V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. 

Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *
    nakloň sluch k slovám mojich úst.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *
    vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali †
    a čo nám rozprávali naši otcovia, *
    nezatajíme pred ich synmi;
ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *
    a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie *
    a pre Izraela vyhlásil za zákon,
aby to, čo prikázal našim otcom, †
    zvestovali svojim synom; *
    majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *
    aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela *
    a zachovávali jeho príkazy;
aby neboli ako ich otcovia, *
    vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, *
    ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *
    v deň bitky utiekli.
Nezachovávali zmluvu s Bohom *
    a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Zabudli na jeho činy *
    a na zázraky, ktoré im ukázal.
Pred zrakom ich otcov divy vykonal *
    v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *
    vody postavil ako val.
Vo dne ich viedol oblakom, *
    za noci žiarou ohnivou.
Rozštiepil skalu na púšti *
    a napojil ich vodou ako z prívalu.
Potokom dal vytrysknúť zo skaly *
    a vody nechal ako rieky tiecť.

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. 

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. 

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *
    na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, *
    dychtivo sa dožadovali pokrmu.
Proti Bohu reptali *
    a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *
    a potoky sa rozliali.
„A či on môže aj chlieb dať *
    a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Počul to Pán a hnevom zahorel, †
    oheň vzplanul proti Jakubovi *
    a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Lebo nedôverovali Bohu *
    a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom *
    a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm *
    a dal im chlieb z neba.
Človek jedol chlieb anjelský; *
    pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, *
    svojou mocou priviedol vietor od juhu
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *
    okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, *
    okolo stanov.
Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *
    splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *
    ešte mali pokrm v ústach,
keď proti nim vzplanul Boží hnev, †
    popredných mužov pozabíjal *
    a zničil výkvet Izraela.

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. 

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. 

Ale oni ďalej hrešili *
    a neverili v jeho zázraky.
Ich dni ukončil ako dych, *
    ich roky náhlou smrťou.
Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *
    obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *
    že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
No podvádzali ho svojimi ústami, *
    svojím jazykom ho klamali.
Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *
    ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval *
    a odpustil im vinu a nezničil ich.
Často svoj hnev potlačil *
    a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
Veď pamätal, že sú len ľudia, *
    závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. 

V. Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.
R. Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Numeri

     V tých dňoch celý zástup začal kričať a celú noc nariekal. Všetci synovia Izraela šomrali proti Mojžišovi a Áronovi: „Kiež by sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti! Prečo nás Pán vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti dostali do zajatia?! Nie je lepšie vrátiť sa do Egypta?“ A jeden druhému hovorili: „Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“
     Keď to počuli Mojžiš a Áron, padli tvárou na zem pred celým zhromaždením synov Izraela. Ale Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí tiež obchádzali krajinu, roztrhli si šaty a povedali celej pospolitosti synov Izraela: „Krajina, ktorú sme poprechodili, je veľmi dobrá. Ak Pán bude milostivý, vovedie nás do nej a dá nám zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Pánovi, ani sa nebojte ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zhltnúť ako chlieb. Odstúpila od nich všetka záštita; Pán je s nami, nebojte sa.“
     Ale celé zhromaždenie kričalo a chcelo ich ukameňovať. Vtom sa nad stánkom stretnutia zjavila všetkým synom Izraela Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebudú veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som pred nimi urobil? Budem ho biť morom a vyhubím ho a z teba urobím veľký národ, mocnejší ako je tento.“
     Ale Mojžiš povedal Pánovi: „Počujú to Egypťania, spomedzi ktorých si vyviedol tento ľud svojou mocou, a budú rozprávať obyvateľom tejto krajiny, ako počuli, že ty, Pane, si uprostred tohoto ľudu a zjavuješ sa z tváre do tváre, že ich kryje tvoj oblak a ideš pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe a v noci v stĺpe ohnivom. Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli zvesť o tebe: ,Pán nemohol tento ľud voviesť do krajiny, o ktorej prisahal, preto ich pobil na púšti?‘
     Nech sa teda prejaví Pánova moc, ako si prisahal: ,Pán je zhovievavý a veľmi milosrdný, on odpúšťa neprávosť a zločiny, ale nikoho nenechá bez trestu: ty stíhaš hriechy otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia.‘ Odpusť, prosím, hriech tohoto ľudu pre svoje veľké milosrdenstvo, ako si bol tomuto ľudu milostivý od Egypta až po toto miesto.“
     Pán odvetil: „Odpustil som, ako si povedal. Ako žijem, Pánova sláva naplní celú zem. Ale nik z ľudí, ktorí videli moju velebu a znamenia, čo som urobil v Egypte a to na púšti, a už desať ráz ma pokúšali a nepočúvali môj hlas, nik z nich neuvidí krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom; nik z tých, čo ma znevážili, ju neuzrie. Ale svojho služobníka Kaleba, pretože bol plný iného ducha a išiel za mnou, vovediem do krajiny, ktorú som poprechodil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. Ale v údoliach bývajú Amalekit a Kanaánčan, preto zajtra sa pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Veľkonočných listov svätého biskupa Atanáza

     Bratia moji, je nádherné ísť od jedného sviatku k druhému, prechádzať od modlitby k modlitbe a od jednej slávnosti k druhej. Lebo je tu čas, ktorý nám ponúka nový začiatok, veď oznamuje sväté veľkonočné sviatky, keď sa Pán obetoval. My sa ním živíme ako pokrmom života a jeho predrahou krvou stále obveseľujeme svoju dušu ako vodou z prameňa, a pritom sme stále smädní, stále horíme. Veď náš Spasiteľ sa ujíma tých, čo sú smädní, a vo svojej dobrote volá vo sviatočný deň tých, čo majú smädné srdce: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.“
     No nielen vtedy môže každý pristúpiť a uhasiť si smäd, ale kedykoľvek niekto prosí, ochotne sa mu dovolí pristúpiť k Spasiteľovi. Milosť tohoto sviatku nie je obmedzená len na určitý čas. Jej žiarivý lúč nepozná západ, ale vždy je pripravený osvietiť ducha tých, čo po tom túžia. A nepretržite pôsobí na tých, ktorí majú osvietenú dušu a vo dne v noci uvažujú nad Božími knihami. Oni sú ako človek, o ktorom sa hovorí, že je blažený, ako sa píše vo svätom žalme: „Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.“
     Ale Boh, moji milovaní, ktorý pre nás na začiatku ustanovil tento sviatok, umožňuje nám sláviť ho každoročne. On vydal svojho Syna na smrť pre našu spásu a z toho istého dôvodu nám dáva sviatok, ktorý je zaradený do ročného cyklu. Tento sviatok nás vedie cez útrapy tohoto sveta. Boh nám už teraz dáva spasiteľnú radosť prýštiacu z tohoto sviatku, lebo nás privádza do jedného spoločenstva, všetkých všade duchovne zjednocuje, dáva nám možnosť spoločne sa modliť a spoločne vzdávať vďaky, ako to má byť na tento sviatok. A to je zázrak jeho dobroty: veď to on na tento sviatok zhromažďuje tých, čo sú ďaleko, a jednotou viery spája tých, čo sú azda telom vzdialení.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Milosrdný Otče, ty si nám, krehkým ľuďom, pripravil potrebnú posilu; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme s vďačným srdcom prijímali ovocie vykúpenia a nábožným životom dávali najavo svoju duchovnú obnovu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.