prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju aj pochovali.
     A keď nebolo vody pre ľud, zhŕkli sa proti Mojžišovi a proti Áronovi; búrili sa a hovorili: „Radšej sme mohli zahynúť so svojimi bratmi pred Pánom! Prečo ste vyviedli Pánovu pospolitosť na púšť? Aby sme pomreli i s naším dobytkom? Prečo ste nás vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, kde sa nedá siať, ktoré nerodí ani figy, ani hrozno, ani granátové jablká; ba ani vody na pitie tu niet?!“
     Mojžiš a Áron opustili zhromaždenie, vošli do stánku stretnutia a vrhli sa na zem. Tu sa nad nimi zjavila Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Vezmi si palicu a zhromaždi ľud; ty i tvoj brat Áron. Rozkážte skale pred ich očami a ona vydá vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok.“
     Mojžiš vzal palicu, čo bola pred Pánom, ako mu prikázal. Mojžiš a Áron zhromaždili ľud pred skalu a povedal im: „Počujte, vy buriči: budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?“ Potom Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale; vtom vytryskla prúdom voda a napil sa ľud i dobytok.
     Ale Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami synov Izraela, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“ To sú vody Meríby, kde sa synovia Izraela vadili s Pánom a kde on uprostred nich ukázal, že je svätý.
     Potom tiahli od vrchu Hor po ceste, ktorá vedie k Červenému moru, aby obišli krajinu Edomčanov. Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“
     Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“ Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

     Sväté písmo učí ľudí — a skúsenosť vekov mu dáva za pravdu —, že ľudský pokrok je veľkým dobrodením pre človeka, ale prináša so sebou veľké pokušenie: stupnica hodnôt je narušená, zlo pomiešané s dobrom a jednotlivci i skupiny vidia len svoje záujmy a záujmy iných nie.
     Takto svet už nie je miestom pravého bratstva a moc človeka tak vzrástla, že už hrozí zničiť samo ľudské pokolenie.
     Ak sa niekto pýta, ako prekonať túto biedu, kresťania vyhlasujú, že treba všetku ľudskú činnosť, denne ohrozenú pýchou a sebectvom, čistiť a zdokonaliť Kristovým krížom a zmŕtvychvstaním.
     Človek, ktorého Kristus vykúpil a ktorý sa v Duchu Svätom stáva novým stvorením, môže a má mať rád aj veci, ktoré Boh stvoril. Veď ich prijíma od Boha; hľadí na ne a váži si ich, akoby práve vychádzali z Božej ruky.
     Vzdáva za ne vďaky Dobrodincovi, požíva stvorené veci a teší sa z nich v duchu chudoby a slobody, a tak sa stáva pravým vlastníkom sveta, akoby nič nemal, a pritom mu všetko patrí. „Veď všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.“
     Samo Božie Slovo, skrze ktoré povstalo všetko, stalo sa telom a prebývalo na zemi medzi ľuďmi. Vstúpilo do dejín sveta ako dokonalý človek, osvojilo si ich a zjednotilo v sebe. Ono nám zjavuje, že „Boh je láska“, a zároveň nás učí, že základným zákonom ľudskej dokonalosti, a teda aj pretvorenia sveta, je nové prikázanie lásky.
     A tak tým, čo veria Božej láske, dáva istotu, že všetci ľudia majú otvorenú cestu lásky a že nijaké úsilie o uskutočnenie všeobecného bratstva nie je márne. Ale hneď nás upozorňuje, že túto lásku treba praktizovať nielen pri veľkých príležitostiach, ale aj a predovšetkým v bežných okolnostiach života.
     On podstúpil smrť za nás všetkých, hriešnikov, a svojím príkladom nás učí, že aj my máme niesť kríž, ktorý kladie telo a svet na plecia tým, čo sa usilujú o pokoj a spravodlivosť.
     Kristus, ktorý bol svojím vzkriesením ustanovený za Pána a ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, silou svojho Ducha už pôsobí v ľudských srdciach a nielenže vzbudzuje túžbu po budúcom veku, ale tým samým oživuje, očisťuje a posilňuje aj ušľachtilé úsilia ľudskej rodiny urobiť svoj život ľudskejším a tomuto cieľu podriadiť celú zem.
     Ale dary Ducha sú rozličné: kým jedných volá, aby vydávali viditeľné svedectvo túžby po nebeskom príbytku a udržovali ju živú v ľudskej rodine, iných volá, aby sa zasvätili pozemskej službe človeku a touto svojou službou pripravovali podklad pre nebeské kráľovstvo.
     Ale všetkých oslobodzuje, aby premáhali sebectvo, všetky sily zeme zapojili do služby ľudského života, a tak sa nasmerovali do budúcnosti, keď sa ľudstvo samo stane príjemnou obetou Bohu.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Pane a Bože náš, svojou milosrdnou láskou pritiahni k sebe naše srdcia, lebo bez tvojej milosti sa nemôžeme páčiť tebe, ktorý si prameň všetkej svätosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.